Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1038/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212897
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6110212897.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa QUATRO
spol. s r.o., so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 7, Banská Bystrica, IČO: 31 586 171, právne zastúpeného
JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 27, Banská Bystrica,
proti odporcovi KURTA spol. s r.o., so sídlom Partizánska 89, Banská Bystrica, IČO: 31 592 490,

právne zastúpenému KOVAL & spol., advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Komenského 3, Banská
Bystrica,IČO:36648892,vkonaníourčenievlastníckehopráva,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/101/2010-346 zo dňa 30. 06. 2014,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í t a k , že určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom K. K., katastrálny odbor pre k.
ú. K. K. - pozemok parcela č. KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 621 m2, s veľkosťou

spoluvlastníckeho podielu 5/16-in k celku a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, vedených Okresným úradom K. K., katastrálny odbor pre k. ú. K. K. - dom, súpisné č. XX,
postavený na pozemku parcela č. KNC XXXX, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
5/16-in k celku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom
K. K., odbor katastrálny pre k. ú. K. K. - pozemok parcela č. KNC XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere2621m2,akoajkstavbe-domu,súpisnéč.XX,postavenomnapozemkuparcelyč.KNCXXXX,
všetko s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 5/16-in k celku (ďalej v texte len ,,sporné nehnuteľnosti“).

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že po zrušení veci krajským súdom,

preskúmal vec v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a zistil, že právny predchodca odporcu v
konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992, uplatnil dňa 25. 03. 1992 nárok
na vydanie veci v súlade so zákonom č. 87/1991 Zb., a to na vydanie nehnuteľností, ku ktorým sa
navrhovateľ v tomto konaní domáha určenia vlastníctva. Právny predchodca odporcu si uplatnil nárok
protiosobám,ktorýmbolanazákladedohodyovydanívecizodňa17.10.1991predmetnánehnuteľnosť
vydaná. Účastníčkou tohto konania na strane odporcov označená ako odporkyňa 4/, bola aj T.. N. Y.,

rod. K. - právna predchodkyňa navrhovateľa, ktorej podľa listu vlastníctva pripadal podiel vo výške 5/16-
in k celku na predmetné nehnuteľnosti. Zo záveru konštatovaných všeobecnými súdmi SR i Ústavným
súdom SR v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/80/1992 vyplýva,
že osobou oprávnenou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., t. j. osobou, ktorej patrilo vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam pred tým, ako toto v rozhodnom období prešlo na štát, bol C. I., teda právny
predchodca odporcu a jemu mala byť vydaná nehnuteľnosť, nie osobám, ktorým bola nehnuteľnosť na

základe dohody o vydaní veci zo dňa 17. 10. 1991, vrátane právneho predchodcu navrhovateľa vydaná,
keďže nespĺňali pojmové znaky oprávnenej osoby v zmysle § 3 ods. 1 zákonač. 87/1991 Zb.. Z uvedeného vyplynulo, že T.. N. Y., rod. K. - právna predchodkyňa navrhovateľa,
nikdy nenadobudla platne vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní tiež bolo zistené, že
navrhovateľ uzatvoril dňa 24. 07. 2001 so správcom konkurznej podstaty úpadkyne T.. N. Y. kúpnu

zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol spoluvlastnícky podiel 5/16-in k sporným nehnuteľnostiam.
Z opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 4K/109/99-191 súd zistil, že súd súhlasil s predajom
nehnuteľností úpadkyne T.. N. Y. záujemcovi - QUATRO spol. s r.o. - navrhovateľovi, a to ako víťaznému
záujemcovi tretieho kola výberového konania, nakoľko ponúkol cenu majetku vyššiu a splnil všetky
podmienky verejnej súťaže. V čase tohto predaja bolo vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica,

sp. zn. 20C/80/1992, ktorým si C. I. ako právny predchodca odporcu uplatňoval vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam, pričom toto konanie sa viedlo od roku 1992 a účastníčkou tohto konania bola
T.. N. Y., rod. K. ako odporkyňa 4/.

Pokiaľ ide o odporcu, tento nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s C. I.,
ktorej vklad bol povolený pod V 7076/2007 zo dňa

30.11.2007, tedaodosoby,ktorejpatrilovlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiampredtým,akototo
v rozhodnom období prešlo na štát. K uzavretiu tejto kúpnej zmluvy došlo v čase, keď bolo rozhodnuté
Najvyšším súdom Slovenskej republiky a to rozsudkom sp. zn.
3 Cdo 3/2006 dňa 24. 05. 2007 tak, že bolo zamietnuté dovolanie odporcov v časti smerujúcej
proti výroku rozsudku krajského súdu zo dňa 22. 05. 2003 (sp. zn. 12Co/45/2003), ktorým rozsudok

okresného súdu ( sp. zn. 20C/80/1992 ) zmenil tak, že odporcom ( vrátane T.. N. Y. ) bola uložená
povinnosť vydať nehnuteľnosti C. X - právnemu predchodcovi odporcu.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi
vlastníckeprávokpredmetusporuplatnenevzniklo.Okresnýsúduznal,žezákonokonkurzeavyrovnaní

umožňuje, že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj
vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, avšak nie, ak vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo
tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci. Takéto konanie by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, resp. by umožňovalo obchádzať zákon. V tejto súvislosti poukázal
na § 93 ods. 3 zákona

