Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/213/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226074
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117226074.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: T. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F. F., V. XX, v konaní zastúpeného Z. správnej pomoci, občianske združenie, so sídlom XXX XX
J., L. XXXX/XX, K.: XX XXX XXX, v mene ktorého koná Y.. V. G., nar. XX. XX. XXXX, predsedkyňa
občianskeho združenia, bytom XXX XX F., J. 2, proti žalovanému: J., s. r. o., so sídlom F., N. XX, právne
zastúpeného AK SK, s. r. o., E. kancelária so sídlom v F. F., W.. L. XX, K.: XX XXX XXX, o obnovu
konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/43/2017 zo
dňa 08. 03. 2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobunapovolenieobnovykonania,nepripustilzmenu
žaloby, a to rozšírenie petitu žaloby, ktoré má znieť: „Uznesenie o schválení zmieru zo dňa 21. 01. 2016
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, 17C/214/2014 medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa zrušuje“
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v plnej výške.
2. Okresný súd žalobu na povolenie obnovy konania zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal v
konaní dôvody obnovy konania podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 21. 01.
2016 Okresný súd Banská Bystrica schválil zmier pod sp. zn. 17C/214/2014 medzi ním ako žalobcom a
žalovaným tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 17.000,- € a žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva. Pri príprave žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby vedenej okresným
súdom pod sp. zn. 16Csp/118/2017 zistil, že žalovaný a jeho zamestnanec nemá povolenie od NBS na
poskytovanie úverov. Úroky, ktoré mali byť odmenou žalovaného, boli skryté tým, že bola podpísaná
nová zmluva o pôžičke, ale finančné prostriedky v skutočnosti neboli vyplatené. Veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou a neskúmal bonitu dlžníka. Tieto skutočnosti v čase konania nevedel bez jeho
viny, nevedel o agresívnych praktikách nebankových spoločností a že súd je povinný ex offo skúmať
platnosť zmluvy, zistiť, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či pri
jej uzatváraní boli použité nekalé obchodné praktiky a preskúmať zmluvu v súlade so smernicou Rady
č. 93/13/EHS. Žalobca tvrdil, že v konaní uzavretý zmier je v rozpore s hmotným právom a nie je možné
zaviazať k plneniu zo synalagmatického záväzku, ktorý jedna strana neplnila.
3. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní sp. zn. 17C/214/2014, ktoré sa konalo dňa 21. 01. 2016, súd
zistil, že žalobca pred začatím prvého pojednávania navrhol pripustenie zmeny žalobného návrhu, keď
pôvodne sa domáhal určenia, že zmluvy o úvere zo dňa 31. 01. 2014 a 05. 02. 2014 sú neplatné, zmluva
o zriadení záložného práva zo dňa 05. 02. 2014 je neplatná a že úver zo dňa 31. 01. 2014 a 05. 02. 2014
je bezúročný a bez poplatkov a uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a totak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 17,- € v splátkach po 150,- € počnúc mesiacom február
2016 a žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva za predpokladu riadneho splácania
dohodnutých mesačných splátok. Okresný súd uznesením schválil takúto zmenu žaloby a vzhľadom na
pripustenie zmeny žaloby žalobca navrhol schválenie súdneho zmieru tak, ako bola pripustená zmena
žaloby. Predmetom konania teda zostalo plnenie zo zmluvy a nie určenie neplatnosti zmluvy a určenie,
že úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Súd mal za to, že žalobca mal v konaní preukazovať skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu pre neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zároveň musí ísť o takú situáciu, že si žalobca v pôvodnom konaní
splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a dôkaz riadne označil, navrhol ho vykonať, ale
z objektívnych dôvodov nemohol byť vykonaný. Podľa názoru okresného súdu takýto dôkaz žalobca
nenavrhol, neoznačil a pokiaľ uvádzal, že o svedkyni p. Y. sa dozvedel až z trestného konania, nejde o
dôkaz, ktorý bol navrhnutý v pôvodnom konaní. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami T. H. a U.
