Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/43/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202464
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8410202464.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcov 1. H., štátneho občana SR a 2. H., štátnej občianky SR,

obaja právne zastúpení JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Kežmarok, Hradné námestie
29, proti žalovanej H., štátnej občianke SR, právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária,
s. r .o., so sídlom Poprad, Nm. Sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade, a žalovanej k
nehnuteľnostiam - rodinnému domu, súpisné číslo XXX, stojacemu na parcele registra „C“ číslo XXX/X s
príslušenstvom (hospodárskou budovou, plotom predným a bočným ľavým, prípojkou vody, vodomernou

šachtou, prípojkou kanalizácie splaškovou, septikom, prípojkou plynu, spevnenými plochami - chodník
z dlažby, vonkajšími schodmi, elektrickou prípojkou) a k pozemku parcele registra „C“ číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho
územia P., zrušuje.

Nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné číslo XXX, stojaci na parcele registra „C“ číslo XXX/X s
príslušenstvom (hospodárskou budovou, plotom predným a bočným ľavým, prípojkou vody, vodomernou

šachtou, prípojkou kanalizácie splaškovou, septikom, prípojkou plynu, spevnenými plochami - chodník
z dlažby, vonkajšími schodmi, elektrickou prípojkou) a pozemok parcelu registra „C“ číslo XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho
územia P. prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade.

II. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu
za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 8 662,50 eur do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade na náhrade trov konania 1 535 eur a na náhrade
trov právneho zastúpenia 2 905 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Pavla Zavackého, advokáta so
sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na náhrade trov konania 663,10 eur na účet tunajšieho súdu
vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajší súd 23. 4. 2010 v jej konečnej úprave domáhali

zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému
domu s. č. XXX s príslušenstvom a k priľahlému pozemku tak, ako sú špecifikované vo výroku I. tohto
rozsudku.Tvrdili, že žalobca v 1. rade je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. So žalobkyňou
v 2. rade, s ktorou ako manželia spoločne vlastnia ďalší viac ako štvrtinový podiel, nehnuteľnosti
dlhý čas s deťmi užívajú na bývanie. Preto žiadajú, aby súd podielové spoluvlastníctvo vyporiadal

prikázaním všetkých nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva s tým, že žalovanej za jej
menšinový spoluvlastnícky podiel vyplatia spoločne a nerozdielne náhradu vychádzajúc z ocenenia
nehnuteľnosti znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Petrom Repčákom 30. 7. 2009 pod č. 106/2009,
ktorý spolu so žalobou predložili, vo výške 8 667,40 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Tvrdili,
že reálne rozdelenie rodinného domu na samostatné stavby s prihliadnutím na výšku menšinového

spoluvlastníckeho podielu žalovanej, ktorý predstavuje menej ako jednu pätinu, nie je možné. Vzťahy so
žalovanou, ktorá v roku 2010 začala bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ktorí mali väčšinový podiel,
po svojvoľnej výmene zámku užívať spodnú časť domu, nie sú dobré. Preto nemajú záujem o spoločné
užívanie nehnuteľností so žalovanou. Nie sú tiež ochotní hradiť žiadne náklady na akékoľvek stavebné
úpravy domu.
Žalovaná so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila. Jej právny zástupca spoluvlastníctvo

navrhoval vyporiadať rozdelením dvojgeneračného rodinného domu na samostatné časti horizontálne
tak, aby účastníci mali naďalej možnosť každý užívať samostatné bytové jednotky nachádzajúce sa na
1. nadzemnom a na 2. nadzemnom podlaží domu so samostatným vchodom, resp. na vlastníctvo 2
bytových jednotiek, z ktorých jedna by bola prikázaná do bezpodielového vlastníctva žalobcom v 1. a 2.
radeadruhážalovanejsozachovanímpodielovéhospoluvlastníctvakspoločnýmčastiamazariadeniam

domu a k pozemku. Tvrdil, že žalovaná má záujem vyriešiť bývaním v rodinnom dome náročnú situáciu,
keď v súčasnosti v 3-izbovom byte v P. bývajú spolu s manželom, dcérou a zaťom s rodinou. Uvažuje v
dome bývať buď sama, alebo bývanie umožniť dcére s rodinou. Žalovaná proti žalobcom nič nemá a je
ochotná podieľať sa na nákladoch spojených s rozdelením nehnuteľností.