č. 7/2005 Z. z.. Naopak odporca uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil predmetnú nehnuteľnosť
v čase, keď bola uložená povinnosť vydať predmetné nehnuteľnosti jeho právnemu predchodcovi - C.
I. a v tom čase v rozhodnutiach súdov bolo konštatované, že právny predchodca odporcu je vlastníkom
predmetnýchnehnuteľností.Súdpretoprirozhodovanízohľadnilskutočnosť,atodobromyseľnosťoboch
nadobúdateľov, najmä z hľadiska objektívnych okolností, za ktorých sporné nehnuteľnosti nadobudli a

s prihliadnutím na zachovanie bežnej opatrnosti pri samotnom prevode. Pokiaľ ide o odporcu, tento
nadobudol predmetné nehnuteľnosti potom, keď z rozhodnutí všeobecných súdov SR, ale i Ústavného
súdu SR vyplývalo, že vlastníkom týchto nehnuteľností je právny predchodca odporcu. Pokiaľ však ide
o právnych predchodcov navrhovateľa, jeho právna predchodkyňa T.. Y. jednoznačne vedela o tom, že
ohľadom vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie, ktorého aj bola účastníčkou,

však nepostupovala v súlade so zákonom č. 328/1991 Zb., ak naviac konanie o vydanie predmetných
nehnuteľností vedené pod sp. zn. 20C/80/1992 Okresným súdom v Banskej Bystrici nebolo právoplatne
skončené.

Súd preto pri rozhodovaní zohľadnil závery konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica

č. k. 20C/80/1992, v ktorom bolo preukázané, že právny predchodca odporcu bol osobou, ktorej patrilo
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a že je osobou, ktorá má jediná právo k nehnuteľnostiam,
a naopak, že právni predchodcovia T.. N. Y. takéto právo k nehnuteľnosti nemali, z čoho vyvodil, že
„právnej predchodkyni navrhovateľa nesvedčilo právo o vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam“. K
titulu nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom na základe kúpnej zmluvy od správcu konkurznej

podstaty súd konštatoval, že nešlo o nadobudnutie vlastníctva na základe rozhodnutia príslušného
orgánu tak, ako to mal na mysli právny zástupca navrhovateľa, právnym titulom nebolo rozhodnutie
štátneho orgánu - súdu, právnym dôvodom bola uzatvorená kúpna zmluva zo správcom konkurznej
podstaty úpadcu T.. N. Y. a následného povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, teda išlo o zmluvný
vzťah a na tomto nič nemení ani skutočnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dal súhlas konkurzný

súd opatrením. V čase, keď došlo k uzatváraniu predmetnej zmluvy sa totiž viedlo konanie, ktorého
predmetom bolo právo k predmetným nehnuteľnostiam, o tomto konaní aj úpadkyňa, teda právna
predchodkyňa navrhovateľa vedela, uvedené neoznámila, čím porušila ust. § 17 zákona č. 328/1991Zb. účinného v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho boli sporné nehnuteľnosti
zahrnuté do konkurznej podstaty, kam zahrnuté nemali byť.

Naviac aj samotný navrhovateľ mal pred kúpou predmetných nehnuteľností využiť bežnú opatrnosť,
ktorú možno od neho požadovať, a to je aktívne zistenie konkrétnych skutočností vedúcich k
tomu, či jeho právna predchodkyňa skutočne disponuje platným nadobúdacím vlastníckym titulom.
Navrhovateľ tak nevynaložil potrebnú opatrnosť, ktorú by bolo možné od neho s ohľadom na okolnosti
a povahu prípadu požadovať, a teda nevynaložil bežnú opatrnosť, pod ktorou sa myslí aktívne

zistenie konkrétnych skutočností vedúcich k presvedčeniu, že skutočne by bola úpadkyňa vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti a jej vlastnícke právo nie je spochybňované.

Na záver okresný súd konštatoval, že po posúdení kolízii vlastníckeho práva oboch nadobúdateľov
k sporným nehnuteľnostiam mal za to, že odporcom nadobudnuté vlastníctvo „spĺňa predpoklady
nadobudnutia vlastníctva“ na rozdiel od navrhovateľa, ktorého právni predchodcovia nenadobudli

vlastnícke právo platne, ktorá skutočnosť vyplýva z konania vedeného pred Okresným súdom
Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1991 a v rámci konkurzného konania úpadcu - právneho predchodcu
navrhovateľa došlo k porušeniu povinností úpadcu
a súčasne navrhovateľ nebol pri nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere, nakoľko nevynaložil potrebnú
opatrnosť, ktorú bolo možné od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať.

O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá
O. s. p.) odvolanie navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu považoval za nesprávny a nezákonný,

pretože došlo k nesprávnemu posúdeniu a vyhodnoteniu skutkového stavu, a taktiež k nesprávnemu
použitiu a výkladu právnych noriem. Okresný súd si neozrejmil základnú právnu podstatu vzťahu k
predmetu žaloby, z ktorej odvodzuje ochranu jeho práv. Tvrdí, že ochranu jeho vlastníckych práv
odvodzuje od nadobudnutia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu predmetných nehnuteľností v
konkurznom konaní, na základe zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ( ďalej v texte „Zákon

o konkurze a vyrovnaní“ ). Uvedený zákon upravuje okrem iného i nadobudnutie vlastníctva v rámci
tohto konania, pričom ide o špecifický druh nadobudnutia vlastníctva na základe iných skutočností
ustanovených zákonom v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o originálny spôsob
nadobudnutia vlastníctva, preto je nesprávne posudzovať vlastnícke právo ako právo nástupnícke po
pôvodnej vlastníčke spoluvlastníckeho podielu T.. N. Y., v dôsledku čoho je použitie zásady ,,nemo

ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ vylúčené. Výsledkami konkurzu je nie len jeho
účastník, ale každý viazaný a je ním viazaný i súd v zmysle § 135 ods. 2 druhá veta O. s. p.. Po ukončení
konkurzného konania je vylúčená integrálna reštitúcia. Ak aj C. I. tvrdiac, že je skutočným vlastníkom,
moholzabrániťspeňaženiunehnuteľnostívkonkurznomkonanílenpodľa§19ods.2Zákonaokonkurze
a vyrovnaní, a ak takáto žaloba podaná nebola, treba vychádzať zo zákonnej domnienky, že osoba

tvrdiaca, že je skutočným vlastníkom, sa tohto práva vzdala s tým, že musí prijať i právne následky z
toho vyplývajúce, teda, že vec - nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu oprávnene.

