Uznesenie – Pestúnska starostlivosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620200904
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620200904.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletého H. C.,
narodeného XX. XX. 2009, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a
rodiny Lučenec, v pestúnskej starostlivosti T. W., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXX/XX,
XXX XX W. nad G., dieťa rodičov - matky Z. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Štiavnica,

t.č. W. 14, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP
70/36, 960 01 Zvolen a otca neuvedeného, o zrušenie pestúnskej starostlivosti, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21P/16/20120-35 z 15. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduLučeneczrušujeavecmu vracianaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 15. 04. 2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 8P/86/2011-52 zo dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. 08. 2011 (I. výrok)
a zveril maloletého H. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý,“ resp. ,,maloleté dieťa“) do ústavnej
starostlivosti, ktorá sa bude vykonávať v Signále ohrozenia o. z. Srdiečko Centrum pre deti a rodiny,
Wolkerova č. 26, Banská Bystrica (II. výrok) s tým, že matka Z. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“)
je povinná platiť výživné na maloletého H., nar. XX. XX. XXXX v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku (III. výrok) a takto určené výživné je matka povinná zasielať vždy do 20.
dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet O.Z. Signálu ohrozenia, Centrum pre deti a rodiny Srdiečko,
Wolkerova č. 26, Banská Bystrica (IV. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľka (T. W.) sa návrhom domáhala
zrušenia pestúnskej starostlivosti voči maloletému H..
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 47 ods. 2, § 54 ods. 2, § 55 ods. 1, 3, § 62 ods. 1až
5, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 8P/86/2011 zo
dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. 08. 2011, bol maloletý H. C. zverený do pestúnskej

starostlivosti navrhovateľky T. W. (ďalej aj ,,pestúnka“). Rozsudkom sp. zn. 5P/37/2018 zo dňa 25.
04. 2018 Okresný súd Lučenec schválil dohodu medzi pestúnkou a matkou ohľadne úpravy styku s
maloletým tak, že maloletý sa bude stýkať s matkou každý posledný piatok v mesiaci od 16.00 hod. do
nedele do 15.00 hod. a tiež bol upravený styk počas Vianoc, letných prázdnin a veľkonočných prázdnin.
Maloletýbolvpestúnskejstarostlivostiodroku2011.Keďmalmaloletý 5rokov,taksazačalakontaktovať
s maloletým matka. Prišla osobne do domácnosti pestúnky na narodeniny a potom sa s ním sporadicky

kontaktovala. Maloletý sa vždy tešil a bol veľmi rád a začal viacej inklinovať k svojej biologickej matke.
V mesiaci apríl 2018 maloleté dieťa začalo matku navštevovať do septembra 2018, potom matka bolavo vyšetrovacej väzbe v Banskej Bystrici. Následne bola prepustená dňa 09. 05. 2019. Znovu začal
maloletý matku navštevovať, matka sa zamestnala a našla si nové bývanie. V poslednom období, keď
maloletýprišielodmatky,takbývalsmutný,plačlivý,chcelunejostaťbývaťnatrvalo.Kpestúnkesazačal

správať agresívne, vulgárne sa s ňou rozprával, ignoroval ju alebo sa vyhrážal fyzickým napadnutím,
či útekom z domova. Stále prejavoval veľkú túžbu byť so svojou matkou. Pestúnka sa snažila situáciu
s maloletým riešiť, avšak nakoľko maloletý už nechcel ostať u nej, preto podala návrh o zrušenie
pestúnskej starostlivosti.
Keďže pestúnka žiadala o zrušenie pestúnskej starostlivosti z dôvodu, že vzťahy medzi ňou a maloletým

sú veľmi zlé, maloletý ju prestal akceptovať a nemá k nej žiaden vzťah, kedy za tejto situácie si nemohla
zodpovedne funkciu pestúna vykonávať, súd prvej inštancie vyhovel návrhu pestúnky v zmysle § 47
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obligatórnou povinnosťou súdu prvej inštancie je zrušiť pestúnsku
starostlivosť, ak o to pestún požiada.
Súd prvej inštancie konštatoval, že zrušením rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
8P/86/2011-52 zo dňa 19. 07. 2011 o nariadení pestúnskej starostlivosti zanikla aj povinnosť čo do