Y. v konaní S.: I.-XXX/X/VYS-BB-XXXX, ktorý ako dôkaz predložil žalobca, je zrejmé, že U. Y. poznal,
zoznámil sa s ňou prostredníctvom inzerátu, pomáhala mu vybavovať úvery, takže skutočnosť, že sa o
nej dozvedel až v trestnom konaní, je zavádzajúca a účelová. Nejde o dôkaz, o ktorom žalobca nevedel
a nemohol ho použiť v pôvodnom konaní. Žalobca už v pôvodnom konaní vystupoval ako spotrebiteľ,
ani v tomto smere sa nejedná o novú skutočnosť, ktorú nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktorá by
pre neho privodila priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Aj tú skutočnosť, že žalovaný a jeho zamestnanci
nemajú povolenie od NBS na poskytovanie úverov, iba tvrdil. Nepreukázal, že túto vedomosť nemal. Súd
zároveň dospel k právnemu záveru, že predmetom tohto konania nebolo preukazovať, či zmluvy vyššie
uvádzané sú spotrebiteľské zmluvy, či obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, alebo sú v rozpore
so zákonom. Predmetom konania o povolení obnovy nie je rozhodovanie o platnosti alebo neplatnosti
zmlúv, ale o tom, či súd obnovu konania povolí. Pokiaľ sa teda žalobca zároveň domáhal rozhodnutia o
neplatnosti úverových zmlúv zo dňa 31. 01. 2014 a 05. 02. 2014, a zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 05. 02. 2014, v tejto časti súd žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca podaním zo dňa 07.
09. 2017 označeným ako doplnenie návrhu na obnovu konania požiadal súd o rozšírenie žaloby o petit
„Uznesenie o schválení zmieru zo dňa 21. 01. 2016 pod sp. zn. 17C/214/2014 Okresného súdu Banská
Bystrica sa zrušuje“, okresný súd zmenu žaloby nepripustil s poukazom na § 148 ods. 1, 2 CSP, podľa
ktorého súd nemôže zrušiť uznesenie o schválení zmieru, je možné podať návrh na obnovu konania,
čo žalobca aj urobil.
4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 397 písm. a/ a b/ CSP, § 398, § 400, § 403 ods. 1, 2, §
411 ods. 1, § 413 ods. 1, § 414 CSP, § 148 ods. 1, 2 CSP, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v konaní a priznal žalovanému ako úspešnej strane
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške.
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca. Namietal,
že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil,
že závery okresného súdu sú extrémne inkonzistentné. Sú rozporné s procesnými požiadavkami
spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť,
vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami teoreticky a iluzórne, namietal, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu nespĺňa zákonom stanovené podmienky (§ 220 ods. 2 a 3 CSP), t. j. nie je dostatočne
odôvodnené, že hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ, súd neprihliadal na vzájomné vzťahy
jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom
na špecifikum danej veci, pričom kritériá iba mechanicky aplikoval. Súd nerešpektoval kogentné normy,
pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Pokiaľ súd zamietol
zmenu žaloby o zrušenie zmieru rozsudkom (výrok II. rozsudku), poukázal na to, že súdny zmier bol
schválený dňa 21. 01. 2016 za platnosti OSP, pričom podľa § 99 ods. 4 OSP je proti takémuto zmieru
prípustná aj žaloba o neplatnosť súdneho zmieru do troch rokov. Zmier je v rozpore s hmotným právom.
Nakoľko dochádza ku konkurencii dvoch procesných inštitútov, samotná žaloba o obnovu konania
nemusí zhojiť všetky vady schváleného zmieru. Z hľadiska hospodárnosti sa javí ako účelné, aby súdtieto konania preskúmal spoločne, dokonca žaloba o zrušenie zmieru môže signalizovať neprípustnosť
obnovy konania. Okresný súd závažne pochybil, keď na pojednávaní odmietol vypočuť žalobcu, ako aj
jeho právneho zástupcu ku skutkovej stránke veci. Tým sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.
Účelom právnej regulácie obnovy konania je vytvorenie právnej možnosti pre opätovné prerokovanie
veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, a to za splnenia zákonom vymedzených podmienok.
Žaloba na obnovu konania musí prispieť k tomu, aby sa v súčasnom civilnom procese dalo za pravdu
tomu, kto ju skutočne má a nie tomu, kto vie proces ovplyvniť vo svoj prospech. Namietal formálny
výkon práva súdom prvej inštancie s tým, že jeho závery sú hypotetické, nemajú oporu v dokazovaní a
zistených skutočnostiach, samotná podstata spotrebiteľského práva je založená na tom, že spotrebiteľ
sám nemusí vedieť argumentovať a zhodnotiť všetky okolnosti, a preto na súd kladie pozitívny záväzok.
