Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309204200
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8309204200.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinakovej, v spore žalobcu mal. W. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného zákonnou zástupkyňou O. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalo bytom C. XXX,
XXX XX D. nad P., právne zastúpený JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom Františkánska
3, 040 01 Košice proti žalovanej Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava
26, IČO: 31383408, právne zastúpená JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom Štefánikovo
námestie 13, Spišská Nová Ves, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C/78/2009-861 zo dňa 02.11.2018 v spojení s opravným

uznesením č. k. 15C/78/2009-884 zo dňa 07.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému náhrada škody v súvislosti s dopravnou
nehodou.

2. Okresný súd Humenné rozhodol rozsudkom č. k. 15C/78/2009-734 zo dňa 21.11.2016 tak, že, cit.:
„ Súd žalobu o zaplatenie bolestného vo výške 14. 219,10 Eur, predstavujúceho 30% krátenie tohto
nároku z dôvodu spoluzavinenia žalobcu zamieta.
Súd žalobu o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.846,20 Eur, predstavujúceho
30 % krátenie tohto nároku z dôvodu spoluzavinenia žalobcu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 %, t.j. vo výške
14.038,50 Eur.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 39,6 %.
Žalovaná je povinná nahradiť štátu trovy štátu v plnom rozsahu.“

3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 21Co/115/2017, 21Co/116/2017-818 zo dňa 29.05.2018 zmenil
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o bolestnom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 9.479,40 Eur, vo výroku o sťažení spoločenského uplatnenia tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 11.230,80 Eur, vo výroku o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia tak,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.161,70 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol o
bolestnom, sťažení spoločenského uplatnenia a zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia a zrušil
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o úrokoch z omeškania, o trovách štátu a trováchkonania medzi stranami sporu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2018.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

4. Po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Prešove rozhodol Okresný súd Humenné ako súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10% p. a. úrok z omeškania zo sumy 14 400,84 Eur od
01.3.2009 do 18.6.2014, 10 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 11 101,29 Eur od 01.3.2009 do 10.6.2015,
10 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 9 479,40 Eur od 01.3.2009 do 24.7.2018 a 9,25 % p. a. úrok
z omeškania zo sumy 14 578,27 Eur od 01.5.2009 do 09.10.2009, 9,25 % p. a. úrok z omeškania zo
sumy 6 551,30 Eur od 01.5.2009 do 25.7.2011, 9,25 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 6 952,50 Eur

od 01.5.2009 do 18.6.2014, 9,25 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 11 225,73 Eur od 01.5.2009 do
10.6.2015, 9,25 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 11 230,80 Eur od 01.5.2009 do 24.7.2018 a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Slovenskej republike p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

5. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 489, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, § 253 ,§ 255, 256 ods.

1, § 262 ods. 1, 2, § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. Vykonaným dokazovaním súdu vyplynulo, že žalobca uplatňuje úroky z omeškania s plnením
peňažného dlhu priznaného mu síce rozhodnutím súdu, ktorým mu ale bola priznaná náhrada škody na
zdraví pozostávajúca zo základného bolestného a SSU. Nejde teda o prípad priznania mimoriadneho

odškodnenia za bolesť a za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

7. Žalobca vznik škody žalovanému oznámil podaním zo dňa 22.12.2008, pričom si uplatnil náhradu
škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 152.017,50 eur. Rozsah škody preukázal
relevantným spôsobom, znaleckými posudkami vypracovanými znalcami z odboru chirurgia (K.. T.

K.) a psychiatria (K.. K. E.). Žalovaný poskytol žalobcovi len čiastočné plnenia, a to v dňoch
18.06.2014, 10.06.2015 a 24.07.2018. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 21Co/115/2017,
21Co/116/2017-818 zo dňa 29.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.08.2018, bolo žalobcovi
titulom bolestného priznaných 9.479,40 Eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 11.230,80 eur
a titulom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 15.161,70 eur, upravil žalobca svoj návrh na

priznanie úrokov z omeškania.

8. S plnením svojho peňažného záväzku sa žalovaný dostal do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 10% resp. 9,25% ročne. Rozhodnou skutočnosťou pre
určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu na to, či omeškanie nastalo pred

alebo po účinnosti nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V danom prípade došlo k vzniku záväzkového
vzťahumedzisporovýmistranamivdecembri2008,kedyžalobcaprvýkrátvyzvalžalovanéhonaplnenie.
Žalovaný mal žalobcovi poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, pričom prešetrenie bol povinný ukončiť do troch
mesiacov od oznámenia žalobcu žalovanému o škodovej udalosti (§ 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001

Z.z..).9. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške od 01.09.2009, resp. od 01.05.2019, teda
od neskoršieho dátumu ako súd 3 mesiace po oznámení žalobcu žalovanému o škodovej udalosti a o
uplatnení nároku na náhradu škody na zdraví.

