Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917208395
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7917208395.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého M.
O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťa rodičov V. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej na K. ul. č. X v G. zastúpenej advokátom JUDr. Marekom
Gibom so sídlom na Hviezdoslavovej ul. č. 1234/4 v Trebišove a JUDr. PhDr. Š.G. O. nar. X.X.XXXX
bývajúceho na G. ul. č. XXXX/X v G. zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Molnárom so sídlom na
ul. Majlátha č. 2518/14 v Kráľovskom Chlmci v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 18.9.2019 č.k. 9P/373/2017 - 568 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca zamietol a uložil rodičom a maloletému dieťaťu
podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trebišove v rozsahu 20 hodín počnúc právoplatnosťou
rozhodnutia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že zverí mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v

týždenných intervaloch. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), a h) Civilného
sporového poriadku. Poukázal na to, že od poslednej úpravy práv a povinností k maloletému uplynula
dlhšiadobaamatkamaloletéhonedodržiavasúdnuúpravustyku,pretobolnútenýdomáhaťsarealizácie
styku podaním návrhu na výkon rozhodnutia. Tvrdil, že matka mala stále rôzne výhovorky, zámienkou
ktorých boli rôzne dôvody prečo sa styk nemôže uskutočniť, pričom to robila systematicky a pravidelne
v záujem toho, aby si s maloletým nemohol vytvoriť harmonický vzťah. Ďalej tvrdil, že samotný maloletý
prejavil záujem tráviť s ním viac času a žiadal ho, aby podnikol kroky v tomto smere, pretože matka

s tým nebude súhlasiť. Za týmto účelom sa spolu s maloletým podrobili konzultácie u PhDr. X. N.,
znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, ktorá vypracovala znalecký posudok
č. 6/2017 zo dňa 31.3.2017. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že maloletý má u
oboch rodičov vytvorený pocit bezpečia, domova a istoty a dobre vychádza aj so starými rodičmi. Podľa
znalkyne by bola striedavá starostlivosť v tomto veku dieťaťa pozitívna, nakoľko každý z rodičov môže
v rovnakej miere poskytnúť názor na život, životné postoje a rebríček hodnôt a takto spoločne vplývať
na jeho osobnostný a psychický vývin v období jeho dospievania. Znalkyňa tiež konštatovala, že je

v záujme maloletého, aby bol jeho kontakt s otcom intenzívnejší a striedavú starostlivosť považovala
za najvhodnejší spôsob zabezpečenia a rozšírenia styku s tým, že odporúčala týždennú striedavú
starostlivosť. Uviedol, že na základe záverov predmetného znaleckého posudku podal dňa 15.5.2017
návrh na zverenie mal. M. do striedavej osobnej starostlivosti, lebo bol toho názoru, že sú k tomusplnené všetky podmienky, nakoľko obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať maloleté dieťa a majú
vytvorené podmienky na realizáciu takejto formy výchovy. Takýmto spôsobom by boli zabezpečené
potreby maloletého, pravidelný osobný styk s oboma rodičmi, pričom táto forma starostlivosti vyhovuje

osobnosti dieťaťa. Umožňuje to aj jeho rozumová vyspelosť, vek a dôsledná znalosť pomerov u oboch
rodičov. Vzhľadom k tomu, že obaja s matkou bývajú v meste G., v prípade striedavej starostlivosti by
dieťa nebolo vytrhávané zo svojho sociálneho prostredia a nezmenené by ostali aj okruh kamarátov,
spolužiakov a blízka rodina. Maloletý by sa mohol venovať svojim záľubám a mimoškolským aktivitám,
vrátane športových, ktoré sú brzdené zo strany matky. Navrhnutá alternatíva je teda pre maloletého

vhodná a rozsah odlúčenia od druhého rodiča v priebehu jedného týždňa nemôže pôsobiť negatívne.
Tvrdil, že maloletý sa výslovne dožaduje striedavej starostlivosti a vytýkal mu, že to trvá dlhšiu dobu,
nakoľko už v tom čase chcel byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Poukázala na to, že tu nie
sú žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by striedavú starostlivosť vylučovali a je potrebné prihliadať
na najlepší záujem mal. dieťaťa. Zdôraznil, že má vytvorené vhodné bytové podmienky k realizácii
striedavej starostlivosti a z hľadiska voľného času vie zabezpečiť všetky potreby maloletého. Ďalej