Pri schvaľovaní zmieru na pojednávaní bolo zo strany súdu tvrdené, že navrhovateľ nie je v spore
spotrebiteľom, a teda nemožno predpokladať, že on sám by ako priemerný spotrebiteľ nemal veriť
sudcovi na pojednávaní. Pri schvaľovaní zmieru bola zmena návrhu vykonaná právnym zástupcom
odporcu, ktorý za neznalého spotrebiteľa nadiktoval zmenu žaloby a súd schválil zmier. Takéto konanie
je zjavne v rozpore s judikatúrou SD EÚ. Navrhol zabezpečiť ako dôkaz nahrávku z pojednávania zo
dňa 21. 01. 2016 vo veci 17C/214/2014-81, ďalej žalobca namietal, že okresný súd nedostatočne zistil
skutkový stav, nakoľko na pojednávanie nepredvolal konateľa spoločnosti J., s. r. o. Tvrdil, že súdu
predložil oznámenie W. banky L. o tom, že veriteľ nemal oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských
úverov. V trestnom konaní bol vypočutý ako svedok pracovník veriteľa, ktorý potvrdil, že mu neboli
predmetné prostriedky vyplatené.
6. K odvolaniu podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje za vecne správne. Súd stručne, jasne a zrozumiteľne popísal skutkový a právny stav veci,
ako aj myšlienkové pochody, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil, vysporiadal sa so všetkými
skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Pritom nie je potrebné, aby sa vysporiadaval so
všetkými argumentami strán, ale výlučne s tými, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie. Pokiaľ žalobca
namietol, že súd rozhodol v rozpore s konštantnou judikatúrou, žalobca ani neuviedol, v rozpore s
ktorou judikatúrou rozhodnutie má byť. Odvolanie žalobcu je síce rozsiahle, obsahovo „hutné“, avšak
a/ bez odkazov na konkrétne vady, ktorými má byť napadnuté rozhodnutie postihnuté a b/ je len
výpočtom množstva súdnych rozhodnutí z oblasti ochrany spotrebiteľa bez dôrazu na otázku obnovy
konania. Žalobca vo svojom odvolaní nesprávne uvádza, že súd napadnutým rozhodnutím zamietol
návrh na zmenu žaloby, nakoľko v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že súd zmenu žaloby nepripúšťa.
Odhliadnuc od tejto skutočnosti však rozhodnutie súdu je správne, je síce pravda, že OSP v ust. §
99 ods. 4 upravovalo možnosť podania žaloby o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru z
dôvodu rozporu s hmotným právom, CSP však takúto žalobu nepozná. Ustanovenie § 470 ods. 3
CSP sa dá použiť výlučne na otázku plynutia lehôt a nie na používanie inštitútov OSP, ktoré CSP už
nepozná. Vychádzajúc z právnej teórie v oblasti procesných predpisov platí princíp okamžitej účinnosti,
resp. princíp nepravej retroaktivity. Znamená to, že procesný predpis sa použije na existujúce prípady
od okamihu jeho účinnosti s tým, že vo výnimočných prípadoch, ak tak ustanoví zákon, je možné na
existujúce prípady vo vybranom rozsahu použiť aj „starý“ procesný predpis. V riešenej veci súd použil
ustanovenia CSP ako nového procesného predpisu s tým, že ustanovenia OSP použiť nemohol a ani
nemôže, nakoľko CSP takúto možnosť nepozná. Žalobca ani len neuviedol dôvody, pre ktoré by mal
byť zmier v rozpore s platným hmotným právom. Odvoláva sa na skutočnosti, ktoré mohli mať význam
v konaní o neplatnosť úveru, v konaní o zaplatenie úveru, atď., nie však v konaní o zrušenie uznesenia
o schválení zmieru. Žalobca síce uviedol dôkazy a skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru by mu mohli
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, avšak nijako nepreukázal, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré
objektívne nemohol použiť v základnom konaní. Dokonca vo všetkých prípadoch sa preukázal opak,
teda žalobca tieto skutočnosti a dôkazy už v základnom konaní poznal, vedel o nich, mohol ich použiť,
ale z vlastného slobodného rozhodnutia tak neurobil. Takéto jeho rozhodnutie nemôže byť na ťarchu
žalovaného. Rozsudok okresného súdu žiadal potvrdil.
