Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718206029
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718206029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu R. N., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v Y., na ul. N. č. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, na ul. Štefanovičovej č. 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom v Bratislave, na ul. Vajnorskej č. 55, o zaplatenie sumy
518,56 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.06.2019
č.k. 20C 60/2018-78 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 518,56 eur do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku rozsudok mení tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov 1. inštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
518,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.08.2018 do zaplatenia. Žalobcovi
priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 02.05.2018 došlo v Y. k škodovej udalosti, pri
ktorej bolo poškodené motorové vozidlo vo vlastníctve Y. P.. Vinníkom nehody bola Ing. Š. K., povinne
zmluvne poistená u žalovaného. Poškodený Y. P. poistnú udalosť riadne ohlásil poisťovni a preukázal
rozsah poškodenia vozidla. Poškodené vozidlo nechal opraviť za sumu 892 eur. Po ukončení likvidácie
poistnej udalosti žalovaný poškodenému uhradil dňa 06.08.2018 sumu 373,44 eur s tým, že oznámením
zo dňa 07.08.2018 krátenie poistného plnenia odôvodnil neochotou poškodeného pristaviť vozidlo po

oprave na kontrolu rozsahu a spôsobu opravy. Nakoľko nebol nárok poškodeného v plnom rozsahu
uspokojený, poškodený Y. P. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.08.2018 pohľadávku voči
žalovanému vo výške 518,56 eur postúpil žalobcovi.

3. Z faktúry č. XX XXXX (č.l. 3) bolo zistené, že touto faktúrou žalobca ako dodávateľ poškodenému
Y. P. vyúčtoval opravu karosérie vozidla na sumu 892 eur. Podľa rozpisu nákladov na opravu opravil
zadnú časť vozidla, pričom rozpis obsahuje tiež čísla použitých dielov, ich nadobúdaciu hodnotu, ako

aj čas trvania realizácie jednotlivých úkonov. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.08.2018 bolo
zistené, že žalovaný z dôvodu neumožnenia vykonať obhliadku po oprave nepriznal poškodenému
faktúru a poistnú udalosť likvidoval formou rozpočtu s tým, že priznal poškodenému sumu 373,44
eur, ktorú uhradil na účet žalobcu. V odôvodnení priznanej výšky plnenia žalovaný poukázal na to,že suma 373,44 eur predstavuje priemerné náklady na opravu rozpočtom. Z kalkulácie nákladov na
opravu rozpočtom bolo zistené, že náklady žalovaný stanovil na sumu 484,14 eur a zrážku z ceny
náhradných dielov vykonal z dôvodu nepreukázania použitia nových originálnych náhradných dielov pri

oprave motorového vozidla. Národná banka Slovenska vo vyjadrení zo dňa 17.09.2018 konštatovala, že
v konaní žalovaného nezistila pochybenia s tým, že v prípade preukázania spôsobu vykonania opravy
je žalovaný pripravený prípadne poistné plnenie poskytnúť.

4.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodusú:porušenieprávnejpovinnosti,existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť z
prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou. Je založená na princípe objektívnej zodpovednosti teda zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Prevádzka dopravných prostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej
možnosti vzniku škôd.

5. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie, ale škoda vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ upravený v ust. § 427 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tento právny predpis nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho,
že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky spočívajúce v jej určitej
nebezpečnosti, ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.

6. V danom prípade došlo k stretu dvoch prevádzok, pričom stret prevádzok je širší pojem ako priamy
stret dopravných prostriedkov. Za stret prevádzok sa v súdnej praxi považuje nielen priamy fyzický stret
dopravných prostriedkov. Stretom prevádzok je preto aj nepriamy stret dopravných prostriedkov, napr.
vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho náraz do iného vozidla. Rozhodujúca je pritom

účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti
predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však
tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

7. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy,

prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup by bol v rozpore nielen s ustanovením čl. 8 Civilného sporového poriadku, ale
aj so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní
založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v ustanovení čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané
touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou strán. Zistený skutkový

stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity strán sporu.

8. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového

stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

9. V prejednávanej veci žalovaný zodpovednosť svojho poistenca za vznik škody neuznal s

odôvodnením, že poškodený nepristavil vozidlo na kontrolu vykonanej opravy. Právny základ nároku
bol preukázaný, žalobcom uvádzané podrobnosti sú logicky do seba zapadajúce a preto súd nemal
pochybnosti o hodnovernosti tvrdení uvádzaných vo výpovedi žalobcu a vyplývajúcich z predložených
listinných dôkazov. Prvoinštančný súd v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich
vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre

rozhodnutie vo veci uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a preto
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť

tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť
dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha
týchto dôkazov pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená,
že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusídostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na
procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun

takmer bezvýhradne na strany sporu.

10. Pri rozhodovaní sa zohľadnila argumentácia žalobcu, že žiaden predpis poškodenému nestanovuje
povinnosť na výzvu sa kamkoľvek dostaviť a že likvidátor žalovaného mal a má možnosť vykonať
obhliadku vozidla na verejne dostupnom mieste bez toho, aby zaťažoval poškodeného. Súd prvej

inštancie podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Ak mal žalovaný pochybnosti o použití dielov, mal
možnosť žiadať o predloženie nadobúdacích dokladov, čo však nevyužil. Vzhľadom na to, že si žalobca
uplatnil aj nárok na príslušenstvo vo forme úroku z omeškania a že dôvody omeškania žalovaného neboli
zistené ani preukázané, žalobcovi bol priznaný tiež úrok z omeškania v zákonnej výške.

11. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v
celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalovaný v rámci likvidácie škodovej
udalosti posudzuje účelnosť vynaložených nákladov na opravu vozidla tým, že porovná náklady na

opravu s kalkulačným programom, prípadne katalógovými cenami náhradných dielov a cenu práce
za normohodinu. V rámci šetrenia poistnej udalosti žalovaný postupoval správne v súlade s poistnou
zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a likvidácia poistnej udalosti bola preto vedená a
ukončená správne. Výška náhrady škody nie je daná sumou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške,
ale len vo výške sumy vynaloženej účelne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na v konaní predloženú

kalkuláciu nákladov na opravu vypracovanú systémom AUDATEX. Predmetná kalkulácia vyjadruje
účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného motorového vozidla, keďže vychádza z údajov
výrobcu o časovej náročnosti jednotlivých pracovných úkonov, ako aj o technologických postupoch na
odstránenie poškodenia. Faktúra za opravu vozidla nie je automaticky ekvivalentom skutočnej škody
vzniknutejpoškodenému,zaktorúbymalvplnomrozsahuniesťzodpovednosťžalovaný,nakoľkovšetky

fakturované položky nemusia súvisieť práve s poistnou udalosťou, z ktorej má poisťovňa poskytnúť
poškodenému poistné plnenie. Faktúra ako taká nepreukazuje skutočnú výšku škody. Nejde teda o
hodnoverné preukázanie vzniku a výšky škody.

13. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorý

pri poskytnutí náhrady škody konal v súlade a v medziach zákonných požiadaviek. V rozpore so
zákonom neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie rozhodnutia
je tak nepreskúmateľné. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle
ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva strany na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného je len čiastočne opodstatnené, a to vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania.

16. Vo veci, s výnimkou priznaného úroku z omeškania, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 518,56 eur je potrebné poukázať na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).18. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci
do pôvodného stavu.

19. Pokiaľ ide o výšku škody na veci, pri jej určení sa vychádza z ceny v čase poškodenia, čo priamo

vyplýva z ust. § 443 Občianskeho zákonníka.

20.Vprejednávanejvecikvznikuškodynamotorovomvozidlepoškodenéhodošlovdôsledkudopravnej
nehody spôsobenej osobou poistenou u žalovaného.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 01.07.2008 vydanom vo veci III.

ÚS 341/07 vyslovil, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu
abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a
zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický
postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé
uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému

vysvetleniu textu právneho predpisu.

22. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účasť

zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných predpisov (§ 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme, že sa v
takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy
musí založiť na racionálnej argumentácii.

23. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu
umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom
príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností, možno uprednostniť výklad e
ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

24. Škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku dopravnej nehody a následne vykonanej opravy
poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, ktorých výška
bola vo faktúre č. XXXXXX vystavenej dňa 20.06.2018 vyčíslená na sumu 892 eur. Táto čiastka
zodpovedá žalobcom predloženému rozpisu nákladov na opravu vozidla (č.l. 4 spisu). O správnosti a
pravdivosti týchto listín nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd, najmä za situácie, ak ich obsah nebol

žalovaným v súlade s ust. § 204 C.s.p. hodnoverne spochybnený. V konečnom dôsledku poškodenie
vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava spočívajúca v použití nových náhradných
dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo
všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil
stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu

bol donútený dopravnou nehodou. Poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla
z titulu dopravnej nehody, najmä za situácie, ak žalovaný nepreukázal, aby na strane poškodeného
došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda že by na opravu vozidla boli použité diely, ktoré nesmerovali
k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by tieto diely s opravou poškodeného vozidla
nesúviseli. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona,

a to konkrétne ustanovení § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, je taký postup, aby
sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so
spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup v prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil
vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov na opravu poškodeného
vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu

SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu
v zmysle článku 46 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.25. Pokiaľ ide o námietky žalovaného spochybňujúce výšku uplatneného nároku na náhradu škody,
opierajúceho sa o žalobcom predloženú faktúru č. XXXXXX a rozpis nákladov na opravu vozidla, išlo o
tvrdenie žalovaného, a preto bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie preukázať. V tomto smere si žalovaný

svoju procesnú dôkaznú povinnosť nesplnil.

26. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

28. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo
výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 518,56 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku ako vecne správny potvrdil.

30. Čo do zvyšku rozsudok zmenil tak (§ 388 C.s.p.), že žalobu zamietol.

31. Predmetom konania v prejednávanej veci je priamy nárok žalobcu na náhradu škody priamo proti

žalovanému ako poisťovateľovi (§15 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení
neskorších predpisov a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ust. § 11 ods. 6
písm. a) alebo písm. b) tohto zákona. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného
plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením

poistnej udalosti a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ
odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu
poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie
nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia
jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote

chráni rovnako aj poisťovateľa pred uložením sankcie, a to úroku z omeškania. Sankcia v podobe
úroku z omeškania má však inú povahu. Už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže
uplatniť, ale nemusí uplatniť, ako je to obvyklé pri omeškaní v občiansko-právnych vzťahoch. Z dikcie
tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky
túto sankciu ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie. Iba

výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občiansko-právnych predpisov, teda podľa Občianskeho
zákonníka a jeho vykonávacieho nariadenia. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný
splnil povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov tým, želistom zo dňa 07.08.2018 (č. l. 6 spisu) poskytol poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
mu poskytol poistné plnenie iba v sume 373,44 eur.

32. Zároveň žalobcovi, ktorý mal v konaní vo vzťahu k uplatnenej istine 518,56 eur plný úspech, bola
priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 a § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).