starostlivosti o maloletého, preto bolo potrebné rozhodnúť o zverení maloletého inému subjektu.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie skúmal, či prichádza do úvahy zverenie maloletého jeho biologickej
matke. Matka prejavila záujem o výchovu maloletého, avšak napriek jej snahe nemala vytvorené
podmienky na výchovu maloletého. Súd prvej inštancie zistil, že matka 29. 02. 2020 zmenila miesto
bydliska a prespávala v práci v Hoteli Sitno vo Vyhniach. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie matka

znovu zmenila bývanie s tým, že sa zdržuje vo Zvolene na adrese Kimovská 14 a to podľa jej vyjadrenia
po dobu asi 14 dní. Podľa názoru súdu prvej inštancie matka nemá stabilné podmienky na výchovu
maloletého, pretože pred rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k opakovanej zmene bydliska a na
poslednom bydlisku sa matka zdržiavala len asi dva týždne. Za tejto situácie nebolo možné maloletého
zveriť matke, kedy ani kolízny opatrovník návrh matky nepodporil.

Súd prvej inštancie skúmal, či je možné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby.
Bolo zistené, že stará matka maloletého O. C. so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti
nesúhlasila, pretože by jeho výchovu nezvládla. Keďže otec maloletého nie je uvedený, matka nemôže
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a maloletého nebolo nemožno zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, súd prvej inštancie zveril maloletého do ústavnej

starostlivosti, ktorá sa bude vykonávať v Signále ohrozenia o. z. Srdiečko, Centrum pre deti a rodiny,
Wolkerova č. 26, Banská Bystrica, s čím aj maloletý súhlasil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadením ústavnej starostlivosti nezaniká zákonná vyživovacia
povinnosť rodičov, preto rozhodol o vyživovacej povinnosti matky. Keďže nebolo zistené ,,pracovisko“
matky, súd prvej inštancie potom určil matke výživné v minimálnom rozsahu rovnajúceho sa 30%

zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Takto určené
výživnéje matkapovinnázasielaťSignáluohrozeniao.z.Srdiečko,Centrumpredetiarodiny,Wolkerova
č. 26, Banská Bystrica do 20. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57, § 58 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“). Pretože si účastníci trovy konania neuplatnili, súd prvej

inštancie rozhodol, že náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.

Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 59 a nasl CMP. Mala za to, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom jej ako účastníčke konania znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné a hmotné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej
inštancie nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci; na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam. Podľa jej názoru rozsudok prvoinštančného súdu a jemu
predchádzajúci postup súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené,
pričom súd prvej inštancie nedostatočne skúmal a rozlišoval medzi možnosťami, podmienkami a
formami zabezpečujúcimi starostlivosť o maloletého.
Súd prvej inštancie o zverení maloletého do ústavnej starostlivosti rozhodol bez toho, aby akýmkoľvek

spôsobom upravil možnosti jej stretávania s maloletým, čím de facto znemožnil osobný styk a kontakt
medzi ňou a maloletým.
Poukázala na to, že maloletý sa jej narodil vo veku 17 rokov počas štúdia na strednej škole. Odvtedy
sa jej život a jej pomery vyvíjali v rôznych neľahkých podobách. Podotkla, že pochádza z rozvedenejrodiny, kde nenašla dostatočné pochopenie a oporu pre materstvo v tak mladom veku, sama nebola
dostatočne zrelá pre takúto situáciu a tak zhruba v dvoch rokoch veku maloletého súhlasila so zverením
maloletého do pestúnskej starostlivosti. Od cca piatich rokov maloletého sa začala intenzívnejšie

zaujímať o maloletého, vnímať ho ako súčasť svojho bytia a života. Postupne ich vzťah dospel do štádia,
keď došlo k úprave jej styku s maloletým. Zároveň potrebu a city k nej nadobúdal aj maloletý.
Ona má t.č. 28 rokov, dospela, usporiadala si život, ustálila si základné životné hodnoty, medzi ktoré na
prvé miesto radí svoje maloleté dieťa. Citová väzba medzi ňou a maloletým je vzájomná a intenzívna.
Maloletý ju ľúbi, chýba mu, prejavuje záujem a vôľu byť a žiť s ňou natrvalo. To je zrejme aj jednou z