Ak aj došlo zo strany právnej predchodkyne T.. N. Y. k porušeniu povinností úpadkyne v rámci
konkurzného konania, je vylúčené prenášať túto zodpovednosť za porušenie na navrhovateľa, keďže

s úpadkyňou nebol v žiadnom právnom vzťahu. Uvedené sa vzťahuje i pre prípad, ak by k porušeniu
došlo zo strany správkyne konkurznej podstaty alebo súdu. Navrhovateľ nemal žiadnu vedomosť o
prebiehajúcich sporoch vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a ich vlastníctve v súvislosti s C. I.,
ani nebol účastníkom žiadneho konania. O spore sa dozvedel až v novembri roku 2003, na základe
oznámenia JUDr. Jána Smetanu, právneho zástupcu U. I. a práve táto skutočnosť, že celé konanie

prebehlo bez akejkoľvek účasti navrhovateľa, bola predmetom nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
303/2007 vydaného v tejto veci. Nestotožnil sa s právnym záverom o jeho údajnej nedobromyseľnosti.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva
vyhovel.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nadobudol
nehnuteľnosti v konkurze, pričom išlo o spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva derivatívny
nie originálny, keďže navrhovateľ nadobudol tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy ako
nadobúdacieho titulu, nie na základe príklepu na dražbe. Zdôraznil, že počas celého konaniapreukazoval svoje vlastnícke právo, okrem iného aj v súlade s § 243d ods. 2 O. s. p. argumentujúc, že v
čase nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdal vec od vlastníka, neprebiehalo žiadne súdne konanie
týkajúce sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, naopak toto konanie bolo právoplatne skončené.

Nehnuteľnosti nadobudol v dobre viere, že ich nadobúda od vlastníka, pričom jeho dobromyseľnosť
nebola v konaní spochybňovaná. Zdôraznil, že jeho právny predchodca bol pôvodným vlastníkom
nehnuteľností, ktorý nehnuteľnosti nikdy platne nepreviedol na iné osoby, len na neho, ale naopak
prevod nehnuteľností na osoby, ktorým boli následne nehnuteľnosti vydané, bol absolútne neplatným
právnym úkonom, čo bolo judikované súdmi v iných konaniach týkajúcich sa nehnuteľností. Súdy by mali

uprednostňovať taký výklad formálnych pravidiel a noriem, ktorý by smeroval k odstráneniu negatívneho
zásahu do vlastníckeho práva Kazimíra Herritza, a nie výklad, ktorý opätovne negatívne zasahuje do
vlastníckehopráva obete totalitného režimu a neguje ústavne konformný a ústavným súdom aprobovaný
stav názoru o danosti práva C. I.. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného
súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil, nakoľko neboli dané dôvody pre jeho potvrdenie, ale ani zrušenie a
to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievovecivdostatočnom
rozsahu, zo strany účastníkov konania nebolo jeho doplnenie navrhnuté
a nebolo potrebné dokazovanie opakovať, či doplniť ani odvolacím súdom. Okresný súd však zistený

skutkový stav veci nesprávne posúdil a zo skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver vo vzťahu
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam účastníkmi konania. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p., § 211 ods. 2 O. s. p., §
156 ods. 3 O. s. p., nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Účastníci ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 04. 2002, č. 64336/01 vo veci Lino Carlos
Varela Assalino proti Portugalsku, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 186/2012).

Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie okresný ako i odvolací súd dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam:

Dohodou o vydaní veci R VI. 96/1991 zo dňa 18. 10. 1991 ( ďalej v texte aj „dohoda o vydaní veci“ )

boli sporné nehnuteľnosti v rámci reštitúcie podľa § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách (ďalej v texte len ,,zákon č. 87/1991 Zb.“) vydané M. K., L. O., T.. N. Y. a T. K. s tým, že
bývalé štátne notárstvo registrovalo uvedenú dohodu dňa 17. 02. 1992.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992, podľa skutkových

okolností vyplývajúcich z tohto konania, C. I. ( právny predchodca odporcu ), ako neplnoletý vlastník
sporných nehnuteľností uzavrel kúpnu zmluvu zo dňa 02. 02. 1948 s B. K. a M. K. ako kupujúcimi,
predmetom ktorej bol prevod okrem iného aj sporných nehnuteľností. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol
v pozemkovej knihe povolený a vykonaný zápis kupujúcich ako vlastníkov prevádzaných nehnuteľností;
podľa zákona č. 115/1948 Zb. zo dňa 28. 04. 1948 došlo k znárodneniu sporných nehnuteľností

uvedených v kúpnej zmluve zo dňa 02. 02. 1948 a v ďalšom tieto patrili do vlastníctva štátu. Neskôr
v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. si uplatnili reštitučné nároky na vydanie sporných nehnuteľností v
zákonnej lehote tvrdiac, že sú oprávnenými osobami tak C. I., ako aj právni nástupcovia kupujúcich B.
K. a M. K.. Sporné nehnuteľnosti boli podľa § 5 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. povinnou osobou vydanéprávnym nástupcom B. K. a M. K. uzavretím dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 17. 10. 1991, a nie
XX. I. - právnemu predchodcovi odporcu. V priebehu konania nebolo sporným, že sú splnené zákonné
podmienky na prinavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy zo dňa

