Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Singerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/141/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109217715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4109217715.30
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: M. B., narodený X.X.XXXX,
bytom V. V. XXXX/XX, K., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Záhorák, so sídlom Horná 1, Šaľa,
proti žalovanému: Obec Poľný Kesov, Poľný Kesov 68, Poľný Kesov, IČO: 00 308 391, zastúpený:
Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, o náhradu
škody 157 490,34 eur, o nároku štátu a znalkyne Ing. B. A., bytom Vodná 12/24, Komárno, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 47 639 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhrada trov konania v rozsahu 39,50 %.
IV. Slovenská republika má proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
V. Znalkyňa má nárok na náhradu trov konania za podanie dodatku č.2 k ZP č. 5/2012 č. 14/2015 z
13.3.2015 v rozsahu 100% a to proti žalobcovi v rozsahu 69,75 % a proti žalovanému v rozsahu 30,25 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou na súd 24.7.2009 požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť mu 52 663,36 eur, titulom náhrady škody predstavujúcej jeho ušlý zisk, ktorý mu vznikol za
rok 2007 tým, že konaním starostu žalovaného, ktorý mu znemožnil čerpať studenú vodu na účely
prevádzkovania termálneho kúpaliska, mu bolo znemožnené prevádzkovať termálne kúpalisko, ktoré
prevádzkoval na základe zmluvy z 29.4.1998 do 1.6.2007. Výšku škody určil na základe súkromno-
znaleckého posudku z 8.10.2007 vypracovaného znalkyňou Doc. Ing. I. M., CSc..
2. Žalobca zmenou žaloby podanou na súd 30.8.2010 navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť mu škodu 157 490,34 eur prestavujúcu jeho ušlý zisk za rok 2007 vo výške 53 060,39 eur, rok
2008 vo výške 52 999,59 eur a za rok 2009 vo výške 51 430,36 eur, ktorej výšku zistil na základe dodatku
k znaleckému posudku z 2.8.2010. Súd uznesením z 27.9.2010 č.k. 10C/141/2009-215 navrhnutú
zmenu pripustil.
3. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozhodol právoplatným medzitýmnym rozsudkom z
4.10.2010 č.k. 10C/141/2009-220 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 19.4.2011 č.k.
6Co/3/2011-245otom,žezákladžalobouuplatnenéhonárokujedaný.Ovýškeškodyrozhodolsúdprvej
inštancie po vykonanom dokazovaní v poradí prvým rozsudkom z 27.5.2015 č.k. 10C/141/2009-651
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 141 739 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom pri
určení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne Ing. B. A. v zneníjeho dodatkov č. 1 a č. 2, ktorá ušlý zisk žalobcu za rok 2007 určila vo výške 47 639 eur, za rok 2008
vo výške 48 060 eur a za rok 2009 vo výške 46 040 eur t.j. spolu 141 739 eur, pričom nemal za to,
že škoda je premlčaná. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že žalobca neurobil
žiadne opatrenia na zníženie hroziacej škody podľa § 417 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože
mal možnosť čerpať vodu na ochladzovanie termálne vody z iného vrtu, mohol požadovať uloženie
povinnosti žalovanému takéto čerpanie mu umožniť, znížiť mzdové náklady kúpaliska, namietal, že súd
bol povinný skúmať prípadnú spoluzodpovednosť žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka, že
predmetom nájmu nebolo len kúpalisko, ale aj ubytovacie zariadenie, kemping, športoviská a jazero,
z ktorého prenájmu mohol žalobca dosahovať určitý zisk, namietal nepreskúmateľnosť znaleckého
posudku, pretože nezohľadňoval infláciu, zvýšené náklady, stratené náklady v podobe nedosiahnutých
úrokov a nie je zrejmé, prečo sa výpočet uskutočnil len porovnaním jediného roka, trval na tom, že
premlčacia lehota začala plynúť každým dnom po 30. 5. 2007. Predmetný rozsudok odvolací súd
uznesením z 31.3.2017 č.k. 6Co/474/2015-674 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie, pričom vytýkal súdu prvej inštancie, že sa pri stanovení výšky ušlého zisku obmedzil
len na znalecký posudok a nevysporiadal sa s námietkami žalovaného a v ďalšom konaní mu uložil
doplniť dokazovanie v tomto smere, prisvedčil námietkam žalovaného, že sa súd nezaoberal § 417 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a preto dal súdu do úvahy aj aplikáciu § 450 Občianskeho zákonníka,
ktoré mimoriadne sudcovské moderačné právo je súd povinný použiť ex offo a uložil súdu výsluchom
žalobcu zistiť, kedy sa skutočne dozvedel o výške škody za jednotlivé ročné obdobia a opätovne
posúdiť premlčanie, pretože úvaha súdu o tom, že subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť
15.9.2007 je predčasná.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca si plnil svoju prevenčnú povinnosť,
pretože podal trestné oznámenie, dal si vypracovať znalecký posudok, podal aj žalobu o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o vzájomnej pomoci, iné žaloby nepodal, pretože veril, že ich
podaná žalovaný, pričom by tak musel znášať náklady na zaplatenie ďalšieho súdneho poplatku.
