Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899995
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5104899995.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: 1/ R. C., rod. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, S. Q., zastúpená J. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom S. XXX, N.
XX H., 2/ M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, S. Q., právne zastúpený Mgr. Zuzana Karkóová,
advokátka, so sídlom C. C. XX, XXX XX W., proti žalovanej: D. R., rod. P., bytom J. XXX, S. Q., právne

zastúpená JUDr. Katarína Pialová, advokátka so sídlom U. X, XXX XX W., o určenie hranice medzi
nehnuteľnosťami a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/360/2004-964 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ v rozsahu 100 %.
Zároveň priznal štátu nárok na náhradu trov vzniknutých vykonávaným dokazovaním, a to voči žalobcom
1/,2/vrozsahu100%anapokonznalcoviIng.VladimíroviJaníkovipriznalnároknanáhraduznalečného
voči žalobcom v rade 1/, 2/ v rozsahu 100 %. Žalobcovia sa domáhali určenia, že do dedičstva po
nebohej E. D., rod. P., patrí KN parcela č. 443/2 - zast. plocha o výmere 155 m2, k. ú. H. F. S. a podiel
3/6 v KN parcele č. 441/2 - iná plocha o výmere 39 m2, k. ú. H. F. S.. Zároveň sa domáhali určenia, že

podielovými spoluvlastníkmi KN parcely č. 441/2 - iná plocha o výmere 39 m2, k. ú. H. F. S. sú žalobkyňa
v rade 1/ v podiele 1/6 a žalobca v rade 2/ v podiele 2/6. Zároveň sa domáhali určenia, že hranica medzi
pozemkovými nehnuteľnosťami KN parcela č. 445, k. ú. H. F. S. a KN parcela č. XXX, k. ú. H. F. S.
prebieha medzi bodmi A a B, vytýčené v teréne vo vyhotovenom geometrickom pláne zodpovedným
geodetom.

2. Nárok žalobcu posudzoval podľa § 153, § 139, § 143 ods. 1, 3 C. s. p. a podľa § 123, § 124,
§ 126 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené vlastnícke právo, ktoré
by patrilo im alebo ich právnym predchodcom tak, ako to požadovali žalobným petitom. Vlastnícke
právo preukazujú pozemnoknižnými vložkami, ale nepreukazujú žiadne vlastnícke právo tak, ako je

zapísané v katastri nehnuteľností. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že toto vlastnícke právo
im nepatrí, a to predovšetkým znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Krnáčom, ako aj znaleckým
posudkom vypracovaným Ing. Janíkom, ktoré boli vypracované pre toto súdne konanie a ktorými bolo
posúdené, že sporná hranica nie je tak, ako tvrdia žalobcovia. Čo sa týka geometrického plánu, ktorý
predložili žalobcovia v tomto konaní vypracovaný Ing. S., tak tento geometrický plán nie je možné
brať do úvahy, pretože nespĺňa náležitosti, ktoré musí geometrický plán spĺňať, čiže nespĺňa náležitosť

overenia príslušným orgánom verejnej správy. Bez takéhoto overenia je geometrický plán nepoužiteľný
a nejde o relevantnú a hodnovernú listinu. Dokonca právna zástupkyňa žalovanej správne poukázalana to, že geometrický plán by príslušným orgánom ani overený nebol, pretože komerčný geodet nie je
oprávnený uvádzať vo svojom geometrickom pláne žiadne poznámky, z ktorých by vyplývalo akékoľvek
stotožňovanie stavu podľa stavu katastra, podľa pozemnoknižných vložiek v poznámkach, pretože

takáto právomoc patrí len znalcovi, ktorý je ustanovený a zapísaný v zozname znalcov. Komerčným
geodetom takéto práva nepatria. Súd prvej inštancie zdôraznil, že danú listinu, a to geometrický plán
vyhotovený Ing. S. nebral ako dôkaz v tomto konaní, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nebol overený
príslušným katastrom a následne v zmysle § 153 C. s. p. nebol predložený žiadny relevantný
dôkaz riadne a včas zo strany žalobcov v tomto znení. Čo sa týka určenia hranice, tak súd poukázal