poukázal na to, že matka v priebehu konania prezentovala rôzne stanoviská k tejto veci, najmä formálne
prezentovalanázor,žechcetonajlepšiepremaloletéhoalevskutočnostivšetkyjejkrokyasprávanieboli
zamerané na to, aby marila jeho styk so synom s cieľom narušiť ich vzťah, pričom to robila systematicky,
cieľavedome a bez zábran. V priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 83/2018 zo dňa
3.10.2018 PhDr. S. M., znalkyne z odboru psychológie, v ktorom sa uvádza, že maloletý je vo vývine

a potrebuje mať pravidelný kontakt s otcom, ktorý bude určovať systém, lebo je vo veku, kedy by sa
mal ešte podriaďovať rodičom a ich požiadavkám kladených na neho a nie z nich unikať. Ďalej bolo
v znaleckom posudku konštatované, že dieťa je po psychickej, emočnej a sociálnej stránke rozvinuté
v takej miere, že zvládne zmenu úpravy styku, ako aj striedavú starostlivosť a neohrozí to jeho ďalší
psychický vývin. Znalkyňa tiež nezistila, aby bol maloletý emočne alebo inak ohrozený zmenou úpravy

styku, pričom vyčkáva na rozhodnutie, pretože nechce to byť on, kto o zmene rozhodne a okrem iného
uvádza znalkyňa aj to, že nemôže vylúčiť, že sa maloletý aktuálne vyjadruje k striedavej starostlivosti
cez optiku matky, ktorá má k synovi vlastnícky vzťah a nedôveruje otcovi. Uviedol, že závery oboch
znaleckých posudkov jednoznačne potvrdzujú vhodnosť a prospešnosť striedavej osobnej starostlivosti
bez akýchkoľvek negatívnych dopadov na ďalší psychický vývin maloletého. Poukázal na to, že od

podania návrhu ubehli 2 roky a 4 mesiace, počas ktorého obdobia matka maloletého ovplyvňovala,
vyvolávala hádky, odmietala s ním komunikovať a v rámci súčinnosti s kolíznym opatrovníkom uviedla,
že ani nemá motiváciu zmeniť spôsob komunikácie ohľadom striedavej osobnej starostlivosti. Matka
marila jeho styk s maloletým dôsledkom čoho nemal fakticky po dobu pol roka žiaden výchovný vplyv na
syna, ktorému sa počas tohto obdobia zhoršili študijné výsledky, pretože matka nezvládla jeho výchovu.

Vyslovil názor, že to bolo výsledkom systematického pravidelného ovplyvňovania maloletého matkou
a maloletý len opakuje to, čo tvrdí matka a dokonca sa mu priznal, že sms-ky, ktoré boli odoslané z
jeho mobilného telefónu s oznámením, že sa s ním nechce stretnúť, písala matka. Aj keď je v tejto veci
prednostný záujem maloletého, nie je možné formálne sa obmedziť na prejavy maloletého ovplyvnené
a nanútené matkou a maloletý navyše do detailov neodôvodňuje prečo by nemohol byť v striedavej

starostlivosti oboch rodičov. Z celého konania je evidentné, že matka len formálne prejavuje spoluprácu
vo veci styku, no v skutočnosti robí všetko preto, aby bol styk zmarený a výsledkom jej výchovnej
metódy je to, že dvanásťročný maloletý pri svojom výsluchu na súde prehlásil, že ak súd rozhodne
v rozpore s jeho názorom, rozhodnutie nebude rešpektovať. Takéto správanie maloletého nesvedčí o
tom, že najvhodnejším výchovným prostredím je pre neho výlučná osobná starostlivosť matky, ktorá

nezvláda jeho výchovu. V priebehu konania bolo tiež preukázané, že matka s ním nie je ochotná
spolupracovať, avšak to nemôže byť dôvodom, aby súd nerozhodol o striedavej osobnej starostlivosti.
Právnu úpravu striedavej starostlivosti je možné aplikovať aj vtedy, keď matka neguje jeho snahu o
uzavretie dohody lebo má ,,majetnícky“ vzťah k maloletému, ktorého negatívne ovplyvňuje voči nemu.
Vyslovil názor, že zo strany kolízneho opatrovníka nedošlo k ochrane skutočných záujmov maloletého,

pretože sa uspokojil s formálnym verbálnym prejavom maloletého bez objektívnej analýzy celej situácie
vrátane negatívneho vplyvu matky na maloletého. Domnieva sa, že ani vyjadrenie psychologičky Mgr.
I. W. na pojednávaní dňa 18.9.2019 nemôže byť v tejto veci smerodajné a záväzné pre rozhodnutie
súdu, nakoľko v konaní boli prezentované dva znalecké posudky a tieto považuje za vyšší stupeň
odborného rozboru celého prípadu, pričom krátke vyjadrenie psychologičky s neurčitým záverom bez

