Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119211010
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119211010.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Z.

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti A., bytom D.
bytom D., na návrh A., bytom D., v konaní o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletého Z. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky A., ktorá je povinná sa o deti
starať a zastupovať ich v bežných veciach. Veci, ktorí nie sú bežné, podliehajú schváleniu súdu.

Zo strany otca a matky maloletých detí súd určuje pre Z. výživné od 2.10.2019 do budúcnosti vo výške
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté deti, ktoré sú rodičia povinní posielať na

účet V. vždy do 21. dňa v mesiaci vopred.

Zo strany otca a matky maloletých detí určuje pre každé dieťa dlžné výživné vo výške 316,76 eur
za obdobie od 2.10.2020 do 31.8.2020, ktoré sú rodičia povinní uhrádzať na účet V. spolu s bežným
výživným v 20 eurových splátkach až do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2.10.2019 požiadala pani A. o zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti a
zo strany rodičov o určenie výživného vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima. Vo svojom
návrhu uviedla, že o deti Z. sa stará už dlhšiu dobu. O Z. približne 2 roky a o Z. sa stará od jej narodenia.

Je ich starou matkou, sú to deti jej syna Z.. S deťmi majú vzájomný a blízky vzťah. Matka sa o svoje
deti starať nechce. Keď sa so synom rozišli, Z. jej nechala a Z. si vzala do D.. Po určitej dobe si stará
matka zobrala k sebe aj Z. pretože matka starostlivosť o neho zanedbávala. Odvtedy sa o deti nezaujíma
žiadnym spôsobom ju nekontaktuje. Otec detí býva na ich spoločnom pozemku, ale má svoju rodinu a
jeho družka nemá záujem starať sa do cudzie deti.

2. Matka maloletých detí sa pojednávania na súde nezúčastnila. Predvolanie jej bolo doručené na

adresu jej súčasného pobytu, zásielku si neprebrala, avšak o pojednávaní s dozvedel a svoju neúčasť
ospravedlnila.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna
vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu
a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

4. Podľa ust. §-u 157 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.5. Podľa ust. §-u 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd pokračuje v konaní,
aj keď sú účastníci nečinní.

6. Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery v rodine. Zo správy zo dňa 22.11.2019 súd zistil, že matka detí
Z., rodená I. býva v obci D. Je matkou 4 maloletých detí - I. Maloletá I. sa narodila vtedy maloletej matke,
otcovstvo určené nebolo. Dieťa odmalička vyrastá u svojich starých rodičov zo strany matky. So svojou
matkou sa pravidelne stretáva, majú dobrý vzťah a matka na jej výživu sporadicky prispieva sumou vo
výške 15 až 20 eur mesačne. Maloleté deti Z. žijú podľa udania matky dlhodobo u svojho otca Z. resp.

u jeho matky na S.. O A. sa stará matka. Matka maloletých detí A. z úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny poberá rodičovský príspevok a prídavky na tri deti, na Z. v celkovej sume 293,72 eur mesačne.
Partner matky je nezamestnaný. Medzi pravidelné mesačne výdavky patrí úhrada zálohových platieb
za elektrinu v sume 40 eur, ostatné financie matka využije na nákup potravín a ošatenia. V osobnom
rozhovore počas návštevy v domácnosti sa matka vyjadrila, že jej je jedno, kde budú Z. bývať. Súhlasila
s tým, nech si ich vezme do náhradnej osobnej starostlivosti stará matka z D.

7. Z výpovede starej matky maloletých detí súd zistil, že návrh podala z dôvodu, že napriek tomu, že
sa o deti stará a v tom problém nie je, potrebuje občas popisovať rôzne dokumenty týkajúce sa deti,
či už zápis do školy, alebo podobne a ich otec vždy s ňou ísť nemôže. Má svoju rodinu a niekedy sa
doma nenachádza. O Z. sa stará od jej narodenia. Z., teraz má X . rokov, v tomto školskom roku
nastúpila do prvého ročníka základnej školy. Z. je u nej asi dva roky, odkedy sa jeho matka rozišla s jej

synom. Z. rokov, chodí do X triedy. Z. sa učí relatívne dobre, má však problémy s písaním, takže po
vyučovaní chodí ešte do komunitného centra, kde s ním ešte písanie precvičujú. Je veľmi hyperaktívny.
Doma starú matku počúva, len v kolektíve detí sa snaží vyniknúť. Z. je veľmi pokojné, milé dievčatko.
Stará matka nikde nepracuje, poberá opatrovateľský príspevok na svojho syna X., ktorý má XX rokov
a má zdravotné problémy. Okrem toho poberá sirotský príspevok na 4 deti, ktoré mala zo vzťahu s

manželom, ktorý zomrel pred 7 rokmi. Syn jej v minulosti prispel na svoje deti 30 - 40 eurami vždy,
keď si našiel nejakú brigádu. Jeho družka je na rodičovskom príspevku, ona deťom vždy niečo kúpi.
Matka sa o deti vôbec nezaujíma, ani ich nenavštívi a neposiela im žiadne peniaze. Deti sú zdravé,
problémy s nimi nie sú.

8. Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že s návrhom svojej matky súhlasí. Jeho družka má XX
rokov, majú spolu syna Z., ktorý sa narodil XX.X.XXXX. Pracoval v S. kde zarábal len okolo XX eur, XX
eur. Pracoval len ako pomocný robotník jednu, dve hodiny. Nedokázal tam zarobiť viac, z firmy odišiel.
V súčasnosti sa na dohodu zamestnal u súkromníka.

9. Kolízna opatrovníčka odporúčala súdu, aby maloleté deti Z. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky, ktorá sa o ne riadne stará, deti majú zabezpečené základné životné potreby. Otec sa o ne
starať nemôže, keďže družka, s ktorou žije, zásadne odmieta, aby otec sa o deti staral, aby žili v ich
domácnosti. Zo strany rodičov odporúčala určiť výživné vo výške 30 % životného minima na účet úradu.

10.Podľaust.§45Zákonaorodine,aktovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťa,súdmôžezveriťmaloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že
bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

11. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba

predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v
súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.

12. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené donáhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

14. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie
však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak
povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné

maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet
tohto maloletého dieťaťa.

15. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

17. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. /Podľa § 2 písm. c) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime./
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

18. Podľa ustanovenia §-u 75 Zákona o rodine

(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. §-u 76 Zákona o rodine

(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

20. Podľa ust. §-u 77 Zákona o rodine

(1)Právonavýživnésanepremlčí.Možnohovšakpriznaťlenododňazačatiasúdnehokonania.Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčia.

21. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd zveril maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo
strany rodičov určil výživné podľa ich súčasných schopností a možností.

22. Aj keď sa stará matka o deti stará už dlhšiu dobu, súd jej mohol priznať výživné len od podania
návrhu a od tejto doby vypočítal aj dlžné výživné ako násobok určenej sumy.
23. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného sa upravujú spravidla
vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
1. júla 2019 30. júna 2020 183/2019 Z. z. 95,96 € 28,79 €

1. júla 2020 - 174/2020 Z. z. 98,08 € 29,42 €

24.Stykrodičovsmaloletýmideťmisúdneurčil,pretožeotonežiadalia navrhovateľkaimvňomnebráni.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).