na znalecké posudky vypracované Ing. Krnáčom a Ing. Janíkom, podľa ktorých bolo preukázané, že
tvrdenie žalobcov ohľadom toho, kade prechádza hranica, je nepravdivé a hranica teda prechádza
inými bodmi, ktoré sú v znaleckých posudkoch aj vyznačené. [Čo sa týka hranice, tak aj porovnanie
kópie z katastrálnej mapy s geometrickým plánom č. 227/2003 sú zrejme hranice medzi pozemkami
EN parc. č. 445 (443/2) a 442 (441/3 a 441/1), teda je aj voľným okom zrejmé, že sporná hranica by v
žiadnom prípade nemala prebiehať bodmi A-B tak, ako požadovali žalobcovia.] S poukazom na uvedené

hranica prebieha tak, ako vyplýva aj zo záverov znaleckých posudkov. Čo sa týka parc. č. 443/2 a 445,
právna zástupkyňa žalovanej správne poukázala, že pokiaľ sa týka vlastníckeho práva žalovanej, ktoré
žalobcovia v konaní neustále spochybňovali, nepredložili žiadny relevantný dôkaz, že by jej vlastnícke
právo nepatrilo. Žalovaná nehnuteľnosti riadne vlastní. Tieto riadne nadobudla na základe zmluvy z
r. 2002 od svojho predchodcu, ktorý nadobudol dané nehnuteľnosti v roku 1992, obidve zmluvy sú

riadne zaregistrované, zavkladované. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná nadobudla vlastnícke
právo v roku 2002 s tým, že toto vlastnícke právo nadobudla od osoby, od jej právneho predchodcu,
ktorý nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1992. Ďalej poukázal na to, že
nebolo preukázané rušenie v užívaní tohto vlastníckeho práva právnym predchodcom žalovanej, ako
ani žalovanej a tieto nehnuteľnosti užívali v dobrej viere ako svoje vlastné a dobromyseľne, spoliehajúc

sa na správnosť konaní a správnosť rozhodnutí príslušných orgánov, či už štátneho notárstva, či orgánu
katastrálneho a podobne. Dokonca aj svedkami bolo preukázané užívanie týchto nehnuteľností tak, ako
tvrdila žalovaná. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že mal preukázané, že zmluvy boli uzatvorené
platne medzi žalovanou a jej predchodcom a medzi predchodcom a predchádzajúcimi evidovanými
vlastníkmi - dedičmi na základe dedičského rozhodnutia, z čoho nepochybne vyplýva aj vydržanie v

zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, keďže PKN parc. č. 752/1 bola dedičským rozhodnutím 4D
575/82-19 zo dňa 18.07.1982 prededená v prospech dedičov: J. P., M. P. a M. J., avšak zapísaná do KN
v prospech M. J., po ktorej zdedili dedičia - M. J. st., M. J. ml. a E. J., ktorí parc. č. 445 a 443/2 odpredali
P. P. v roku 1992 a ten následne ich odpredal žalovanej. Podľa súdu prvej inštancie bolo tiež nepochybne
zistené, že na základe Čd 247/1950 nadobudol S. P. spoluvlastnícky podiel 1 k pozemkom zapísaným

v PK 119 pre k. ú. H. a stal sa okrem iného výlučným vlastníkom PKN parcely č. 752/1 a 752/2. Na
základe rozhodnutia o dedičstve 4D/575/80-19 zo dňa 18.07.1982 po S. P. zdedili okrem iného pozemky
v užívaní JRD zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX pre k. ú. H., a to parcelu PKN parcelu č. 752/1
a 752/2 D. P., E. P. a MUDr. E. J. a podiel 18/960 k pozemku zapísanému v PKV 155 pre k. ú. H. PKN
parcelu č. 5 - spoločná cesta, ktorý zodpovedal EN parcele č. 445, zapísanej na evidenčnom liste č. 421,