Chatky, tenisový kurt, kemping, športoviská a jazero žalobca nevyužíval, pretože to nemalo zmysel bez
kúpaliska. Penzión N. využíval v obmedzenom rozsahu. Žalobca sa o tom, že žalovaný znefunkčnil
čerpadlo na vrt so studenou vodou, čím mu vzniká škoda, dozvedel krátko po podaní trestného
oznámenia, a pretože takýto stav trval nepretržite až do skončenia nájomného vzťahu, o škode
vznikajúcej od 1.8.2008 do 30.8.2008 vedel hneď. Vodu z vrtu pri penzióne N. nemohol žalobca využívať,
pretože tento vrt na to nebol z kvalitatívnej stránky technicky stavaný a bol používaný na prevádzkovanie
penziónu N..
5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že o tom, že mu škoda vzniká a kto je za ňu zodpovedný sa dozvedel
hneď, o výške škody sa dozvedel vtedy, keď si dal spracovať znalecký posudok, ktorý mu bol doručený
do týždňa, o škode za rok 2008 a 2009 sa dozvedel z podkladov pre ekonómky. V rokoch 2007 až 2009
sa nevyužíval ani jeden bazén, nevyužívali sa ani chatky, kemping, športoviská, jazero využíval žalovaný
a na kúpalisku boli zamestnaní iba dvaja zamestnanci. Žalobca uviedol, že kúpalisko nebolo napojené
na vrt HS-1 a namietal proti tomu, že by bolo možné na riadenie bazénov používať studenú vodu z tohto
zdroja, pričom sa nevedel vyjadriť k jeho výdatnosti a aj proti tomu, že by v prípade havárie bola na
riadenie vody v bazénoch na kúpalisku táto voda použitá, pretože nevedel o tom, že by viedlo potrubie až
k bazénom. Žalobca namietal aj proti tomu, že by bolo možné použiť vodu z obecného vodovodu, pričom
nevedel ani to, že by potrubie viedlo do plaveckého bazénu. Uviedol že penzión N. bol v prevádzke
počas veľkonočných sviatkov a preto svedok E. musel myslieť na bazén v penzióne.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní namietal, že žalobca ukončil prevádzkovanie živnosti v
prevádzkoví bazénov 7.9.2009, že mal možnosť sa napojiť na dva zdroje studenej vody a to vrt HS-1
a obecný vodovod.