02. 02. 1948, ale spornou bola otázka, kto je vo vzťahu k označeným znárodneným nehnuteľnostiam
oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb.. V priebehu konania bol ustálený právny záver o
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa
02. 02. 1948, ako aj vkladového povolenia z dôvodu neplnoletosti C. I. - právneho predchodcu odporcu
pri vykonaní týchto právnych úkonov. Nemožno však opomenúť, že konanie vedené pred Okresným

súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992 prebiehalo až do roku 2012 s tým, že C. I. ako právny
predchodca odporcu bol najskôr úspešný a dosiahol vydanie rozsudku, ktorý ukladal povinnosť vydať
sporné nehnuteľnosti C. I. (rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992-368 zo dňa
19. 11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/45/2003-404 zo dňa
22. 05. 2003 v znení opravných uznesení právoplatný dňa 30. 07. 2003), a ktorý aj bol podkladom pre
zápis vlastníckeho práva v prospech C. I. do katastra nehnuteľností. Ústavný súd Slovenskej republiky

však nálezom sp. zn. III. ÚS 303/2007 zo dňa 15. 05. 2008 zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k.
3 Cdo 3/2006 zo dňa 24. 05. 2007, ktorým najvyšší súd dovolanie zamietol, pričom najvyšší súd týmto
uznesením zrušil aj rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd
Banská Bystrica rozsudkom č. k. 15Co/6/2009-729 zo dňa 17. 06. 2009 (právoplatný dňa 22. 07. 2009)
rozsudok okresného súdu zmenil v podstate tak, že návrh C. I. - právneho predchodcu odporcu na

vydanie sporných nehnuteľností zamietol. Dovolanie proti tomuto rozsudku ale najvyšší súd zamietol,
ktoré rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 328/2009 zo dňa 29. 11. 2010 následne opätovne
Ústavný súd SR nálezom sp. zn. I. ÚS 244/2011 zo dňa 24. 08. 2011 zrušil, v dôsledku čoho Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 3 Cdo 219/2011 zo dňa 26. 01. 2012 v relevantnej časti zrušil rozsudok krajského
súdu(15Co/6/2009)aopätovnemuvrátilvecnaďalšiekonanie.Vďalšomkonaníkrajskýsúdrozsudkom

č. k. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012 v znení opravného uznesenia rozsudok okresného súdu
č. k. 20C/80/1992-368 zo dňa 19. 11. 2002 v znení opravného uznesenia zmenil tak, že návrh C. I. -
právneho predchodcu odporcu na vydanie sporných nehnuteľností opätovne zamietol s tým, že tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06. 2012 a je rozhodnutím konečným. Dôvodom zamietnutia
návrhu C. I. - právneho predchodcu odporcu, bola skutočnosť, že aj keď pri viazanosti rozhodnutím

Ústavného súdu SR ako aj zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých bol C. I. -
právnypredchodcaodporcuoprávnenouosobounavydaniespornýchnehnuteľností,včaserozhodnutia
krajského súdu neboli odporcovia ( v konaní
sp. zn. 20C/80/1992 ) už vlastníkmi sporných nehnuteľností, a preto chýbala základná podmienka pre
vydanie veci, keď nárok podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991 Zb. je možné úspešne uplatniť len proti

osobám, ktorým sa vec vydala.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáha určenia vlastníckeho práva
(spoluvlastníckeho práva o podiele 5/16-in k celku) k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko predmetný
podiel sporných nehnuteľností nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. 07. 2001 s

predávajúcou - správkyňou konkurznej podstaty úpadkyne
T.. N. Y., ktorej boli sporné nehnuteľnosti vydané na základe dohody o vydaní. Zmena vlastníctva bola
zavkladovaná dňa 13. 08. 2001 a od uvedeného času navrhovateľ reálne časť nehnuteľností užíval až
do 31. 12. 2007. Odporca na základe kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 11. 2007 s C. I., kúpil
predmetné nehnuteľnosti, pričom vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený pod V 7076/2007, keď v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník C. I.. K uzavretiu
kúpnej zmluvy došlo po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 3/2006
zo dňa 24. 05. 2006, ktorým súd zamietol dovolanie odporcov v časti smerujúcej proti výroku rozsudku
KrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa22.05.2013sp.zn.12Co/45/2003,ktorýmrozsudokokresného
súdu zmenil tak, že odporcom bola uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti XX.I..

Z právoplatného výsledku konania vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.
20C/80/1992 vyplývajú prejudiciálne dôsledky pre konanie v prejednávanej veci, avšak okresný súd
ich nesprávne vyhodnotil. Pre súdy je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnené v inom
konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t. j. otázku, ktorá

bola predmetom konania. Riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadať, však nie je pre súd v inej veci záväzné (viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 2804/2012 zo dňa 12. 06. 2014). Len v prípade, že výrok rozhodnutia
vyjadruje skutočnosť, že návrh sa zamieta, je nevyhnutné výrok posudzovať v súvislosti s odôvodnenímpísomného vyhotovenia rozhodnutia (v tejto súvislosti viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23 Cdo 872/2011 zo dňa 27. 02. 2012). Zo skutkových okolností konania vedeného pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 20C/80/1992 vyplýva, že štát sa v rozhodnom období podľa zákona

č. 87/1991 Zb. nestal vlastníkom sporných nehnuteľností prevzatím veci bez právneho dôvodu ako
osobitného reštitučného dôvodu. Hoci Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn.
I. ÚS 244/2011 zo dňa 24. 08. 2011 a následne aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo 219/2011 zo dňa 26. 01. 2012 a následne Krajský súd v Banskej Bystrici v jeho rozhodnutí
č. k. 15Co/41/2012-897 zo dňa 30. 05. 2012 vychádzali zo záveru, že C. I. ako právny predchodca

odporcu bol oprávnenou osobou na vydanie sporných nehnuteľností pre účely reštitúcie, tento záver
sa nakoniec neprejavil vo výroku citovaného rozsudku krajského súdu, ako konečného rozhodnutia vo
veci. Právoplatným výsledkom predchádzajúceho konania vedeného pod sp. zn. 20C/80/1992, bolo
zamietnutie návrhu právneho predchodcu odporcu - C. I. na vydanie sporných nehnuteľností, ako aj
právoplatné zamietnutie návrhu na vyslovenie neplatnosti reštitučnej dohody, s ktorými skutočnosťami
saokresnýsúdanivprvom,aleanivporadíjehodruhomrozsudkunezaoberal,napriektomu,žeodporca

od počiatku namietal jej absolútnu neplatnosť. Odvolací súd preto uzatvára, že ak bol právoplatným
rozhodnutím zamietnutý návrh na vyslovenie neplatnosti reštitučnej dohody, teda dohody o vydanie
veci zo dňa 17. 10. 1991, potom už v tomto konaní v prejednávanej veci nie je možné jej (ne)platnosť
posudzovať.

