Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618203136
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618203136.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. C.C., nar. X.X.XXXX, bytom
v L., L. XXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so

sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. apríla 2019 č.k. 7Csp/79/2018-133

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v
záhlaví rozhodol v tomto znení:

I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 948,34
eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa

odôvodnila svoj nárok titulom zmluvy o úvere č.4403006851, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 4.3.2014, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.600
eur. Žalobkyňa má za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentujú
údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby
zaplatila celkovo 2.548,34 eur. Je toho názoru, že úhrady zaplatené nad sumu 1.600 eur boli úhradami
bez právneho dôvodu, nakoľko žalovanému na ne nevznikol nárok a preto žiada vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 948,34 eur.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a mal preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o hotovostnom
úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvou o hotovostnom úvere bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 1.600 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať po 54,22 eur v 48 mesačných
splátkachpriročnejúrokovejsadzbe18,11%,hodnotaRPMNbolaurčenána19,8%,priemernáhodnota

RPMN 20,54 eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 2.276,16 eur. Žalobkyni boli
poskytnuté doplnkové služby, a to poistenie výdavkov, ktoré boli dobrovoľné. Súčasťou zmluvy bola
aj dohoda o poskytnutí služby zmeny výšky a počtu splátok a poskytnutie služby - odložené splátky.
Žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu žaloby však vyplýva, že
žalobkyňa žiada vydať bezdôvodné obohatenie titulom Zmluvy o hotovostnom úvere, z ktorej zaplatila
istinu s príslušenstvom spolu vo výške 2.548,34 eur.4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4
Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

5. Súd preskúmal obsah samotnej zmluvy a dospel k záveru, že zmluva obsahuje údaje v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a odkázal pri tom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ
(3. komora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015 s poukazom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. K správnosti výpočtu RPMN uviedol, že výška RPMN

je v zmluve uvedená správne. Pri hodnotení správnosti podporne vychádzal z vyjadrenia NBS, podľa
ktorého žalovaný pri výpočte RPMN postupoval v súlade s § 19 a Prílohou č. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poistné a poplatky za doplnkové služby. Súd prvej inštancie
poukázal na zákonnú definíciu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom
(§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.), z ktorej vyplýva, že do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby, najmä poistné, a to len v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie a doplnkové služby
neboli podmienkou poskytnutia úveru a ani podmienkou poskytnutia úveru za ponúkaných podmienok.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že poistné nie je povinné zahrnúť do výpočtu RPMN. Súd dospel k záveru,
že predmetná spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je v súlade s § 9 ods. 2 a § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalobkyňa bola
v konaní neúspešná, preto súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.

f) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v uvedenej zmluve o úvere sa dohodlo plnenie 48 splátok
po 54,22 eur, čo je pri súčine 2.602,56 eur. Uviedla, že údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa je nižší
ako tomu v skutočnosti je, dôsledkom čoho je RPMN v neprospech spotrebiteľa nižší, nakoľko počíta s
nesprávnou výškou celkových nákladov, čím bol spotrebiteľ oklamaný a uvedený do omylu. K vyjadreniu

NBS zo 6.3.2019 k správnosti výpočtu uviedla, že banka počíta s celkovými nákladmi v sume 2.276,16
eur, čo nie je správny údaj, keďže celkové náklady žalobkyne boli 2.602,56 eur. Poukázala na to, že súd
nevykonal prepočet podľa vzorca uvedeného v právnom predpise. Je toho názoru, že správna výška
RPMN sa pohybuje na úrovni 27 %, čo je podstatne vyššie ako je uvedené v kolónke 40. Nesprávny údaj
má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 948,34 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania odo dňa 20.2.2018 do zaplatenia a aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu
trov konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, dospejúc k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

9. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho

postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne
nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti,
ktorébolipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavoinak.Onesprávneskutkovézisteniemôžeísťajv
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov

strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu v danej veci je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
zamietnutá na podklade právneho záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o hotovostnom úvere a zmluva
o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/zákona č. 129/2010 Z.z. aj keď v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné
poplatky a preto nemožno prijať záver o tom, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch bezúročný a bez poplatkov. Zároveň dospel k záveru, že RPMN je v zmluve uvedená správne a

odplata za poskytnutý úver neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné
úvery v obdobných prípadoch.

11.Odvolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadežalobkyňouuplatnený odvolacídôvodjenaplnený
a odvolanie žalobkyne považuje za dôvodné.

12. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyni bol na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a
zmluvy o revolvingovom úvere (č. 4403006851) zo dňa 4.3.2014 poskytnutý bezúčelový úver vo výške
1 600,00 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 54,22 eur pri ročnej
úrokovej sadzbe 18,11%, RPMN 19,8%, priemernej RPMN 20,54%. Spolu sa v zmysle zmluvy zaviazala
zaplatiť žalovanému 2 276,16 eur.

13. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom 2 602,56 eur, čo vyplýva z prehľadu platieb predložených
súdu žalobkyňou.

14. Odvolací súd z obsahu zmluvy predloženej zmluvy zistil, že do výšky mesačnej splátky, bol zahrnutý

aj poplatok za doplnkové služby, spočívajúci v sume za službu zmeny výšky splátok vo výške 1,49 eur
mesačne (1,49 x 48 mesiacov = 71,52 eur) a za službu odložené splátky v sume 1,49 eur mesačne
(1,49 x 48 mesiacov = 71,52 eur), teda mesačný poplatok 3,82 eur, predstavujúci 7,58% z pravidelnej
mesačnej splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za poskytnuté služby, ktorý bol zahrnutý do
výšky mesačnej splátky, predstavuje sumu 183,36 eur.

15.VzhľadomnanámietkužalobkynetýkajúcusavýškyRPMNuvedenejvzmluve,odvolacísúdpodrobil
skúmaniu a prepočtu výšku RPMN. V zmluve o úvere bola výška RPMN uvedená vo výške 19,8%. Z
prepočtu vykonaného odvolacím súdom, vychádzajúc z poskytnutého úveru vo výške 1 600,00 eur, z
výšky mesačnej splátky po odrátaní poplatku za doplnkové služby (nakoľko tieto neboli zahrnuté do

výpočtu RPMN) vo výške 50,4 eur (54,22 eur - 3,82 eur), počtu splátok 48, a sumy ktorú žalobkyňa
uhradila žalovanému (po odrátaní poplatku za poskytnuté doplnkové služby v celkovej výške 138,36
eur),dospelkvýpočtuRPMNvovýške23,22%.UvedenývýpočetRPMNsúdvykonalvzmyslevzorcana
výpočet RPMN podľa § 19 ods. 1 v spojení s prílohou č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom do 31.5.2014.

16. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vymedzuje podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých aj jednotlivá absencia má za na následok
bezúročnosť a bezpolatnosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací
súd dospel k záveru o absencii základnej náležitosti zmluvy o úvere, keďže údaj o RPMN v zmluve o

úvere nebol uvedený v správnej výške, pretože reálna výška RPMN predstavuje 23,22% a nie 19,8%.
Z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania v časti týkajúcej sa RPMN, nemožno súhlasiť so záverom
súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti správne.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/

CSP v spojení s § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalobou uplatnený
nárok v intenciách záverov prijatých odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a zároveň rozhodnúť o trovách
odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).