ale táto nie je predmetom sporu. Na základe rozhodnutia o dedičstve D 1008/90-69 zo dňa 29.05.1990
zdedili po MUDr. E. J. parcelu č. 445 a 443/2 na LV č. XXX MVDr. E. J., JUDr. L. J. a E. J., každý po 1/3.
Na základe kúpnej zmluvy RI 1824/91 títo predali uvedené pozemky H. P., ktorý na základe darovacej
zmluvy V 197/02 ich daroval žalovanej. Žalovaná na základe toho je výlučnou vlastníčkou parc. CKN
č. 445 a 443/2 a nebol preukázaný opak, teda tvrdenie žalobcov. Právna zástupkyňa žalovanej, čo sa

týka nehnuteľností zapísaných vo výlučnom vlastníctve v prospech žalovanej, poukázala na to, že z
listín vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v pôvodnom pozemnoknižnom stave boli vlastníctvom S. P.,
t.j. starého otca, resp. prastarého otca žalovanej tohto sporu. Čo sa týka parc. KNC č. 441/2 - vlastníkmi
PKN parc. č. 814 a 815 bola E. D. v 1, teda predchodkyňa žalobkyne a Z. D. v 1/6, po nej na základe
dedičského rozhodnutia D 156/81 žalobca v rade 1/ v 1/6 a žalobca v rade 2/ v 1/6, spolu 2/6, lebo dedil

po Z. D.. Na základe kúpnej zmluvy RI 145/84 kúpil žalobca v rade 2/ a stal sa výlučným vlastníkom PKN
parc.č.814,totožnésENparc.č.361aPKNparc.č.815,totožnésENparc.č.362,očomsvedčíkúpno-
predajná zmluva Čd 789/41 a výkaz zmien. Teda pokiaľ žalobcovia žiadajú určiť, že sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, také určenie by nevychádzalo zo skutočného právneho
stavuvzhľadomnakúpno-predajnézmluvyavýkazzmien,akoajnakúpnuzmluvuRI145/84,nazáklade

ktorej predchodkyňa žalobkyne E. D., rod. P., svoj podiel pred smrťou previedla kúpnou zmluvou na
žalobcu v rade 2/. Na takom určení nie je ani naliehavý právny záujem, keďže bolo preukázané, že danú
nehnuteľnosť vlastní žalobca 2/ v podiele 1/1 a vykonanie zápisu v KN je vecou príslušného katastra a
nie súdu, keďže to vyplýva z listín KN. Taktiež požadované určenie nie je v súlade so skutočným stavom,preto nebolo možné vyhovieť žalobnému petitu ani v tejto časti. Dôkazné bremeno je však na žalobcoch
a tí ničím hodnoverným nepreukázali svoje tvrdenia, a to s poukazom na závery znaleckých posudkov.
Vzhľadom na to, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
Vzhľadom na to, že v konaní boli nariaďované znalecké dokazovania, v rámci ktorých si súdom
ustanovení znalci uplatnili znalečné, súd bol povinný rozhodnúť aj o tomto ich nároku, pričom súd
poukazuje na to, že časť znalečného bola vyplatená znalcom aj z rozpočtových prostriedkov, čo

spôsobilo, že vznikli trovy štátu, pričom náklady vznikli aj titulom ohliadky na mieste samom. Preto súd
priznal štátu Slovenskej republiky nárok na náhradu týchto trov, ktoré vznikli v dôsledku vykonávania
dokazovania a vyplatenia znalečného z rozpočtových prostriedkov. Pokiaľ znalečné nebolo vyplatené z
rozpočtových prostriedkov, a to konkrétne znalcovi Ing. Vladimírovi Janíkovi, súd rozhodol tak, že priznal
znalcovi nárok na náhradu znalečného voči žalobcom v rade 1 /a 2/ ako neúspešným stranám tohto
konania, a to v rozsahu 100 %, keďže boli neúspešní v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia voči celému rozsahu, pričom
rozhodnutie pokladajú za nesprávne z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, e/, f/, g/ a h/ C. s. p. Pochybenia vidia v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žalobného návrhu v
časti týkajúcej sa pozemku parc. č. 441/2 CKN v kat. úz. H. F. S. z nesprávnych skutkových zistení.
Predmetný pozemok nie je evidovaný na LV č. XXX pre dané katastrálne územie. K tomuto pozemku

list vlastníctva ani nebol založený. Vychádzajúc z nesprávnych skutkových zistení, následne súd dospel
k nesprávnemu záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa parc. č. 441/2 C-KN absolútne neopodstatnená
a žalobcovia na nej nemajú naliehavý právny záujem. Ďalej dôvodili, že súd opiera svoje rozhodnutie o
znalecký posudok Ing. M. P. č. XX/XXXX a znalecký posudok Ing. V. Janíka č. 9/2016, pričom ani jeden
z posudkov nie je relevantným podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovia v rade 1/, 2/ za

