Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 4, 2019

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619010262
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2019:6619010262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

04. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. V. Ú. O. S., nar. XX. XX. XXXX E. L., trvale bytom
B., naposledy zdržiavajúci sa na adrese D. D.. Č.. XXXc, J., XXX XX D., t. č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 23. 08. 2017 na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave a Okresnému súdu Lučenec zaslal

písomné podanie zo dňa 18. 08. 2017, v ktorom uviedol, že sudca Okresného súdu Lučenec vo veci
sp. zn. 8C/205/2016 a ďalšie I.. I. Š. mal účastníkov konania prebiehajúcom na súde hrubo osočovať,
podávať na nich trestné oznámenia, pričom trestné oznámenia mal označovať ako dôvody na svoje
vylúčenie a samotným podaním trestných oznámení mal prisudzovať vinu účastníkom konania a takto
mal poškodzovať ich dobré meno na Okresnom súde Lučenec, týmto konaním mal vytvárať dojem, že
trestné oznámenia boli dôvodné, uvedeným spôsobom malo dôjsť k šíreniu nepravdivých údajov a to
verejným spôsobom, čím sa mal sudca dopúšťať rôznorodej trestnej činnosti, súčasne z podania S.

V. vyplynulo, že sudca I.. I. Š. mal uvádzať podanie trestného oznámenia ako rozhodnú skutočnosť
o nejasnej veci, čím neuvádza samotnú skutočnosť len ju hodnotí, pričom má ísť o jeho chorobnú
projekciu, ďalej sudca mal tiež uvádzať ako rozhodné, samotné podanie trestného oznámenia bez
ohľadu na preukázanú skutočnosť a výsledok v rozhodnutí o trestnom oznámení, čo má byť zjavným
nezmyslom a preto obžalovaný S. V. poukázal na to, že sudca zrejme nemá právnické vzdelanie
a teda sa preukazuje neplatnými dokladmi o vzdelaní, prípadne ďalšie školy a kurzy nasledovného
vzdelania sú nehodnotné a neplatné na výkon jeho funkcie sudcu, prípadne došlo k strate jeho
psychickej spôsobilosti, nakoľko podľa názoru obžalovaného S. V. má sudca zjavne trpieť psychopatiou

- velikášstvom, prípadne jej kombináciou s inou skoršou indikovanou poruchou, nakoľko trestnému
oznámeniu pripisoval väčší význam ako rozhodnutiu o skutočnosti samej, prípadne túto psychopatiu
predstiera, keďže mal skutočnosť a výsledok obchádzať z nejasného dôvodu, čím podľa tvrdenia
obžalovaného S. V., sudca I.. I. Š., nespĺňa nezávislosť a je potrebné ho odvolať ako nespĺňajúceho
právne predpoklady,

t e d a

- o inom oznámil nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u
spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť vážnu ujmu,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák.a o d s u d z u j e s a

podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo

výmere 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m
i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07. 05. 2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec na Okresný súd Lučenec obžalobu

na obžalovaného S. V. pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák.. Po postúpení veci
na Okresný súd Veľký Krtíš dňa 16. 08. 2019 rozhodoval o veci uvedený súd.

Obžalovaný sa hlavného pojednávania nezúčastnil, pretože sa mu nepodarilo doručiť písomnosti na
poslednú známu adresu v Berlíne. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že obžalovaný často menil

miestopobytu.VpriebehutrestnéhostíhaniabývalvLučenci,vBratislave,vČeskejrepublike,vRakúsku
aj v Nemecku. Nikdy vopred neoznámil orgánom činným v trestnom konaní, kde sa bude momentálne
nachádzať. Na ním uvedenej adrese pre doručovanie si zásielky nepreberal, súd preto dospel k záveru,
že obžalovaný sa vyhýba trestnému stíhaniu pobytom v cudzine, preto opatrením rozhodol, že bude
konať proti ušlému.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými dôkazmi tak ako je uvedené v zápisnici o hlavnom
pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i v ich

súhrne. Z vykonaného dokazovania má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný
skutočne na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave a na Okresný súd Lučenec zaslal písomné podanie
zo dňa 18. 08. 2017, v ktorom uviedol o sudcovi I.. I. E. nepravdivé informácie tak, ako sú uvedené
v obžalobe. Súd považoval za nutné vysporiadať sa s otázkou, či uvedené informácie mohli ohroziť
vážnosť poškodeného v zamestnaní, v spoločnosti, alebo narušiť jeho vzťahy v rodine, teda či konanie