7. Súd viedol strany sporu k zmieru podľa § 148 CSP, v rámci ktorého obecné zastupiteľstvo žalovaného
odsúhlasilo a predložilo žalobcovi 1.3.2018 návrh, že mu zaplatí plnú náhradu škodu za rok 2007,
ku ktorému návrhu sa žalobca v dohodnutej dobe nevyjadril a preto obecné zastupiteľstvo žalovaného
uznesením z 19.4.2018 č. 27/2018 rozhodlo, že nesúhlasí s neskorším totožným návrhom žalobcu na
mimosúdnevyrovnanievovýške47639euraponechalorozhodnutienaúvahusúdu. Kuzavretiuzmieru
medzi stranami preto neprišlo.8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovaného, vykonal výsluch
žalobcu, zástupcu žalovaného a svedkov a oboznámil sa s obsahom zmluvy o nájme, uznesenia OR
PZ v Nitre, znaleckého posudku č. 7/2007, zmluvy o vzájomnej pomoci, rozhodnutia zo 16.6.1992 - OÚ
životnéprostredie,uzneseniaz15.zasadnutiaobecnéhoúraduvO.C.,zápisnicezvýsluchovztrestného
spisu Ing. Z., zápisnice z Krajského životného prostredia, podnetu, protokolu zo štátneho ochranného
dozoru, rozhodnutia Západoslovenský krajský výbor, životného prostredia, rozhodnutia z OÚ životného
prostredia o uložení pokuty vo výške 5.000,-Sk, uznesenia z 30.6.2008 o zastavení trestného konania,
potvrdenia Poľnohospodár stavebné bytové družstvo, prehlásenia Poľnohospodár stavebné bytové
družstvo, dokladov Krajského životného prostredia, rozhodnutia z 15.9.1982, povolenia, rozhodnutia
z 17.11.1982, rozhodnutia z 17.12.1990, záverečnej správy, zápisnice o výsluchu žalobcu, náčrtku,
rozhodnutia z 15.9.1982, správy z OR PZ, výpisu z OR na Terma s.r.o. a Prvá komunálna finančná
a.s., zápisnice z ohliadky, LV č. XXX k.ú. O. C., dohody z 13.5.2010, dokladmi založené v prílohovej
obálke - výzva k umožneniu čerpania studenej vody, neplatnosť zmluvy, odstránenie ohrady - doručený
list navrhovateľovi, ZP č. 7/2007 - dodatok č. 1, uznesenia z 15. zasadnutia Obecného úradu v O.
C., záverečnej správy, štúdie aktualizácie vodného hospodárstva a spisu Správy katastra v Nitre, V
220/1995- kúpna zmluva, znalecký posudok č. 5/2012, stanoviskom nezávislého audítora, vyjadrením
znalkyne z 23.8.2013, dodatkom k znaleckému posudku č. 5/2012, vyjadrením znalkyne z 30.4.2014,
preberajúcim protokol z 3.6.2010, dodatkom č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2012, podnetom na trestné
stíhanie, výpisom zo živnostenského registra, vyjadrením znalkyne z 24.2.2018, legendou, vyjadrením z
21.3.2018, osvedčením z 21.5.2004, uznesením obecného zastupiteľstva 27/2018, z ktorého považoval
za preukázané nasledovné skutočnosti:
9. Žalobca, ako nájomca, uzatvoril so žalovaným, ako prenajímateľom, 29.4.1999 písomnú nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol areál termálneho kúpaliska v O. C. s chatovou osadou, kemping,
športoviská a jazero, účelom nájmu bolo prevádzkovanie kúpaliska, ubytovacieho zariadenia, kempingu,
športovísk a jazera na dobu 50 rokov. Zmluvné strany sa písomne 13.5.2010 dohodli o ukončení
uvedenej nájomnej zmluvy ku dňu zaplatenia kúpnej ceny za predaj Penziónu N.. Medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá 19.5.1995 aj písomná zmluva o vzájomnej pomoci, na základe ktorej žalobca
dodával žalovanému vodu zo studne z vrtu HS -1, ktorá bola v jeho vlastníctve, do bytoviek
nachádzajúcich sa pri penzióne N. a žalovaný umožňoval žalobcovi čerpať termálnu vodu z vodného
zdroja BPK 2 pre potreby termálneho kúpaliska. Žalobca na prevádzkovanie termálneho kúpaliska
preto využíval vrt na termálnu vodu BPK 2, ktorú riedil studenou vodou z vrtu HPK-1. Uvedený vrt
HPK-1 sa nachádza mimo areálu termálneho kúpaliska a je vo vlastníctve žalovaného a 30.5.2007
starosta žalovaného na tomto vrte odpojil čerpadlo, bez ktorého nebolo možné vodu čerpať. Starosta
bol za uvedené konanie trestne stíhaný pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktoré
konanie bolo zastavené, pretože skutok nie je trestným činom, a nebol dôvod na postúpenie veci.