účelom odstránenia rozporov, nezrovnalostí a nedoriešenia zadaných úloh mali v úmysle predložiť súdu
akoprostriedokprocesnéhoútokusúkromnýznaleckýposudokazatýmtoúčelomimsúdposkytollehotu
30 dní, v ktorej však z dôvodu pracovnej vyťaženosti znalcov nebolo možné súkromný znalecký posudok
zabezpečiť. Žalobcovia ako prostriedok dôkazného útoku súdu predložili Technickú správu a odborné
posúdenie hraníc pozemkov v kat. úz. H. vypracované Ing. J. S., v rámci ktorého definoval pochybenia,

kuktorýmdošloprivypracovávaníznaleckéhoposudku9/2016súdomustanovenéhoznalcaIng.Janíka.
Na tento dôkazný prostriedok súd neprihliadal a nijakým spôsobom sa s ním nevysporiadal, pričom
tento dôkaz bol s poukazom na čl. 15 ods. 2 C. s. p. minimálne spochybnený. Taktiež majú za to, že
súd dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdené
vlastnícke právo. Existenciu vlastníckeho práva naopak preukázali predložením PK vložky č. XXX a XXX

prekat.úz.H..Poukázalinapretrvávajúcistav,kedysavmnohýchprípadochvlastníckeprávoodvodzuje
od zápisu v pozemnoknižnej vložke, nakoľko nebolo premietnuté do evidencie katastra. Namietali tiež
nesprávny zápis rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. 4D 575/82-19 zo dňa 18.07.1982,
kedy namiesto dedičov D. P., E. P. a MUDr. E. J. bola do katastra nehnuteľností ako nadobúdateľka
zapísaná v pozícii výlučnej vlastníčky iba MUDr. J.. Podľa záverov žalobcov je nesprávny záver súdu, že

na strane žalovanej nastalo vydržanie, keďže v priebehu konania nebolo vykonané dokazovanie, ktoré
by preukazovalo splnenie všetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Navrhli
zrušiť rozsudok v celom rozsahu alebo vyhovieť žalobe.

5. K podanému odvolaniu žalovaná uviedla, že výpis z katastra nehnuteľností ohľadne parcely C-KN

441/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, pričom z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že
list k danej nehnuteľnosti nie je založený. Poukázala na to, že nie je ani evidovaná ako vlastníčka C-
KN parcely 441/2, a teda nie v spore o určenie vlastníctva k tejto parcele pasívne legitimovaná. Ďalej
ohľadne znaleckých posudkov vypracovaných Ing. M. Krnáčom a Ing. V. Janíkom uviedla, že z nich
vyplýva záver, že z parcely C-KN 445 nepatrí žiadna časť žalobcom. Navrhla potvrdiť rozsudok.

6. V replike žalobcovia k vyjadreniu žalovanej uviedli, že žalovaná uvádza, že nie je v katastri vedená
ako vlastníčka pozemku parc. č. 441/2 C-KN v kat. úz. H., a teda nie je pasívne legitimovanou v konaní
o určenie vlastníckeho práva. Avšak okresný súd ako dôvod zamietnutia žaloby neuviedol nedostatok
pasívnej legitimácie na strane žalovanej, ale nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov. Pasívna

legitimácia žalovanej vyplýva z tej skutočnosti, že časť výmery parc. č. 441/2 C-KN bola z neznámych
dôvodov zahrnutá do parc. č. 443/2, ktorej vlastníčkou je v katastri nehnuteľností evidovaná žalovaná.
S uvedeným korešponduje aj znalecký posudok Ing. V. Janíka č. 9/2016. K vyjadreniam žalovanej
týkajúcich sa vlastníckeho práva žalobcov uviedli, že skutočnosť, že pôvodným pozemnoknižnýmnehnuteľnostiam zodpovedajú nehnuteľnosti, ku ktorým sa vzťahuje predmet súdneho konania, malo
preukázať znalecké dokazovanie, ktoré však nebolo zrealizované uspokojivým spôsobom. Žalovaná
nijakýmspôsobomnepreukázalanadobudnutievlastníckehoprávakdotknutýmnehnuteľnostiamsvojimi

právnymi predchodcami, od ktorých odvodzuje legitimitu svojho právneho statusu vlastníka.