Odvolací súd nespochybňuje právny záver vyplývajúci z konania vedeného Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 20C/80/1992, v zmysle ktorého sa právny predchodca odporcu - C. I. považuje
za osobu oprávnenú na vydanie sporných nehnuteľností, ten aj vyplýva zo samotného odôvodnenia
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 17. 12. 2013, avšak okresný súd nezohľadnil to, že v
danom konaní nedošlo k vydaniu rozhodnutia, na základe ktorého by sa právny predchodca odporcu

vlastníkom sporných nehnuteľností stal, resp. by mu boli tieto nehnuteľnosti vydané, ktoré rozhodnutie
by v sebe zahŕňalo i prejudiciálnu otázku určenia vlastníckeho práva k nim. K takémuto rozhodnutiu však
zostranyvšeobecnéhosúdunedošloaokolnosť,žeprávnypredchodcaodporcubolosobouoprávnenou
na vydanie nehnuteľností, je len jednou z viacerých, na ktoré i odvolací súd vo svojom zrušujúcom
uznesení poukázal, ktoré by mali byť zohľadnené tak, aby výsledok posudzovania vyjadrený v podobe

súdneho rozhodnutia, bol pokiaľ možno čo najviac zlučiteľný so všeobecnou predstavou spravodlivosti.
Nemožno však opomenúť, že aj keď v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 26. 11. 2007 medzi odporcom a
právnym predchodcom odporcu - C. I., bol C. I. vedený ako vlastník sporných nehnuteľností (v tom čase
bol úspešný v konaní o ich vydanie v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992), v ďalšom priebehu
tohto konania boli príslušné rozhodnutia pôvodne vyznievajúce v prospech C. I. zrušené a právoplatný

výsledok konania sp. zn. 20C/80/1992 je zamietnutie jeho návrhu na vydanie sporných nehnuteľností.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že odporca uzatvoril
kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpil predmetnú nehnuteľnosť v čase, keď bolo zamietnuté dovolanie
voči rozhodnutiu krajského súdu v konaní sp. zn. 20C/80/1992, v ktorom bola uložená povinnosť

vydať predmetné nehnuteľnosti C. I., čím bolo v tom čase právoplatne judikované, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností je jeho právny predchodca. Uvedené však nezohľadňuje ďalšie konanie v
tejto veci a jeho konečné právoplatné rozhodnutie a ani to, že v danom konaní o vydanie nehnuteľností
právnemu predchodcovi odporcu ako osobe oprávnenej na ich vydanie, nebolo rozhodnuté vo výroku
tohto rozhodnutia o tom, že právny predchodca odporcu je vlastníkom sporných nehnuteľností.

Odporca nebol účastníkom konania Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992. V tejto
súvislosti odvolací súd dodáva, že ochranu odporcovi nemožno poskytnúť ani na základe ust. § 243d
ods. 2 O. s. p.. Uvedené ustanovenie síce uvádza, že pri posudzovaní právnych vzťahov niekoho iného
ako účastníka konania sa i naďalej vychádza z pôvodného zrušeného rozhodnutia, a že tieto osoby

nemôžu prísť o svoje nadobudnuté práva a povinnosti len preto, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené, a
že právne vzťahy účastníkov konania boli upravené inak. Táto procesná ochrana dopĺňa ochranu, ktorú
tretím osobám v niektorých prípadoch priznáva hmotné právo. Je to však vždy len procesný inštitút, ktorý
nemôže ovplyvniť hmotnoprávnu povahu nároku, a preto nemôže byť z hľadiska jeho výlučnej aplikácie
rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva v zmysle ochrany odporcu

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5 MCdo 12/2011).V zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 17. 12. 2013 odvolací súd uložil okresnému súdu
vysporiadať sa s otázkou, či úpadkyňa Ing. Y.Y. (ne)bola vlastníčkou sporných nehnuteľností a následne
aj s tým, či došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na navrhovateľa v rámci konkurzného konania,

teda považoval v tomto rozsahu rozhodnutie za predčasné a nedostatočne odôvodnené. Okresný
súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
„navrhovateľovi vlastnícke právo k predmetu sporu platne nevzniklo“.

Z ust. § 135 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
V danom prípade nebolo sporné, že na úpadcu - T.. N. Y. bol právoplatne vyhlásený konkurz a bol
ustanovený správca konkurznej podstaty, ktorý bol oprávnený konať s majetkom podstaty, a ktorý bol
povinnýprivýkonefunkciepostupovaťsodbornoustarostlivosťouvsúladesozákonom.Fakt,žesprávca
sa riadil opatrenia konkurzného súdu sporný nebol, ak uvedené vyplýva z opatrenia Krajského súdu v

