Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220010261
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7220010261.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIIvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanielyBlažovskejaprísediacich

Ireny Herichovej a Viery Šellengovej v trestnej veci obžalovaného A. K. pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138
písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26. augusta 2020 v
Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom F. č. XXX,

je vinný, že

v období od roku 2012 do roku 2015 v mieste bydliska na ulici X. X v Košiciach a v období od roku 2015
do marca 2019 v mieste bydliska v obci F. XXX v okrese K. sexuálne zneužíval svoju vnučku mal. Q..N..,
nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že ju chytal v rozkroku a za zadok cez oblečene a tiež za holé prsia pod
tričkom a bozkával ju francúzskymi bozkami, taktiež jej dvakrát navrhol, aby s ním mala pohlavný styk

za peniaze, čo ona odmietla,

teda

osobu mladšiu ako pätnásť rokov sexuálne zneužil iným spôsobom a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - na blízkej osobe,

tým spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, § 138
písm. b/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a odsudzuje

Podľa § 201 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním

obžalovaného v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenia
spočívajúce v zákaze kontaktu s Q. N., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom E., O. XX v akejkoľvek
forme,vrátanekontaktovaniaprostredníctvomelektronickejkomunikačnejslužbyaleboinýmiobdobnými

prostriedkami, a v zákaze priblížiť sa k menovanej na vzdialenosť menšiu ako 5 (päť) metrov.

o d ô v o d n e n i e :

Trestné stíhanie A. K. sa pred podpísaným súdom vedie na podklade obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv 208/19/8803 zo dňa 26.02.2020, podľa ktorej sa obžalovaný mal
spôsobom v obžalobe, resp. vo výrokovej časti tohto rozsudku, dopustiť na svojej maloletej vnučke
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, § 138

písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného a
ďalších svedkov, výsluchom znalkýň, prečítaním zápisníc o výsluchu svedkyne - osoby mladšej ako 14
rokov z prípravného konania a zároveň oboznámením videozáznamu z jej výsluchu, a ďalšej svedkyne,

prečítaním znaleckých posudkov a listín.
Obžalovaný A. K. trestnú činnosť popieral od začiatku trestného stíhania, na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.
Vypovedal, že celé trestné stíhanie je zinscenované jeho synom, ktorý mu už dávnejšie sľúbil, že ho

dá do basy, že tam zdochne. Stále keď od neho žiadal peniaze, naposledy 600,00 €, pýtal sa „Q., kde
ťa dedo obšahával?“. Bolo to v období keď so synom Q. a jeho rodinou žili v spoločnej domácnosti. Z
podnájmu sa syn s rodinou presťahovali v roku 2010 k nemu do bytu v E. na X. X. Išlo o trojizbový byt,
ktorý bol prerobený na štvorizbový, bol v jeho osobnom vlastníctve a predtým ho obýval sám. V októbri
2015 sa všetci, teda on, jeho syn s manželkou S. K., jej synom z predchádzajúceho vzťahu U. N. a

dcéramiQ.aK.,presťahovalidorodinnéhodomu,ktorýkúpilvF..Tamspoločnebývalidoleta2019,kedy
sa syn s rodinou presťahovali do Košíc. Odvtedy sa nestretávajú, navštívil ho len nevestin syn U., ktorý
má 18 rokov, naposledy bol u neho týždeň, lebo v F. má kamarátov. Svoju vnučku Q. nezneužíval, nie
je pravdou, že by ju bol chytal v rozkroku či za zadok, za holé prsia, že by ju bol bozkával francúzskymi
bozkami či navrhoval jej pohlavný styk za peniaze. Vnučku len pobozkal keď jej za niečo poďakoval,

išlo o normálne bozky. Z dvoch vnučiek bola Q. tá poslušnejšia, keď ju požiadal obslúžila ho, doniesla
mu kávu a podobne. Nikdy sa jej však nedotkol ako ženy a pokiaľ ona vypovedala že ju obťažoval, je
za tým jeho syn. Doniesol ho aj do finančných problémov, vybral na jeho meno pôžičky z Tesca spolu
1.600,00 €, urobil mu debet v Tatrabanke na 3.200,00 € a je otázne dokedy to bude vedieť splácať. Syn
ani jeho manželka neboli zamestnaní, cez víkendy a niekedy aj cez pracovné dni chodievali kradnúť, z

domu odchádzali niekedy na dve hodiny, inokedy boli mimo pol dňa alebo aj celý deň. Na bývanie mu
neprispievali, ale varili si sami. Vnučky Q. a K. brával cez prázdniny na Ukrajinu, k moru, ich rodičia s
tým nemali problém. Q. dal peniaze len na to, aby kúpila K. k narodeninám čokoládu alebo bonboniéru,
na obdobný účel dával peniaze aj U.. Nikdy v živote by neurobil to, aby jej dal peniaze nech mu poskytne
sex. K dcére Z.. Q. E. má normálny vzťah, aj keď sa nenavštevujú, lebo ona býva v K. H. N., nikdy u nej

nebol. Pokiaľ počas vyšetrovania uviedla, že aj ona bola obeťou jeho zneužívania, klamala. Nemohol
za ňou chodiť každý mesiac do izby, v období totality totiž pracoval na Ukrajine odkiaľ chodil domov
raz za dva mesiace. Aj keď s dcérou Q. neudržiava kontakt, telefonicky jej zablahoželal k päťdesiatke.
Nevie prečo za ním nepríde, on má problémy s nohami, nevzďaľuje sa z domu. Druhá dcéra K. E. býva
v Košiciach, má dvoch synov vo veku 30 a 32 rokov, všetci ho navštevujú, dcéra aj dvakrát za mesiac

a pravidelne mu telefonuje.
Obžalovaný k svojej osobe uviedol, že je vdovec, druhá manželka zomrela pred dvoma rokmi. Od roku
2005 je na starobnom dôchodku. Jeho mesačný príjem je tvorený dôchodkom vo výške 505,00 € a
v exekúcii vymáhaná čiastka vo výške 96,00 € titulom nevrátenej pôžičky. Okrem rodinného domu v
F., v ktorom momentálne býva sám, inú nehnuteľnosť nevlastní. Je vlastníkom osobného motorového

vozidla Ford Focus, rok výroby 1990, iné hnuteľné veci väčšej hodnoty nemá. V roku 2017 mu voperovali
kardiostimulátor, jedenkrát mesačne chodí na kontroly ku kardiológovi. Trpí na vysoký krvný tlak, má
problémy s nohami, kolenami. Psychiatricky liečený nebol.

