Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010180
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalackyvsenátezloženomzpredseduJUDr.ErikaTomusaaprísediacichGustávaBeleša,

Márie Spustovej, v trestnej veci obžalovaného Z. M., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Z. M., narodený XX. F. XXXX v: F., L. J., trvale bytom č. d. XXX, XXX XX B. W.,

sa uznáva vinným, že

dňa 08.10.2016 po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn.

J. S., ev. č. W zelenej farby, na ceste 11/501, km 32,1 v smere Plavecké Podhradie - Plavecký Mikuláš,
v čase cca o 13,37 h, v ľavotočivej zákrute, v km 32,1 neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 16 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, zišiel z cesty vpravo, kde sa vozidlo zapichlo do zeme
a prevrátilo sa, pričom spolujazdkyňa - poškodená X. V., nar. XX.XX.XXXX/, bytom B. W. XXX zostala
zakliesnená vo vozidle tak, že jej boli znemožnené dýchacie pohyby v dôsledku čoho sa zadusila,
po dopravnej nehode v čase o 13.54 h bol obvinený podrobený dychovej skúške na zistenie požitia

alkoholických nápojov elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020plus, číslo A410143, číslo merania 898,
s výsledkom 0,86 mg/l (1,79 promile) alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 14.13
h mu bola nameraná hodnota 0,84 mg/l (1,75 promile) alkoholu v dychu,

teda

ako vodič dopravného prostriedku, v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Trestného zákona ukladá súd obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená S. V., nar. XX. T. XXXX v B. W., trvale bydliskom
č. d. XXX, XXX XX B. W., so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 26. apríla 2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu
z 26. apríla 2017, č. 1 Pv 541/16/1106-16, na obžalovaného Z. M. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.
4 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. novembra 2017 obžalovaný po poučení o svojich právach a

povinnostiachurobilvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b)zákonač.301/2005Z.z.Trestnéhoporiadku,
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenTrestnýporiadok),žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovo
výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý
trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené

v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z
prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a náhrady škody, a to aktualizovaným odpisom z registra trestov,
aktualizovanou lustráciou v registri priestupkov, znaleckým posudkom č. 45/2016 a 57/2016, záznamom
dopravnej nehody + fotodokumentáciou, EKV a uplatneným nárokom poškodenej na náhradu škody +

podaním z 21. novembra 2017.

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je
výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 149 ods. 4 s poukazom na § 149 ods. 3 Trestného zákona)

v rozpätí štyri roky až desať rokov.

Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky
vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to objektívnej stránky (spôsob spáchania činu
a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, tak súd konštatuje, že podstatou skutkového
deja bolo to, že obžalovaný v ľavotočivej zákrute neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré

možno predvídať, čím porušil zákon o cestnej premávke, pričom jazdil značne pod vplyvom alkoholu(1,75 ‰). Uvedené konanie obžalovaného viedlo k zídeniu z vozovky vpravo, vrátil sa na vozovku
a následne znovu zišiel z vozovky vpravo, pričom narazil pravou prednou časťou vozidla do zeme,
následkom čoho sa vozidlo otočilo o 180 stupňov a zostalo stáť vpravo v priekope, a k smrti poškodenej

X. V.. Smrť poškodenej je preto v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Čo sa týka posúdenia zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný, ako osoba, ktorá
v tom čase podľa vlastného vyjadrenia požívala alkoholické nápoje (o ktorých tak musel vedieť, čo
môžu spôsobiť a spôsobujú), opätovne užil alkoholické nápoje a značne ovplyvnený alkoholom sadol

za volant auta. Tento spôsob jeho konania svedčí o ľahostajnosti k tomu, čo z jeho požívania alkoholu
a zo šoférovania pod takýmto vplyvom môže vzísť.

Okolnosti, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania skutku, jeho následku a zavinenia preto súd vyhodnotil
v neprospech obžalovaného.

Súdvyhodnotilajosobuobžalovanéhoamožnostijehonápravy,pričomzistil,žeobžalovanýnebolsúdne
trestaný a priestupkovo bol prejednávaný len raz - v roku 2012. Z hľadiska trestnoprávneho (páchania
trestnej činnosti) viedol preto obžalovaný riadny život.

Napokon súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to,

že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Trestného zákona] v tom
zmysle, že sa nedopúšťal trestnej činnosti, a tiež, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, súd nezistil
ani jednu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a
preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Zákonnom ustanovená trestná sadzba je v rozpätí štyri
roky až desať rokov s tým, že rozdiel je šesť rokov a jedna tretina sú dva roky. Po tejto úprave bola

trestná sadzba u obžalovaného v rozpätí od štyroch rokov až do ôsmich rokov, pričom súd vychádzal pri
určovaní druhu trestu z toho, že ak ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v
osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6
Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy,
ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Trestného zákona), respektíve

tri roky (§ 51 ods. 1 Trestného zákona). Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pri ukladaní
trestu podľa trestnej sadzby uvedenej v § 149 ods. 4 Trestného zákona je možné uložiť len trest odňatia
slobody a to v jeho nepodmienečnej forme.

Súd preto dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a pre nápravu obžalovaného je potrebné uložiť

nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože spáchaný skutok je pomerne závažný (čo vyjadruje tak
zákonodarca stanovením trestnej sadzby ako aj spôsob spáchania činu, jeho nenapraviteľný následok
a forma zavinenia obžalovaného). Súd však čiastočne vzal do úvahy aj preukázané spoluzavinenie
poškodenej (nebola pripútaná bezpečnostným pásom) a preto uložil trest na samej spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby, čo je vyjadrené tým, že súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere štyri roky.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Súd uloženie uvedeného trestu kombinoval s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na doživotie, pretože na to boli jednoznačne splnené podmienky ustanovené v § 61 ods. 5 písm. b)
Trestného zákona, nakoľko súd odsúdil obžalovaného za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4
Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.

Pokiaľ ide o nárok poškodenej S. V. (matky X. V.) na náhradu škody, súd ju podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku odkázal na civilný proces, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vysloveniepovinnosti na náhradu škody, alebo by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.