Súd právoplatným medzitýmnym rozsudkom v tomto spore určil, že uvedené konanie bolo protiprávne.
Starosta svoje konanie odôvodňoval tým, že čerpanie vody žalobcom bolo protizákonné, čo nebolo
v spore preukázané viď rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19.4.2011 č.k. 6Co/3/2011-245. Obecné
zastupiteľstvožalovanéhouznesenímz27.4.2009rozhodlovyvolaťsožalobcomrokovaniaododávkach
vody z tohto vrtu za odplatu. Svedok Y. M., ktorý bol starostom žalovaného uviedol, že v prípade
havarijného stavu sa na riadene termálnej vody mohol využívať aj vrt pri penzióne N.. Svedok M. E.,
ktorého dôveryhodnosť namietal žalobca uviedol, že bližšie neurčený bazén bol napustený bol počas
veľkonočných sviatkov, ale nevedel sa vyjadriť z akého zdroja bola použitá studená voda na riedenie
termálnej vody. Z grafického znázornenia Ing. K. z 09/2011 vyplýva, že z geotermálneho vrtu BPK 2
viedol rozvod k plaveckému bazénu pri jazere, bazénu pri Y. a aj detskému bazénu, z vrtu studenej
vody HPK-1 viedol rozvod k bazénu pri Y. a detskému bazénu, ale nie k bazénu pri jazere, z vrtu HS
-1 viedol rozvod k bazénu pri jazere a obecný vodovod neviedol k žiadnemu z bazénov. Z vyjadrenia
Ing. B. Z. z 21.3.2018, ktorý je odborne spôsobilý na prevádzkovanie verejného vodovodu vyplýva, že
bazén pri jazere bol napojený na vrt HS-1 a povrchovým rozvodom vodovodného potrubia by náklady
na provizórnu dodávku studenej vody do bazéna pri Y. a detského bazéna boli vo výške 886,80 eur
bez DPH.
10. Žalobca termálne kúpalisko od 1.6.2007 počas celého roku 2007, 2008, 2009 až do ukončenia
nájomného zmluvného vzťahu so žalovaným nevyužíval. Žalobca podal 7.6.2007 podnet na trestné
stíhanie starostu žalovaného a 24.1.2008 žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o vzájomnej
pomoci, od ktorej žalovaný odstúpil 28.9.2007, ktoré odstúpenie súd v konaní vednom na Okresnomsúde Nitra pod sp. zn. 8C/8/2008 určil za neplatné. Žaloba ukončil živnosť v prevádzkovaní bazénov v
Termál Emília 7.9.2009.
11. Žalobca si dal 8.8.2007 vyhotoviť súkromno znalecký posudok. Znalkyňa doc. I. M., CSc. v posudku
č. 7/2007 z 8.10.2007 určila ušlý zisk žalobcu z dôvodu neprevádzkovania kúpaliska v roku 2007 vo
výške 52.663,36 eur, pričom vychádzala z výsledkov v roku 2005, kedy bolo leto priemerné a v roku 2007
by zisk z prevádzkovania kúpaliska dosiahol túto úroveň alebo ju aj prekročil, výdavky v roku 2007 boli
4359,77 eura to na nájomnom 3468,76 eur a prevádzkovej réžii 891 eur. Znalkyňa v dodatku č. 1/2010
z 22.8.2010 k znaleckému posudku určila, že v roku 2008 bol ušlý zisk žalobcu vo výške 52 999,59 eur
a v roku 2009 vo výške 51 430,36 eur. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. B. A. vypracovala znalecký
posudok č. 5/2012 z 31.12.2012, v ktorom určila výšku ušlého zisku žalobu za rok 2007 spôsobený
neumožnením prevádzkovania termálneho kúpaliska vo výške 59 990 eur, pričom vchádzala z roku
2005,ktorýbolcharakterompočasianajbližšieroku2007.AudítorkaIng.M.Z.,ktorejstanoviskopredložil
súdu žalovaný uviedla, že po preverení vykázaných stavov výdavkov a príjmov za rok 2004 - 2006 aj v
roku 2007 sa prikláňa k posudku znalkyne Ing. B. A. a ušlému zisku vo výške maximálne 59.990 eur s
tým, že žalobca podľa nej nemá nárok na náhradu ušlého zisku za obdobie rokov 2008 - 2010, pretože
mal vyvinúť dostatočnú iniciatívu na zlepšenie podnikateľských aktivít, nepodal návrh na ukončenie
nájmu, nerokoval o nových podmienkach, doplnení zmluvných podmienok, podpísaní novej zmluvy a
pod.. Súdom ustanovená znalkyňa doplnila svoj znalecký posudok č. 5/2012 dodatkom z 21.12.2013, v
ktorom verifikovala závery uvedené v uvedenom znaleckom posudku, na základe reálnych podkladov
účtovníctva žalobcu vo výške 47 639 eur a dodatkom 13.3.2015, v ktorom určila výšku ušlého zisku