príčin narušenia jeho vzťahu s pestúnkou. Byť v jej osobnej starostlivosti vyjadril maloletý aj v tomto
konaní pred súdom prvej inštancie, aj pred kolíznym opatrovníkom.
Podľa jej názoru konanie, šetrenie a hodnotenie pomerov a podmienok pre najvhodnejší model ďalšej
starostlivosti o maloletého sa uskutočnilo značne povrchne, paušálne a mechanicky. Uvedený proces
bol naviac výrazne poznačený obmedzeniami a opatreniami prijatými v súvislosti s výskytom a šírením
pandémie COVID 19, ktoré znemožňovali náležité, reálnejšie a adekvátne skúmanie podmienok pre

nastolenie optimálneho spôsobu starostlivosti o maloletého. Uvedené faktory determinovali aj jej osobný
a pracovný život (od marca 2020 mala dojednanú prácu na pozícii čašník v hoteli Sitno vo Vyhniach,
avšak v dôsledku krízy vyvolanej pandémiou nebol tento pracovný pomer naplnený).
Zdôraznila, že si svoje osobné, bytové a pracovné pomery a situáciu usporiadala a konsolidovala do
takej miery, že tieto spĺňajú podmienky pre zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti. Od 01. 04.

2020 má spolu s partnerom v prenájme trojizbový byt vo Zvolene, na ul. Kimovská 14, v ktorom sa
nachádzaajdetskáizbavybavenáazariadenáprepotrebyazáujmymaloletého.Maloletýtotoprostredie
už pozná, keďže v rámci úpravy styku matky s maloletým sa zdržujú v tomto bytovom prostredí.
Od 12. 05. 2020 je v pracovnom pomere na dobu neurčitú na pracovnej pozícii kaderník - stylista (je
absolventkou Strednej odbornej školy obchodu a služieb, odbor kaderník a čašník).

Na Okresnom súde v Lučenci je na základe jej návrhu vedené konanie voči biologickému otcovi
maloletého ohľadom určenia otcovstva a určenia vyživovacej povinnosti na maloletého.
Poukázala na to, že maloletý bude mať 11 rokov, navštevuje piaty ročník základnej školy, učí sa dobre,
hral na klavír, učil sa spev, má záľubu v rybárstve, navštevoval krúžky v Poltári, zaujíma sa o počítače,
chodil na súťaže v čítaní. Aktuálne pri narušenom vzťahu s pestúnkou sa maloletý záľubám nevenuje.

V blízkosti jej bydliska vo Zvolene sa nachádzajú dve základné školy, ktoré by maloletý mohol
navštevovať po zverení do jej osobnej starostlivosti.
Zverenie maloletého do ústavu vníma ako necitlivý a neracionálny postup, ktorý nie je a nebude na
prospechmaloletého.Jednásapremaloletéhooneznámeprostredieamiesto,maloletýnemápredstavy
o tomto systéme, prostredí a pomeroch v ňom, nikdy s ním nebol konfrontovaný, jeho vyjadrenia sú

motivované snahou odísť od pestúnky.
Z konania nie je ani zrejmé, na základe čoho (akých okolností, skutočností, či kritérií) bola ústavná
starostlivosť maloletého umiestnená práve do prvoinštančným súdom označeného zariadenia.
V zmysle zákonnej úpravy i ustálenej judikatúry by ústavná starostlivosť mala byť vždy len prechodným
riešením, keď nariadenie ústavnej starostlivosti je len krajným a výnimočným opatrením. I judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že rozhodnutia o vzatí detí do ústavnej starostlivosti sa
musia v zásade považovať za dočasné opatrenia, ktoré treba zrušiť hneď, ako nastanú vhodné okolnosti,
a že všetky vykonávacie úkony musia byt' v súlade s konečným cieľom, ktorým je opätovné zlúčenie
biologického rodiča s jeho dieťaťom (viď rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
K. a T. proti Fínsku).