Svedok - poškodený Q. K. vypovedal, že dcéra Q. sa mu v jednom prípade zdôverila, že ju dedo

obchytkáva v rozkroku, ukázala na to miesto, a že jej nedá pokoj. Detaily mu nepopísala, pretože hopozná ako prudko dáva najavo svoje emócie. Bolo to v období kedy s obžalovaným bývali v rodinnom
dome v F.. Ihneď v ten deň obžalovaného za prítomnosti dcéry Q. a manželky konfrontoval. Obžalovaný
poprel takto správanie voči svojej vnučke. Dcére povedal, aby nechodila za obžalovaným, ktorý ju

zvykol volať aby mu doniesla kávu. Mal zato, že obžalovaný už niečo podobné nezopakuje, minimálne
z dôvodu, že už o jeho správaní vedeli. Predtým by ho nenapadlo niečo také, že vlastný dedo by mal
obťažovať vnučku. V čase keď bývali s obžalovaným v byte a neskôr aj v rodinnom dome nechávali s ním
deti osamote. Obžalovaný nepožíval alkoholické nápoje, keď, tak len pri príležitosti osláv a nepožíval
ani iné návykové látky. Keď sa mu Q. s obťažovaním zo strany obžalovaného zverila druhýkrát, opäť

obžalovaného konfrontoval a povedal mu, že na neho podá trestné oznámenie. Obžalovaný mu povedal,
aby mu to dokázal a potom že si to odsedí. Po štyroch dňoch navštívi s Q. psychiatričku v Košiciach,
ktorá mu po vyšetrení dcéry odporučila, aby sa obrátil na políciu. Správu z vyšetrenia mu psychiatrička
odovzdala v zalepenej obálke, neprečítal si ju a tak ako ju dostal odovzdal ju na polícii pri svojom
výsluchu. Až neskôr sa zo spisového materiálu, najmä z výpovede maloletej Q. a zo znaleckého posudku
dozvedel detaily správania sa obžalovaného voči Q.. Od obžalovaného sa odsťahovali aby už viac

neohrozoval maloletú. Odvtedy sa nestretávajú. Q. sa nedožaduje kontaktu s obžalovaným. Pre neho
ako otca je najhoršie to, že dcéru nemôže ani objať, odstrkuje ho od seba, má odstup od mužov a on
sám nevie, či to, že sa orientuje skôr na dievčatá môže súvisieť s tým čo zažila. Q. je dobrosrdečná, má
sociálne cítenie, nechce nikomu ublížiť. V súčasnosti má 14 rokov, navštevuje ZŠ na E. ulici a učí sa
dobre. Asi rok má problém s obezitou, čo môže súvisieť buď so skutkom, alebo jej sexuálnou orientáciou.

Zdôveruje sa skôr jemu ako svojej matke. V súvislosti so správaním sa obžalovaného voči jeho dcére
sa mu pripomenula situácia z obdobia keď mal 9 alebo 10 rokov, so sestrou Q. mali samostatnú izbu, v
ktorej spali na rozkladacích kreslách, kedy v noci videl ako obžalovaný prišiel za sestrou a ľahol si k nej
zozadu. Sestra mohla mať 10 až 11 rokov a on ako dieťa nechápal čo sa to dialo.

Svedkyňa B. E., bývalá manželka obžalovaného, matka poškodeného Q. K. a stará matka maloletej
poškodenej vypovedala, že asi pred štyrmi rokmi jej vnučka Q. povedala, že ju dedo často volá do
svojej izby a že ju obťažuje, nič bližšie však nepovedala. Keď sa o tom rozprávala so synom povedal
jej, že je tu náznak pre obťažovanie zo strany obžalovaného. Následne sa v rámci návštevy syna a jeho
rodiny v F. rozprávala aj s obžalovaným, ktorý sa jej sám sťažoval, že syn o ňom rozpráva, že obťažuje

Q., čo ale nie je pravda. Obžalovaný mal vtedy vypité, veľmi plakal. Až po tom, ako v predmetnej veci
vypovedala na polícii, jej vnučka Q. povedala že dedo ju bozkával na ústa, chytal za prsia, že si na ňu
ľahol, keď bola v jeho izbe a hovoril jej niečo o sexe. Potom že sa bála chodiť k dedovi do izby a nakázala
mladšej sestre K., aby v čase keď bude u deda na ňu kričala a volala. Momentálne nie je s vnučkou Q.
v kontakte, v apríli sa syn urazil keď mu povedala, že nemusel žiť s otcom v spoločnom dome, odvtedy

sa nenavštevujú. Vnučku vníma ako vyspelú, vyzretú, inteligentnú a múdru. Je však uzavretá, plakala
keď hovorila o zážitkoch s obžalovaným, potrebovala by psychológa. S obžalovaným sa rozviedli pred
rokmi, pretože si nerozumeli, mali odlišné názory v podstate na všetko. Po sexuálnej stránke ho vnímala
ako veľmi aktívneho, často si vyžadoval kontakt, nebral ohľad na to, v akom bola stave, napríklad tesne
pred pôrodom, či po pôrode, čo jej prekážalo, ale podvolila sa, aby bol kľudný a pokojný. Obžalovaný bol

fyzicky agresívny, bil ju, hovoril, že si to zaslúžila. V súvislosti s uvedeným nikdy nekontaktovala políciu.
Mimomanželské známosti nepestoval. K deťom mal skôr zápornejší vzťah, myslel si, že ani jedno dieťa
nie je jeho, venoval sa im málo, pretože pracoval mimo domu. Až v rámci vyšetrovania sa dozvedela o
tom, že obžalovaný sa obdobným spôsobom správal aj voči ich dcére Q.. Bývalý zať jej síce asi pred
pätnástimi rokmi povedal, že Q. obťažoval jej vlastný otec, a preto boli chvíle, kedy mu nedovolila ani

sa jej len dotknúť, ale neverila mu, pretože mal vypité. Až následne o tom hovorila s dcérou ktorá jej
povedala, že otec chodil za ňou do detskej izby. Rozhovor na túto tému bol veľmi nepríjemný, takže
dcéra jej o svojich zážitkoch nepovedala nič viac, vyjadrila len ľútosť nad Q., ktorá sa s prežitým podľa
nej nevysporiada tak, ako ona doposiaľ, a na druhej strane Q. obdivuje, že bola schopná hovoriť o tom.
Dávno, keď mal syn Q. 6 rokov chodila s ním ku psychologičke, ktorá jej po stretnutí s obžalovaným

povedala, že je psychicky chorý, že je na ňu totálne psychicky naviazaný a že sa má liečiť. Sama tušila,
že jej manžel mal nejaký psychický problém, v jeho rodine sa vyskytovala schizofrénia.