obžalovaného napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. V prvom rade súd poukazuje na
skutočnosť, že uvedené informácie sú skutočne hrubo znevažujúce osobu poškodeného I.. I. E.. Súd sa
stotožnil s názorom prokurátorky, že sudca je verejne činnou osobou a miera zásahu do jeho súkromia,
ktorémusízniesť,jevyššiaakoubežnejpopulácie,avšakzásah,ktorýdojehosféryvykonalobžalovaný,
je výrazne cez hranicu, ktorú by ešte mal poškodený znášať. V tomto prípade dospel súd k záveru, že

zo strany obžalovaného nejde len o prejav nespokojnosti s výsledkom súdneho konania, resp. s jeho
priebehom, ktorý by sa manifestoval v nejakom zlostnom jednorazovom vyjadrení svojich pocitov, aj s
prípadne nejakou verbálnou urážkou, alebo podaním sťažnosti nadriadenému, to znamená predsedovi
súdu, v ktorom by napríklad mohol poukázať na prípadné nevhodné správanie sudcu. Nič také sa však
nestalo a obžalovaný podal písomné podanie, v ktorom hrubým spôsobom osočuje osobu poškodeného.

Súd sa plne nestotožnil s tvrdením obhajoby, že nedošlo k takému zásahu do povesti poškodeného, že
by to mohlo spôsobiť jeho ujmu v zamestnaní, v rodine, alebo u spoluobčanov.

Súd dospel k záveru, že ujmu v zamestnaní týmto podaním poškodený neutrpel, pretože osoba
obžalovaného je na súde známa. Je známe, že táto osoba podáva rôzne podnety, s rôznymi negatívnymi

vyjadreniami a z tohto pohľadu preto nemohlo byť až takým prekvapením, že podala písomné podanie
aj na poškodeného. Samozrejme v zamestnaní všetci vedeli, že poškodený má riadne vzdelanie a svoju
prácu vykonáva v súlade so zákonom. Rovnako je súd toho názoru, že ujmu neutrpeli ani rodinné vzťahy
v blízkej rodine. Rodina poškodeného veľmi dobre vie, akým spôsobom sa poškodený dopracoval k
postaveniu, na ktorom sa momentálne nachádza, vie, čo tomu predchádza. Manželka poškodeného je

tiež sudkyňou, takže tá veľmi dobre vie, že tvrdenie obžalovaného je nepravdivé. Obsah písomného
podaniavšakmôžeznačnoumierouohroziťvážnosťpoškodenéhouspoluobčanov.Niekaždýobčanvie,
akým spôsobom, resp. aký je proces menovania sudcu do funkcie. Málokto vie, že tomu okrem riadneho
skončenia vysokoškolského štúdia predchádza istá príprava a náročné výberové konanie s následným
menovaním, výsledkom ktorého je ustanovenie do funkcie sudcu. Bežný občan po získaní nepravdivých

informácií môže skutočne nadobudnúť dojem, že je to možné dosiahnuť aj bez tohto zaužívanéhopostupu. Napomáha tomu aj skutočnosť, že v minulosti počas predchádzajúceho režimu existovali tzv.
robotnícke kádre, ktoré po krátkom zaškolení vykonávali funkcie sudcov. Túto skutočnosť môžu mať
ešte niektorí starší občania na pamäti a u mladších môže táto informácia pretrvávať z podania rodičov. Aj

z tohto pohľadu súd dospel k záveru, že informácia, ktorú obžalovaný v písomnom podaní podal, môže
ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov. Rovnako tiež informácia, že je potrebné skúmať jeho duševný stav
môžeuspoluobčanovevokovaťmylnýzáverozdravotnejnespôsobilostipoškodenéhonavýkonfunkcie.
Navyše ochorenie tohto druhu sa u väčšiny laickej verejnosti stretáva s posmechom, čo taktiež môže
ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov. Súd síce súhlasí s tvrdením obhajoby, že obžalovaný

by musel vedieť, že svojim tvrdením môže takúto ujmu spôsobiť, ale nesúhlasí s tvrdením obhajoby,
že obžalovaný o tom nevedel. Súd je presvedčený, že na posúdenie toho, či taká informácia môže,
alebo nemôže ohroziť vážnosť poškodeného u spoluobčanov nie je potrebné žiadne extra vzdelanie
ani nadpriemerná inteligencia. Súd v tejto súvislosti podotýka, že obžalovaný je bývalým študentom
medicíny, čo už samo o sebe je predpokladom istej miery intelektu, čo postačuje aby obžalovaný vedel,
čo môže svojim podaním spôsobiť.