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená,
alebo je vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu
zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Mala za to, že rozsudok prvoinštančného súdu je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený, keď súd

prvej inštancie nedostatočne a nenáležite posúdil a zdôvodnil jednotlivé podmienky a parametre pre
vyslovenie záveru o nevyhnutnosti ústavnej starostlivosti a nemožnosti osobnej starostlivostí matky
(absencia vymedzenia a zdôvodnenia stavu ohrozenia, resp. narušenia výchovy, nemožností osobnej
starostlivostí a pod.). Nedostatočne zdôvodnenie rozsudku súdom znamená okrem iného odňatie práva
na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom možno tým rozumieť taký postup súdu,

ktorý znemožňuje strane konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Odôvodnenie postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v prejednávanej veci nespĺňa všeobecné ani osobitné požiadavky kladené na odôvodneniesúdneho rozhodnutia, pretože je nejasné, nedostatočné a nepreskúmateľné v rozsahu zakladajúcom
vadu konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

3. Pestúnka sa k odvolaniu matky nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom odvolaním § 65, § 66

CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
8P/86/2011-52 zo dňa 19. 07. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 08. 2011, zverený do

pestúnskej starostlivosti T. W., ktorá podala návrh na zrušenie pestúnskej starostlivosti voči maloletému.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší pestúnsku starostlivosť len z vážnych
dôvodov, najmä ak pestún zanedbáva starostlivosť o maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti;
urobí tak vždy, ak o to požiada pestún.

8. V prípade, ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, požiada, súd
ex lege zruší náhradnú starostlivosť (§ 52 ods. 2 Zákona o rodine). Pestúnska starostlivosť o maloleté
dieťajetotižzaloženánazásadedobrovoľnostianatom,žepestúnspestúnskoustarostlivosťousúhlasí,
a to nielen v čase zverenia maloletého do pestúnskej starostlivosti, ale aj v priebehu celého výkonu

pestúnskej starostlivosti.

9. Zákonným následkom zrušenia pestúnskej starostlivosti je obnovenie výkonu rodičovských práv a
povinností rodičom v pôvodnom rozsahu, tzn. že na rodičov prejdú aj tie práva a povinnosti, ktoré po
zverení vykonával už len pestún. V tomto prípade je súd povinný skúmať, či sa rodičia môžu o svoje

maloleté dieťa starať, a teda už nie je potrebné nariaďovať náhradnú osobnú starostlivosť. Ak súd zistí,
že dôvody, pre ktoré nariadil náhradnú osobnú starostlivosť, stále trvajú, potom musí prijať opatrenia v
záujme maloletého dieťaťa, aby jeho riadna výchova bola zabezpečená.
10. Odvolací súd v posudzovanej veci zistil, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom nepreskúmal,
či u matky došlo k zmene podmienok, pre ktoré bolo maloleté dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti

(nevyriešené osobné a sociálne pomery matky - viď rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
8P/86/2011-52 zo dňa 19. 07. 2011) a či matka vie zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté dieťa. Hoci
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie matka už mala zabezpečené bývanie (vo Zvolene, Kimovská
14), súd prvej inštancie neprešetril, či tieto bytové podmienky sú vyhovujúce pre bývanie s maloletým.
Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že matka zmenila (2 týždne pred rozhodnutím súdu prvej

inštancie) bydlisko, neumožňuje súdu prvej inštancie neprihliadať na túto podstatnú zmenu pri svojom
rozhodnutí.
11. Odvolací súd poukazuje na to, že maloletý je v styku s matkou, nie je pre neho neznámou osobou
a maloletý jednoznačne pred súdom prvej inštancie vyjadril svoj názor, t.j. že chce byť zverený do
starostlivosti svojej matky.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem
zdravia dieťaťa“. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to , aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,

mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore
o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
13. ,,Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
základným prvkom rodinného života a vnútroštátne opatrenia, ktoré im v tom zabraňujú, sú zásahom do
práva chráneného čl. 8 Dohovoru. Pozitívny záväzok prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny hneď,

ako to bude možné, spočíva na príslušných orgánoch od začiatku času vzatia do starostlivosti, a to čím
ďalej, tým viac, avšak vždy musia byť v rovnováhe s povinnosťou uvážiť to, čo je vo zvrchovanom záujme
dieťaťa. Minimum, aké sa dá od štátnych orgánov očakávať, je z času na čas zistiť, či sa situácia v rodine
o niečo zlepšila. Výhliadky na obnovu rodiny sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickýmrodičom a deťom nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo iba ak zriedka, takže žiadne prirodzené puto
medzi nimi nemá nádej vzniknúť.“ (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. a T. proti
Fínsku)

