Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8220200841.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: F. L., XXX XX Q. XX, právne
zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42
246 237, proti žalovanej: Q. L., XXX XX Q. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 9C/22/2020-64 zo dňa 18. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 9C/22/2020-64 zo dňa 18. júna 2020 a vec mu vracia na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom
doručeným súdu dňa 18.05.2020 sa voči žalovanej domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým

žiada uložiť žalovanej povinnosť strpieť užívanie rodinného domu so súpisným č. XX, postaveného na
parcele CKN č. XXX/X, o výmere 450 m2, zastavané plochy a nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie Q., žalobcom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
žalobca tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.05.2019
č.k. 1Pc/3/2019-28. Žalobca podal návrh na vyporiadanie BSM strán sporu a žiadal aj o vydanie
neodkladného opatrenia. Tento návrh súd uznesením zo dňa 07.04.2020, č.k. 5C/11/2020-31 zamietol

z procesného dôvodu, nakoľko mal za to, že nesúvisí s vecou samou. Aj keď sa žalobca s predmetným
rozhodnutím úplne nestotožňuje, z hľadiska hospodárnosti ďalšieho postupu podáva tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je stále v neistote pre vyhrážky exmanželky, že ho z domu
vyženie. Nakoľko návrh bol zamietnutý z procesných dôvodov má za to, že nejde o prekážku rozhodnutej
veci. Žalovaná už pred rozvodom nebývala v spoločnej domácnosti na adrese trvalého pobytu strán
sporu, preto je jej počínanie možné vnímať len ako revanš, či pomstu. Počas trvania manželstva strany

sporu zakúpili 2,5 izbový byt v obytnom bloku C. XX v B., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX, k.ú. Bardejov, o vlastníctvo ktorého je taktiež pred tunajším súdom vedené konanie pod sp.zn.
3C/5/2019, pričom termín prvého pojednávania bol stanovený na deň 19.05.2020. Účastníci konania
spolu zrekonštruovali rodinný dom so súpisným č. 52 v Stebníku, ktorý bol pôvodne spolu s pozemkami
(CKN č. XXX, XXX, XXX/X T. XXX) tvoriacimi funkčný celok dvora vo vlastníctve žalovanej. Nakoľko sa
účastníci rozhodli dom úplne zrekonštruovať, požiadali príslušný stavebný úrad o stavebné povolenie,

vykonali rekonštrukciu v takom rozsahu, že žalobca má za to, že jednak ako stavebník i s prihliadnutím
na rozsah rekonštrukcie vznikla nová nehnuteľná vec patriaca do BSM účastníkov konania, pričom
ako vlastníčka domu je vedená len žalovaná. Listom zo dňa 29.01.2020 vyzval žalobca žalovanú na
vyporiadanie BSM dohodou, avšak tá dohodu odmietla a má v úmysle ponechať si dom i byt. Namiesto
vyjadrenia žalovaná zrušila žalobcovi trvalý pobyt v dome, čo sa ten dozvedel až vo volebnej miestnosti
dňa 29.02.2020. Po tomto úkone začala žalovaná žalobcu z domu vyháňať práve s odvolávkou na

uvedené zrušenie. V súčasnosti je zrušenie trvalého pobytu v štádiu riešenia, pričom žalobca má za to,
že uvedené nemá žiaden vplyv na jeho právo dom užívať, avšak uvedený argument je proti žalobcovineustále v tejto súvislosti nepochopiteľne využívaný. Od zrušenia trvalého pobytu sa žalovaná domáha
vypratania domu žalobcom, pričom dňa 13.03.2020 vymenila zámok na dverách spoločného domu
a znemožnila tak prenocovanie žalobcu so synom. Uvedené žalobca riešil vyvŕtaním zámku, avšak

mechanizmus dverí otvorenie neumožnil a tak žalobca musel rozbiť jedno z okien na vchodových
dverách a do domu sa následne so synom dostali cez otvorené okno. Žalobca na tomto základe podal
oznámenie na polícii, pričom vec ešte nebola právoplatne ukončená, avšak aj v tejto súvislosti mu
žalovaná vynadala. Dňa 14.05.2020 žalovaná spolu s priateľom prišli do domu a pred synom strán sporu
riešili,akobudúdomužívaťaakézmenyurobia,pričomžalovanávneprítomnostižalobcuuviedlasynovi,