7. Podaním označeným ako Uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku žalobcovia poukázali
na to, že dňa 31.10.2017 bol vypracovaný súkromný znalecký posudok Ing. Jozefa Polku č. 23/2017,
ktorý bol žalobcami navrhovaný ako prostriedok procesného útoku v rámci prvoinštančného konania a

ktorého závery preukazujú tvrdenia žalobcov, o ktoré opierajú svoj žalobný návrh.

8. V duplike žalovaná k vyjadreniu žalobcov zo dňa 10.10.2017 a k podaniu zo dňa 07.12.2017 uviedla,
že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcele CKN 441/2, táto parcela
nemá v katastri založený list vlastníctva. K uplatneniu ďalšieho procesného útoku pred súdom druhej
inštancie uviedla, že tento prostriedok procesného útoku nemohli uplatniť bez svojej viny pred súdom

prvej inštancie. Pokiaľ sa týka súkromného znaleckého posudku, ktorý chceli predložiť žalobcovia,
súd im poskytol 30-dňovú lehotu, o ktorú požiadali, avšak znalecký posudok nepredložili. Žalobcovia
posudok vyžiadali od znalca 09.10.2017 a znalec znalecký posudok vypracoval dňa 31.10.2017, čiže
vypracovanie znaleckého posudku mu trvalo 20 dní.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b/, c/ C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Obaja žalobcovia vo svojom odvolaní uvádzajú odvolací dôvod v zmysle ustanovenia §
365 ods. 1 písm. h/ C. s. p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v časti týkajúcej sa
pozemku parc. č. 441/2 - CKN, k. ú. H. F. S..

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c/ C. s. p. (predtým § 80 písm. c/ O. s. p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996).

13. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre

jeho usporiadanie - viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5
Cdo 31/2011).14. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. (§ 137 písm. c/ C. s. p.) nie je daný, ak
sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti
žalobcom uplatneného práva (R 22/2017).

15. Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. októbra 2017, sp.
zn. II. ÚS 590/2017).

16. Z doterajšej, už ustálenej judikatúry (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2009) vyplýva, že právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že
navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny
určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným)
procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

17. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že žalobcovia naliehavý právny záujem v časti týkajúcej
sa pozemku parc. č. 441/2 C-KN v k. ú. H. F. S. dostatočne preukázali. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že dôsledným preštudovaním spisového materiálu a pripojených súvisiacich spisov, najmä
oboznámením sa so spisovým materiálom Okresného úradu, katastrálny odbor, Žilina, sp. zn. X
301-02, z ktorého vyplýva, že nie je určené vlastníctvo k predmetnému pozemku a z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že sa predmetným spisovým materiálom vôbec nezaoberal.
Z predmetného spisového materiálu - z rozhodnutia Správy katastra Žilina č.k. X 301/2002, Z 3006/06
zo dňa 08.08.2006, právoplatné dňa 16.09.2006 vyplýva, že vyhovuje protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Žilina č. Pd 2035/06-4 zo dňa 02.06.2006 a zápis záznamu Správy katastra Žilina č. Z 339/03
zapísaného položkou 26/03 zo dňa 16.09.2003 zrušuje. V odôvodnení konštatuje, že v skutočnosti

pozemok - parc. C-KN č. 441/2 vznikol odčlenením časti o výmere 19 m2 z pozemku PKN č. 815 k.
ú. H. a odčlenením časti o výmere 24 m2 z pozemku parc. č. 443/2 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 194 m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. H. na vlastníka D. R., rod. P. (žalovaná) a pozemok
parc. C-KN č. 443/3 - zastavané plochy o výmere 23 m2 vznikol v skutočnosti odčlenením časti o
výmere 23 m2 tiež z pozemku parc. č. 443/2 - zastavané plochy o výmere 194 m2, zapísaného tiež