žalobcu za roky 2008 a 2009 spôsobený neumožnením prevádzkovania termálneho kúpaliska v roku
2008 vo výške 48 060 eur a v roku 2009 vo výške 46 040 eur. Znalkyňa sa 24.2.2018 vyjadrila, že výšku
škody určila pozorovaním iba jedného roka, pretože rok 2005 bol charakterom počasia najbližší roku
2007 a zvýšenie nákladov v rokoch 2007-2009 nezohľadnila pretože zvýšenie nákladov by malo byť
premietnuté vo zvýšení príjmov.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
17. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu premlčí za 3 roky, a
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
18.Predmetomsporujezaplatenieškodyvoformeušléhoziskužalobcupodľa§442ods.1Občianskeho
zákonníka žalovaným, ktorá mu mala vniknúť protiprávnym konaním žalovaného, ku ktorému prišlo
30.5.2007 a ktoré spočívalo v tom, že žalovaný znemožnil žalobcovi čerpať studenú vodu z vrtu HPK-1,
ktorú žalobca využíval na riadenie geotermálnej vody v bazénoch na termálnom kúpalisku, o ktorom
základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté, že je daný. Žalobca v konaní požaduje od žalovaného
zaplatenie ušlého zisku za roky 2007 až 2009, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobca termálne
kúpalisko v uvedenom období neprevádzkoval. Žaloba o zaplatenie náhrady škody za rok 2007 bola
na súd podaná 24.7.2009 a o zaplatenie škody za rok 2008 a 2009 bola na súd podaná 30.8.2010.
Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Pri práve na náhradu škody podľa § 106
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna
a objektívna, ktorej začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv.škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho
začiatku i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle
Občianskeho zákonníka je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode (nie teda len o
protiprávnom úkone, či o škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá, pričom je potrebné vychádzať z
preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nielen z jeho predpokladov vedomosti o tejto
škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že je možné právo na jej náhradu
dôvodne uplatniť na súde. Z vykonaného dokazovania a to výsluchu žalobcu bolo v konaní preukázané,
že žalobca sa dozvedel o tom, že mu škoda vzniká a kto je za ňu zodpovedný hneď po protiprávnom
úkone, ku ktorému prišlo 30.5.2007 a vtedy aj bol zistiteľný jej rozsahu, ku ktorému mohol žalobca
dospieť porovnaním zisku v predchádzajúcich dňoch a rokoch a preto si mohol nárok na náhradu škody
uplatniť žalobou na súde za každý jeden deň hneď po jeho uplynutí a nie vtedy, keď mu bol doručený
znalecký posudok, ktorý pri určení výšky škody vychádzal z rovnakej metódy, resp. neskôr po ukončení
účtovných rokov tak, ako tvrdil žalobca. Z uvedeného dôvodu subjektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na náhradu škody žalobcu mu podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za prvý deň v roku
2007 začala plynúť 1.6.2007 a uplynula 1.6.2009 a tak za každý nasledujúci deň. Pretože žaloba bola
na súde podaná 24.7.2009 je nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej od 1.6.2007 do 23.7.2007
premlčaný a to bez ohľadu na to, či objektívna premlčacia doba na uplatnenie náhradu škody uplynula
alebo nie. Rovnako začala žalobcovi plynúť aj subjektívna premlčacia doba na náhradu škody za rok
2008 a 2009, ktorú žalobca uplatnil žalobou na súde 30.8.2010 a preto je nárok žalobcu na náhradu
škody, ktorá žalobcovi vznikla od 1.1.2008 do 29.8.2008 premlčaný. Pretože žalovaný vzniesol námietku
premlčania podľa § 100 ods.1 veta druhá Občianskeho zákonníka a toto premlčané právo žalobcovi
nepriznal podľa § 100 ods.1 veta tretia Občianskeho zákonníka nepriznal.
