Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217205300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R. T. XX, XXX
XX Z., o zaplatenie 3.073,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č.k. 4Csp/66/2017-227 zo dňa 17. septembra 2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 52, § 53 odsek 1, 2, 3 a 5, § 54 odsek
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 odsek 2, 5, § 2

písm. f), § 18 odsek 1, 2, § 25a odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), čl. 8, § 149, § 150 odsek 1, § 151 odsek 1 a 2, § 290, § 295 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „C.s.p.“). Výrok o trovách konania právne odôvodnil
ust. § 255 odsek 1, 2, § 262 odsek 1, 2 C.s.p.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových

služieb zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že žalovanému bol zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedený v eurách. V zmysle čl. II zmluvy, zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Zmluvné strany sú
oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej
lehoty pre príslušný produkt podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt zriadený na základe
zmluvy. Zo Zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na účte zo dňa 8.10.2013 plynie, že
banka zriadila žalovanému povolené prečerpanie do výšky 1.500,- eur na účte číslo XXXXXXXXXX/
XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne. Ďalej v záverečnom ustanovení zmluvy sa

uvádza, že zmluva sa spravuje ustanoveniami § 710 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení iných zákonov v platnom znení a Občianskym zákonníkom. Z predložených výpisov z
účtu vyplýva, že k prvému čerpaniu povoleného prečerpania účtu došlo hneď po zriadení povolenéhoprečerpania účtu a to 8.10.2013 v sume 658,47 eur. Následne v období od 31.10.2013 do 31.12.2014
absentuje akýkoľvek dôkaz od žalobcu o pohyboch na účte s tým, že vo výpise z účtu (čl. 28) plynie,
že výška limitu povoleného prečerpania platná od 1.12.2014 je 0 eur. Od tohto dátumu sú na účte

žalovaného evidované len položky úroky, mesačný poplatok za vedenie účtu, upomienky.

4. Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania neobsahovala okrem iného údaje
v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), x) zákona o spotrebiteľských úveroch. V priebehu sporu žalobca
nepreukázal, aby zmluva formou povoleného prečerpania uzavretá medzi ním a žalovaným takéto

náležitosti obsahovala. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. V danom prípade však bez ohľadu na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spornou skutočnosťou
bola výška poskytnutého plnenia a zároveň výška prijatých platieb od žalovaného. Vo vzťahu k týmto
rozporovaným skutočnostiam žalobca nepredložil relevantný dôkaz. V tejto súvislosti súd I. inštancie
uviedol, že v tomto prípade nemožno nepredloženie dôkazu v koncentračnej lehote stanovenej súdom

nahrádzať výzvou súdu na doplnenie skutkových tvrdení, resp. predloženie dôkazov, nakoľko takýto
postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania, naviac v konaní so slabšou stranou sporu,
kde by súd vyzývaním dodávateľa na doplnenie dôkazov napomáhal v spore proti slabšej strane a to
spotrebiteľovi.

6. Z priložených listinných dôkazov nevyplýva, k akým obratom dochádzalo v rozhodnom období od
31.10.2013 do 1.12.2014, kedy malo dôjsť k zmene limitu povoleného prečerpania, a teda žalobca
nepreukázal výšku požadovaného nároku, ktorý žalovaný v celom rozsahu rozporoval. Keďže žalobca
ani v koncentračných lehotách na vyjadrenie k podaniam žalovaného, ale ani do dňa opakovane
odročovaného pojednávania dňa 17.9.2019 dôkaz o uvedených skutočnostiach, ktoré by preukazovali

výšku jeho nároku nepredložil, súd žalobu zamietol.

7. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovaného zaplatiť
dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov

odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
odsek 1 písm. b) C.s.p. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Mal za to, že ak súd považoval jeho návrh za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie/ opravu podľa
§ 129 ods. 1 C.s.p. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch
neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu
možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa
odstrániť uvedené vady konania v § 129 C.s.p. uvedeným postupom. Súd žalobcu na doplnenie žaloby

nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a
žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv.
Žalobca doplnil výpisy z účtu až do zatvorenia účtu, t.j. výpisy z účtu za obdobie 11/2013 až 6/2017.

9. K povahe povoleného prečerpania a prekročenia žalobca uviedol, že zákon o platobných službách

výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. K forme zmluvy vyhotovenej vo viacerých nadväzujúcich dokumentoch poukázal na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 Home Credit c/a Klára Bíroová.
Mal za to, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient
nepodpísal.