Svedkyňa S. K., matka maloletej Q., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ešte v čase keď s
obžalovaným bývali na X. X v Košiciach a maloletá mala asi 8 rokov, hovorila jej, že ju dedo obchytkával

na intímnych miestach. Pomyslela si, že správanie starého otca si asi dcéra zle vysvetlila, neverila jej
pretože na obžalovanom si nevšimla nič čo by naznačovalo pre uvedené správanie. Naviac, maloletá
sa k svojmu starému otcovi správala normálne, šla za ním, nebála sa ho. Druhýkrát sa o tom, že ju starý
otec obťažuje, Q. zverila keď bývali v F.. Povedala to manželovi, ktorý svojho otca upozornil a myslelisi, že týmto to skončilo. Ešte keď bývali v F. dcéra sa začala vyjadrovať v tom zmysle, že nechce mať
chlapcov, že sa jej páčia dievčatá, že je inak sexuálne orientovaná. Pri takomto rozhovore sa jej opýtala,
či sa zakladá na pravde to, čo jej hovorila ako dieťa o starom otcovi. Q. to potvrdila a naviac povedala,

že toto stále trvá, že dedo ju volá do izby, že niečo od nej chce a pri tej príležitosti ju obchytkáva, že
jej dal návrh, že keď sa s ním vyspí, tak jej dá 20,00 €. Raz ju volal, že jej chce dať pusu a pritom jej
strčil jazyk do úst, obchytkával ju na intímnych miestach a vravel, že je to prirodzené, že jej to budú robiť
otec aj brat a že o tom nemá nikomu povedať. Na túto tému sa následne rozprávala s dcérou viackrát a
pozorovala, či jej správanie obžalovaného popíše rovnako. Zistila, že dcéra neklame. Zakázala jej chodiť

do izby k obžalovanému. Informácie získané od dcéry nekonzultovala s obžalovaným, ale podala ich
svojmu manželovi. Po rozhovore manžela s obžalovaným jej obžalovaný povedal, že sa to nestalo, že
také niečo by v živote neurobil. Takto sa vyjadroval až keď na neho jej manžel podal trestné oznámenie.
V období kedy mala mať dcéra tieto negatívne zážitky si na jej správaní nevšimla žiadnu zmenu. Q. je
však zvláštny typ, jej veľmi dobrá, citlivá, ale drží veci v sebe, ťažko sa zdôveruje a ak, tak skôr svojmu
otcovi. V súčasnosti na takúto citlivú tému vôbec nerozprávajú. Nikdy nepochopila vzťah obžalovaného s

jeho dcérou Q. E.. Menovaná sa k otcovi správala čudne, chladne, napríklad nechcela prispieť na darček
pre obžalovaného, nenavštevovala ho. Keď s ňou naposledy rozprávala cez telefón, po jej výsluchu na
polícii, povedala jej „vidíš, S., ty si sa čudovala, že prečo nechodím k otcovi“.

Svedkyňa Z.. Q. E. využila na hlavnom pojednávaní svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 130

Trestného poriadku, preto bola za splnenia zákonných predpokladov prečítaná zápisnica o jej výpovedi
z prípravného konania. Menovaná vypovedala, že od svojej matky sa dozvedela, že jej otec A. K. je
podozrivý zo sexuálneho obťažovania jej netere Q.. V období od jej 12 až do 17 rokov aj ju jej vlastný otec
sexuálne zneužíval tak, že k nej v noci chodil do izby, ľahol si do jej postele a obchytkával po celom tele,
aj pod pyžamom. O jej intímne časti tela sa obtieral obnaženým pohlavným údom až kým sa neukojil.

Robieval to približne jedenkrát za mesiac. Nepovedala o tom matke ani súrodencom. Hanbila sa za to
čo sa deje. Otcovi dávala jasne najavo, že nechce, aby jej to robil, ale napriek tomu za ňou opäť prišiel.
Keď bola staršia začala sa pred otcom zamkýňať v izbe a to hlavne vtedy, keď bola doma sama. Keď sa
otec voči nej začal takto správať nevedela o sexe v podstate nič, doma sa o tom nerozprávalo, dokonca
sa hanbila povedať matke, keď dostala prvú menštruáciu. Pohlavný styk od nej otec nevyžadoval.

Svedkyňa maloletá Q. N. vypovedala v štádiu prípravného konania o veciach, ktorých oživovanie v
pamäti by podľa názoru súdu vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný
vývoj, preto na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz prečítaním zápisnice o jej výsluchu. V čase výsluchu
mala 12 rokov, s rodičmi, sestrou, bratom a starým otcom - obžalovaným bývala v F. č.d. XXX a

navštevovala šiesty ročník základnej školy C.. Uvádzala, že obžalovaný ju zneužíval od jej šiestich -
siedmych rokov tak, že ju chytal v rozkroku a hovoril jej, že je to normálne a že to nemá nikomu hovoriť.
Robil to vtedy, keď rodičia neboli doma a súrodenci boli niečím zaneprázdnení. Asi pred rokom alebo
dvoma ju začal chytať za prsia tak, že jej dal ruku pod tričko a ohmatával ju naholo. Dochádzalo k
tomu v kuchyni alebo v jeho spálni. Raz, keď mal oslavu narodenín, zavolal si ju k sebe, posadil si

ju na stehno, chytal ju pod tričkom za prsia a dával jej francúzske bozky. Aj vtedy jej hovoril, že je to
normálne, že raz to bude robiť aj U., aj jej sestra, že budú sexuálne aktívni. Najprv o tom mlčala, neskôr
sa zdôverila svojej sestre aj mame. Keď sa to dozvedel jej otec vynadal obžalovanému a povedal mu
nech prestane. Obžalovaný povedal, že ona klame, že si to všetko vymýšľa, že on by to neurobil. Raz
jej ponúkal 5 €, potom 20 € za to, že s ním bude mať pohlavný styk. Vedela čo to je, pretože v škole o

tom deti rozprávajú, takže odmietla. Nehneval sa na ňu, nekričal, nebol násilný a viac jej pohlavný styk
za peniaze nenavrhoval. Nikdy ju nežiadal, aby ho ona chytala na niektorých miestach jeho tela. Keď
ju obchytkával a bozkával, nemala pocit, že by bol sexuálne vzrušený. Jej to bolo veľmi nepríjemné,
hnusné, ale nepovedala mu nič, lebo sa bála.