že pokiaľ neuspeje na nadchádzajúcom pojednávaní o vlastníctvo bytu, tak za jeden deň žalobcu z domu
vyhodí.Odzrušeniatrvaléhopobytusažalovanádomáhavyprataniadomužalobcomajezrejmé,žesvoj
zámer chce dosiahnuť nezákonnými spôsobmi. Ako sa pojednáva aj v podaní adresovanom Obci Q. a
Ministerstvu vnútra SR, žalobca má za to, že do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM k domu,
nie je možné legálne sa domáhať jeho vypratania. Žalobca poukazuje na to, že súdna prax dlhodobo
uznáva právo rozvedeného manžela na bytovú náhradu, o ktorom zrejme žalovaná nevie, pričom

uvedené je podmienkou úspechu žaloby o vypratanie. Konanie o vypratanie žalovaného z domu je však
závislé na rozhodnutí o vyporiadaní domu v rámci BSM a preto môže prebiehať až po právoplatnom
skončení tohto súdneho sporu. Žalobca má na základe uvedeného obavu, že bude vystavený neustálym
atakom vo vzťahu k svojmu obydliu, pričom uvedené na jeho osobu negatívne vplýva a vyhrážky sú
vážne, keďže žalovaná okrem iného tvrdí, že podá trestné oznámenie, aby boli žalobcovi zhabané

zbrane, čo ten považuje za vydieranie, aby dom opustil. Na tomto základe je daná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov, keďže hrozí, že žalobca bude z domu vymknutý alebo inak obmedzený v jeho užívaní
a je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov tak, aby právo bývania žalobcu ohrozené
nebolo. Nakoľko reálne a preukázateľne hrozí porušenie jedného z najdôležitejších práv žalobcu je
potrebné, aby súd uvedené právo chránil do času, kým sa zákonným spôsobom nerozhodne o tom,

kto dom nadobudne. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/11/2020 súd zistil, že žalobca sa
žaloboudoručenousúdudňa06.03.2020vočižalovanejdomáhavyporiadaniaBSM.Zároveňsožalobou
doručil žalobca súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej uložiť žalovanej povinnosť strpieť žalobcovi užívanie rodinného domu
so súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, o výmere 450 m2, zastavané plochy a

nádvorie, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Q.. Uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Súd so svojom odôvodnení uviedol, že neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob
užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi,
ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Ak by totiž

súdvovecisamejovyporiadanieBSMvovzťahukpredmetnejnehnuteľnosti-rodinnémudomurozhodol
akokoľvek, nemalo by to priamy vplyv na spôsob užívania predmetného rodinného domu účastníkmi
na čas do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM a rovnako ani spôsob užívania spoločnej veci
na čas do vyporiadania BSM nebude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o vyporiadanie BSM,
teda v konaní o veci samej. Súd mal teda za to, že v danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi

žalobcom navrhovaným neodkladným opatrením - povinnosťou žalovanej strpieť užívanie rodinného
domu žalobcom a požadovaným rozsudkom vo veci samej o vyporiadaní BSM, súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.05.2020.

2. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na súde prvej inštancie prebieha medzi účastníkmi konania spor o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva (sp.zn. 5C/11/2020).
Spolu so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhoval uložiť
žalovanej povinnosť do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vyporiadania BSM) strpieť
užívanie rodinného domu so súpisným č. XX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, o výmere
450 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, kat.úz. Q., pričom súd uznesením

zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 tento návrh zamietol. Keďže voči uzneseniu žalobca nepodal
odvolanie, dňom 16.05.2020 nadobudlo právoplatnosť. Žalobca však dňa 18.05.2020 podal na súd
základe totožných skutkových tvrdení totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je
vedený pod sp.zn. 9C/22/2020.

3. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec, teda ak v novom konaní ide o ten istý nárok
alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a týchistých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak rovnaký nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení.