Bratislave č. k. 4K/109/1999-191, podľa ktorého tento súhlasil s predajom nehnuteľností úpadkyne T..
N. Y. záujemcovi QUATRO spol. s r.o. - navrhovateľovi, a to ako víťaznému záujemcovi tretieho kola
výberového konania, nakoľko splnil všetky podmienky verejnej súťaže. Správca konkurznej podstaty
(č. l. 148 spisu - podanie adresované Krajskému súdu v Banskej Bystrici z 09. 09. 2003) uviedol, že
predmetný podiel do konkurznej podstaty zaradil na základe skutočností, že podľa údajov v katastri

nehnuteľností patril podiel v čase vyhlásenia konkurzu úpadkyni, preto dôvod na uplatnenie postupu
podľa § 19 ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní nebol, pretože správkyňa nemala vedomosť o tom, že
by si tretie osoby uplatňovali vlastnícke práva k spoluvlastníckemu podielu úpadkyne. Preto, ak osoba
dotknutá na svojich právach v konkurznom konaní nenamietala dôvody neplatnosti dohody, na základe
ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva v rámci konkurzného konania na navrhovateľa, nemôže

sa následne táto osoba domáhať neplatnosti tohto právneho úkonu. Uvedené analogicky vyplýva i z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 84/2012, v ktorom bolo výslovne konštatované, že :
„bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom
konaní konkurzným súdom, mohlo byť rozhodované v inom civilnom konaní na základe určovacej žaloby
podanej osobou, ktorá sa cíti byť takouto dohodou uzavretou v rámci konkurzného konania dotknutá“.

Z uvedeného preto vyplýva, že v čase, kedy došlo k uzavretiu dohody medzi správkyňou konkurznej
podstatyúpadkyneT..N.Y.anavrhovateľom,bolispornénehnuteľnostivedenévkatastrinehnuteľnostív
prospech Ing. N. Y.. Z opatrenia Krajského súdu v Bratislave bolo následne preukázané, že tento súhlasil
s predajom nehnuteľností úpadkyne Ing. N. Y. záujemcovi QUATRO spol. s r.o., teda navrhovateľovi, v
zmysle kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24. 07. 2001 medzi správkyňou konkurznej podstaty úpadkyne T..

N. Y. a navrhovateľom. V čase predaja predmetného spoluvlastníckeho podielu správkyňou konkurznej
podstaty, bolo vedené konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica 20C/80/1992, ktorým si právny
predchodca odporcu uplatňoval vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, avšak účastníkom tohto
konania bola úpadkyňa T.. N. Y., rod. K., nie navrhovateľ. Pokiaľ T.. N. Y., rod. K., ako úpadkyňa v
konkurznom konaní nesplnila podľa okresného súdu svoje povinnosti (ust. § 17 Zákona o konkurze a

vyrovnaní), uvedené prípadné porušenie povinností samo o sebe nevyvoláva neplatnosť predmetnej
dohody, na základe ktorej následne došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľom. Osoba, na
ktorú správca v rámci speňažovania prevedie majetok spísaný do súpisu konkurznej podstaty sa stáva
vlastníkom tohto majetku bez ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že spísaný a následne speňažený
majetok alebo jeho časť v čase speňažovania vlastnícky prináležal iným osobám. V čase speňažovania

prináležalo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam úpadkyni a k zmene tohto stavu došlo až
neskôr. Prípadný stret včas nerealizovaného, bez ohľadu na to z akého dôvodu, nároku vlastníka,
prípadne tretej osoby ( právneho predchodcu odporcu ) na vylúčenie jeho majetku z konkurznej podstaty
s nárokom osoby, ktorá takýto majetok nadobudla za trvania konkurzu jeho speňažením
( navrhovateľom ), musí byť vyriešený v prospech nadobúdateľa majetku. Uvedené vyplýva aj z

rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 394/2002. Predmetné nehnuteľnosti boli zapísané
do konkurznej podstaty na základe údajov vedených správou katastra nehnuteľností. Kupujúci pri
odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol
vlastníkom veci. Zákon o konkurze a vyrovnaní prelamuje zásadu nemo plus iuris. O nadobudnutie
vlastníckeho práva od nevlastníka by išlo vtedy, keď správca speňažuje majetok zapísaný do súpisu a

tento majetok nie je vo vlastníctve úpadcu a nepodlieha konkurzu, teda správca ho zapísal neoprávnene.
V prejednávanom prípade v čase, kedy k zápisu do konkurznej podstaty došlo, bol majetok vedený v
prospech úpadkyne, teda v tom čase bol v jej vlastníctve. V Zákone o konkurze a vyrovnaní je stanovené,
že kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobúda vlastnícke práva aj vtedy, keďúpadca nebol jej vlastníkom. Aj v prípade, ak by v tom čase úpadkyňa vlastníčkou nebola, bolo by
irelevantné, podľa ktorého zákona sa prevodná zmluva pri speňažovaní uzavrie a rovnako by bolo
právne irelevantné, či bol nadobúdateľ dobromyseľný. Vo všetkých prípadoch nadobúdateľ nadobudne

vlastnícke právo, ak kúpi vec od správcu. Tento tvrdý zásah proti prípadnému vlastníkovi je vyvážený
ochranou tretích osôb proti postupu správcu. Správca musí zverejniť celý súpis majetku v Obchodnom
vestníku, čím je zabezpečené to, že o zápise určitého majetku sa môže dozvedieť každá osoba. Správca
bol povinný pri spornom zápise uviesť dôvody sporného zápisu a osobu, v prospech ktorej sporný zápis
svedčí. Po zverejnení sporného zápisu je povinný písomne vyzvať tretiu osobu na predloženie dôkazov,

ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu. Tretie osoby sú chránené aj zákazom speňažiť majetok
dovtedy, kým je majetok zapísaný s poznámkou, alebo kým sa vedie súdne konanie o jeho vylúčenie.
Právo na vylúčenie majetku zanikne, ak sa neuplatní v stanovenej lehote. K uvedenému je však nutné
naviac poznamenať, že v čase, kedy došlo k uzavretiu dohody medzi správkyňou konkurznej podstaty
a navrhovateľom, bola za vlastníčku sporných nehnuteľností považovaná a v katastri nehnuteľností
vedená výlučne