V štádiu prípravného konania bola vyšetrovateľom PZ pribratá znalkyňa z odboru Psychológia S.. G.
E., ktorá vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej maloletej Q. N. a jeho výsledky interpretovala
v znaleckom posudku č. 34/2019 zo dňa 13.05.2019, taktiež komplexné psychologické vyšetrenie
obvineného A. K. a svoje zistenia zhrnula v znaleckom posudku č. 102/2019, ktorý vypracovala dňa
24.11.2019.

Z citovaných znaleckých posudkov ako aj z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že:
U maloletej Q. N. zaznamenala v intelektových skúškach pásmo priemeru v oboch diagnostikovaných
intelektových zložkách, teda v zložke verbálnych, jazykových schopností, aj v zložke performačných,
výkonových intelektových schopností. Na úrovni sociálnej inteligencie je veľmi dobre socio-komunikačnedisponovaná, s priemernou slovnou zásobou a s dominanciou abstraktného vyššieho myslenia.
Pamäť má neporušenú vo všetkých troch zložkách, teda v zložke recepcie, retencie aj reprodukcie,
bez prítomnosti chorobných zmien v štruktúre zložiek pamäti, ako psychickej funkcie. Rozsah

zapamätaných prvkov je u maloletej široký, presný, je schopná si pamätať v časovom i kauzálnom slede,
presne, detailne, autenticky a chronologicky. Má veľmi dobrú pamäť krátkodobú i dlhodobú. Maloletá
je extrovertovaná, optimistická, spokojná, emocionálne vyrovnaná. Osobnostne vo vývinovej fáze
formovania sa, pracuje na sebe, pod vplyvom pomerne štrukturovaných rodinných pomerov bola nútená
aj tzv. „predčasne dospieť“. Úmyselne a vedome koriguje vlastné konanie, myslenie, správanie sa, zvlášť

vo fáze predmetnej trestnej veci. Je spoločenská, kamarátska, ochotná pomáhať iným, nekonfliktná a
milá. Osobnostne je veku primerane zrelá, snaživá, zodpovedná, emocionálna a koncepčná v správaní
v tom zmysle, že si uvedomuje neprípustnosť správania sa starého otca voči nej. Jeho dotyky a prejavy
boli pre ňu nepríjemné. U maloletej neboli zdiagnostikované poruchy socializácie, maladaptácie, ani
iné patologické osobnostné symptómy. V čase znaleckého vyšetrenia mala prioritne pozitívne emócie.
Cítila úľavu, že to konečne mohla povedať a že jej s touto situáciou niekto pomôže. U maloletej

nebol zaznamenaný syndróm PTSD (Posttraumatickej stresovej poruchy), týrania a násilia, teda ani
sexuálneho násilia, tak ako sú tieto definované v medzinárodných právnych a politických dokumentoch.
Maloletá žila v kontexte rodiny a správanie obžalovaného spracovala na svojej úrovni detského vývinu
a posttraumatická stresová porucha sa u nej nevyvinula. V čase znaleckého vyšetrenia však bola
iná reakcia na ťažký stres. Maloletá sa obžalovaného bojí, tu upozornila znalkyňa na potrebu po

pomoci a podpory rodiny a blízkych a izolácii obžalovaného od maloletej, pretože pokračujúcim konaním
obžalovaného voči Ráchel a pocitmi nepochopenia zo strany rodiny by mohlo dôjsť ku spusteniu PTSD.
Diagnostikované L (lží) skóre je u maloletej štatisticky nevýznamné. Reprodukcia deja je u nej presná v
detailoch,chronológii,časovýchsekvenciáchautentická.Niejeprítomnýsklonkukonfabuláciám,lživosti
a skresľovaniu skutočností. Skutočne prežité vierohodne a presne interpretuje a zo psychologického

hľadiska je schopná objektívne a pravdivo popísať udalosť, ktorá je predmetom trestného konania.
Znalkyňa teda vyhodnotila výpoveď maloletej svedkyne ako vierohodnú.
Nebolo úlohou znalkyne v čase vyšetrenia hodnotiť, či zážitky s obžalovaným môžu ovplyvniť somatický
a psychický vývin maloletej, či sa môžu odzrkadliť na jej sexualite. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa k
tejtotémeuviedla,ževovšeobecnostimajúmaloletéobetesexuálnehonásiliadvemožnostispracovania

asprávaniasavsexuálnejoblastiato:vyhýbavésprávaniesaspojenésodporomksexuálnymaktivitám,
druhá možnosť je racionálne spracovanie v zmysle zvýhodnenia si tohto masívneho stresu a potom
ide o zvýšenú afiláciu a zvýšenú sexuálnu potrebu. Znalkyňa vyjadrila presvedčenie, že aj u maloletej
poškodenej bude vývin smerovať k jednej z týchto možností správania sa v oblasti sexuálneho života,
teda buď sa bude vyhýbať sexuálnym kontaktom, báť sa ich pretože stres sa oživuje, alebo naopak

prežitý stres potlačí do podvedomia a bude sa správať viac sexuálne aktívne ako je veková norma.
Zážitok s obžalovaným mohol u maloletej výrazne ovplyvniť jej sexuálnu orientáciu, a aj v kontexte so
súčasnými trendmi a dosť veľkým priestorom pre prejavy sexuality, bolo by kompromisným riešením,
nie na báze vedomej, ale podvedomej, pokiaľ by sa začala orientovať na ženy.
U obvineného A. K. zaznamenala znalkyňa v intelektových skúškach pásmo priemeru v oboch

diagnostikovaných intelektových zložkách. Mentálny defekt u obžalovaného v čase vyšetrenia a
spracovania znaleckého posudku nebol aktuálny. Diagnostikovaním pamäťovej funkcie znalkyňa zistila,
že pamäť má neporušenú vo všetkých troch zložkách, bez chorobných, patologických zmien aj bez
vekovo involučných zmien v štruktúre zložiek pamäti, ako psychickej funkcie. Pamäťové schopnosti má
rovnako priemerné a teda je plne disponovaný reálne vnímať pôsobiace podnety, uložiť si do pamäte

a následne primerane veku ich aj reprodukovať alebo vybaviť si ich. Rozsah zapamätaných prvkov je
u obžalovaného pomerne široký, presný, aj keď obsahy sú zo psychologického hľadiska jednoduché,
nakoľko obžalovaný žije málo štrukturovaný, jednoduchý život. Je však schopný pamätať si v časovom
a kauzálnom slede presne, detailne, autenticky, chronologicky. Osobnostne je obžalovaný nevyrovnaný,
extro-intro nevyhranený. Emocionálne je nevyrovnaný, vo fáze vekovej stabilizácie (seniorský vek).