7. V priebehu odvolacieho konania žalobca predložil do spisu podanie zo dňa 27. 10. 2018 označené
ako „Vec: H. do spisu ako D?V.“, v ktorom poukázal na to, že dňa 15. 10. 2018 bolo vznesené
obvinenie Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Banská Bystrica, pre
prečin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva na oprávneného J., s. r. o. a spol. Ďalším
podaním zo dňa 07. 01. 2019 žalobca poukázal na to, že po študovaní materiálov a v spolupráci s
Ministerstvom spravodlivosti SR a ich výdatnej pomoci došiel k poznaniu, že sa jedná o organizovanú
bytovú mafiu a začal konať následné kroky vedúce k ochrane jeho jediného obydlia a ochrane jehorodiny, t. j. aj žalobu o obnovu konania. Uviedol, že na základe týchto skutočností prikladá do spisu
listinné dôkazy: trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR na sudkyňu okresného súdu JUDr.
Y. V., list Slovenskej advokátskej komore, list R.. T. U. Okresnému súdu Banská Bystrica a trestné
oznámenie na konateľa spoločnosti J., s. r. o. N. F.. Zároveň poukázal na to, že uznesenie o vznesení
obvinenia zo dňa 15. 10. 2018 na R.. T. U. a U. Y., ako obvinených z prečinu podvodu, nadobudlo
právoplatnosť. Súdu predložil len prvú stranu uznesenia, nakoľko on ním zatiaľ nedisponuje.
8. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie podľa ust. § 385 ods. 1 á contrario CSP a
rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobca sa domáha povolenia obnovy konania vedeného pod sp. zn. 17C/214/2014, v ktorom konaní
okresný súd schválil zmier uznesením zo dňa 21. 01. 2016 medzi žalobcom a žalovaným tak, že
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 17.000,- € a žalovanému uložil povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva. Okresný súd síce po podaní žaloby v úprave pre kanceláriu žiadal pripojiť
spis 17C/214/2014 k tomuto súdnemu sporu, z obsahu spisu však nevyplýva, že tento spis v skutočnosti
aj pripojený bol, ba skôr naopak z č. l. 25 p. v. je zrejmé, že pripojený nebol, pretože v úprave sudcu pre
kanceláriu je ceruzkou pripojená poznámka „pripojený pri 10Csp/81/2017“. Spolu so žalobou žalobca
súdu predložil aj uznesenie okresného súdu sp. zn. 17C/214/2014-81 zo dňa 21. 01. 2016, ktoré ale nie
je opatrené pečiatkou právoplatnosti, okresný súd preto v konaní rozhodoval o povolení obnovy konania,
o ktorom nemal preukázané, že bolo právoplatne skončené.
10. Uznesenie o schválení zmieru bolo vydané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
ale bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 (Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“). CSP pripúšťa žalobu na obnovu konania (a teda nie žalobu na povolenie
obnovy konania) v ust. § 397 okrem iného v písm. a/ a b/, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci a/alebo možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Okresný súd v konaní skúmal splnenie uvedených podmienok
uvedených v § 397 písm. a/, b/ CSP, opomenul však, že žalobu na obnovu konania môže v zmysle §
400 CSP podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Splnenie tejto podmienky súd
prvej inštancie neskúmal. V konaní sp. zn. 17C/214/2014 okresný súd schválil zmier, v zmysle ktorého
bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 17.000,- € v tam uvedených splátkach, pričom v spise
sa nachádza žalobcom predložená zmluva o úvere zo dňa 31. 01. 2014 uzavretá medzi veriteľom -
žalovaným a dlžníkom - žalobcom (poznámka: ktorá nie je účastníkmi zmluvy podpísaná), v zmysle
ktorej sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi sumu vo výške 4.000,- €, ako aj ďalšia zmluva zo dňa 05. 02.