Právny zástupca žalobcov nesúhlasil so spôsobmi vyporiadania spoluvlastníctva navrhovanými
právnym zástupcom žalovanej. Argumentoval, že rozdelenie rodinného domu na vlastníctvo bytových
jednotiek rozhodnutím súdu súčasná právna úprava neumožňuje. Zotrvával na tvrdení, že žalobcovia
nie sú ochotní podieľať sa na akýchkoľvek nákladov spojených s delením nehnuteľností. Tvrdil, že
medzičasom došlo k vyriešeniu bytovej situácie dcéry žalovanej s rodinou, ktorí si kúpili vlastný byt, ako

aj na to, že počas súdneho konania sa vzťahy medzi účastníkmi v dôsledku konfliktov a nedorozumení
zhoršili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúce
skutočnosti:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia P. súd zistil, že žalobca v 1. rade je v súčasnosti
zapísaný ako podielový spoluvlastník rodinného domu, súpisné č. XXX, stojaceho na pozemku parcele
č. XXX/X a pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X -. zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2
pod B2 v podiele vo výške 1 v pomere k celku na základe kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX - pol. XXX/XX a

pod B22 v podiele vo výške 3/56 v pomere k celku na základe kúpnej zmluvy N XX/XXXX - V XXX/XX.

Z kúpnej zmluvy z XX. XX. 1998 V XXXX/XX (Príloha č.15 znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej
č. 36/2012) a dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4D 196/99 v dedičskej veci neb. E. vyplýva, že na
základe tejto kúpnej zmluvy starí rodičia žalobcu v 1.rade E. a F. ako bezpodieloví spoluvlastníci previedli

na žalobcu v 1.rade svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo výške 1 v pomere k celku. Z
notárskej zápisnice z 24. 2. 2010 N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX (Príloha č. 19 znaleckého posudku Ing.
Márie Mandulovej č. 36/2012) vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy z XX. X. 2010 pôvodní podieloví
spoluvlastníci J., U. a B. previedli na žalobcu v 1. rade svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam
v celkovej výške spolu 3/56 v pomere k celku.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia P. súd ďalej zistil, že žalobca v 1. rade spolu
so žalovanou v 2.rade sú pod B23 zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach v podiele vo výške 261/1008 v pomere k celku, a to na základe kúpnej zmluvy V
X.XX/XX - XX/XX.

Z kúpnej zmluvy z XX.X.2010 (Príloha č. 20 znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej č. 36/2012)
vyplýva, že na základe tejto zmluvy E., previedol na žalobcov ako bezpodielových spoluvlastníkov svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo výške 261/1008 v pomere k celku.Žalovaná podľa listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia P. je pod B4 zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele vo výške 1/28 na základe osvedčenia o dedičstve

sp. zn. 4D 196/99-Z1544/99-pol.47/2000, pod B14 v podiele vo výške 9/336 v pomere k celku na základe
uznesenia sp. zn. 4D 260/2008-Z 296/10, Z429/10, Z560/10 - 39/10, pod B24 v podiele vo výške 21/336
v pomere k celku na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX-XXX/XX, pod B25 a B27 v podieloch vo výške
po 1/48 v pomere k celku na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX-XXX/XX a pod B26 v podiele vo výške
tiež 1/48 v pomere k celku na základe darovacej zmluvy V XXX/XX - XXX/XX.

Z osvedčenia o dedičstve vydaného Notárskym úradom JUDr. Jaroslava Lišku so sídlom v Kežmarku
pod sp. zn. 4D 196/99,D not 101/99 (Príloha č. 16 znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej č.
36/2012) vyplýva, že žalovanej bolo týmto osvedčením potvrdené nadobudnutie spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnostiach vo výške 1/28 v pomere k celku dedením po otcovi neb. E.. Uznesením
Okresného súdu Kežmarok zo 17. 12. 2009 (Príloha č. 18 znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej č.

36/2012) bolo žalovanej potvrdené nadobudnutie dedičstva spočívajúceho v spoluvlastníckom podiele k
nehnuteľnostiam vo výške 9/336 v pomere k celku po neb. matke F.. Na základe kúpnych zmlúv z 17. 3.
2010, 20. 4. 2010 a 1. 6. 2010 (Prílohy č. 21 - 23 znaleckého posudku Ing. Márie Mandulovej č. 36/2012)
na žalovanú bolo prevedené vlastníctvo pôvodných podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti vo výške
21/336 a 2/48 v pomere k celku, a na základe darovacej zmluvy z 1. 6. 2010 (Príloha č.24 znaleckého

posudku Ing. Márie Mandulovej č.36/2012) ďalšia 1/48 v pomere k celku.

Na základe týchto skutočností súd učinil skutkový záver, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia P. v podieloch v prepočte
na spoločný podiel v 336-inách a na percentá nasledovne: žalobca v 1. rade v podiele vo výške 186/336

v pomere k celku, čo predstavuje 55,35 %, žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci
v podiele vo výške 87/336 v pomere k celku, čo predstavuje 25,89 % a žalovaná v podiele 63/336 v
pomere k celku, čo predstavuje 18,75 %.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnom dome žije od svojho narodenia. Pôvodne

v dome žil na prízemí s mamou a starými rodičmi. Keď mal cca. 12 rokov, mama s otčimom začali
pristavovať a vytvorili hore jednu spoločnú veľkú izbu. Keď sa vrátil z vojny, starí rodičia mu predali
polovicu domu. Vtedy žalovaná (sestra jeho matky) nemala záujem o odkúpenie domu. Tvrdila, že je to
veľa peňazí. Následne po smrti starého otca v roku 1999 druhú polovicu zdedila mama a jej súrodenci,
vrátane žalovanej. Od roku 1999, kedy sa mama s manželom odsťahovali na Moravu, cca. 4 roky žil