Cieleným vyšetrením znalkyne bola v osobnosti obžalovaného zdiagnostikovaná osobnostná porucha
na báze pedofilnej orientácie, konkrétne tzv. parafilná sexuálna deviácia. Pedofília je orientácia na
maloleté deti a parafília je orientácia na deti staršie, na mladistvé osoby, nie zrelé pre sexuálnu činnosť.
Pedofilovia si vytvárajú k potenciálnej obeti dlhodobý vzťahový kontext, správajú sa sofistikovane a
následne využijú naivitu a vekovú nedostatočnosť, nezrelosť, pre asociálne, aj patologické sexuálne

správanie sa voči maloletým. V prípade obžalovaného ide o orientáciu na dievčatá, s uvedomením
si neprijateľnosti vlastného sexuálneho konania o čom svedčia verbálne výstrahy, že o tom nesmie
maloletá nikomu hovoriť, že je to normálne a podobne. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní objasnila,
že parafilná osobnostná porucha je sexuálnou deviáciou, poruchou v škále sexuálnych deviácií a vodborných nálezoch sa uvádza, že je determinovaná jednak vrodeným faktorom, môže byť heredita na
úrovni zdedenej dispozície, alebo génovej mutácie počas vnútromaternicového vývoja, ale je výrazne
determinovaná sociálnymi faktormi, sociálnym kontextom. Je to deviácia s orientáciou na mladé osoby,

maloleté osoby, akou bola aj Q. N., nie na malé deti a nie na staršie osoby, ktoré nie sú pre tento typ
sexuálnej deviácie zaujímavé. Pokiaľ ide o sexuálne deviácie, na úrovni psychológie sú definované ako
osobnostná porucha. V danom prípade je dlhodobo aktuálna a prezentovaná v správaní. Psychiatrom -
sexuológom nemusí byť táto deviácia zdiagnostikovaná, pretože ide o osobnostnú poruchu a psychiater
v rámci svojho vyšetrenia nedisponuje osobnostnými diagnostickými technikami. Aj uvedené mohlo mať

za následok, že psychiatrička nezistila u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie. Vzhľadom na iné
zdiagnostikované psychické funkcie si obžalovaný svoju osobnostnú parafilnú poruchu uvedomuje, ale
len do istej miery je schopný ovládať svoje správanie, pretože sexuálne potreby sú veľmi intenzívne
a silné. Na úrovni intelektových schopností a životného štýlu obžalovaného mohol teda iba do istej
miery ovládať svoju vnútornú potrebu, ktorú ale nevedel úplne potlačiť. U osôb, kde je diagnostikovaná
parafília,satakétosprávanieobjavujedlhodobovichosobnejhistórii,nejdetedalenoizolovanéepizódy.

Vo všeobecnosti môže osoba, ktorá trpí parafilnou poruchou viesť súbežne zdravý sexuálny partnerský
život. Pokiaľ ide o obžalovaného, vzhľadom na jeho aktuálny vek nevidí znalkyňa perspektívne riziko
pre popísané sexuálne deviantné správanie. V oblasti afektívnej (agresívnej) patológie zistila znalkyňa u
obžalovaného patologické hodnoty v jednotlivých meraných škálach, zvlášť na úrovni fyzickej agresivity,
prejavy sexuálnej aberácie - parafílie a sexuálnej motivácie pre pedofilné správanie sa. V dotazníku

Agresivity B.P.A.I. bola zistená patologická hodnota v niektorej zo zdiagnostikovaných zložiek agresivity:
verbálna agresivita = 7, fyzická agresivita = 36, hostilita = 11, zlostnosť = 10, celkové skóre agresivity
= 64, čo je vysoké skóre. K miere agresivity u obžalovaného znalkyňa na hlavnom pojednávaní
poznamenala, že keďže sexuálne deviácie sú istým prejavom osobnostnej agresivity, agresívny náboj,
aj keď je korigovaný racionálne, môže navonok pôsobiť ako iná forma správania Za dôležité považuje

znalkyňa zistenie, že u obžalovaného nebolo zdiagnostikované organické poškodenie mozgu, čím je za
svoje konanie a správanie plne zodpovedný. Diagnostikované L (lží) skóre je u obžalovaného štatisticky
významné, vysoké. Nasledujúca reprodukcia deja je málo detailná, nepresná v detailoch, v chronológii,
v časových sekvenciách, neautentická. U obžalovaného boli zaznamenané sklony ku konfabuláciám,
ku lživosti a skresľovaniu skutočností. Skutočne prežité subjektívne, účelovo a lživo, teda nepresne

interpretuje. Výpovede obžalovaného sú zo psychologického hľadiska nevierohodné, sú neidentické s
reálne prežitým, obžalovaný má snahu javiť sa v lepšom svetle.

Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, Drogové závislosti a alkoholizmus
a Sexuológia Z.. M. L. - N. v znaleckom posudku č. 30/2019, ktorý vypracovala dňa 24.08.2019, aj v

rámci výpovede na hlavnom pojednávaní objasnila závery ku ktorým dospela po tom, ako obvineného
A. K. podrobila psychiatrickému, sexuologickému a PPG vyšetreniu. Podľa znalkyne je obžalovaný
psychicky zdravý, netrpí žiadnou duševnou chorobou ani duševnou poruchou. Nie je závislý od
alkoholu, či iných psychotropných látkach. Jeho osobnosť je integrovaná, bez známok porúch pamäti,
kognície, či súdnosti, bez poklesu intelektu. Sexo-diagnostickým a PPG vyšetrením nezistila znalkyňa u

obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie, netrpí ani koordinačnou anomáliou (sexuálna agresivita)
ani obsahovou poruchou sexuálnych systémov (pedofília). Je príslušníkom sexuálnej väčšiny, teda
heterosexuál, preferuje somatosexuálne zrelé ženy, nebol zaznamenaný záujem o nezrelé, pubertálne
či detské objekty. Akúkoľvek účasť na skutku aj pred znalkyňou obžalovaný poprel a ak sa preukáže,
že skutok spáchal, jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť neboli zmenené, ani znížené. Pre

neprítomnosť sexuálnej deviácie pobyt obžalovaného na slobode zo sexuologického hľadiska nie je
pre spoločnosť nebezpečný, nie je potrebné, aby sa podrobil ochrannej liečbe či už psychiatrickej,
protialkoholickej, protitoxikomanickej či sexuologickej v akejkoľvek forme.
Znalkyňa Z.. M. L. - N. na hlavnom pojednávaní v nadväznosti na zistenie znalkyne z odboru
Psychológia, ktorá zdiagnostikovala u obžalovaného poruchu na báze pedofilnej orientácie uviedla, že