Súd sa však stotožnil s názorom obhajoby, že obžalovaný sa skutku nedopustil verejne. Obžaloba
žiadnym spôsobom nepreukázala, že obžalovaný spáchal trestný čin verejne tak ako je uvedené v § 122
ods. 2 Tr. zák.. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný skutok, to znamená uvedenie informácie
v písomnom podaní nešíril obsahom tlačoviny, ani filmom, rozhlasom, televíziou. Nepoužil počítačovú

sieť, ani žiaden iný obdobný spôsob. Tak isto nijakým spôsobom nekopíroval spis. Obžaloba rovnako
nepreukázala, že obžalovaný spáchal skutok tak, že tieto informácie oznamoval pred viac ako tromi
ľuďmi súčasne (§ 122 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.). Je preukázané, že obžalovaný spáchal skutok takým
spôsobom,žeposlalpísomnépodaniepredsedoviOkresnéhosúduLučenecanaGenerálnuprokuratúru
SR. Osoby, ktoré sa s týmito podaniami oboznámili sú povinné zachovať mlčanlivosť. Nemožno preto

považovať skutočnosť, že sa oboznámili so spisom, za také, že by to mohlo byť označené za spáchanie
trestného činu verejným spôsobom. Obhajoba namietala, že v konaní nebol vyšetrený duševný stav
obžalovanéhoodvolávajúcsapritomnalistotcaobžalovaného,vktoromtenuviedol,žebybolopotrebné
zistiť, či syn netrpí duševnou poruchou. Súd poukazuje v zhode s prokuratúrou na skutočnosť, že
samotnýotecuviedol,žesvojhosynanevideluž10rokovavychádzalenzindíciívyplývajúcichnapríklad

zospôsobuukončeniajehoštúdia.Súdsastotožnilajsprokuratúrouvtomzmysle,žeotecobžalovaného
nie je odborne zdatný v problematike psychiatrie a je to len tvrdenie laika a predovšetkým otca, ktorého
účelom (cieľom) je chrániť svoje dieťa. Obhajoba spochybnila aj doručenie predvolania na preštudovanie
spisu s tým, že preštudovanie spisu sa malo uskutočniť dňa 10. 04. Ako vyplýva z mailu rakúskej
polície obžalovaný odmietol dňa 27.03. prevziať predvolanie na preštudovanie spisu. Súd však v tejto

súvislosti podotýka, že obžalovaný menil miesto pobytu. 26. 03. Sa nachádzal v Českej republike,
predtým v Bratislave, 27. 03. bol lokalizovaný v Rakúsku. Informáciu zo strany rakúskej polície považuje
súd za dôveryhodnú. Pokiaľ by potvrdenie bolo len zo strany slovenskej polície, mohlo by dôjsť k jeho
spochybneniu. V tomto prípade je však súd toho názoru, že polícia iného štátu by ťažko potvrdzovala
informáciu, ktorá nie je pravdivá, zvlášť, keď nie je na tom osobne zainteresovaná (osoba nie je

trestne stíhaná v Rakúsku). Polícia Rakúskej republiky bola požiadaná cestou policajného pridelenca
o doručenie listu, nakoľko obžalovaný bol lokalizovaný v Rakúsku (Schwechat), kde žiadal o azyl.
Obžalovaný zásielku odmietol prevziať. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie medzi vyšetrovateľkou a
policajným pridelencom vo Viedni zo dňa 04.04. rakúska polícia v oznámení výslovne uviedla, že „S. V.
vytrvalo odmietal prevziať...“ Súd tak má preukázané, že obžalovaný sa o termíne preštudovania spisu

mohol dozvedieť včas, pretože vyšetrovateľ už dňa 04.04. vedel, že obžalovaný odmietol oznámenie
prevziať.

Z vykonaného dokazovania tak považuje súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku
uvedeného v obžalobe a dopustil sa prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák..

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť
generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadol aj na možné
poľahčujúce a priťahujúce okolnosti. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Z odpisu
z registra trestov súd zistil, že nemá žiadny záznam, súd mu preto priznal jednu poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (doposiaľ viedol riadny život). U obžalovaného nebola zistená žiadna
priťažujúca okolnosť. Základná sadzba podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. je 0 až 2 roky. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o 1/3, to znamená o 8 mesiacov. Súd
tak mohol uložiť trest v rozmedzí 0 až 16 mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest v dolnej hranicitrestnej sadzby, pričom prihliadol najmä na jeho doterajšiu bezúhonnosť. S prihliadnutím na osobu
páchateľa,jehodoterajšíživotaprostrediesúddospelkzáveru,ženanápravuobžalovanéhoniejenutný
nepodmienečný trest odňatia slobody, ale v súlade s § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. výkon trestu obžalovanému

podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).