19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
20. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
21. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
22. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
23. Žalovaný sa v konaní okrem toho bránil aj tým, že žalobca si nepočínal v súlade s § 415
Občianskeho zákonníka tak, aby nedochádzalo ku škode a podľa § 417 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka nezakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia na odvrátenie škody. Odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa uvedenými zákonnými ustanoveniami a prípade zvážiť aj použitie
§ 450 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní a to výsluchom
žalobcu za preukázané, že žalobca počas celého obdobia, kedy mu vznikala škoda neurobil žiadne
právnerelevantnéopatreniakodvráteniujejvzniku,pretoženepodalžalobu,ktoroubydosiahol,abybola
žalovanému uložená povinnosť umožniť mu čerpanie vody z uzatvoreného vrtu, ani návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, podal iba podnet na trestné stíhanie starostu, dal si vyhotoviť znalecký
posudok a podal žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o vzájomnej pomoci. Uvedené
opatrenia urobil žalobca iba v roku 2007 a začiatkom roku 2008, pričom ani jedno z nich, ani v prípade
úspechu, nebolo spôsobilé reálne odvrátiť hroziacu škodu, pretože ani v prípade odsúdenia starostu
by to nemalo vplyv na existenciu protiprávneho stavu, vypracovaný znalecký posudok bol celkom bez
významu a predmetom zmluvy o vzájomnej pomoci nebola povinnosť žalovaného dodávať mu vodu
z vrtu HPK-1. Žalobca v konaní argumentoval viacerými súdnymi konaniami, očakávaniami žaloby
zo strany žalovaného, resp. jeho dobrovoľným splnením si povinnosti a aj poplatkovou povinnosťou.
Súd uvedené argumenty neuznal za dôvodné, pretože bol to práve žalobca, ktorý mohol jednoduchým
a efektívnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom návrhu by bol súd povinnýrozhodnúť bezodkladne a to najneskôr do 30 dní, pričom bol spoplatnený súdnym poplatok 33 eur,
dosiahnuť ukončenie protiprávneho stavu a zamedziť tak vzniku škody hneď po tom ako začala vznikať.
Pretože však obecné zastupiteľstvo žalovaného podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznalo v
uznesení z 19.4.20018 nárok žalobu na zaplatenie plnej škody za rok 2007 vo výške 47 639 eur, napriek
tomu, že vedelo o čiastočnom premlčaní tohto nároku, súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi ušlý zisk za rok 2007 vo výške 47 639 eur. Pretože žalobca neurobil žiadne právne relevantné
opatrenia na odvrátene škody v po roku 2008 žiadne opatrenia na odvrátenie škody, iba pasívne čakal
na právne bez významný výsledok trestného konania a konania o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o
vzájomnej pomoci, na čo súd prihliadol, pričom v čom aj videl dôvody hodné osobitného zreteľa a preto
podľa § 450 Občianskeho zákonníka uplatnil svoje mimoriadne sudcovské moderačné právo a nárok
žalobcu na náhradu škody za rok 2008 v nepremlčanej časti a škody za rok 2009 znížil tak, že žalobcovi
toto právo vôbec nepriznal a žalobu preto vo zvyšnej časti zamietol.