v dome s babkou. Potom sa oženil a v dome doposiaľ žije s manželkou a deťmi. Stará mama zomrela
v roku 2008. Žalovaná 35 rokov bývala v byte v P.. V roku 2010 bez súhlasu ostatných podielových
spoluvlastníkov vymenila zámok a násilne vnikla do domu. Bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ktorí
mali väčšinový podiel, začala užívať dolnú časť, kde svojvoľne zrealizovala stavebné úpravy, výmenu
plynového kotla dole a dala si urobiť samostatný vodomer. S tým súviseli konflikty. Vzťahy dnes nie

sú dobré a nechce so žalovanou zotrvať v spoločnom užívaní domu. Má obavy, že žalovaná odpredá
získanú časť domu synovi, ktorý je zadlžený a budú mať tiež problémy.

Žalovaná uviedla, že v súčasnosti býva s manželom, dcérou, jej manželom a ich deťmi v 3-izbovom
byte v P.. Dcéra s rodinou si však už kúpili svoj byt v P.. Manžel jej kričí, aby z bytu odišla. Preto uvažuje

nasťahovať sa do bytu v dome. So žalobcami dokáže normálne vychádzať.

Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivonútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci všetci účastníci konania so zrušením podielového spoluvlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam súhlasili. Žiadny z účastníkov v konaní netvrdil a v konaní ani nevyšli
najavo žiadne skutočnosti nasvedčujúce existencií závažných dôvodov pre zachovanie predmetného

spoluvlastníckeho vzťahu. Preto súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam, k
rodinnému domu a pozemku zapísaným na liste vlastníctva č. XXX k. ú. P. a k ich príslušenstvu tak,
ako je špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku ako aj v znaleckom posudku vyhotovenom znalcom Ing.
Petrom Repčákom z 30. 7. 2009 pod č. 106/2009, ohľadne ktorého tvrdenia účastníkov neboli sporné,
zrušil.

Pokiaľ ide o jeho vyporiadanie, súd vychádzal zo zásady, že najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov, a preto aj prednostným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva, je reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov. Preto ako prvým zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sa súd zaoberal v súlade s cit. ust § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý túto
zásadu vyjadruje a ktorý súdu stanovuje spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva k veci ako

aj ich poradie, ktoré je pre súd bez záväzné (ohľadu na návrhy účastníkov), ako aj doterajšou súdnou
praxou, možnosťou reálneho rozdelenia nehnuteľnosti na samostatné veci.

Podmienkou pre tento spôsob vyporiadania je, že rozdelenie nehnuteľnosti je „dobre možné“. Táto
podmienka je naplnená v zásade v prípade faktickej možnosti a stavebno-technickej vykonateľnosti

rozdelenia spoločnej veci, a funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia, tzn., že rozdelením
nehnuteľnosti vzniknú samostatné nehnuteľnosti, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom,
ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému účelu. Záver o tom, či reálne rozdelenie veci je dobre
možné, preto súd môže spravidla učiniť iba v súčinnosti so znalcom. Pokiaľ ide o stavby, znalcom
z odboru stavebníctva. Faktická, stavebno-technická a funkčná možnosť rozdelenia veci však nie sú

jedinými podmienkami vyporiadania spoluvlastníctva rozdelením veci. Ďalšími podmienkami, na ktoré
súd zo zákona je povinný vždy prihliadnuť pri posúdení, či rozdelenie veci na samostatné veci je dobre
možné, je veľkosť spoluvlastníckych podielov účastníkov, účelné využitie nových veci, a podľa doterajšej
judikatúry aj objektívna výška nákladov, ktoré možno reálne predpokladať v súvislosti s rozdelením veci,
a ochota podielových spoluvlastníkov vynaložiť tieto náklady.

V danej veci podľa záverov znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou Ing.
Máriou Mandulovou, znalkyňou z odboru „Stavebníctvo“, odvetvia „Pozemné stavby“ 9. 10. 2012 pod
č. 36/2012 rozdelenie rodinného domu, súpisné č. XXX, na samostatné objekty s prihliadnutím na
spoluvlastnícke podiely účastníkov, nie je technicky možné. Vzhľadom na alternatívy delenia rodinného

domuvypracovávanéznalkyňouosobitnepreprípadpôvodnéhorodinnéhodomubezprístavby(varianty
a) a osobitne pre rodinný dom s prístavbou (varianty b) súd len poznamenáva, že medzi účastníkmi
nebolo sporným, že rodinný dom s prístavbou tak, ako dnes stojí, je jednou stavbou (jednou vecou v
právnom zmysle).Tento záver nebol spochybnený ani výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania.