10. Žalobca mal za to, že Zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 8.10.2013, obsahuje všetky potrebné
náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle čI. 1 Zmluvy
Banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných
obchodných podmienkach (ďalej ako „VOP') - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení, ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a teda niektoré z náležitostí sa nachádzajú priamo v texte zmluvy
o PP a niektoré sú upravené vo VOP. Žalovaný preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou
potvrdil svojím podpisom na zmluve. Zmluva uzavretá prostredníctvom formulárovej predtlače nie jeprávom zakázaná a samotné použitie formulára nemôže automaticky znamenať, že spotrebiteľ sa s jeho
obsahom neoboznámil alebo s jeho podpisom nesúhlasil.

11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14.Vzmyslečl.8základnýchprincípovC.s.p.sústranysporupovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 150 odsek 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

16. Podľa § 151 odsek 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. Podľa § 366 písm. d) C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo
predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené ( § 154 C.s.p.).

20. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol,

nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal výšku poskytnutého
plnenia a zároveň výšku prijatých platieb od žalovaného.

21. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že zo strany žalovaného došlo k
nepovolenému prečerpaniu účtu vo výške žalovanej istiny 3.073,72 eur. Žalovaný na pojednávaní dňa

31.1.2019 uviedol, že z karty vyčerpal asi 1.500,- eur, a od žalobcu mal aj iný úver vo výške 3.000,- eur.
Úver riadne splácal v sume 84,- eur mesačne. Neskôr však nemal finančné prostriedky. Ďalej žalovaný
uviedol, že platí žalobcovi každý mesiac šekom 20,- eur mesačne.

22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd I. inštancie Výzvou zo dňa 27.09.2017 (č.l. 47) vyzval žalobcu,

aby špecifikoval uplatnenú pohľadávku v rozsahu - s akou sumou sa žalovaný dostal do nepovoleného
prečerpania, a ktorým dňom; od ktorého dňa nepovolené prečerpanie uplatnené žalobou už nevyrovnal;
z čoho presne uplatnená pohľadávka pozostáva.

23. Súd I. inštancie výzvou zo dňa 27.2.2019 (č.l. 189) pre riadne ozrejmenie požadovaného nároku,

zmenu žaloby a opakovane nutné vyzývanie na doplnenie skutkových tvrdení vyzval žalobcu, k účasti
na pojednávaní, nakoľko jeho účasť je pre rozhodnutie vo veci samej na nariadenom pojednávaní dňa
13.5.2019 nevyhnutná. Zároveň vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k posúdeniu o neprijateľnosti podmienky
a k zmene žaloby.24. Aj napriek výzve súdu, žalobca podaním zo dňa 11.3.2019 žiadal o ospravedlnenie z účasti
na všetkých ďalších nariadených pojednávaniach z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu

hospodárnosti konania, s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania.

25. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu
musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.

26. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí, pretože len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za
základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca v tomto prípade tvrdil, že došlo k nepovolenému prečerpaniu
zo strany žalovaného, a teda k vzniku dlhu, bol povinný predložiť listinný dôkaz, ktorým by potvrdil výšku
čerpania a zároveň platieb žalovaného v rozhodnom období od 31.10.2013 do 1. 12. 2014.

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. inštancie v odôvodnení rozhodnutia v
bode 37 cit.: „preto je neprípustné, aby sa strany sporu dožadovali od súdu, aby ich požiadal o dôkazy,
ktoré sú potrebné na potvrdenie ich skutkových tvrdení, resp. aby s poukazom na „nekompatibilné
dôkazy“ nimi predkladanými, mali byť súdom dotazovaní na dodatočnú úpravu skutkových tvrdení
„zapadajúcim“ktýmtonimipredloženýmdôkazom.Jepotrebnépripomenúť,žejesúduzúradnejčinnosti

známou skutočnosťou, že sa tak zo strany žalobcu deje opakovane, kedy si neplní povinnosť v zmysle
ustanovenia § 150 ods. 1 CSP.“

28. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť)

je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd sám nie je povinný po
významných skutočnostiach pátrať.

29. Odvolací súd nemôže prihliadať na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže
skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nemôžu byť v zásade

odvolacím dôvodom. Žalobca súdu nepreukázal, že by listinné dôkazy preukazujúce vznik dlhu
žalovaného nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny.

30. Žalobca tým, že napriek opakovaným výzvam súdu nepredložil všetky dôkazy do skončenia
dokazovania na súde prvej inštancie, sa sám diskvalifikoval z ďalších dôkazov a odvolací súd v súlade

s § 366 C.s.p. nemôže na nový dôkaz predložený v odvolacom konaní prihliadať.

31. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný.

32. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).