10. Súd, riadiac sa právnym záverom odvolacieho súdu o trovách štátu, rozhodol tak, že Slovenskej
republike priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a rovnako priznal
žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Obsah odvolania žalovanej

11. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný
vyplatil žalobcovi všetky nároky, ktoré boli preukázané do začatia súdneho konania. Vo vzťahu k

nárokom, ktoré boli preukázané počas súdneho konania, nemohlo dôjsť na strane žalovaného k
omeškaniu. V otázke splatnosti poistného plnenia je potrebné vychádzať z ust. § 11ods. 6 až 8 zákona
č. 381/2001 Z.z. o PZP, ktoré má vzhľadom na osobitnosť úpravy aplikačnú prednosť pred § 517 ods.
2 a § 563 Občianskeho zákonníka. Čiastkové nároky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
žalovaný plnil žalobcovi po ich ustálení vykonaným znaleckým dokazovaním, resp. po právoplatnosti

rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o ustálenie rozsahu spoluzavinenia. Z hľadiska zmyslu a významu
alternatívne formulovanej splatnosti poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP,
keď je rozsah poistného plnenia sporný, a prebieha o ňom súdne konanie, povinnosť poisťovateľa plniť
vzniká až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, keďže
až týmto momentom je ustálený rozsah jeho platobnej povinnosti. Žalovaný postupujúc podľa § 11 ods.

6 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP vykonal potrebné šetrenie a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie
podľa písm. b) predmetného ustanovenia. Nárok štátu na náhradu trov konania nemá oporu v platnej
právnej úprave Civilného sporového poriadku. Ten neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by súd mohol
stranu zaviazať na náhradu trov konania. Za pomer úspechu žalobcu je možne považovať sumu, ktorá
mu bola priznaná v porovnaní so sumou, ktorú požadoval. V prípade vyhovenia odvolania žalovaného

čo do výroku o úrokoch z omeškania by úspech žalobcu predstavoval 59% a úspech žalovaného 41%.
Správne mal súd rozhodnúť, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
18%. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a v jeho napadnutých výrokoch I. a III. tak, že súd
žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietne. Žalobcovi sa prizná voči žalovanému náhrada trov
konania v rozsahu 18%. Výrok o trovách konania navrhol zrušiť.

12. V odvolaní proti opravnému uzneseniu žalovaný doplnil svoju odvolaciu argumentáciu o uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018). Na odvolacích
dôvodoch aj odvolacom návrhu zotrval.

13. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaným poukazovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP nevylučuje možnosť
aplikácie všeobecnej právnej úpravy § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neexistuje najmenší dôvod
na odlišný postup pri omeškaní poisťovateľa s plnením peňažnej a nepeňažnej povinnosti. Nepriznanie
úrokov z omeškania pri porušení povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení šetrenia by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Výška súdom priznaného plnenia závisela
od znaleckého posudku. V takomto prípade, podľa kritéria procesného úspechu nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. S ohľadom na
uvedené je rozhodnutie o trovách konania vecne správne. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §

34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Z obsahu spisu bolo odvolacím súdom zistené a medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca
uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému na základe zákona č. 381/2001 Z.z. Spornou je

aplikácia ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „zákon o PZP“) v kontexte posúdenia momentu splatnosti poistného plnenia pre účely rozhodnutia o
uplatnených úrokoch z omeškania.

18. Tento špeciálny predpis v § 11 ods. 7 zákona o PZP stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného
plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je teda
plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), respektíve po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota

na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak
následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj
základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie
iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj
len čiastočne ,je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď

poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V takomto prípade
plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia potrebného na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému
nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť
poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov,

pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj
nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku
poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

19. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktorý dospel k záveru, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a teda žalovaný by
sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá by mu už bola uložená

právoplatnýmrozhodnutímzaplatiťžalobcovisúdompriznanúnáhraduškody.Nastranedruhej,peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania, upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP, je viazaná na nesplnenie
nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana
poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť
v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

20. Odvolací súd preto zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka
výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasnea zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky
z omeškania podľa osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť
podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že

zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

21. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých

prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

22.Vprejednávanejvecipoisťovateľ,žalovaný,splneniesiinformačnejpovinnostivzmysleust.§11ods.
6 písm. b) zákona o PZP, súdu nepreukázal. Bolo na žalovanom, aby predložil súdu dôkazy na podporu
svojich tvrdení a vylúčil tak aplikáciu ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP spôsobom, ako to učinil súd prvej
inštancie. Za danej dôkaznej situácie, odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom

prvej inštancie, nemôže priznať dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietke nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP bolo v predmetnej veci správne aplikované.