4. Ustanovenie § 230 C.s.p. vyjadruje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá zabraňuje, aby
sa znova rozhodovalo o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže ide o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd nemôže v takejto veci rozhodovať, a musí konanie zastaviť. V
danom prípade má súd za to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/11/2020
už bolo právoplatne rozhodnuté o rovnakom návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorý bol podaný na základe rovnakých skutkových tvrdení a týka sa tých istých účastníkov, teda je tu
prekážka rozsúdenej veci. Z uvedeného dôvodu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
preto súd toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

5. Súd prvej inštancie poznamenáva, že uznesením zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 bol návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý z dôvodu, že neodkladné opatrenie, ktorým

by súd dočasne nariaďuje spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so
žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi, ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho
zákonníka o užívanie spoločnej veci (pozri uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 02.09.2013 č.k.
25Co/19/2013). Ak žalobca s uvedeným právnym názorom konajúceho súdu nesúhlasil, mal možnosť
podať v zákonnej lehote proti nemu odvolanie, čím by rozhodnutie prvostupňového súdu preskúmal

odvolací súd. Keďže odvolanie nepodal, rozhodnutie o zamietnutí návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nadobudlo právoplatnosť, čím vznikla prekážka rozsúdenej veci.

6. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom
rozhodnutí vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/11/2020.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd poukazuje na
skoršie rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (NO), ktoré zamietol pre nedostatok súvislosti
medzi navrhovaným NO a predmetom konania (o vyporiadanie bsm), pričom v bode 11. odôvodnenia
uvádza, že takéto NO by bolo možné podať v konaní o užívanie spoločnej veci. To že žalobca vyjadril

presvedčenie o nesprávnosti rozhodnutia v otázke možnosti rozhodovania súdu o NO v konaní o bsm
ešte neznamená, že mal a musel podať odvolanie, ako to uvádza prvostupňový súd, keď po druhý krát
v tom istom obsadení rozhodol bez toho, aby sa zaoberal podstatou návrhu a to existenciou potreby
dočasnej úpravy vzťahov účastníkov za situácie, keď je jeden z exmanželov vyhadzovaný doslova na
ulicu.Acontrario,pokiaľsúdpovažovalsvojerozhodnutiezasprávne,odvolaniebyžalobcovinepomohlo

domôcť sa vydania NO odvolacím súdom na ochranu svojich práv. Súd teda de facto tvrdí, že nech by už
žalobca urobil čokoľvek, nemá šancu domôcť sa ochrany svojich práv, nakoľko mylne podal návrh na NO
v konaní o vyporiadaní bsm a preto res iudicata nemôže podať žiaden iný, s čím nemožno vonkoncom
súhlasiť, nakoľko takto súd porušenému právu žalobcu na bývanie v dome, ktorý od základov žalobca
so svojimi bratmi vlastnoručne postavil, odmietol poskytnúť právnu ochranu. Súd mal z konania o bsm

dostatočnúpredstavuovôliexmanželkysmerujúcejktomu,abyžalobcanemalmožnosťužívaťanijednu
zo spoločných nehnuteľností, napriek tomu sa vôbec meritom návrhu ani v jednom prípade nezaoberal
a hľadal procesné dôvody na zamietnutie návrhu žalobcu, ktorým by mu bolo zabezpečené nerušené
bývanie.Nakoľko sa súd vôbec nezaoberal skutkovou a právnou stránkou veci, nemôže sa jednať v
žiadnom prípade o prekážku rozhodnutej veci, v ktorom smere poukazujem napr. na zamietnutie žaloby

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý v zmysle judikatúry taktiež netvorí prekážku res
iudicata pre podanie novej žaloby. K existencii dôvodov pre vydanie NO bol súdu predložený dôkaz v
podobe čestného prehlásenia synov účastníkov konania, z ktorého plynie, že sú dané ďalšie a nové
skutočnosti pre požadované rozhodnutie, ktorými sa prvostupňovými súd vonkoncom nezaoberal a teda
nesprávne konštatuje, že k žiadnej zmene nedošlo, resp. že dôvody sú rovnaké. Na základe uvedeného

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a sám rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenia v zmysle návrhu žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

8. Krajský súd podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
prejednalodvolanievrozsahudanomust.§379CSP,rešpektujúcviazanosťodvolacímidôvodmi,pričom

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.10. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie
aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd

opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický, a to predstavuje argumentačnú
líniu v zmysle zákona vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť. Čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle
§ 185 a nasl. CSP.

13. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo
rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených

záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu (napríklad o ochranu pri nekalej súťaži, v odporovacom konaní a pod.). V
súvislostisvyhodnotenímpotrebybezodkladneupraviťpomerymusísúdnevyhnutneskúmaťajsplnenie
ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku i osvedčenie zo strany žalobcu
vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Zato istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúce z totožného skutkového stavu.

16. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia podľa § 329 ods. 3 CSP taktiež platí, že
„ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k
zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci“.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnutie vo veci, sp.zn.
5C/11/2020 a rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý z procesných dôvodov, tvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda následkom toho

malo byť konanie v predmetnej veci zastavené.

18. Z dôvodu, že sa súd prvej inštancie sa vo veci č.k. 5C/11/2020 nezaoberal dôvodnosťou podaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
takéto rozhodnutie o zamietnutí návrhu nemôže zakladať prekážku rozhodnutej veci v tejto veci. Pre

rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej veci preto nie je nutné,
aby došlo k k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, pretože návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci s.zn. 5C/11/2020 bol zamietnutý z dôvodu, že neodkladné opatrenie,
ktorým by súd dočasne nariadil spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie
so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi, ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho

zákonníka o užívanie spoločnej veci. Odvolací súd má pochybnosti o správnosti takéhoto postupu
súdu prvej inštancie, ale neprislúcha mu toto rozhodnutie posudzovať, keďže nadobudlo právoplatnosť.
Zastáva však názor, že v napadnutej veci súd prvej inštancie opätovne nesprávne postupoval, ak
sa nezaoberal dôvodnosťou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutkovýmiokolnosťami pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale pozornosť nesprávne upriamil na prekážku
rozhodnutej veci, čím odňal žalobcovi možnosť dosiahnutia ochrany jeho práv a zákonom chránených
záujmov.

19. Odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
a/,b/ CSP z dôvodu, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky a
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že by bola porušená zásada dvojinštančnosti, ak by o návrhu

na neodkladné opatrenie rozhodol odvolací súd. Zároveň podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu rozhodnúť. Bude povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť aj o trovách konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania

(§ 396 ods. 3 CSP).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 2:1.

22. Menšinový názor sudcu, člena senátu JUDr. Milana Majerníka k veci vedenej na

Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Co/13/2020, týkajúcej sa prieskumu uznesenia
Okresného súdu Bardejov, č.k. 9C/22/2020-64 zo dňa 18. júna 2020.

23. Z odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že konaniu o teraz podanom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo konanie na Okresnom súde Bardejov pod

sp. zn. 5C/11/2020. Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31 bol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

24.Jenesporným,ženavrhovateľopakovanepodávateraznávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
s totožným skutkovým zdôvodnením ako v prípade návrhu, ktorý bol zamietnutý vyššie uvedeným

uznesením.

25. Súd konajúci o teraz podanom návrhu nemôže pri aplikácii ust. § 226 CSP podrobiť preskúmaniu
správnosť záverov prijatých v právoplatnom uznesení zo dňa 07.04.2020 č.k. 5C/11/2020-31.

26. Som toho názoru, že na predmetnú vec je aplikovateľné STANOVISKO R 25/2011
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011 k výkladu §
159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 a § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (teraz ust. § 230 CSP,
§ 234 ods.2 CSP) a teda pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,
ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej

(§ 161 ods.2, § 226, §230 CSP v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p.).

27. Okrem uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno odkázať aj na odbornú
literatúru. Ako príklad možno uviesť, citujem :

„Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata
pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. ..............
Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a ním založenú prekážku res iudicata.“ Števček,M., Ficová,S.,Baricová,J.,

Mesiarkinova, S., Bajánková,J., Tomašovič,M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha :
C.H.Beck,2016, 1120 s.
„Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) sa ako procesná podmienka opiera predovšetkým o
vymedzenie pojmu „tá istá vec" a normatívne o § 159 ods. 3 OSP. Tá istá vec sa posudzuje rovnako ako
pri prekážke začatej veci. Zisťuje sa teda podľa toho, či nárok vymedzený petitom návrhu na predbežné

opatrenie sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov (osôb), pričom o takom nároku
sa už právoplatne rozhodlo uznesením o nariadení predbežného opatrenia. Okrem toho tu však pribúda
ďalšia procesné významná skutočnosť, a to že toto predbežné opatrenie musí trvať, nebolo zrušené ani
nezaniklo z iných zákonných dôvodov.Po zistení takejto prekážky súd, ktorý koná podľa druhej časti Občianskeho súdneho poriadku, musí
činnosť o ďalšom návrhu zastaviť.“ Mazák, J., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura
edition, 1997.

28. Ak sa v predmetnej veci navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie
domáha nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom, názor súdu prvej inštancie, ktorý
pre prekážku res iudicata konanie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil
považujem za správny.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).