na žalovanú, pretože podľa nového stavu uvedeného v GP pozemok - parc. č. 443/2 už nemá výmeru
194 m2, ale len 151 m2 a v tejto výmere je aj evidovaný na LV č. XXX. Záverom sa v rozhodnutí
konštatuje, že „so zreteľom na to, že pozemok parc. č. 443/2, z ktorého sa v GP č. 133/2003 pod
novovytvorené pozemky parc. č. 441/2 a 443/3 skutočne odoberalo, bol v čase vyhotovenia citovaného
GP zapísaný na LV č. XXX k.ú. H. v prospech iného vlastníka - D. P. (teraz R., a nie v prospech M. D.,

v prospech ktorého Správa katastra vykonala zápis bez verejnej či inej listiny alebo inak poskytnutého
súhlasu zo strany pani D. P.“. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe protestu prokurátora, zo dňa
02.06.2006, ktorý konštatuje, že „Správa katastra Žilina zapísala do Katastra nehnuteľností geometrický
plán č. 133/2003 napriek tomu, že táto verejná listina obsahuje zrejmé nesprávnosti“. Katastrálny úrad
v Žiline vo svojom rozhodnutí o vylúčení zamestnankyne z prejednávania veci konštatuje, že výrok

rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. 3948/2003 zo dňa 28.12.2003 nebol vykonaný v súlade s
aktuálnym stavom katastra nehnuteľností a ktorý konštatuje, že dňa 24.05.2005 vykonala ústne jednanie
s účastníkmi, na ktorom boli oboznámení, že oprave údajov podľa žiadostí účastníkov nebude vyhovené,
kde súčasne účastníci oznámili, že o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bola
podaná žaloba. Z týchto dôvodov potom súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba je

v časti týkajúcej sa parc. č. 441/2 C-KN absolútne neopodstatnená a žalobcovia nemajú na nej naliehavý
právny záujem.

18. Odvolanie žalobcov, ktorým namietali aj porušenie práva na spravodlivý súdny proces, je dôvodné.
Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolatelia namietali, že za účelom
odstránenia rozporov nezrovnalostí a nedoriešenia zadaných úloh pre znalcov mali v úmysle súdu
predložiťakoprostriedokprocesnéhoútokusúkromnýznaleckýposudok,pričomzatýmtoúčelomimsúdposkytol lehotu 30 dní, v ktorej však z dôvodu pracovnej vyťaženosti znalcov nebolo možné súkromný
znaleckýposudokzabezpečiťažiadosťopredĺženiesudcovskejlehotyimbolazamietnutá,atozdôvodu
aplikácie koncentračnej zásady.

19. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných
práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup
nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu

konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť
vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj
právo na preskúmanie rozhodnutia.

20. Vyššie uvedeným postupom, spočívajúcom v tom, že súd prvej inštancie zamietol žiadosť o
predĺženie sudcovskej lehoty na vypracovanie súkromného znaleckého posudku z dôvodu aplikácie
zásady sudcovskej koncentrácie, došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, a to práva navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, a práva rovnosti zbraní; a to napriek tomu, že žalobcom poskytol 30-dňovú

lehotu na predloženie takéhoto posudku. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že podľa ustanovenia
§ 470 ods. 2 druhá veta C. s. p., ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 153 C. s. p. o sudcovskej

koncentráciikonania,keďzamietolžiadosťopredĺženielehotynavypracovaniesúkromnéhoznaleckého
posudku, ktoré bolo v neprospech strany žalobcov a nerešpektoval tak ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p..

21. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu,
pretože rozhodnutie vydané v konaní je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, a preto nemôže

byť považované za správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, následne vyhodnotí
všetky dôkazy, vrátane predloženého súkromného znaleckého posudku a zdôvodní, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil.
Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala
jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

23. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej podľa

ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vrátené súdu
na ďalšie konanie.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)