Podľa znalkyne reálna deľba predmetného rodinného domu musí byť vo vertikálnej línii. Súd sa s
týmto záverom znalkyne plne stotožňuje a vzhľadom na návrh právneho zástupcu žalovanej na reálne
rozdelenie rodinného domu na dve samostatné časti horizontálne uvádza, že delenie stavieb na
samostatné časti podľa poschodí a ich časti, tzn. horizontálne, neprichádza do úvahy. Reálne delenie
stavieb na samostatné časti je možné len vo vertikálnom smere, kedy vzniknú samostatné objekty, ktoré

musia byť v súlade so stavebnými predpismi. Záver o výlučnom vertikálnom reálnom delení stavieb
potvrdila celá doterajšie jednotná rozhodovacia súdna prax v Českej republike, naposledy aktuálne
rozhodnutie NS ČR sp. zn 22 Cdo 425/2007, a tiež (okrem jednej výnimky) aj jednotná rozhodovacia
súdna prax v Slovenskej republike. Slovenská judikatúra tento záver prelomila iba v jedinom rozhodnutí,
a to v rozsudku NS SR sp. zn. 2 M Cdo 3/2004 s argumentom, podľa ktorého je tento postup odôvodnený

posilnením ochrany vlastníckeho práva a požiadavkou na minimalizáciu prípadov, kedy je vlastník veci
zbavený vlastníckeho práva. Takáto požiadavka vo všeobecnej rovine je však obsiahnutá aj v celej
doterajšej českej judikatúre (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 650/2002), ako aj judikatúre slovenskej.V danej veci podľa znalkyne Ing. Márie Mandulovej rozdelenie predmetného rodinného domu vertikálne
na samostatné objekty s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov na jednej strane žalobcov,
ktorí vlastnia spolu 81,25 % a žalovanej, ktorá má 18,75 %, nie je technicky možné hlavne z dôvodu, že

vytvorením nosného múru, ktorý rozdelí dom na dve časti, by sa znemožnil prístup z chodby do izby č. 3
na 1. nadzemnom podlaží, ako aj z chodby do izby č. 1 na druhom nadzemnom podlaží. Rozdelenie by si
vyžiadalo stavebné zásahy od základov až na úroveň strešnej roviny s vytvorením požiarneho múra nad
úroveň krytiny, vyhotovenie novej strechy a krovu s novým spádovaním, úpravy na stropnej konštrukcii
na 2. nadzemnom podlaží, vybudovanie novej kúpeľne, kuchyne a schodiska v časti, v ktorej by po sa

rozdelení nenachádzali, nové rozvody kúrenia a všetkých samostatných prípojok a ďalšie náklady, ktoré
znalkyňa vzhľadom na ich rozsah ani ďalej nešpecifikovala.

Rozdelenie rodinného domu na samostatné objekty v danej veci súd teda nepovažoval za dobre
možné predovšetkým z dôvodu technickej nemožnosti rozdelenia domu s prihliadnutím na veľkosť
spoluvlastníckych podielov účastníkov na oboch stranách a na objektívne vysoké stavebné náklady na

toto rozdelenie. Súd pri úvahe o tomto spôsobe vyporiadania považoval za právne významnú veľkosť
podielužalovanej,ktorýjevýraznemenšinový,akoajsubjektívnestanoviskostránkfinančnejparticipácii
na stavebných nákladov, keď žalobcovia neboli ochotní vynaložiť žiadne náklady na stavebné úpravy
a ani žalovaná neprejavila ochotu vynaložiť na stavebné úpravy súvisiace s takýmto rozdelením domu
až tak vysoké náklady. Žalovaná uviedla, že je ochotná vynaložiť náklady na stavebné úpravy domu do

určitej výšky, avšak v súvislosti s rozdelením domu tak, aby získala vlastníctvo bytu na I. nadzemnom
podlaží, podľa možností v rozsahu jeho doterajšieho užívania.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením stavby vo vertikálnom smere na samostatné
objekty je zásadne odlišným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva od vyporiadania rozdelením

stavbynavlastníctvobytovvzmyslezákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o bytoch“). Kým podmienkou reálneho rozdelenia stavby
vo vertikálnom smere je vznik samostatných vecí (od seba samostatne oddelených objektov), ktorých
existencia musí byť v súlade so stavebnými predpismi, pri rozdelení stavby uplatnením právnej úpravy
zákona o bytoch ide o inú formu rozdelenia, a to rozdelenie stavby na vlastníctvo bytov pri zachovaní

spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam domu a k pozemku. Tu súd v priebehu konania
dospel k záveru, že nemožno sa stotožniť s argumentáciu právneho zástupcu žalobcov o nedostatku
právnej úpravy právomoci súdu rozhodnúť o tejto forme vyporiadania a prijal záver, že rozdelenie
predmetného rodinného domu na vlastníctvo k 2 bytom je možné aj na základe rozhodnutia súdu o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Zákon o bytoch tento spôsob vzniku vlastníctva k bytom výslovne síce neupravuje (na rozdiel od Českej
republiky, kde zákon č. 72/1994 Sb. o vlastnictví bytu v znení novely č. 103/2000 Sb. v § 5 ods. 2
upravuje, že vlastníctvo bytu môže vzniknúť tiež na základe dohody spoluvlastníkov budovy alebo
rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva budovy). Súd však zastáva

