Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514205849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8514205849.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
X. XXX/XX, XXX XX V. N., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/650/2014-43 zo dňa 27.04.2020, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie a exekučné konanie zastavuje.

II. Priznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný
súd“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.

SR XXXXX/XX, ktorý vydal dňa XX.XX.XXXX Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s.. Citoval ust. § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), § 2 ods. 1 prvej vety
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r) zákona č.
40/1964 Občiansky zákonník, a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe
zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 29.09.2011, ktorá má spotrebiteľský

charakter. V ten istý deň bola medzi účastníkmi zmluvy uzavretá aj Rozhodcovská zmluva, ktorá je
vo formulárovej podobe bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne
dojednaná a veriteľ mohol na jej základe predložiť vec na prejednanie ním vybranému rozhodcovskému
súdu a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný, čím spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom
spotrebiteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva je neprijateľná, spôsobujúca značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne
neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým neboli splnené procesné
podmienky, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nesprávne právne posúdenie veci a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,

že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej
inštancie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy

sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o
úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ od spotrebiteľa požaduje, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom
predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za
to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súdny exekútor podaním zo dňa 14.11.2017 podal podnet na zastavenie predmetnej exekúcie z
dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
16.10.2017, sp. zn. 1OdK/142/2017, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 201/17 dňa 20.10.2017.
Zároveň uviedol, že si uplatňuje trovy exekúcie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na podanie súdneho
exekútora zo dňa 14.11.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné bezodkladne zastaviť.

Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.

Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Preskúmaním skutkového stavu v Obchodnom vestníku exekučný odvolací súd zistil, že uznesením
Okresného súdu Prešov č.k. 1OdK/142/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 201/2017 dňa

20.10.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V citovanom uznesení súd zároveň rozhodol
o zbavení povinného (dlžníka) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v
akom nebudú uspokojené v konkurze a vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu s
tým, že spôsob prihlasovania pohľadávok a lehota na ich prihlásenie sú uvedené v poučení rozhodnutia.

Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), každý platobne
neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebosplátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli
prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

Podľa § 167a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz.
Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom

vestníku.

Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez
zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

Podľa § 167f ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak
bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania,
v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za

nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní
odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za
deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení

súdnehorozhodnutiaaleboinejsúdnejpísomnostivObchodnomvestníku.Rovnakopísomnosti,ktorésa
podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené
nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

7. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky

z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo
splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred
vyhlásením konkurzu alebo pred tým, ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví
všetkých záväzkov ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či
záväzkov.

8. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f
zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného
vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v
ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za

nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade
ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

9. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka, vznikla pred kalendárnym
mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 20.10.2017), z čoho vyplýva, že uvedenú

pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu
určenom súdom stane nevymáhateľnou.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci Okresný súd Prešov na majetok povinného ako
fyzickej osoby vyhlásil konkurz, odvolací súd pristúpil k zastaveniu exekúcie. Nakoľko z ustanovenia

§ 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k
zastaveniu exekučného konania ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, súd exekúciu podľa ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii zastavil.Podľaust.§203ods.3Exekučnéhoporiadku,aksaexekúciazastavízdôvodu,ženamajetokpovinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

11. O nároku na náhradu trov exekúcie odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku tak, že priznal súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto uznesenia.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1
CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a rozhodol, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).