23.Odvolacísúddávapozornostiajlíniurozhodovacejčinnostisúdov,ktorévýkladustanovenia§11ods.
7 zákona o PZP ponímajú ešte prísnejšie vo vzťahu poisťovateľom. V tejto súvislosti poukazuje odvolací

súd aj na právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave v rozsudku pod sp. zn. 6Co/504/2013 zo
dňa 4.11.2013, kde v odôvodnení tohto rozhodnutia predmetný súd uviedol, že úroky z omeškania podľa
ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 6 predmetného zákona sankcionujú len
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti. Nezbavia však poisťovateľa povinnosti platiť úroky z
omeškania za oneskorené plnenie, a to i v prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 6

zákona č. 381/2001 Z.z. splnil včas, teda skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol vysvetlenie
o odmietnutí poistného plnenia. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v konaní pod
sp. zn. 11Co/74/2016 z 19.9.2017 a taktiež pod sp. zn. 20Co/158/2011 z 12.7.2012 a 20Co/45/2012,
ako aj 20Co/66/2011. V týchto rozhodnutiach sa okrem iného uvádza, že ak poisťovateľ sa nestotožňuje
s lekárskym posudkom o výške bodového ohodnotenia, dostáva sa do omeškania, ak mu poškodený

nijako nebráni preveriť správnosť bodového ohodnotenia a zbytočne preverenie odkladal.

24. V prípade vyššie uvedeného, ani splnenie informačnej povinnosti poisťovateľa podľa § 11 ods. 6
písm. b) zákona o PZP nie je dôvodom zbavenia sa povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania z
oneskoreného zaplatenia poisteného plnenia, ktoré sa v dôsledku neskorších rozhodnutí súdov ukáže

ako nedôvodne odmietnuté.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Podľa§142ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,ajkeďmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,

môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

27. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP v

kontexte predošlej právnej úpravy, obsiahnutej v ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

28. Odvolací súd v nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky žalobcu uvádza, že hoci právna úprava
obsiahnutá v CSP explicitne neprevzala znenie ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení
platnom do 30.06.2016, jeho výklad je potrebné zohľadniť v intenciách rozhodovania o náhrade trov

konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, ktoré sa tak aplikuje aj v prípade konaní, v ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu. Pre priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi je smerodajný úspech čo do
základu uplatneného nároku na náhradu škody, nie výška priznaného plnenia. Nemožno totiž zaťažiťžalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku, ktorý v konečnom dôsledku závisí od
úvahy súdu, nezávisle od vôle žalobcu.

29. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je
rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie (vyčíslenie)
vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný
rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere
k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou

a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť,
že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade
trov konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3 M Cdo 14/2009, 3 M Cdo /2007).

30. Zásadu úspechu vo veci (§255 CSP )

treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že

do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná
otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“
odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. (rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017).

31. V kontexte vyššie uvedené, pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné vychádzať z dikcie ust.
§ 255 ods. 1 CSP ako to učinil súd prvej inštancie. Výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu aj
znaleckých posudkov, preto pre plný úspech žalobcu v spore postačuje vyhovenia žalobcu aspoň v jej
časti. Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci ani v tomto prípade nebola opodstatnená.

32. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/3/2018 zo dňa 31.07.2018,
štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou,
ustanovením § 148 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich
náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava Civilného sporového poriadku analogické
ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 Civilného sporového

poriadku s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 a § 470 ods. 2 1 Civilného sporového poriadku je možné štátu priznať náhradu trov konania
voči neúspešnej strane sporu aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.

33. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa

výsledku konania podľa § 255 či § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o
samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.
()

34. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania štátu,
ktoré znáša neúspešná strana sporu.

35. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť námietky nesprávneho právneho posúdenia
veci vo vzťahu k žiadnemu napadnutých výrokov rozsudku. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok potvrdil

ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).