názor, že termín „rozdelenie veci“ použitý v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné vykladať
rozširujúcim spôsobom tak, že sa pod ním rozumie nielen rozdelenie veci (stavby) ako hmotného
predmetu na viac samostatných vecí vertikálne, ale aj rozdelenie hmotnej veci (stavby) na vlastníctvo
bytov alebo nebytových priestorov. Tento výklad je možný v spojitosti s ust. § 118 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý za predmet občianskoprávnych vzťahov označuje aj byty a nebytové priestory, ktoré sa

predmetom vlastníctva môžu stať práve za podmienok stanovených zákonom o bytoch. Samotný zákon
o bytoch v § 4 ods. 1 písm. d) ustanovuje, že vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru sa nadobúda
rozhodnutím štátneho orgánu. Takýmto rozhodnutím je aj rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ako jedno z mála konštitutívnych rozhodnutí súdu, s ktorým je spojený
vznik nových právnych vzťahov. Ust. § 24 ods. 1 zákona o bytoch pritom umožňuje použiť tento zákon

aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Takouto budovou je aj rodinný dom, ktorý zákon
č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v § 43b označuje za bytovú budovu. Stavebný zákon za bytovú budovu
označuje aj bytový dom aj rodinný dom (§ 43b ods. 1). Rozdiel medzi nimi je v tom, že rodinný dom môže
mať najviac 3 byty, pričom bytová budova 4 byty a viac. Stavebný zákon je tu v zhode s § 2 ods. 2 zákona
o bytoch, ktorý bytový dom pre účely bytového zákona definuje ako budovu, ktorá má viac ako 3 byty.

Súd preto zastáva názor, že rozdelenie predmetného rodinného domu na vlastníctvo k 2 bytom je možné
v režime bytového zákona tak, že sa primerane použijú jeho ustanovenia, pričom túto analógiu výslovne
umožňuje § 24 ods. 1 bytového zákona. Na prekážku súd nepovažuje ani to, že ust. § 24 ods. 1 bytového
zákona neumožňuje primerané použitie § 6 - 8b o správe domu, pretože vlastníci bytov v bytovej budove,ktorou je rodinný dom, sa pri riešení otázok spojených s ich podielovým spoluvlastníctvom k spoločným
častiam a zariadeniam domu môžu riadiť pravidlami o podielovom spoluvlastníctve v zmysle príslušných
ustanoveníObčianskehozákonníka.Jetiežvšakdôležité,abyrozsudoksúdubolvkatastrinehnuteľnosti

zapísateľný. Tu súd tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 204/2010 z 23. marca 2011,
ktoré spôsob vyporiadania spoluvlastníctva na bytové vlastníctvo tiež pripustilo.

V danej veci súd za účelom posúdenia spôsobilosti predmetného rodinného domu prejsť do
režimu bytového zákona rozdelením na 2 byty vykonal znalecké dokazovanie znalkyňou Ing.

Máriou Mandulovou. Znalkyňa v písomnom znaleckom posudku č. 36/2012 vypracovala podľa nej
najekonomickejšiu alternatívu rozdelenia rodinného domu na 2 samostatné byty s ohľadom na napojenie
na jestvujúce pôvodné inštalácie, stupačku, kanalizáciu, vodovod a zásahy do pôvodnej architektúry.
Stavebné náklady na toto rozdelenie špecifikovala a vyčíslila na cca. 13 000 eur s tým, že každé
ďalšie riešenie by si vyžiadalo ešte väčšie náklady. Znalkyňa dom rozdelila na 2 byty, ktorých pomer
podlahových plôch zodpovedá súčasnému pomeru spoluvlastníckych podielov žalobcov (spolu 81,25

%) a žalovanej (18,75 %) s tým, že na 1. nadzemnom podlaží vznikne menší byt s jedinou obytnou
miestnosťou prepojenou s kuchyňou a väčší byt po vybudovaní schodiska vznikne z 2 pôvodných
izieb na 1. nadzemnom podlaží a z priestorov na 2. nadzemnom podlaží. Spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu určila podľa podlahových plôch novovzniknutých bytov u
žalobcov spolu výškou 156/192 a u žalovanej 36/192. Uviedla, že za účelom navrhovaného rozdelenie

domu bude potrebné zrealizovať prestavbu ústredného kúrenia (premiestnenie kotla zo suterénu do
WC, vyvložkovanie komína a úpravy na rozvodoch), nové rozvody zdravo-technických inštalácií, úpravy
na elektrických rozvodoch za účelom oddelenia obvodov, vybudovanie nového schodiska z prízemia na
poschodie a z prízemia do suterénu a menšie búracie práce.