14. Ustanovenie § 54 Zákona o rodine ustanovuje hmotnoprávne podmienky pre vznik ústavnej výchovy
za splnenia nasledujúcich predpokladov: a/ ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená, b/ ak
výchova maloletého dieťaťa je vážne narušená, c/ iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, d/ rodičia
nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa
nemožnozveriťdonáhradnejosobnejstarostlivostialebodopestúnskejstarostlivosti,e/akjetovzáujme

maloletého dieťaťa, môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť i v prípade, ak iné výchovné opatrenia
nepredchádzali.
15. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie ústavnej starostlivosti je možné, ak maloletému dieťaťu nie je
možné zabezpečiť vhodné rodinné prostredie pre jeho výchovu. Dôvody, pre ktoré rodinné prostredie nie
je možné zabezpečiť, môžu byť najrôznejšieho charakteru. Ide o prípady objektívneho charakteru, kedy
rodina maloletého dieťaťa zanikla (napr. v dôsledku smrti rodičov, resp. kvôli zdravotnému stavu rodiča

nie možné zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa). K vážnemu ohrozeniu výchovy maloletého dieťaťa
dochádza i v dôsledku správania sa rodičov, ktorí závažným spôsobom porušujú svoje rodičovské
povinnosti, zanedbávajú jeho výchovu, eventuálne ide o prípady, kedy rodičia sú schopní zaistiť riadnu
výchovu dieťaťa, ale ide o dieťa, ktoré je ťažko vychovateľné a rodičia nie sú schopní ho výchovne
zvládnuť. Kumulatívne musí byť splnená podmienka, že iné výchovné opatrenia neviedli k náprave.

Výnimočne, ak je to v záujme maloletého, môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť i bez toho, že by
predchádzali výchovné opatrenia, avšak v danom prípade musí ísť o krajné riešenie, ak situáciu nie je
možné riešiť iným spôsobom.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že nariadenie ústavnej starostlivosti je krajným riešením situácie, keď nie
je možné zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti zo strany rodičov, resp. iných fyzických osôb.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu zmena bydliska u matky, pričom (ne)vhodnosť nových bytových
podmienok pre výchovu maloletého dieťaťa nebola zo strany súdu prvej inštancie ani prešetrená,
eventuálne zistená, nie je dostatočným dôvodom pre nariadenie ústavnej starostlivosti.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené je v danej veci nevyhnutné vykonať opätovný
výsluch matky, akým spôsobom prebieha styk maloletého s matkou za účelom zistenia, či matka počas

styku zabezpečuje maloletému náležitú starostlivosť a taktiež prešetrením pomerov u matky zistiť, či
matka má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť o maloleté dieťa.
19. Súd prvej inštancie vezme zreteľ aj na všetky ďalšie vykonané dôkazy a skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo, ktoré vyhodnotí jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. Na zistený skutkový stav
aplikuje príslušné právne predpisy, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení pestúnskej

starostlivosti aplikuje príslušné ustanovenie Zákona o rodine, ktoré sa vzťahuje na daný prípad (§ 52
ods. 2 Zákona o rodine).
Ďalej bude jeho úlohou venovať zvýšenú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia tak, aby bolo
zrejmé, že bolo rozhodnuté v záujme maloletého, v súlade s jeho právami, ktoré bude tiež rešpektovať.

20. Vzhľadomnauvedenéodvolaciemusúduneostalainámožnosťakorozsudokokresnéhosúduzrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani
na jeho zmenu (§ 388 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

22. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).