Ing. Eva Furdová, preto v tom čase nešlo o sporný zápis. Okolnosť, že v čase tohto prevodu medzi
správkyňou konkurznej podstaty a navrhovateľom bolo vedené konanie pred Okresným súdom Banská
Bystrica sp. zn. 20C/80/1992, ktorého účastníčkou bola úpadkyňa, ktorá mala vedomosť o tom, že
právny predchodca odporcu sa mieni v súdnom konaní domôcť vlastníckeho práva, resp. vydania tejto
nehnuteľnosti je opäť len okolnosťou, na ktorú malo byť prihliadané pri rozhodovaní, aby výsledok

vyjadrený v podobe súdneho rozhodnutia, bol pokiaľ možno čo najviac zlučiteľný so všeobecnou
predstavou spravodlivosti. Ak aj okresný súd uviedol, že v tejto súvislosti úpadkyňa porušila svoje
povinnosti vyplývajúce z ust. § 17 Zákona o konkurze a vyrovnaní, uvedené nebolo pre posúdenie veci
podstatné. Z ust. §-u 17 tohto zákona totiž vyplýva pre úpadcu povinnosť do 15 dní od doručenia výzvy
súdu alebo správcu zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich

dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a
poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne
uviesť,žejesprávnyaúplný.Výzvamusíobsahovaťpoučenieotrestnoprávnychnásledkochnesplnenia
týchto povinností. Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na
konkurz. Na základe tohto ustanovenia nevyplynula úpadkyni povinnosť oznámiť prebiehajúce konanie,

ktoré bolo vedené proti nej ako odporkyni, ak sa za vlastníčku sporných nehnuteľností považovala.

Napriek tomu, že okresný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, a to dobromyseľnosť
oboch nadobúdateľov z hľadiska objektívnych okolností, za ktorých sporné nehnuteľnosti nadobudli
a s prihliadnutím na zachovanie bežnej opatrnosti pri samotnom prevode, odvolací súd sa s jeho

právnym záverom, podľa ktorého „odporcom nadobudnuté vlastníctvo spĺňa predpoklady nadobudnutia
vlastníctva na rozdiel od navrhovateľa, ktorého právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo
platne“ (tak ako to vyplýva z konania 20C/80/1992 Okresného súdu Banská Bystrica), keď v rámci
konkurzného konania úpadcu - právneho predchodcu navrhovateľa došlo k porušeniu povinností
úpadcu, a tiež navrhovateľ nebol pri nadobudnutí nehnuteľností v dobrej viere, nakoľko nevynaložil

potrebnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu považovať,
nestotožnil.

Odporca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou uzavretou s jeho
právnym predchodcom C. I., ktorý bol v rozhodnutiach všeobecných súdov určený za osobu oprávnenú

na vydanie sporných nehnuteľností pre účely reštitúcie, pričom aj v čase, kedy došlo k uzavretiu
tejto kúpnej zmluvy medzi ním a odporcom, bol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník, keď až
dodatočne došlo k právoplatnému rozhodnutiu (dňa 19. 06. 2012), v zmysle ktorého návrh právneho
predchodcu odporcu na vydanie sporných nehnuteľností súd zamietol a právoplatne zamietol aj jeho
návrh na vyslovenie neplatnosti reštitučnej dohody v prospech úpadkyne

T.. N. Y.. Je preto nevyhnutné konštatovať, že v čase právnych úkonov, či už kúpnej zmluvy uzavretej
medzi právnym predchodcom odporcu a odporcom, ako aj v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi
správkyňou konkurznej podstaty a navrhovateľom, boli predmetné dohody uzavreté za právneho stavu,
kedy v katastri nehnuteľností nebola pochybnosť o tom, kto je ich vlastníkom. Ohľadne navrhovateľa
naviac odvolací súd dodáva, že aplikácia ust. § 93 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. okresným súdom nie je

správna, ak tento zákon nebol v čase konkurzného konania, v ktorom bola uzavretá zmluva, na základe
ktorejnavrhovateľspornénehnuteľnostinadobudol,účinný.T..N.Y.akoúpadkyňavkonkurznomkonaní,
považovala sporné nehnuteľnosti za vlastné titulom dohody o vydaní veci zo dňa 18. 10. 1991, ktorá
dohoda bola registrovaná štátnym notárstvom dňa17. 02. 1992, a v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992 došlo
dodatočne k zamietnutiu návrhu U. I. na vydanie sporných nehnuteľností, ako aj k zamietnutiu návrhu
na vyslovenie neplatnosti tejto reštitučnej dohody, na základe ktorej T.. N. Y. nehnuteľnosti nadobudla.

V danom prípade preto nie je možné konštatovať úmyselné konanie v rozpore so zákonom u právnych
predchodcov účastníkov konania.

Odvolací súd kolíziu vlastníckeho práva účastníkov konania posúdil v prospech navrhovateľa, ak tento
nadobudol vlastnícke právo v konkurznom konaní, preto by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty,

aby o platnosti úkonu, ktorý bol schválený v konkurznom konaní konkurzným súdom, mohlo byť
opätovne rozhodované v inom civilnom konaní, v ktorom by bola posudzovaná opätovne otázka určenia
vlastníckeho práva osoby, ktorá sa cíti byť dohodou uzavretou medzi správcom konkurznej podstaty
a treťou osobou dotknutá a súčasne, ak v čase prevodu boli nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností
vedené v prospech úpadkyne a navrhovateľ nebol účastníkom konania vedeného pred Okresným
súdom Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992. Aj v prípade, ak by úpadkyňa T.. N. Y. vlastníkom sporných