Právny zástupca žalovanej predložil súdu ako listinný dôkaz technickú štúdiu rozdelenia predmetného
rodinného domu na 2 byty vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom Ing. E. z augusta 2013 s
argumentáciou, že rozdelenie domu na 2 byty podľa tejto štúdie na rozdiel od rozdelenia navrhovaného
znalkyňou v znaleckom posudku síce neprihliada k veľkosti spoluvlastníckych podielov strán a žalovaná
by tak získala byt o väčšej podlahovej ploche než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, avšak

rozdelenie viac zohľadňuje funkčné a účelnému využitie nových bytov, rešpektuje súčasný stav užívania
bytov v dome a vyžaduje si minimálne stavebné úpravy. Argumentoval, že žalovaná je ochotná situáciu
spočívajúcu v získaní bytu o väčšej podlahovej ploche než zodpovedá jej podielu riešiť cestou finančnej
náhrady a je tiež ochotná uhradiť stavebné náklady na takéto rozdelenie v celej ich výške. Uviedol,
že v prípade, ak by súd nepristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozdelením domu na

vlastníctvo 2 bytov podľa tejto štúdie, žiada o rozdelenie na vlastníctvo bytov podľa znaleckého posudku
Ing. Márie Mandulovej s tým, že žalovaná je schopná a ochotná zaplatiť náklady na stavebné úpravy v
celej ich výške tak, ako ich predbežne vyčíslila znalkyňa.

Svedok Ing. E. uviedol, že vo svojej štúdii sa zameral iba na rozdelenie rodinného domu na 2 byty z

hľadiska technicko-stavebného riešenia tak, aby s delením súviseli čo najmenšie náklady.

Znalkyňa k technickej štúdii Ing. E. uviedla, že štúdia z hľadiska posúdenia spôsobilosti domu prejsť
s 2 bytmi do režimu bytového zákona, je nepreskúmateľná. Nie je v súlade s bytovým zákonom,
nerešpektuje pri delení podlahové plochy bytov tak, ako ich tento zákon vymedzuje (§ 2 ods. 7).

Pojmy obytná plocha alebo úžitková plocha bytu bytový zákon nepozná. Štúdia tiež nerešpektuje
spoluvlastnícke podiely strán, nešpecifikuje, akým spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu zodpovedajú podlahové plochy jednotlivých bytov (pravdepodobne pôjde o 59
% u žalobcov a 41 % u žalovanej). Rozdelenie domu na byty, ktoré nezohľadňuje výšku terajších
spoluvlastníckych podielov podielových spoluvlastníkov, podľa znalkyne je možné len za súhlasu

všetkých spoluvlastníkov.

Súd sa stotožnil s vyjadrením znalkyne, že technická štúdia Ing. E. predložená právnym zástupcom
žalovanej nie je odborným podkladom pre posúdenie celkovej spôsobilosti predmetného rodinného
domu prejsť rozdelením na vlastníctvo 2 bytov do režimu bytové zákona. Súd tiež zamietol návrh

právnehozástupcužalovanejnadoplneniedokazovaniapredloženímdoplneniatejtoštúdiezameraného
na kritéria vyžadované bytovým zákonom, ako aj na ohliadku domu z dôvodu, že dospel k záveru,
že vo veci je možné rozhodnúť na základe už vykonaných dôkazov a ďalšie dokazovanie by bolo
nehospodárne.Aj pri delení rodinného domu na vlastníctvo bytov v režime bytového zákona rovnako ako pri delení
domu na samostatné objekty predpokladom delenia je, že navrhované delenie je dobre možné. Pri

posudzovaní tejto otázky aj pri takomto delení nemožno vychádzať len z technického či právneho
hľadiska, ale je potrebné prihliadnuť vždy k všetkým okolnostiam, na ktoré súd prihliada aj pri delení na
samostatné veci, ako aj k určitým osobitostiam súvisiacim s takýmto delením stavby na vlastníctvo bytov.

Pri rozdelení domu na samostatné časti vo vertikálnom smere sú noví vlastníci od seba oddelení.

Rozdelením domu na vlastníctvo bytov sa na podmienkach spolužitia spoluvlastníkov, resp.
na doterajších užívacích pomeroch v dome spravidla nič nemení a určitý rozsah podielového
spoluvlastníctva sa v takomto prípade sa zachováva. Súd zastáva názor, že žalobcom ako doterajším
podielovým spoluvlastníkom domu, naviac, spolu výrazne väčšinovým podielovým spoluvlastníkom,
nemožno proti ich vôli vnútiť takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. S vlastníctvom bytu v dome je
vždy spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a spoluvlastníctvo

pozemku. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu s inou osobou a nútený s ňou k spolužitiu či k spoločnému riešeniu spoločných záležitostí, súd
je toho názoru, že nemožno nútiť žalobcov, ktorí odmietajú vyporiadanie spoluvlastníctva rozdelením na
vlastníctvo bytov v režime bytového zákona a akékoľvek ďalšie spolužitie so žalovanou, k zachovaniu
podielového spoluvlastníctva k domu so žalovanou v určitom rozsahu a ani k riešeniu spoločných