tak ako uvádza profesor psychológie Weiss vo svojej knihe Sexuální deviace, neexistuje psychologická
vyšetrovacia metóda, ktorou by sa dala vylúčiť alebo potvrdiť deviácia. Preto sa robí komplexné sexo-
diagnostické vyšetrenie, ktoré mapuje celý priebeh sexuálneho života jedinca. Znalkyňa objasnila
rozdielymedzipedofilnouorientáciou,efebofilnou,hebefilnouadospelou.Zásadnýrozdieljevtom,žezo
sexuologického hľadiska sa za dieťa považuje osoba bez vyvinutých sekundárnych pohlavných znakov,

tedadieťado10až11rokov.Mužpedofilnejproceptivityvytváravzťahkdieťaťuakovytváradospelýmuž
k dospelej žene, zaľúbi sa do dieťaťa, vytvára mu prostredie, v ktorom sa dieťa dobre cíti, učí ho, nechá
sa obdivovať, strávi s dieťaťom veľa času. Pedofilný jedinec spravidla nemá záujem o pohlavný styk s
dieťaťom, ale skôr len o dotyky, hoci vylúčiť sa to nedá. Muž hebefilnej orientácie preferuje dievčatá voveku rannej a strednej puberty od 12 do 15 rokov a na rozdiel od pedofilného muža vytvára paralelne
mnoho erotických vzťahov, má rád svet puberťáčiek, s ktorými sa dá rýchlo nadviazať kontakt aj na
intímne témy. Považuje dospelé ženy za komplikované. Toto sú muži heterosexuálni. Efebofilný muž je

homosexuálny, so záujmom o chlapcov vo veku od 13 do 15 rokov, nie veľmi somatosexuálne virilných
mužov, teda chlapcov a je veľmi obratný v komunikácii s nimi, vie si ich získať rôznym spôsobom ako
napr. darmi. Zriedka má s chlapcami intímny kontakt, obyčajne sú to len dotyky na genitáliách. Nič z
toho u obžalovaného nezistila. Muž pedofilnej orientácie sa spravidla nežení, pretože nevie ženu zbaliť.
Nie je ladený na ženu veku primeranú jemu, s takouto ženou by nedokázal viesť aktívny sexuálny život.

Je však ešte možnosť pedofilného spávania sa, pre ktoré môžu byť rôzne motivácie, avšak obyčajne sa
takýchto praktík dopúšťajú ľudia, ktorí majú nízky intelekt, napríklad debilní muži, alkoholici, toxikomani
pod vplyvom toxickej látky. Znalkyňa zdôraznila, že z odborného hľadiska chorobnú motiváciu pre
posudzované konanie u obžalovaného nezistila. Parafilná osobnostná porucha o ktorej hovorila S.. E.,
psychologička, nie je klasifikovaná v Medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH10, ktorá je celoeurópsky
záväzná, nie je v nej vymedzená ani klasifikovaná hebefilná a efebofilná sexuálna deviácia, toto sa

klasifikuje ako Iné poruchy sexuálneho zamerania F65.8.

Lekárska správa vypovedá o tom, že dňa 05.04.2019 sa maloletá Q. N. podrobila vyšetreniu v
pedopsychiatrickej ambulancii Z.. R. Q., kde popísala spôsob akým ju starý otec sexuálne obťažoval
rovnako ako neskôr pred vyšetrovateľom. Lekárka stanovila diagnózu Iná reakcia na ťažký stres F43.8.

Výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vypovedá o tom, že obžalovaný nemal do 12.12.2019
evidovaný žiaden priestupok.

Odpis registra trestov je dôkazom o tom, že A. K. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd vykonal dokazovanie vyššie popísanými dôkaznými prostriedkami s cieľom náležite zistiť skutkový
stav, čo je základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležite zisteného skutkového
stavu veci (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku) je jednou zo základných zásad, ktorými sa súd riadil v tomto
konaní. V rámci jej aplikácie v plnom rozsahu akceptoval právo procesných strán obstarávať dôkazy a s

rovnakou starostlivosťou pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti
obžalovanému,akoiokolnostíadôkazovsvedčiacichvjehoprospech.Vykonanédôkazysúdnáslednev
súladesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazov(§2ods.12Trestnéhoporiadku)vyhodnotilstarostlivoa
nestranne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré založil na logickom úsudku a získajúc vnútorné
presvedčenie o vine obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný A. K. žil v spoločnej domácnosti so
synom Q. K. a jeho rodinou, t.j. manželkou S. K., jej synom z predchádzajúceho vzťahu U. a spoločnými
maloletými dcérami poškodenou Q. a K., od roku 2010 do októbra 2015 v jeho byte v Košiciach na X. X a
následne do leta 2019 v jeho rodinnom dome v F.. Obžalovaný sa so synom a jeho rodinou, s výnimkou

U., nestretáva odkedy sa od neho odsťahovali do Košíc.

ObžalovanýA.K.popieralodzačiatkutrestnéhostíhaniato,žebymalsvojumaloletúvnučkuQ.sexuálne
zneužívať od roku 2012 do marca 2019 spôsobom kladeným mu za vinu, teda nechytal ju v rozkroku, za
zadok ani za holé prsia, nebozkával ju francúzskymi bozkami a nenavrhol jej, aby s ním mala pohlavný

styk za peniaze. Nikdy sa vnučky ako ženy nedotkol, dal jej obyčajný bozk len keď jej poďakoval, pretože
ho často obslúžila, doniesla mu kávu a podobne. Peniaze jej dal len na to, aby kúpila svojej sestre
darček k narodeninám. Podľa obžalovaného to celé zinscenoval jeho syn Q., ktorý keď od neho žiadal
peniaze, naposledy 600,00 €, pýtal sa: „Q., kde ťa dedo obšahával?“. Syn ho doniesol do finančných
problémov a už dávnejšie mu sľúbil, že ho dá do basy kde zdochne. Ak by sa bol dopúšťal voči maloletej

Q.konaniapopísanéhovobžalobe,určitebymusynsnevestounezverilivnučky,sktorýmicezprázdniny
chodieval k moru a na Ukrajinu, kde žila jeho druhá manželka. Pokiaľ ho maloletá Q. usvedčuje, tak
klame, rovnako ako jeho dcéra Z.. Q. E., ktorá nepravdivo počas vyšetrovania uviedla, že aj ona bola
obeťou jeho zneužívania. Na rozdiel od tejto dcéry ho druhá dcéra K. E. pravidelne navštevuje.

