Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Segečová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 64Ek/712/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287875
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120287875.3
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776
005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému L. R., nar. XX.X.XXXX, E.: XX XXX
XXX, bytom XXX XX P. Panica XXX, o vymoženie 202,82,-EUR, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/712/2020 zo dňa 19. júna 2020, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/712/2020
zo dňa 19. júna 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/712/2020 zo dňa 19. júna 2020.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 30.4.2020 sa začalo proti povinnému
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu,
ktorým je Platobný výmer vydaný SIDERIA ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa, pobočka Košice
ČPV: 2004-0100-02007/IS zo dňa 20.5.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
11.6.2004 a Platobný výmer vydaný SIDERIA ISTOTA, združená zdravotná poisťovňa, pobočka Košice
ČPV: 2005-0100-01972/IS zo dňa 8.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
5.4.2005 (ďalej len „exekučné tituly“). Pôvodná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr.
Svätoslavom Mruškovičom, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 080 01 Prešov pod EX
2305/2007, pričom dňa 21.3.2020 došlo k ukončeniu exekučného konania vedeného pred Okresným
súdom Rožňava pod sp. zn. 12Er/266/2007.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn.
64Ek/712/2020 zo dňa 19.6.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, v časti vymoženie iných trov - paušálnych trov
starej exekúcie vo výške 42,-EUR, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa oprávnený návrhom
na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia peňažného nároku a iných trov vo výške
42,-EUR (paušálnych trov starej exekúcie). Paušálne trovy starej exekúcie však prináležia súdnemu
exekútorovi,pričom§6ods.2ZoUNEKuvádza,žetietotrovyznášaoprávnený,alezároveňneumožňuje
oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Uvedený zákon v ustanovení § 9 ods. 3 ďalej
výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním opätovného návrhu
na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku.
K uvedenému vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený má právo uplatniť si nárok len v rozsahu
toho, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu
súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Oprávnený nemá nárok domáhať
sa paušálnej náhrady trov starej exekúcie ale ani trov právneho zastúpenia v tomto exekučnom konaní.Uvedené platí aj pre nárok na náhradu poplatku za vykonanie zaručenej konverzie a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Vyšší
súdny úradník pre úplnosť poukázal aj na dôvodovú správu k ZoUNEK, podľa ktorej oprávnený môže
požadovať aj úhradu paušálnych nákladov, ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, avšak
poukázal na to, že dôvodová správa k zákonu, nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom
a teda nie je pre súd záväzná. Zákon naopak v ustanovení § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že
oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho
podaním. Na základe uvedeného potom vyšší súdny úradník konštatoval, že oprávnený si v návrhu na
vykonanie exekúcie uplatnil nárok v rozpore so zákonom a preto v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného v časti iných trov (paušálnych trov starej exekúcie)
vo výške 42,-EUR.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené oprávnenému dňa
22.6.2020, podal oprávnený dňa 7.7.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Dôvodom
podania sťažnosti je nesprávne právne posúdenie veci. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal
na znenie ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorého je upovedomenie o
zastavení starej exekúcie, exekučným titulom. Tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. ZoUNEK
zároveň neurčuje, či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie
nároku súdneho exekútora voči oprávnenému alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na
uplatnenienárokuoprávnenéhovočipovinnému.Vzhľadomnauvedenémáoprávnenýzato,žeúhradou
paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora
voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu
týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej
exekúcie. Tento nárok je zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie
návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov zákonodarca
by toto ustanovenie nezahrnul priamo do formulára. Ďalej oprávnený poukázal aj na to, že ZoUNEK
oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
a tým ustanovuje oprávnenému možnosť pokračovania v už začatom konaní, pričom do jedného roka
od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému
z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného podľa názoru oprávneného vyplýva, že v prípade prijatia
právneho posúdenia súdu v napadnutom uznesení, by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého
konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení
pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysle ustanovenia §9 ZoUNEK.
Oprávnenýtýmtopostupom„stratí“možnosťuplatneniauhradenýchtrovvočipovinnému,ktorýchprávny
základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané právo na podanie
opravného prostriedku. Jedinou možnosťou oprávneného by bolo v takomto prípade podanie žaloby
na príslušný súd na vymoženie paušálnych trov vo výške 42 €, čím by došlo k ďalšiemu navyšovaniu
pohľadávkyvočipovinnémuaďalšiemuzaťažovaniusúdukonanímozaplatenieatonapriekskutočnosti,
že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému ZoUNEK
priznal charakter exekučného titulu. Oprávnený má za to, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie
exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní
s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul na
základe ktorého je exekučné konanie vedené treba posudzovať osobitne a s poukazom na osobitnú
úpravupodľaZoUNEK.Pokiaľbysmeprijalizáversúduprijatývnapadnutomuznesení,potombydošlok
výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. Na základe uvedeného preto oprávnený
navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov
exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene
ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje
sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty', ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
10. Podľa § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na
zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy
uplatňuje.
11. Podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu
paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného
konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
12. Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK, okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1, oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
13. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre
rozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Súd naň preto v podrobnostiach odkazuje.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného
konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď s poukazom na znenie ustanovenia §
9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, podaný opätovne po
zastavení starej exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho
podaním.Ustanovenie§6ods.3ZoUNEKjevdanomzákoneuvedenétakýmjednoznačnýmspôsobom,
že nie je možné dospieť k jeho opačnému výkladu tak, ako ho vykladá oprávnený s poukazom na
dôvodovúsprávuknemu.Akosprávneužajvyššísúdnyúradníkuviedol,dôvodovásprávaniejepresúd
záväzná a pokiaľ aj uvádza, že paušálne trovy síce zaplatí oprávnený, ale z pohľadu „práva hmotného“
sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky), čo znamená, že
v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu
od povinného, v paragrafovom znení zákona, ktoré je pre súd záväzné, takýto zámer zákonodarcu,
upravený vôbec nie je. Nemožno považovať za právne akceptovateľné tvrdenie oprávneného, že
úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho
exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na
úhradu týchto trov na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej
exekúcie z dôvodu, že podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie je špecifickým inštitútom
a preto aj exekučný titul treba posudzovať osobitne. Oprávnený nepreukázal súdu, že by právo z
exekučnéhotitulu,ktorýmjeupovedomenieoukončenístarejexekúcieprešlonaneho.Išloibaotvrdenie
oprávneného, ktoré v rovine tvrdenia aj ostalo. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK pritom nepochybne
vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným titulom z ktorého právo je priznané
v prospech súdneho exekútora a vo vzťahu k oprávnenému a nie v prospech oprávneného vo vzťahu
k povinnému. Vyšší súdny úradník preto správne uviedol, že oprávnený nedisponuje exekučným
titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK, nakoľko upovedomenie o zastavení starej exekúcie je exekučným
titulom súdneho exekútora voči oprávnenému. Súd k uvedenému dodáva, že oprávnený si nemôže pri
opätovnompodanínávrhunavykonanieexekúcieuplatňovaťpaušálnetrovystarejexekúcienielenpodľa
§9ods.3ZoUNEK,t.j.zozákona,akonáhradutrovspojenýchspodanímnávrhunavykonanieexekúcie,
ale predovšetkým s poukazom na ustanovenia § 45 a § 61r Exekučného poriadku, keďže jednou zo
základných zásad exekučného konania je, že exekúciu možno viesť zásadne iba v rozsahu nárokov
vyplývajúcich z exekučného titulu, uvedených v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Ako
už bolo uvedené, oprávnený nedisponuje exekučným titulom podľa § 6 ods. 3 ZoUNEK.15. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti preto dospel k záveru, že oprávnený nedisponuje žiadnym
exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné viesť exekúciu voči povinnému, v časti sumy
zamietnutej napadnutým uznesením.
16. Exekučný súd môže k tvrdeniam oprávneného už iba dodať, že právna argumentácia oprávneného,
poukazujúca na zásah do práv veriteľa, na navyšovanie jeho nákladov spojených s vymožením
pohľadávky voči povinnému, teda v podstate na disproporcionalitu práv veriteľa a dlžníka, pri
zastavení starých exekúcií (t.j začatých za účinnosti právnej úpravy, ktorá časovo neobmedzovala
trvanie exekúcie) priamo osobitným zákonom, t.j. aj proti vôli veriteľa ako oprávneného, je pre súd
pochopiteľná. Súd však musí vychádzať zo zákonnej úpravy ZoUNEK, či iných právnych predpisov
tak, ako ich schválila Národná rada SR väčšinou hlasov svojich poslancov, a to napriek tomu, že
ako naznačil oprávnený, právne predpisy sú voči nemu nespravodlivé. Na druhej strane, rešpektujúc
očakávania oprávneného na vymoženie pohľadávky od povinného, súd poukazuje aj na to, že už aj
v súčasnosti platná a účinná právna úprava exekučného konania, časovo ohraničuje trvanie exekúcie
voči povinnému, pričom zákonodarca mu ponechal po zastavení exekúcie možnosť podať návrh
na vykonanie exekúcie opätovne. Náhradu nákladov, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, mu však
zákonodarca priznal vo vzťahu k povinnému iba v rozsahu opätovne zaplateného súdneho poplatku (§
9 ods. 3 ZoUNEK).
17. Exekučný nemôže akceptovať ako exekučný titul oprávneného voči povinnému, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie, ktoré je exekučným titulom súdneho exekútora voči oprávnenému, iba na
základe toho, že došlo k osobitnej úprave zastavenia starých exekúcií. Ak by mal zákonodarca taký
úmysel, ako to tvrdí oprávnený, bol by ho zahrnul do ustanovení samotného zákona ZoUNEK, čo
však neurobil. Preto, ak by exekučný súd postupoval v exekučnom konaní vedenom voči povinnému,
aj v časti paušálnych trov starej exekúcie, t.j. bez spôsobilého exekučného titulu svedčiaceho v
prospech oprávneného, postupoval by arbitrárne, svojvoľne, v rozpore so ZoUNEK a v rozpore s ďalšími
ustanoveniami Exekučného poriadku.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd sťažnosť oprávneného považoval za nedôvodnú,
keďže oprávnený nedisponuje exekučným titulom voči povinnému na vymáhanie nároku, ktorý si v
podanom návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil a zamietol ju.
19. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je
účastníkom konania oprávnený.
23. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j.
pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani
táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou
nároku sa preto súd už nezaoberal.
24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.