riadneho odôvodnenia nemôže negovať závery dvoch znaleckých posudkov. Namietal, že konajúci súd
v bode 12 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
Michalovce č. k. 15P/316/2012-112 zo dňa 3.7.2013 je zrejmé, že predmetom dokazovania v konaní o
rozvod boli predovšetkým rozdielne názory manželov na príčiny rozvratu ich manželstva, kedy manželpoukazoval na údajnú neveru zo strany manželky, pričom manželka neveru popierala a zdôrazňovala
manželov ľahkovážny prístup k povinnostiam, okrem toho poukazovala na manželov vzťah s jej bývalou
kamarátkou, p. Y. Q., s ktorou aktuálne žije navrhovateľ v spoločnej domácnosti, pretože v tomto konaní

sa preukázala nevera matky a táto citácia neobstojí. Ďalej namietal, že za daného stavu odborné
psychologické poradenstvo v trvaní 20 hodín celú túto situáciu nerieši a toto opatrenie nepovažuje za
prospešné v tejto veci, pretože ani právoplatné rozhodnutie súdu a neodkladné opatrenie nedonútilo
matku rešpektovať rozhodnutie súdu.

3. Otec v písomnom doplnení odvolania uviedol, že po podaní odvolania nastali nové skutočnosti,
ktoré sú podstatné a právne významné pre rozhodnutie v odvolacom konaní a to, že matka cielene
a zámerne nedodržiava právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Michalovce z 3.7.2013
sp.zn. 15P/316/2012, ktoré rozhodnutie je platné a upravuje jeho styk s maloletým, pričom od podania
jeho odvolania nepripravila maloletého na styk ani v jedinom prípade, kedy sa mal uskutočniť. Vzhľadom
na uvedené žiada, aby odvolací súd prihliadol na všetky skutočnosti uvedené v odvolaní najmä, aby

prihliadol na znalecké posudky znalcov, ktoré sú súčasťou spisu. Uviedol, že zdravý psychický vývin
dieťaťa vyžaduje pravidelný styk s otcom, čo matka úmyselne marí. Tvrdil, že matka sa o maloletého
riadne nestará a nevenuje sa mu dostatočne pri plnení základných školských povinností o čom svedčia
jeho známky v tomto školskom roku.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny. Tvrdenia otca označila za bezdôvodné. Trvala na tom, že maloletý odmieta ísť k otcovi, pretože
sa v jeho domácnosti, kde žije s priateľkou a jej synom, necíti dobre, nudí sa a nevychádza dobre so
synom otcovej priateľky. Tvrdila, že otec nerešpektuje synove predstavy o trávení času s kamarátmi,
jeho správanie voči nemu, ako aj k nej, je direktívne, pričom nevytvára žiadne podmienky pre normálnu

komunikáciu. Napriek tomu, že maloletý opakovanie vyslovil svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou,
otec tvrdošijne trvá na svojich predstavách. O tom, že otec ani nepredstiera svoju snahu o normálnu
komunikáciu svedčí aj jeho, skoro až šikanóznych, cca 40 návrhov na výkon rozhodnutia o úprave styku.
Poukázala na to, že konajúci súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a vysporiadal sa s návrhmi
otca, ktoré opakuje aj v odvolaní.

5. Matka vo vyjadrení k doplneniu odvolania otca uviedla, že otec neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré mali nastať od podania jeho odvolania a opätovne ju bezdôvodne obviňuje z marenia styku s
maloletým. Uviedla, že maloletý odmieta ísť k otcovi napriek tomu, že ho k tomu napáda a práve
správanie otca má nepriaznivý vplyv na jeho psychiku.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že mal. M. je vo veku, kedy vie sám
vysloviť svoj názor, pričom bol viackrát vypočúvaný na súdnom pojednávaní kde uviedol, že nesúhlasí
so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov a chce ostať bývať s matkou, kde sa cíti byť
doma. Výchovné opatrenie zamerané na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, odstránenie prekážok

striedavej starostlivosti resp. zistenie príčin odmietania striedavej starostlivosti zo strany maloletého,
uložené uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.11.2018 aj v dôsledku výhrad oboch
rodičov a ich málo aktívnemu prístupu k poradenstvo začalo prebiehať v apríli 2019, pričom obaja rodičia
mali tendenciu zasahovať do priebehu poradenstva a vyjadrovať sa k tomu, či má toto poradenstvo
význam alebo nie. Konajúci súd opätovne apeloval na rodičov, že uložené výchovné opatrenie je pre

nich záväzné a bolo nariadené práve preto, aby sa do určitej miery naučili efektívne komunikovať o
výchove dieťaťa a jeho potrebách bez vzájomnej nevraživosti, pretože podľa jeho názoru práve hostilná
resp. žiadna komunikácia medzi rodičmi je jedným zo základných dôvodov prečo maloletý v súčasnosti
odmieta striedavú starostlivosť. Konštatoval, že ak má byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom,
predpokladom zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody

rodičov a potreba normálnej komunikácie o potrebách dieťaťa. Vzhľadom na uvedené sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie stotožňuje.