Popieranie skutku, obhajobné tvrdenia a argumentácia obžalovaného nevyzneli v nadväznosti na ďalšie
vykonané dôkazy hodnoverne.Svedkyňa maloletá Q. N. v štádiu prípravného konania podrobne a presvedčivo popísala spôsob akým
ju obžalovaný zneužíval od jej 6 až 7 rokov takým spôsobom, že ju chytal v rozkroku, dával jej ruku
pod tričko, ohmatával ju aj za prsia, posadil si ju na stehno a popri tom ako ju chytal za prsia jej

dával francúzske bozky, raz jej ponúkol 5,00 € a raz 20,00 € za to, že s ním bude mať pohlavný styk.
Obžalovaný ju popri tom utvrdzoval v tom, že je to normálne, že raz to budú robiť aj jej súrodenci. Bolo jej
to veľmi nepríjemné, hnusilo sa jej to, ale obžalovanému nepovedala nič, lebo aj napriek tomu, že sa k
nej nesprával násilne, nekričal na ňu, bála sa ho. Rovnako popísala situácie, ktoré zažila s obžalovaným
aj v rámci vyšetrenia u psychiatričky Z.. Q., i pedopsychologického vyšetrenia u znalkyne S.. G. E.,

ktorá vyhodnotila výpoveď maloletej svedkyne ako vierohodné. Znalkyňa tiež uzavrela, že L (lží) skóre
je u maloletej svedkyne štatisticky nevýznamné, nemá sklon ku konfabuláciám, lživosti a skresľovaniu
skutočností, skutočne prežité vierohodne a presne interpretuje a z hľadiska psychologického je teda
schopná objektívne a pravdivo popísať udalosti, ktoré sú predmetom trestného konania. Naopak, tá
istá znalkyňa u obžalovaného zdiagnostikovala L (lží) skóre ako štatisticky významné, vysoké a zistila,
že reprodukcia deja je u neho málo detailná, nepresná aj v chronológii, i v časových sekvenciách,

neautentická, obžalovaný má sklony ku konfabuláciám, k lživosti a skresľovaniu skutočností, jeho
výpovede sú neidentické s reálne prežitým, má snahu javiť sa v lepšom svetle. Organické poškodenie
mozgu u obžalovaného nezdiagnostikovala a uzavrela, že je za svoje konanie a správanie plne
zodpovedný.

Ďalšími usvedčujúcimi dôkazmi sú jednoznačne výpovede svedkov Q. K. a S. K., rodičov maloletej Q.,
ktorým sa dcéra zdôverila s tým, ako ju starý otec obchytkával na intímnych miestach. Svedkyňa K.
vypovedala, že prvýkrát jej o tom dcéra povedala keď mala asi 8 rokov, nechcela tomu uveriť a myslela
si, že dcéra si len správanie starého otca zle vysvetlila. Druhýkrát sa táto téma otvorila až v období keď
bývali v F.. Dcére zakázala chodiť do izby k obžalovanému a o záležitosti ihneď povedala manželovi.

X. maloletej poškodenej Q. K. obžalovaného v prítomnosti maloletej Q. i manželky ihneď konfrontoval,
ako to vyplynulo aj z jeho výpovede. Obžalovaný všetko poprel a rodičia maloletej mali zato, že nič
podobné sa už nezopakuje minimálne z toho dôvodu, že už o jeho konaní vedeli. Svedok ďalej uviedol,
že keď sa mu dcéra zdôverila druhýkrát s tým, že obžalovaný ju naďalej obťažuje, to už povedal svojmu
otcovi že na neho podá trestné oznámenie, dcéru zobral na vyšetrenie ku psychiatričke a so správou

z vyšetrenia sa obrátil na políciu. Od obžalovaného sa odsťahovali aby viac neohrozoval maloletú Q..
Obidvaja rodičia maloletej potvrdili, že Q. je veľmi dobrosrdečná, má silné sociálne cítenie, je rozumná,
nechce nikomu ublížiť. Je zvláštny typ osobnosti, ťažšie sa zdôveruje. Podľa Q. K. predmetné negatívne
skúsenosti vyvolali u Q. to, že inklinuje ku dievčatám, má odstup od mužov, ani on ako otec sa jej nemôže
dotknúť, objať ju. Svedok si spomína na obdobie keď mal 9 alebo 10 rokov a videl ako obžalovaný prišiel

v noci za jeho sestrou Q. a ľahol si k nej zozadu. Ako dieťa nevedel vyhodnotiť čo sa deje.

Svedkyňa Z.. Q. E., dcéra obžalovaného, odoprela na hlavnom pojednávaní vypovedať, avšak v
prípravnom konaní do zápisnice, ktorú súd prečítal, popísala ako ju v období keď mala 12 až 17 rokov jej
vlastný otec, obžalovaný A. K., sexuálne zneužíval tak, že k nej približne jedenkrát v mesiaci prišiel v noci

do izby, ľahol si k nej do postele a obchytkával ju po celom tele, aj pod pyžamom, o jej intímne časti tela
sa obtieral obnaženým pohlavným údom až kým sa neukojil. Hanbila sa za to čo sa dialo, nepovedala
o tom matke ani súrodencom a keď bola staršia začala sa pred otcom zamkýnať. Pohlavný styk si od
nej obžalovaný vyslovene nevyžadoval, ale jeho konanie ovplyvnilo jej vzťah k otcovi, čo spozorovala
aj svedkyňa S. K..

AjsvedkyňaB.E.,bývaláprvámanželkaobžalovanéhoastarámatkamaloletejQ.vypovedalaotom,ako
sa jej vnučka asi pred štyrmi rokmi zdôverila s tým, že dedo ju volá do svojej izby a že ju obťažuje. Bližšie
o tom rozprávať nechcela. Druhýkrát sa jej so skúsenosťami s obžalovaným vnučka zdôverila až po tom,
ako v predmetnej trestnej veci vypovedala na polícii. Vtedy jej Q. povedala ako ju obžalovaný bozkával

na ústa, chytal za prsia, ako si na ňu ľahol a hovoril jej o sexe. Q. plakala keď hovorila o zážitkoch
s obžalovaným. Svedkyňa tiež uviedla, že počas trvania manželstva bol obžalovaný sexuálne aktívny,
vyžadoval od nej pohlavný styk veľmi často, ale aj v období napríklad tesne pred alebo po pôrode. Bol
fyzicky agresívny, bil ju, ale nikdy sa neobrátila na políciu. K deťom nemal dobrý vzťah, jednak si myslel,
že ani jedno dieťa nie je jeho a jednak bol s deťmi málo, pracoval mimo domu. O tom, že sa obdobným

