Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2012

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7Er/1150/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206209844
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Markovičová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2012:4206209844.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, v konaní zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, proti povinnému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. Č.. XXXX/X, o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 722,96 Eur s príslušenstvom, trov konania vo výške 205,44 Eur a
trov exekúcie,

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.

II. Súd exekúciu pod. sp. zn. 7Er/1150/2006 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Soni Stodolovej,
exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova č. 25, pod EX 1960/2006 v y h l a s u j e z a n e p r í p
u s t n ú a k o n a n i e z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej trovy exekúcie v sume 96,40 Eur.

IV. Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr.
Soni Stodolovej sumu 96,40 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno na základe oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie

k súdnemu exekútorovi vydal dňa 22.09.2006 poverenie č. 5401 014848, v konaní vedenom pod č.
7Er/1150/2006 pre súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú ( EX 1960/2006).

Oprávnený predložil ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 1252/06 zo
dňa 28.04.2006, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8 a ktorý mal nadobudnúť

vykonateľnosť dňa 25.05.2006.

Dňa 08.09.2009 doručil oprávnený na tunajší súd návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka č. 60. Pôvodný súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová dňa 10.11.2010 doručil na tunajší

súd svoje vyjadrenie k návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň predložil aj rozpis
vzniknutých trov exekúcie a originál Ex. spisu.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci ( podmienky konania).

V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a
č.k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.01.2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhuna vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Ex.
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Preto sa tunajší súd preskúmal exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 1252/06 zo dňa 28.04.2006, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8 a ktorý mal
nadobudnúť vykonateľnosť dňa 25.05.2006.

Exekučnýsúdpreskúmalčirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy,
ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom
písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Súd preskúmal aj úverovú zmluvu č. 4072505 zo dňa 13.11.2005 ako aj predložené všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa tejto doložky všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných

poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/19630 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne

z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom
konaní.

Podľa § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)

a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“) v znení zákona č.
336/2005 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvyupravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 O.z. v znení zákona č. 336/2005 Z.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 O.z. v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z. v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo ak bez návrhu.

Tunajší súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou

doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší
spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto
formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a

preto je občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s
povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas
podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj
za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a

individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,

nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho či je preložené rozhodnutie vykonateľným exekučným
titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie

vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod

na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a na zastavenie exekučného konania, a preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené v I. a II. výroku tohto uznesenia, zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 Ex. poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších

právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Ex. poriadku Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže
uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou
214,- Eur vrátane DPH.

Exekučné konanie sa začalo dňa 21.08.2006, teda exekútorovi patrí odmena podľa vyhlášky platnej do
30.04.2008.

Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej

však 16,60 Eur (500 Sk) a najviac 33.193,92 Eur (1. 000. 000 Sk).

Podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200
Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur
(100 Sk).

Podľa § 15 ods. 1 cit. Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 a 2 cit. Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 2)

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods.
1 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za získanie poverenia na vykonanie exekúcie
v sume 3,32 Eur 1x + DPH, za doručenie príkazu na začatie exekúcie v sume 3,32 Eur 1x + DPH, za
doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie v sume 3,32 Eur 1x + DPH, za doručenie exekučného
príkazu v sume 3,32 Eur 1x + DPH, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie v sume

3,32 Eur 1x + DPH, za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného v sume 3,32 Eur 8x + DPH, za každé
ďalšie zisťovanie majetku povinného v sume 3,32 Eur 2x + DPH, spolu v sume 49,80 Eur bez DPH.

Tunajší súd bol pri priznávaní odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky
toho názoru, že v prípade úkonov doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručovanie exekučného

príkazusúdnemuexekútorovipatríodmenaibazajedenúkonaniejepritomrelevantnékoľkokráttobolo
doručované, jedná sa tu o úkon, ktorým je samotné doručenie bez ohľadu na to, koľkým účastníkom sa
má doručiť. Odmenu za ďalšie náklady spojené s počtom doručovania si súdny exekútor môže uplatniť
v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky. V prípade úkonov podľa § 15 ods. 1 písm. g) až j) hovorí
vyhláška o každom zisťovaní a preto je tunajší súd toho názoru, že za takéto úkony je možné súdnemu

exekútorovi priznať paušálnu odmenu viackrát, ak si ho súdny exekútor uplatnil.

Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) § 14 ods. 2 cit. vyhlášky v
sume 13,28 Eur bez DPH. Súdny exekútor požadoval odmenu podľa počtu hodín v celkovom trvaní 15hodín x 6,64 Eur teda celkovo 99,60 Eur bez DPH. Účelne boli vynaložené na exekúciu podľa názoru
exekučného súdu celkovo 2 hodiny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu ( za 2 hodiny ) v
sume 2 x 6,64 Eur.

Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Po
nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 99,60 Eur bez DPH t.j. (15
začatých hodín) nevyúčtoval správne v súlade s ustanovením § 14 ods. 1a) citovanej vyhlášky. Účelne
bolo vynaložených na exekúciu, podľa názoru exekučného súdu, celkovo 95 minút. Súd priznal súdnemu

exekútorovi odmenu za úkony: za vypracovanie písomnej výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku
spoločnosti, pri ktorom považoval za primeraný čas 20 min; za vyhotovenie predvolania povinnému do
úradu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktoré mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v trvaní 15 min.; za
vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie (3ks) a za vypracovanie exekučného príkazu zrážkami zo
mzdy (3ks) súd považoval za primeranú dobu čas v trvaní 2x 20 min, nakoľko bral do úvahy iba čas
potrebný na zmenu adresáta na formulárovom vzore; za vypracovanie časovej špecifikácie jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti v trvaní 20 min.. Spolu bolo teda účelne vynaložených 95 min. zodpovedá
2 hodinám, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu ( za 2 hodiny) v sume 2 x 6,64 Eur +
20% DPH. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky vyplýva,
že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet
jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na

ich vykonanie. Tento názor súdu vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu č. 2Cdo/301/2009 zo dňa
17.012.2009. Podľa názoru tunajšieho súdu, vychádzajúc z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu,
súdnemu exekútorovi za úkony vyhotovenie žiadosti exekútorom o udelenie poverenia, vypracovanie
Upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie, vypracovanie Exekučného
príkazu, vypracovanie Upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie nepatrí odmena podľa § 14 ods.

1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky, pretože je odmeňovaný podľa § 14 ods. 1 písm. b) a ods.
3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky a v opačnom prípade by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za
jednu činnosť exekútora. Odmenu za tieto úkony priznal len v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v
spojení § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Podľa názoru tunajšieho súdu nie je prípustné, aby bola súdnemu
exekútorovi priznaná odmena za jeden a ten istý úkon aj v zmysle 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14

ods. 2 vyhlášky a zároveň v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky.
Slovné spojenie „ získanie poverenia na vykonanie exekúcie“ v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie
žiadosti o udelenie poverenia na súd. Obdobne to platí aj na ďalšie úkony, ktoré si súdny exekútor
vyúčtoval v tomto exekučnom konaní. Za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie
písomného vyjadrenia k zmene súdneho exekútora súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu s

poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/301/2009, pretože bol toho
názoru, že tieto úkony nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu pohľadávky, teda ide o administratívne
úkony, pričom podľa § 25 cit. vyhlášky je náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 16,83 Eur titulom
poštovných nákladov. Nakoľko súdny exekútor si ich uplatnil správne a v súlade s cit. vyhláškou súd
priznal súdnemu exekútorovi titulom náhrady hotových výdavkov sumu 16,83 Eur bez DPH.

Celkovo teda súd priznal exekútorovi odmenu v sume 96,40 Eur vrátane 20% DPH ( nakoľko súd

rozhodoval o trovách po roku 2011) a na jej úhradu zaviazal oprávneného, nakoľko v zmysle § 203
ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je
vykonateľný a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,

ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd rozhodol tak ako
je to uvedené v III., IV. výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov,

vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až IV. tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.