7. Otec v odvolacej replike označil tvrdenia matky za klamlivé a zavádzajúce. Trval na tom, že maloletý
je pod jej negatívnym vplyvom čo potvrdzuje aj to, že bezdôvodne odmieta styk nie len s ním, ale aj

so starými rodičmi z jeho strany, ktorých nenavštívil ani počas Vianočných sviatkov. Tvrdil, že matka
je motivovaná tým, že chce ublížiť celej jeho rodine a vie to dosiahnuť len tak, že donúti maloletého,
aby neudržiaval s jeho rodinou žiaden kontakt. Nesúhlasil s tvrdením matky, že maloletý sa necíti
dobre v jeho domácnosti, kde žije aj jeho priateľka so svojim synom a toto tvrdenie je len zámienkoutoho, aby matka mala vysvetlenie prečo ho maloletý náhle prestal navštevovať. Tvrdil, že od novembra
2019 nebýva s priateľkou, ale sám v 3-izbovom byte svojich rodičov v G., kde sú vytvorené vhodne
podmienky pre maloletého. Ďalej uviedol, že v maximálnom rozsahu rešpektuje predstavy maloletého o

trávení voľného času, doteraz neboli problém, lebo chodili na spoločné výlety, výstavy a rôzne športové
podujatia, aby sa maloletý mohol venovať svojim záľubám. Tvrdil, že maloletý mu sám povedal, že
jeho nesúhlas so striedavou starostlivosťou je pod nátlakom matky a žiadnym relevantným spôsobom
nevedel odôvodniť, prečo nechce a odmieta styk s ním a so starými rodičmi, ktorých mal nesmierne
rád a pravidelne ich navštevoval. Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky, ktorých záver je

jednoznačný a zdôvodňujú potrebu pravidelného a častého kontaktu otca s maloletým z dôvodu vývoja
a vývinu jeho osobnosti. Zdôraznil, že nemôže byť v záujme maloletého uspokojiť sa s výsledkom
negatívneho vplyvu matky, ktorá donútila maloletého prezentovať nezáujem o realizáciu styku s otcom
a jeho rodinou za tej situácie, že on nič nezapríčinil, je milujúcim otcom, bezúhonným, v pracovnom
pomere a nie je žiadnym asociálom, z ktorého by mohol mať maloletý strach. Pri vyhodnotení celého
tohto diania je potrebné robiť závery prihliadajúc aj na tieto skutočnosti a nestotožniť sa alibisticky len s

formálnym prejavom maloletého, ktorý vznikol ako výsledok pravidelného a masívneho ovplyvňovania
matky v záujme toho, aby sa maloletý odcudzil nielen jemu, ale celej jeho rodine.

8. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov podané neboli.

9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí
zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s
nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa§65a§66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPacontrariovspojenís§219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa
vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožnil.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona
o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch

rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V
zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa
detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,
správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné
zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich
predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné
posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo

nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia
dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj
duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebozdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do
jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie
identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možného vystaveniu

konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s
obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie
rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v

odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. M.. Odvolací súd dôsledným porovnaním
pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi
došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom vykonaní dokazovania správne zistil
skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa a

súčasne najoptimálnejším riešením ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd
si je vedomý toho, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch
rodičov. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov (§ 36 ods. 1, § 24 ods. 2 Zákona o rodine)
však nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov
k dieťaťu, čo predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Odvolací súd pri

preskúmavaní predmetnej veci mal za preukázané, že súd prvej inštancie správne zistil, že v dôsledku
narušených vzťahov medzi rodičmi je komunikácia medzi nimi na zlej úrovni a rodičia nedokážu spolu
riadne fungovať ani ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa, preto konajúci súd správne s prihliadnutím
na vek mal. dieťaťa uprednostnil stabilitu a kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia, nota bene
ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho na

požadovanej úrovni a ktorej starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom a zachovanie
stability výchovného prostredia je jednoznačne v najlepšom záujme mal. dieťa a je to aj prianím
samotného maloletého. Dodáva, že dostatočná komunikácia rodičov nie je jediným rozhodujúcim
faktorom, ale ako už bolo vyššie uvedené, bezproblémová kooperácia rodičov je pri nariadení striedavej
starostlivosti veľmi dôležitá. Pri striedavej starostlivosti je potrebné, aby rodičia spolu komunikovali, a to