24. Záverom súd už iba poznamenáva, že v konaní nebolo preukázané, že v roku 2007-2009 viedol
obecný vodovod až k bazénom na kúpalisku a potrubie zo zdroja HS-1 k niektorým bazénom na
kúpalisku, pretože predložený grafický plán je z roku 2011 a z vyjadrenia Ing. Z. nie je zrejmé akého
obdobia sa týka. V konaní nebolo okrem tohto preukázané ani, že by žalobca o takejto možnosti
vedel a aj ju využil, pretože ani výpoveďou svedkov M. a E. sa tieto tvrdenia žalovaného nepotvrdili a
žalobca ich namietal. Z uvedeného dôvodu súd nekládol žalobcovi za vinu, že nevyužil relatívne lacné
odvrátenie hroziacej škody, o ktorom predpokladal Ing. Z.. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie
skúmať aj, či mal žalobca možnosť užívať zostávajúcu časť prenájmu a z tejto dosahovať zisk, čo
žalobca vylúčil s tým, že chatová osada, kemping, športoviská a jazero sa účelovo viazala na termálne
kúpalisko, ktoré námietky súd uznal za dôvodné. Tieto závery však nemali vplyv na rozhodnutie súdu
vzhľadom na čiastočné uznanie nároku žalovaným a už uplatnené moderačné právo súdu. Odvolací súd
vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že sa pri stanovení výšky ušlého zisku podľa znaleckého posudku
nevysoriadal s námietkami žalovaného proti znaleckému posudku a to, prečo sa výpočet uskutočnil len
pozorovaním jedného roka a prečo v znaleckom posudku nebolo zohľadnené ako sa v rokoch 2007 -
2009zvyšovalináklady-napr.zvýšeniecienpohonnýchhmôt,zvyšovaniemzdovýchnákladov.Znalkyňa
sa k námietkam žalovaného písomne vyjadrila a objasnila svoj postup a závery, toto však rovnako
nemalo už vplyv na rozhodnutie súdu vzhľadom na čiastočné uznanie nároku žalovaným a už uplatnené
moderačné právo súdu.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.2CSPavkonaníúspešnejšiemu žalovanému
priznal náhradu trov konania proti neúspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 39,50 %, pretože žalovaný bol
úspešný v rozsahu 69,75 % (109 851,34 eur z 157 490,34 eur) a žalobca bol úspešný v rozsahu 30,25
% (47 639 eur z 157 490,34 eur) a pričom 69,75-30,25=39,50 %.
27. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
28. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
29. V spore bolo vykonané znalecké dokazovanie v rámci, ktorého znalkyňa predložila súdu znalecký
posudok, dodatok č. 1 a č. 2 k znaleckému posudku. Žalobca na trovy znaleckého dokazovania
nezložilžiadnepreddavkyažalovanýzložilpreddavky850eur(300+350+200=850).Súdznalkynipriznal
doposiaľ znalečné 1096,85 eur (313,42+783,53=1096,85), ktoré bolo v časti 650 eur (300+350=650)
zaplatené zo zložených preddavkov a v časti 446,95 eur (13,42+433,53=446,95) bolo zaplatené z
rozpočtových prostriedkov súdu. O nároku štátu na náhradu trov, ktoré mu vznikli vo výške 446,95 eur
a nároku znalkyne na náhradu znalečného za podanie dodatku č. 2 k znaleckému posudku nebolo
doposiaľ rozhodnuté. Súd preto podľa § 259 CSP a § 258 ods. 1 CSP priznal štátu a znalkyni za
podanie dodatku č. 2 k znaleckému posudku náhradu trov v rozsahu 100 %. Pretože žalobca bol v spore
neúspešný v rozsahu 69,75 % a žalovaný v rozsahu 30,25 %, priznal súd znalkyni nárok na náhradu
znalečného za dodatok č. 2 k znaleckému posudku proti žalobcovi v rozsahu 69,75 % a proti žalovanému
v rozsahu 30,25 %. Pretože žalovaný na náklady znaleckého dokazovania doposiaľ prispel sumou 650eur t.j. 59,26 %, pričom má z hľadiska svojho neúspechu v spore povinnosť nahradiť tieto trovy iba v
rozsahu 30,25 %, rozhodol súd, že štát má podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu svojich trov iba
proti žalobcovi. O výške trov štátu, znalkyne a aj žalovaného rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.