záležitosti v dome súvisiacich s týmto spoluvlastníctvom. Zvlášť, ak vzťahy žalobcov so žalovanou nie sú
dobré, čo je zrejmé z nezhôd v užívaní nehnuteľnosti od roku 2010. Naviac, výška stavebných nákladov
na rozdelenie domu na vlastníctvo 2 bytov podľa znaleckého posudku (cca. 13 000 eur) je objektívne tak
vysoká, že už len sama o sebe bez ohľadu na ochotu žalovanej hradiť všetky tieto náklady vylučuje záver
o takejto dobre možnej deliteľnosti domu. Tu súd dáva do pozornosti českú judikatúru v tomto smere,

ktorá za nedeliteľnú považuje nehnuteľnosť , ak jej rozdelenie nie je možné bez „přestaveb poměrně
nákladných“, kam zaradila náklady presahujúce 15 % cenu domu. V danej veci vychádzajúc z hodnoty
domu stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Petrom Repčákom pod č. 106/2009 z 30. 7.
2009 vo výške 32 411 eur náklady predstavujú cca. 40 %. Súd tiež poukazuje na vyjadrenie samotnej
znalkyne na pojednávaní 10. 12. 2013, ktorá takéto rozdelenie považuje za neekonomické, nakoľko

za takéto náklady je možné v obci obstarať samostatnú stavbu s pozemkom. Súd poukazuje tiež na
skutočnosť, že bytová situácia na strane žalovanej, ktorá je výrazne menšinovou spoluvlastníčkou, a
ktorá je s manželom spoluvlastníčkou 3-izbového bytu v P., si takéto riešenie nevyhnutne nevyžaduje,
ako aj na správanie žalovanej ako menšinovej spoluvlastnícky vo vzťahu k užívaniu domu od roku
2010, ktoré nasvedčuje svojvoľnému (násilnému) uchopeniu sa užívania domu bez súhlasu ostatných

vtedajších spoluvlastníkov vlastniacich väčšinový podiel.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd aj rozdelenie nehnuteľnosti v režime vlastníctva
bytov nepovažoval za dobre možné.

Ďalším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý prichádza do úvahy v prípade
nemožnosti delenia veci, je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Súd aj pri tom to spôsobe je povinný prihliadať na veľkosť podielov a účelné využitie veci.

V danej veci súd vyhovel návrhu žalobcov ako väčšinových spoluvlastníkov, ktorí dom s príslušenstvom

a pozemkom dlhodobo užívajú pre potreby bývania s rodinou, a nehnuteľnosti prikázal do ich
bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná nakoniec neprejavila záujem o vlastníctvo nehnuteľnosti.
Žalobcovia so založením ich bezpodielového spoluvlastníctva k celej nehnuteľnosti súhlasili. Súd
len poznamenáva, že v danom prípade ide o vklady oboch žalobcov do veci nadobúdanej do ich
bezpodielového spoluvlastníctva založeného rozhodnutím súdu s tým, že ich výška zodpovedá jednak

pôvodnému spoluvlastníckemu podielu výlučne žalobcu v 1. rade, a jednak spoluvlastníckemu podielu
v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch žalobcov ako manželov. Tieto vklady, predovšetkým vklad
žalobcu z jeho výlučného majetku do bezpodielového spoluvlastníctva k celej veci, je okolnosťou, ktorá
bude následne zohľadnená pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v prípade jeho
zániku.

Pri stanovení výšky náhrady za podiel žalovanej súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností
stanovenej znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Petrom Repčákom z 30. 7. 2009 pod č.
106/2009, ktorú všetci účastníci akceptovali. Súd tak uložil obom žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanejspoločne a nerozdielne náhradu za jej podiel vo výške 8 662,50 eur (18,75 % zo 46 200 eur) do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov účastníkov konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (zásadu úspechu v konaní). Podielové spoluvlastníctvo účastníkov bolo
vyporiadané spôsobom, ktorý navrhovali žalobcovia, tzn. prikázaním celej veci do ich bezpodielového
spoluvlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej primeranú náhradu. Žalobcovia boli teda v konaní
úspešní. Preto podľa zásady úspechu im prislúcha právo na náhradu trov konania, ktorá účelne

vynaložili na uplatnenie svojich práv. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov.