2014 uzavretá medzi tými istými účastníkmi, ktorou sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi sumu 15.500,-
€ (č. l. 9 až 13 spisu). Pokiaľ sa žalobca v súdnom zmieri zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 17.000,- €,
bez pripojenia spisu sp. zn. 7C/214/2014 nie je možné zistiť, z čoho uvedená suma pozostáva, či suma
17.000,- € je len platbou na istinu, prípadne v sebe zahŕňa aj ďalšie platby aj z iného titulu. Pokiaľ by
suma 17.000,- € bola len plnením na istinu, otáznym zostáva, či sa žalobca podanou žalobou na obnovu
konania domáha obnovy konania z dôvodu existencie skutočností, rozhodnutí, alebo dôkazov týkajúcich
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní z dôvodu, že tieto môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Či by povolenie
obnovy konania privodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie, je možné zistiť až z pripojeného spisu
7C/214/2014, a preto bude úlohou okresného súdu si tento spis pripojiť.
11. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu aj za zmätočný, keďže okresný súd žalobu na
obnovu konania (resp. žalobu na povolenie obnovy konania) zamietol a zároveň nepripustil zmenu
žalobu „a to rozšírenie petitu žaloby“, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia o schválení zmieru
zo dňa 21. 01. 2016. Zmena žaloby a rozšírenie petitu žaloby sú ale dva odlišné procesné inštitúty,
ktoré nie je možné zamieňať. Pokiaľ žalobca podal žalobu o obnovu konania a zmenenou žalobou by
sa domáhal zrušenia uznesenia o schválení zmieru zo dňa 21. 01. 2016, po pripustení zmeny žaloby
by súd rozhodoval len o zrušení uznesenia o schválení zmieru a nebol by dôvod žalobu na obnovu
konania zamietnuť. Pokiaľ by išlo o rozšírenie žaloby, žalobca je dominus litis a on rozhoduje o tom,
o čom má súd rozhodnúť vo veci. Preto pokiaľ žalobca rozšíri petit, nie je daný dôvod na to, aby súdrozhodoval o pripustení alebo nepripustení rozšírenia žaloby. Z obsahu podania žalobcu z č. l. 30 až
34 spisu však vyplýva, že týmto podaním žalobca rozšíril petit o ďalší výrok, a teda domáha sa ním
rozhodnutia o zrušení uznesenia o schválení zmieru zo dňa 21. 01. 2016 okrem toho, že sa domáha aj
obnovy konania. Okresný súd nepripustil zmenu žaloby (rozšírenie žaloby) s poukazom na ust. § 148
ods. 1, 2 CSP s tým, že nemôže zrušiť uznesenie o schválení zmieru, nakoľko takéto ustanovenie Civilný
sporový poriadok nepozná.
12. Uznesenie o schválení zmieru je zo dňa 21. 01. 2016, teda bolo vydané za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý v § 99 ods. 4 pripúšťal zrušenie uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier
podľa hmotného práva neplatný a návrh bolo možné podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia
o schválení zmieru. Od 01. 07. 2016 však platí Civilný sporový poriadok, ktorý inštitút žaloby o zrušenie
súdneho zmieru nepozná, pričom v zmysle § 470 ods. 3 CSP na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli (čo je aj v súdenej veci), sa použijú ustanovenia tohto zákona. Ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. V súdenej veci
nie je možné mať za to, že Občiansky súdny poriadok doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, keď Civilný
súdny poriadok inštitút zrušenia súdneho zmieru nepozná, a teda v tomto smere neobsahuje ani žiadne
lehoty. Pokiaľ teda za účinnosti Civilného sporového poriadku bola podaná žaloba o zrušenie súdneho
zmieru, vzhľadom k tomu, že Civilný sporový poriadok zrušenie súdneho zmieru nepozná, dôsledkom
podania takejto žaloby je jej zamietnutie a nie procesné rozhodnutie o tom, že sa rozšírenie petitu žaloby
nepripúšťa.
13. Tak ako bolo uvedené vyššie, bude úlohou okresného súdu pripojiť spis 17C/214/2014, posúdiť, či
žalobu na obnovu konania podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a či by povolenie
obnovymohloprivodiťprežalobcupriaznivejšierozhodnutie,azároveňrozhodnúťajorozšírenejžalobe.
Okresný súd zároveň rozhodne opätovne aj o nároku na náhradu trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.