spôsobom správal aj voči ich dcére Q. sa dozvedela až v rámci tohto trestného konania. Rozhovor s
dcérou na túto tému bol nepríjemný, dcéra vo svojich zážitkoch s otcom nechcela hovoriť, vyjadrila len
ľútosť nad maloletou Q., ktorá sa podľa nej s tým čo prežila nevysporiada, tak ako doposiaľ ona, a na
druhej strane Q. obdivuje, že bola schopná hovoriť o tom.Znaleckým skúmaním v odbore Psychológia nebol u maloletej poškodenej zaznamenaný syndróm
posttraumatickej stresovej poruchy, týrania a násilia, ani sexuálneho. V čase znaleckého vyšetrenia však

bolaumaloletejzaznamenanáináreakcianaťažkýstres,maloletásaobžalovanéhobála,pretoznalkyňa
doporučila izoláciu maloletej od neho. Negatívne zážitky s obžalovaným síce maloletá spracovala na
svojej úrovni detského vývinu, avšak v sexuálnej oblasti bude mať buď vyhýbavé správanie sa spojené
s odporom k sexuálnym aktivitám, alebo masívny stres si zvýhodní a dôjde k zvýšenej afilácii a zvýšenej
sexuálnej potrebe. Zážitky s obžalovaným môžu výrazne ovplyvňovať sexuálnu orientáciu maloletej.

Znalkyňa psychologička hodnotila obžalovaného okrem iného aj ako emocionálne nevyrovnaného,
u ktorého je prítomná osobnostná porucha na báze pedofilnej orientácie. Orientuje sa na dievčatá,
pričom si uvedomuje neprijateľnosť vlastného sexuálneho konania. Pokiaľ psychiatrička nezistila
u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie dôvodom bolo to, že nedisponuje osobnostnými
diagnostickými technikami.

Znalkyňa v odvetví Psychiatria, Drogové závislosti a alkoholizmus a Sexuológia Z.. M. L. - N., ktorá
podrobila obžalovaného psychiatrickému, sexuologickému a PPG vyšetreniu dospela k záveru, že
obžalovaný je psychicky zdravý, netrpí duševnou chorobou ani duševnou poruchou, nie je u neho
prítomná sexuálna deviácia a netrpí koordinačnou anomáliou (sexuálna agresivita), ani obsahovou
poruchou sexuálnych systémov (pedofília). Podľa psychiatričky je obžalovaný heterosexuál a preferuje

somatosexuálne zrelé ženy. Podľa tejto znalkyne neexistuje psychologická vyšetrovacia metóda, ktorou
by sa dala potvrdiť alebo vylúčiť deviácia tak, ako ju zdiagnostikovala u obžalovaného znalkyňa
psychologička. Aj keď nejde o muža pedofilnej orientácie, je ešte možnosť pedofilného správania sa, pre
ktoré môžu byť rôzne motivácie. Chorobnú motiváciu pre takéto konanie u obžalovaného však nezistila.

Ani závery znaleckého skúmania v ostatne spomenutom odvetví odboru Zdravotníctvo a farmácia
nevyvinili v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi obžalovaného. Vyhodnotením dôkaznej situácie
dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. K. sexuálne zneužíval svoju vnučku Q., ktorá
vtedyeštenemala15rokov,spôsobompopísanýmvovýrokovejčastitohtorozsudku,konaltaktopodlhší
čas a voči chránenej osobe - blízkej osobe, čím naplnil po stránke objektívnej pojmové znaky skutkovej

podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona,
s poukazom na § 138 písm. b/ a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Po stránke subjektívnej naplnil
obžalovaný skutkovú podstatu tohto zločinu formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného
zákona.

Pri rozhodovaní o treste, ako o druhej základnej otázke trestného konania, vychádzal súd z dôkazov,
ktoré vykonal k osobe obžalovaného, riadil sa už vyššie spomenutými zásadami, ako aj zásadami pre
ukladanie trestov podľa § 34 ods. 1 až 4 Trestného zákona.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov, zároveň je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa
spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere ako je
to ustanovené v Trestnom zákone, ktorý v svojej osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. V danom prípade zákon ustanovuje za trestný čin, z ktorého súd uznal obžalovaného
za vinného, trest odňatia slobody v trvaní 7 až 12 rokov.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v súlade so zákonom prihliadol na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Skúmal aj
prítomnosť priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného poriadku, ktoré však na strane obžalovaného

nezistil. Obžalovanému ale poľahčuje okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúca v tom,
že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nedopustil sa žiadneho trestného činu a ani len
priestupku.
Zistená poľahčujúca okolnosť na strane obžalovaného je dôležitým prostriedkom individualizácie trestu
a zároveň je významná pre dosiahnutie účelu trestu, pretože vyjadruje možnosť nápravy obžalovaného

a jeho pomery a tým v jeho prospech ovplyvnila výmeru ukladaného trestu. S poukazom na túto, ale
aj na ďalšie okolnosti na strane obžalovaného ako je jeho vek, 01.02.2020 dovŕšil 76 rokov, zdravotný
stav a spôsob života a vzhľadom aj na okolnosti prípadu, ktorými sú spôsob páchania trestného činu,
či jeho následky, dospel súd k názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej pre zločin z ktorého bolobžalovaný uznaný za vinného by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, použil pri ukladaní trestu
ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje v danom

prípade aj trest kratšieho trvania, pri vymeriavaní ktorého súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 3 písm.
c/ Trestného zákona limitujúce minimálne hranice mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody. Trest
odňatia slobody v trvaní 3 rokov ako právny následok spojený so spáchaním trestného činu z ktorého
bol A. K. uznaný za vinného považuje súd za spravodlivý a dostatočný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, zvlášť jeho vek, s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života,

prostredie v ktorom žije, ale aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu sa súd domnieva, že výkon
trestu odňatia slobody nie je v danom prípade nevyhnutný, preto ho podmienečne odložil a zároveň
určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, ktorá začne plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Nakoľko súd v danom prípade odložil výkon trestu odňatia slobody ktorý
prevyšuje2rokyaneprevyšuje3roky,zozákonauložilajprobačnýdohľadnadsprávanímobžalovaného
v skúšobnej dobe a v súlade s ustanovením § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ aj obmedzenia,

ktoré sú spresnené v ostatnom výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.