Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516205055
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516205055.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ S. J., nar. X.XX.XXXX a 2/ E. J.,
rod. R., nar. XX.X.XXXX, oboch bytom I. XX, A., zastúpených JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným: 1/ C. U., rod. J., nar. XX.XX.XXXX a 2/ Y. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, A., zastúpeným Mgr. Tomášom Čerepánom, advokátom so sídlom v

Košiciach, Štúrova 27, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
14C/322/2016-92 zo 6.apríla 2017 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uložil žalovaným

v 1. a 2. rade a všetkým osobám s nimi bývajúcim povinnosť vypratať rodinný dom súp. č. XXX
nachádzajúci sa v obci A., postavený na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XX v katastrálnom území
A., a to najneskôr do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na bytovú náhradu (I.) a priznal
žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania rodinného domu nachádzajúceho

sa v obci A. súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XX v katastrálnom
území A., žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj všetkých osôb s nimi bývajúcich, na tom skutkovom a
právnom základe, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a žalovaní ho užívajú bez
právneho titulu, odmietajú ho dobrovoľne vypratať, pričom medzi nimi vznikajú hádky a vzájomné fyzické
napadnutia, a takéto správanie bolo dôvodom aj nimi podaného trestného oznámenia na Obvodnom
oddelení PZ v S..

3. Po vykonaní dokazovania a právnom posúdení veci podľa ustanovení § 123 a § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že rodinný dom v Obci Ždaňa, ktorého
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, žalovaní obývajú bez právneho titulu a dobrovoľne ho
odmietajú vypratať; žalovaní nepreukázali, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá nájomná
zmluva a že platili žalobcom nájomné, preto aj vzhľadom na vzájomné nezhody vyúsťujúce až do

fyzických útokov, žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť rodinný
dom vypratať bez poskytnutia akejkoľvek bytovej náhrady.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku,
ktoré na rozhodnutie aplikoval a pretože žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní, priznal im nárok
na plnú náhradu trov konania.5. Žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej len „žalovaní“) podali proti výroku rozsudku o trovách konania v zákonnej
lehote odvolanie, ktorým žiadali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a rozhodol
tak, že žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. Podľa názoru žalovaných v danom prípade bolo

potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Mali za to, že v tomto
konanítakédôvodynaichstranenesporneexistujúaspočívajúvichosobných,majetkovýcharodinných
pomeroch; žalovaná 1/ je dlhodobo nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 54,60 € a
peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 220,52 €, iné príjmy nemá, žalovaný 2/ je tiež dlhodobo

nezamestnaný a nemá žiadne príjmy, spolu sa starajú o štyri maloleté deti. Žalovaní taktiež poukázali na
rozhodnutie Centra právnej pomoci Košice zo 15.7.2016, ktorým bola žalovanej 1/ priznaná bezplatná
právna pomoc a v súdnom konaní je oslobodená od všetkých poplatkov. Týmto rozhodnutím Centra
právnejpomocibolataktiežvylúčenázrejmábezúspešnosťsporu,tedažalovanímalizato,žeichobrana
v tomto konaní je dôvodná. Poukázali na to, že súd prvej inštancie mal vedomosť o tom, že žalovaným
je poskytnutá bezplatná právna pomoc na základe ich sociálnej situácie, pričom rozhodnutie uhradiť

trovy konania žalobcom by bolo pre nich neprimerane tvrdé a spôsobilo by im to veľké ťažkosti, a preto
vzhľadom na výrazný sociálny aspekt prípadu mali za to, že v tomto prípade je použitie ust. § 257
CSP dôvodné. Záverom žalovaní uviedli, že rodinný dom, ktorý je predmetom sporu, pred doručením
rozsudkudobrovoľnevypratali,abymedzinimiažalobcamiužnedochádzalokďalšímsporomahádkam.

6. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387),

ani na jeho zmenu v napadnutom výroku o trovách konania (§ 388 CSP), preto rozsudok v napadnutom
výroku zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie o nároku strán na náhradu trov konania nerozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ

pri rozhodovaní sa nezaoberal tým, či neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP vzhľadom na
okolnosti prejednávanej veci, povahu sporu, postoj strán v konaní a nepriaznivé osobné, majetkové
pomery a sociálnu situáciu na strane žalovaných, na ktoré odvolatelia poukazujú v podanom odvolaní.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe aj v prípade, ak sú dané predpoklady pre použitie ust. § 142 ods. 1
O.s.p. (od 1.7.2016 ust. § 255 ods. 1 CSP), súd nemusí priznať náhradu trov konania účastníkovi, ktorý
mal vo veci úspech, ak dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa dané osobitnými

okolnosťami konkrétneho prípadu, odôvodňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov podľa ust. § 257
CSP. Toto ust. nezakladá voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného
zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať

z posúdenia všetkých okolností konkrétneho prípadu (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3MCdo 46/2012, 3MCdo 5/2006).

11. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP) aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Podľa dôvodovej správy k ust. § 257 CSP

účelomtohtoustanoveniajeumožniťsúduzmierniťdôsledkyprávnychnoriemupravujúcichnáhradutrov
konania zavedením sudcovského moderačného práva. Aplikácia cit. ust. pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsúkumulatívnesplnenédvepodmienky:jednásaodôvody
hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné
okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale ich výklad ponecháva na súdnu prax. Výnimočnosť pritom

môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo (aj) v okolnostiach na strane účastníkov konania. K
dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku
a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť
prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. Dôvodomspočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, sa
ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa (porov. Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck v Prahe 2016,

str. 941 - 942). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy, sú
prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada tiež na postoj strán v konaní, ich správanie v priebehu sporu a prípadne iné

okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane, alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa
(porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14).

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania podľa
ust. § 255 ods. 1 CSP, teda vychádzajúc z výsledku konania, v ktorom žalobcovia mali úspech (zásada

úspechu v spore), priznal im nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. Pri
rozhodovaní o trovách konania sa však súd vôbec nezaoberal možnosťou použitia moderačného
oprávnenia v zmysle ust. § 257 CSP, neskúmal, či v danej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania inak procesne úspešnej strane. Súd

predčasne, a z tohto dôvodu nesprávne rozhodol o nároku strán na náhradu trov podľa základnej zásady
procesnéhoúspechuvspore,pokiaľnezohľadnilosobné,majetkovépomeryasociálnedôvodynastrane
žalovaných, ani to, že žalovanej 1/ bol Centrom právnej pomoci Košice priznaný nárok na poskytnutie
bezplatnej právnej pomoci a ustanovený advokát na zastupovanie v konaní pred súdom, komplexne
nezhodnotil relevantné okolnosti konkrétneho prípadu (na obidvoch stranách sporu), povahu sporu,

neskúmal postoj účastníkov v konaní, dopad rozhodnutia o prípadnom nepriznaní náhrady trov konania
(úplne alebo čiastočne) žalobcom 1/ a 2/ (v spore úspešným) na ich majetkové pomery, a to v intenciách
kritérií a zásad už ustálených doterajšou súdnou praxou (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6M Cdo 5/2011 z 18.1.2012). Keďže náprava uvedených pochybení v postupe a rozhodovaní súdu
nebola možná v odvolacom konaní, z uvedených dôvodov rozsudok v napadnutom výroku o trovách

konania musel byť zrušený podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zrušenom rozsahu bola vec
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad
pre rozhodnutie o trovách konania z pohľadu aplikácie ust. § 257 CSP; k tomu predovšetkým umožní

žalovanýmdoplniťichtvrdeniaaargumentáciuoexistenciidôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa,umožní
vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam tiež žalobcom a následne po prípadnom doplnení dokazovania
na základe návrhov sporových strán, o trovách konania opätovne v súlade so zákonom rozhodne. V
tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na závery vyslovené v náleze Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 98/2018 z 2. mája 2018, v zmysle ktorých nie je možné, aby súd dospel k vnútornému

presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 CSP a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil
a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný
„vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu
tohto ustanovenia.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.