nehnuteľností nebola, navrhovateľ, na ktorého správca v rámci speňažovania previedol majetok spísaný
do konkurznej podstaty, sa stal jeho vlastníkom bez ohľadu na to, či tento v čase speňažovania prináležal
iným osobám. Zákon, ale aj judikatúra už v tomto rozhodnutí uvedená poukazuje na favorizáciu
nadobúdateľa majetku za trvania konkurzu jeho speňažením práve z dôvodu naplnenia zásady právnej
istoty. Právny predchodca odporcu nepodal žalobu na vylúčenie majetku (ktorého vydania sa domáhal

v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 20C/80/1992) z konkurznej podstaty
úpadkyne, prebiehajúceho v čase, kedy konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn.
20C/80/1992 nebolo právoplatne skončené, teda nepostupoval s náležitou obozretnosťou, o to viac,
ak konanie, v ktorom sa domáhal vydania nehnuteľností prebiehalo už od roku 1992 a T.. N. Y. bola
jeho účastníčkou na strane odporcov. T.. N. Y. nepreviedla sporné nehnuteľnosti na navrhovateľa, nešlo

o jej právny úkon a dispozíciu s majetkom, k nadobudnutiu sporných nehnuteľností navrhovateľom
došlo v konkurznom konaní na základe iných skutočností ustanovených zákonom v zmysle § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi nemôže byť na ťarchu, že pred uzavretím zmluvy so
správkyňou konkurznej podstaty neskúmal, či je úpadkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľností, ak táto
bola v katastri nehnuteľností vedená ako ich vlastníčka a vedomosť o konaní vedenom pred Okresným

súdom Banská Bystrica, č. k. 20C/80/1992 nemal, ak nebol v právnom vzťahu s úpadkyňou.

Odvolací súd taktiež nemohol neprihliadať na skutočnosť, že právny predchodca odporcu napriek tomu,
že na základe rozhodnutí vydaných v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 20C/80/1992
mal postavenie osoby oprávnenej na vydanie sporných nehnuteľností pre účely reštitúcie, tento záver sa

nakoniec neprejavil vo výroku právoplatného rozhodnutia krajského súdu ako konečného rozhodnutia
vo veci samej. Uvedená skutočnosť nadobúda osobitný význam v prejednávanej veci v tom, že v
konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992 nešlo vo svojej podstate o uplatnenie reštitučného nároku zo
strany právneho predchodcu odporcu, ale o sporové konanie medzi úspešnými reštituentmi (vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam im bolo vydané dohodou o vydaní veci zo dňa 18. 10. 1991) a

právnympredchodcomodporcu,akoďalšímdoúvahypripadajúcimreštituentom.Narozdielodprávneho
predchodcu odporcu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam úspešní reštituenti nadobudli na
základe dohody o vydaní veci zo dňa 18. 10. 1991 v zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čo sa okrem iného prejavilo aj v skutočnosti, že nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 303/2007
zo dňa 15. 05. 2008 bol okrem iného vyslovený aj zásah do ich základného práva vlastniť majetok podľa

čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, kým nálezom ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 244/2011 zo dňa 24. 08. 2011 bolo
vyslovené porušenie len procedurálneho základného práva právneho predchodcu odporcu na súdnu a
inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právoplatným výsledkom
predchádzajúceho konania pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 20C/80/1992 bolo

zamietnutie návrhu právneho predchodcu odporcu na vydanie sporných nehnuteľností, ako aj
právoplatné zamietnutie návrhu na vyslovenie neplatnosti reštitučnej dohody v prospech úspešných
reštituentov. Právny predchodca odporcu tak nedosiahol svoj uplatnený reštitučný nárok, v dôsledku
tohto výsledku uvedeného konania zostal po právoplatnom skončení konania v postavení ako
potenciálny reštituent, ktorý nebol v rámci reštitúcie úspešný v uplatnení svojho reštitučného nároku a

v inom konaní nie je možné opätovne skúmať jeho prípadné vlastnícke právo, pretože na to z hľadiska
prejednávanej veci slúži práve osobitné konanie na základe návrhu podľa § 5 ods. 5 zákona č. 87/1991
Zb.. Keďže reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality, čo znamená, že
tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú; existencia špeciálnej úpravy umožňujeuplatniť nárok na vydanie veci; ak nárok uplatnený nebol alebo takejto požiadavke nebolo v konečnom
dôsledku vyhovené, je vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak. Odvolací súd teda nespochybňuje
právny záver v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/80/1992 ohľadne postavenia právneho predchodcu

odporcu ako oprávnenej osoby na vydanie sporných nehnuteľností, to však nič nemení na tom, že
uvedené postavenie osoby oprávnenej na vydanie nehnuteľností sa neprejavilo vo výroku rozhodnutia,
ktorým sa konanie právoplatne skončilo.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd pristúpil k zmene rozhodnutia okresného súdu a v prospech
navrhovateľa určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v podiele 5/16-in tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré vlastnícke právo nadobudol navrhovateľ titulom kúpnej zmluvy
uzavretej so správkyňou konkurznej podstaty úpadkyne T.. N. Y. dňa 24. 07. 2001 v rámci konkurzného
konania vedeného Krajským súdom Bratislava, ktorý súhlasil s predajom nehnuteľnosti a mal za to, že
navrhovateľ splnil všetky podmienky verejnej súťaže.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, okresný súd si vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania
samostatným rozhodnutím. Občiansky súdny poriadok uvedený postup nevylučuje, preto bude úlohou
okresného súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodnúť aj o náhrade trov konania

odvolacieho aplikujúc analogicky ust. § 224 ods. 4 O. s. p., nakoľko odvolací súd rozhodoval o odvolaní
proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo o trovách konania rozhodnuté. Aplikácia ust. § 224 ods.
2 O. s. p. v prejednávanom prípade je vylúčená, ak doposiaľ o náhrade trov konania súd prvého stupňa
nerozhodol.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.