Žalobcovia o náhradu trov tohto konania v jeho priebehu požiadali. Trovy podaním právneho zástupcu
doručeným súdu 24. 1. 2014 špecifikovali ako trovy vynaložené na zaplatenie súdneho poplatku za
žalobu vo výške 1535 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslili na sumu 3971,56 eur. Súd

vychádzajúc z písomného podania právneho zástupcu žalobcov z 24. 1. 2014 a Vyhlášky MS SR č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Vyhláška“), žalobcom priznal náhradu trov nasledovne:

a) náhrada súdneho poplatku za žalobu 1535 eur

b) odmena za zastupovanie advokátom v konaní:
(tarifná hodnota predmetu sporu vychádzajúc z ceny požadovaného podielu podľa § 10 ods. 5 Vyhlášky
predstavuje 8662,50 eur; tarifná odmena za 1 úkon právnej pomoci pri zastupovaní 1 osoby podľa §10
ods. 1 Vyhlášky 253,94 eur; žalobcami požadovaná odmena za 1 úkon právnej pomoci za zastupovanie

2 osôb 253,49 eur)

rok 2010
príprava a prevzatie zastúpenia vrátane 1. porady s klientmi 25. 1. 2010 253,49 eur
písomné podanie na súd - žaloba z 31. 1. 2010 253,49 eur

rok 2011
zastúpenie na pojednávaní 7. 4. 2011 (1/4 - § 14 ods. 5 písm. b) 63,49 eur
písomné podanie na súd (návrh na úpravu účastníctva a petitu) z 3. 5. 2011 253,49 eur

rok 2012
zastúpenie na pojednávaní 26. 1. 2012 253,49 eur
písomné podanie na súd (vyjadrenie k znaleckému posudku) z 27. 11. 2012 253,49 eur

rok 2013

zastúpenie na pojednávaní 23. 4. 2013 253,49 eur
zastúpenie na pojednávaní 27. 9. 2013 253,49 eur
zastúpenie na pojednávaní 10. 12. 2013 253,49 eur

rok 2014

zastúpenie na pojednávaní 21. 1. 2014 253,49 eur

Odmena s p o l u 2344,90 eur

c) náhrady:

režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky)
rok 2010 (2 x 7,21 eur) 14,42 eur
rok 2011 (2 x 7,41 eur) 14,82 eur
rok 2012 (2 x 7,63 eur) 15,26 eur
rok 2013 (3 x 7,81 eur) 23,43 eur

rok 2014 (1 x 8,04 eur) 8,04 eur

Režijný paušál spolu 75,97 eurTrovy právneho zastúpenia spolu (vrátane 20 % DPH) 2 905 eur

Súd žalobcom nepriznal požadovanú odmenu za 3 úkony právnej pomoci v konaní o nariadenie

predbežného opatrenia (podanie návrhu na naradenie predbežného opatrenia, zastúpenie pri výsluchu
21. 12. 2010, späťvzatie návrhu), nakoľko žalobcovia návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 9.
11. 2010 v priebehu konania vzali späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil uznesením z 3. 1. 2011 č. k
4C 43/2010 - 59. Súd zastáva názor, že späťvzatím tohto návrhu žalobcovia procesne zavinili zastavenie
tohto konania. Preto im neprislúcha právo na náhrada trov konania o nariadenie predbežného opatrenia.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa tzn.
podľa výsledku konania. Žalovaná bola v konaní neúspešná. V konaní nevyšli najavo skutočnosti
odôvodňujúce existenciu predpokladov pre oslobodenie žalovanej od súdnych poplatkov. Preto súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v celom rozsahu trov, ktoré štát v tomto
konaní zaplatil z rozpočtových prostriedkov.

Trovy štátu predstavuje odmena a náhrady vyplatené z rozpočtových prostriedkov znalkyni Ing. Márii
Mandulovej, znalkyni z odboru „Stavebníctvo“, odvetvia: „Odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty
stavebných prác“ s ev. č. 912179, s miestom výkonu činnosti Prešov, Baštová 45/A. Celková odmena a
náhrady priznané znalkyni pozostávajú z preddavku na vypracovanie písomného znaleckého posudku

vo veci priznaného znalkyni uznesením z 23. 7. 2012 č. k. 4C 43/2010 - 115 vo výške 300 eur, z odmeny
a náhrad za vypracovanie písomného znaleckého posudku č. 36/2012 priznaných znalkyni uznesením
z 25. 10. 2012 č. k. 4C 43/2010 - 275 vo výške 745 eur, z odmeny za podanie písomného vysvetlenie
k technickej štúdii Ing. E. z 3. 10. 2013 priznanej uznesením z 19. 11. 2013 č. k. 4C 43/2010 - 337 vo
výške 27,66 eur a z odmeny a náhrad za podanie ústneho vysvetlenia na pojednávaní konanom 10. 12.

2013 priznaných uznesením z 2. 1. 2014 č. k 4C 43/2010 - 348 vo výške 90,44 eur. Spolu predstavujú
1 163,10 eur.
Uznesením č. k. 4C 43/2010 - 109 z 11. 6. 2012, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie, súd
v zmysle § 141 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uložil žalovanej povinnosť zložiť na účet súdu
vedený v Štátnej pokladnici preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 500 eur. Preddavok

žalovaná zložila 12. 9. 2012 v plnej výške. Preto súd zaviazal žalovanú na náhradu trov štátu vo výške
zodpovedajúcej rozdielu medzi celkovou výškou odmien a náhrad priznaných znalkyni v konaní 1 163,10
eura a zloženým preddavkom 500 eur, čo predstavuje 663,10 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).