Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Slavoj Sendecký

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010882
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114010882.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanku, v trestnej veci obžalovanej C. E., pre prečin
podvodupodľa§221ods.1Tr.zák.,naverejnomzasadnutíkonanomdňa9.septembra2015,oodvolaní
obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.06.2015 sp.zn. 4T/65/2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej C. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.06.2015 sp.zn. 4T/65/2014 bola obžalovaná
C. E. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 21.08.2013 do 21.10.2013 na rôznych miestach v Banskej Bystrici, Ružomberku, v Dolnom

Kubíne pod zámienkou, že má chorého otca, že musí vrátiť peniaze za auto, ktoré rozbila, že je dlžná
peniaze bratovi a iné, vylákala od J. E. na viackrát sumu 1.399,50 Eur a to aj napriek tomu, že uvedené
skutočnosti sa nezakladali na pravde, ktoré peniaze jej J. E. zaslal na účet v pobočke R. sporiteľne, a.s.,
L. L., pričom jej peniaze mu doposiaľ nevrátila, čím takto J. E., bytom XX. C. XXXX/XX, L. L., spôsobila
škodu v celkovej výške 1.399,50 Eur.

Za to jej bol uložený podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej výkon trestu
bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Súčasne podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. bola obžalovanej uložená
povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola uložená obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému J. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. L., XX. C. XXXX/XX, náhradu škody vo výške 1.399,50 Eur.

Proti prvostupňovému rozsudku podala prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaná C. E.. V
písomných dôvodoch odvolania uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a odvolanie
podáva tak do viny, ako aj do trestu. Poznamenala, že podľa jej názoru nebolo jednoznačne preukázané,

že by sa bola dopustila protiprávneho konania, pričom orgány činné v trestnom konaní vychádzali len z
tvrdení poškodeného J. E. a listinných dôkazov - SMS správ, nachádzajúcich sa v spise.

Svedok - poškodený od podania trestného oznámenia i počas výsluchov v prípravnom konaní a na
hlavnompojednávanípotvrdil,ženadviazalsňoukontaktcezsociálnusieťafinančnéprostriedkyvkladal
na jej účet po čiastkach, avšak bolo to preto, lebo mal záujem na tom, aby nadviazal s ňou vážny vzťah.

Až neskôr ju začal vyzývať prostredníctvom SMS správ, aby mu vrátila peniaze, pričom poskytnutie
peňazí vo výpovediach v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní považoval za pôžičku. Posielaljej ich preto, lebo jej veril, že je úprimná a aj z toho dôvodu pociťoval voči nej náklonnosť. Ona nikdy
nepoprelaskutočnosť,žejejnejaképeniazenaúčetprišli,odzačiatkuvšaktrvánatom,žeonenežiadala
na základe dôvodov, ktoré uvádzal poškodený J. E.. Uvedené dôvody vykonštruoval v čase, keď zistil,

že ich vzťah nemá budúcnosť. Z tohto teda vyplýva, že ona sa voči nemu nedopustila podvodného
konania v úmysle seba obohatiť. Podľa jej názoru výpoveď svedka J. E. je tendenčná a účelová, so
snahou pomstiť sa jej za to, že ho odmietla. K takémuto postupu sa uchýlil až po tom, keď zistil, že o
neho nemá záujem, čo orgány činné v trestnom konaní nezaujímalo. Odvolanie smerovalo aj do výroku
o výške trestu, ktorý považovala za neprimerane prísny aj vzhľadom na trest, ktorý jej bol uložený

trestným rozkazom za to isté protiprávne konanie. Na hlavnom pojednávaní nedošlo podľa zistenia
prvostupňového súdu k žiadnej zmene, týkajúcej sa zhoršenia jej postavenia zo strany poľahčujúcich
alebo priťažujúcich okolností.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a ju spod
obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovanej predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením
odvolania.Verejnézasadnutiesakonalovneprítomnostiobžalovanej,nakoľkootakýtopostuppožiadala
odvolací súd.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť, pretože prvostupňové
rozhodnutie považoval za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani

daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na C. E. podaná. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu ku
skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania,

v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný
skutok, uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchala
obžalovaná C. E. a že z jej konania tam nastal uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj
subjektívna stránka žalovaného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ako aj jeho podstatné

znaky, a preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovanej sú nepodstatné.

Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú
uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť.

V súlade s ust. § 168 ods. 3 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a aj
presvedčivo rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a z akých dôvodov a prečo obžalovanú C. E. uznal vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na veľmi presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. V odôvodnení napadnutého
rozsudku totiž detailným spôsobom analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd
spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách, na to nadväzujúcich. V tomto smere preto
odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému

rozhodnutiu, pretože by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.

K odvolacím námietkam obžalovanej odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že poškodený J. E.
veľmi podrobne a presvedčivým spôsobom, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaníopísal, ako malo zo strany obžalovanej C. E. dôjsť ku konaniu, ktoré možno subsumovať pod prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Poukázal nielen na okolnosti ich zoznámenia, ale aj na skutočnosti,
ktoré ho viedli k tomu, aby obžalovanej poskytol finančné prostriedky z dôvodov, ktoré sa v konečnom

dôsledku nepotvrdili. Ide najmä o tvrdenie z jej strany, že finančné prostriedky potrebuje jednak pre brata,
ktorý ju vydieral za dopravnú nehodu, ktorú mala spôsobiť, ako aj pre svojho otca, ktorý sa mal podľa
jej názoru podrobiť operácii v Ružomberku z dôvodu nádoru mozgu. Obidve tieto skutočnosti sa však
nepotvrdili, čím vlastne obžalovaná ho uviedla do omylu. To, že zo strany obžalovanej išlo o zavádzanie,
potvrdili aj obsahy SMS správ, ktoré sa v spisovom materiáli nachádzajú a v neposlednom rade aj obsah

komunikácie na sociálnej sieti Azet - pokec, ktorej tvrdenia poškodeného potvrdzujú. Skutočnosť, že zo
strany obžalovanej išlo o nekorektné konanie, potvrdil aj obsah priestupkového spisu OO PZ Banská
Bystrica - východ, č. ORPZ-BB-OPP4-528/201-P, z ktorého možno zistiť, že H. F., bytom P. XX, J.,
okres L. L., ako páchateľ, sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. K protiprávnemu konaniu voči poškodenému, mal
byť navedený práve obžalovanou C. E., pričom jej tvrdenie o napadnutí zo strany poškodeného bolo

vymyslené.

Na základe týchto skutočností, ako aj ďalších listinných dôkazov, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná C. E. v
dobe od 21.08.2013 do 21.10.2013 na rôznych miestach v Banskej Bystrici a inde, pod zámienkou, že

má chorého otca a že musí vrátiť peniaze za auto, ktoré rozbila a že je dlžná peniaza bratovi, vylákala
od J. E. na viackrát sumu 1.399,50 Eur, a to aj napriek tomu, že uvedené skutočnosti sa nezakladali na
pravde, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla poškodeného do omylu a spôsobila
tak na jeho majetku malú škodu, čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Konala tak
v úmysle priamom, pretože chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený

týmto zákonom v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd preskúmaním výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne,
keď zistil všetky skutočnosti rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle ust. § 34 a nasl.
Tr. zák. Výmera trestu obžalovanej, a to trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého

jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, zohľadňuje tak individuálnu, ako
aj generálnu prevenciu a takýto trest je potrebný, aby sa obžalovaná v budúcnosti vyvarovala páchaniu
protispoločenskej činnosti.

Obžalovanej poľahčovalo, že doteraz viedla riadny život, čo vyplýva zo spisového materiálu, resp. zo

správ z miesta bydliska a z odpisu registra trestov, pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli žiadne.
Trest uložený súdom prvého stupňa je na prevýchovu obžalovanej nevyhnutný. Správny bol aj výrok
súdu, ktorým obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu.

K argumentácii obžalovanej ohľadne trestu, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom, odvolací súd
poukazuje na ust. § 355 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená
osoba podľa ods. 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní
veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou, ani druhom a výmerou
trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení, obsiahnutými v trestnom rozkaze...

Keďže odvolanie obžalovanej dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.