nielen pri odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho výchove, školských, mimoškolských aktivitách, zdravotnom
stave, trávení voľného času a vôbec o všetkých záležitostiach, ktoré s výchovou dieťaťa súvisia. Je
pravdou, že nesúhlas jedeného rodičia nemá byť dôvodom pre nerozhodnutie o striedavej osobnej
starostlivosti, obsahom spisu však bolo preukázané, že neschopnosť konštruktívnej komunikácie je v
danom prípade vecou oboch rodičov a nie len matky ako sa mylne domnieva otec vo svojom odvolaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ rodičia absolvujú rodičovskú terapiu, ktorá povinnosť im bola
uložená napadnutým rozhodnutím, s cieľom osvojenia si princípov zodpovedného rodičovstva a tieto
sa naučia uvádzať do svojho každodenného života, vytvorí sa priestor pre zverenie maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti, za súčasného stavu ale striedavá starostlivosť nie je vhodná, pretože
je nepredstaviteľné aby maloletý vyrastal v dvoch navzájom nepriateľských prostrediach.

15. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptoval odvolací súd aj
to, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potrebné prihliadať aj na
preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe s jeho zvyšujúcim sa vekom, pričom maloletý
bol oboznámený s predmetom konania a v priebehu konania trikrát, naposledy na pojednávaní

dňa 18.9.2019, jednoznačne vyslovil názor, že neželá striedavú osobnú starostlivosť ale chce ostať
bývať s matkou, ktorej domácnosť považuje za svoj domov a zázemie. Maloletý tiež uviedol, že mu
vyhovuje doterajší stav s tým rozdielom, že najlepšie by bolo ak by jeho styk s otcom nebol upravený
súdnym rozhodnutím, ale mohol otca navštevovať podľa vlastného želania. S poukazom na uvedené,
zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, ktorému odvolací súd z dôvodu jeho veku a tomu

zodpovedajúcej rozumovej a vôľovej vyspelosti musí venovať náležitú pozornosť, keď má za to, že
názory maloletého, musia byť v tomto prípade, ako judikoval i Ústavný súd ČR, základným vodítkom pri
hľadaní najlepšieho záujmu maloletého neexistuje dôvod, prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením otca o ovplyvňovaní maloletého zo strany matky, pretože toto
nebolo v konaní preukázané žiadnym z vykonaných dôkazov a je toho názoru, že otec je ten z rodičov,

ktorý by mal prevziať zodpovednosť za kvalitu svojho vzájomného vzťahu s maloletým.

16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca vo vzťahu k znaleckému posudku, k jeho záverom a k
hodnoteniu znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku zo strany súdu, odvolací súd konštatuje,že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné
dôkazy, nie je možné ho priorizovať, ale ako každý dôkaz ho hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s
ďalšími vykonanými dôkazmi. Účelom znaleckého dokazovania je posudzovanie skutočností, na ktoré

sú potrebné odborné znalosti, avšak znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci,
ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov vo vzťahu k dieťaťu, tieto môžu mať len
odporúčací charakter, pričom súd na ne môže, ale nemusí prihliadať, keďže otázka vhodnosti konkrétnej
úpravyvýchovnéhoprostrediačiúpravystykuzhľadiskafrekvencie,rozsahučiobmedzeníniejeotázkou
odbornou, ale právnym posúdením veci, ktoré súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných

v konaní. Je potrebné uviesť, že od realizácie znaleckého dokazovania uplynula určitá doba a obe
znalecké posudky, na ktoré poukazuje otec boli vykonané v roku 2017 a 2018 a rozhodujúci je stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd akceptuje. Pokiaľ otec namietal
vyjadrenie psychologičky Mgr. I. W., ktorá bola prítomná pri výsluchu maloletého na pojednávaní
dňa 18.9.2019, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci
nerozhodoval len na základe jej vyjadrenia, v ktorom psychologička inter alia spochybnila vhodnosť

a aktuálnu potrebu autoritatívneho zásahu súdu do výchovy maloletého, a ktoré je tiež len jedným z
viacerých dôkazných prostriedkov a jeho rozhodnutie vychádza zo skutočného stavu veci komplexne
zisteného vykonaným dokazovaním.

17. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o povinnosti rodičov spolu s maloletým podrobiť

sa odbornému psychologickému poradenstvu, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením
a vo vzťahu k relevantným odvolacím námietkam otca doplnil ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.