Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 6, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211944
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717211944.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcov: I. rade Z. U.,

rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., A. D. XXXX/X a II. rade Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T., 9. mája
W./XX, proti žalovanému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., A. D. XXXX/XX, práv. zast. Advokátska
kancelária Krnáč s. r. o., IČO: 47 232 293, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie slobody 2, o zaplatenie
8.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v I. a II. rade sumu vo výške 8 000,- €, v lehote do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v I. a II. rade trovy konania v rozsahu 100%, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobkyňavI.radesasvojimžalobnýmnávrhom,doručenýmnatunajšísúddňa10.10.2017domáhala
toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 000,- €, ako aj na náhradu trov konania a to
na tom základe, že žalobkyňa v I. rade má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 8 000,- €
titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2017 na základe ktorej žalovanému požičala 8 000,- € s dobou
splatnostido7.8.2017.Napriektomu,žeZmluvaopôžičke bolasplatnádňa7.8.2017,žalovanýuvedenú
pôžičku po viacerých výzvach neuhradil. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa v I. rade vyzvala žalovaného

na uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého žalovaný
písomne uznal dňa 16.8.2017, že predmetný záväzok zaplatí, pričom bola určená nová lehota splatnosti
a to do 24.8.2017. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 8 000,- € do súčasnosti ani napriek viacerým ústnym
výzvam neuhradil.

2. Súd na návrh žalobkyne v I. rade vydal platobný rozkaz v zmysle jej žalobného návrhu pod č.k.
13C/44/2017-17 zo dňa 12.10.2017.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný dňa 1.8.2017 v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom
Z. S., miesto podnikania A. D. XXXX/XX, XXX XX T., P.: XXXXXXXX prijal od žalobkyni v I. rade sumu
vo výške 8 000,- €, pričom táto suma predstavovala zálohu na stavebný materiál. Na základe ústnej
dohody so žalobkyňou žalovaný zaslal emailom cenovú ponuku zo stavebnín MPL na materiál navrhnutý

na stavbu rodinného domu projektovou dokumentáciou (jednalo sa o cenovú ponuku na stavbu). Za
účelom vysporiadania zálohy na nákup stavebného materiálu žalovaný požiadal žalobkyňu o výber
stavebného materiálu z priloženej cenovej ponuky v hodnote poskytnutej zálohy, t.j. vo výške 8 000,-
€. Žalovaný zároveň požiadal žalobkyňu v I. rade o písomné stanovisko zo dňa 18.9.2017 vo formeemailu, pričom na základe výberu stavebného materiálu mal byť žalobkyni v I. rade dodaný stavebný
materiál v rámci stavebninami určenej dodacej lehoty. Žalobkyňa však na výzvy zo strany žalovaného
ohľadom výberu stavebného materiálu žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaný ďalej k veci uviedol,

že tvrdenia žalobkyne v I. rade v žalobe sa nezakladajú na pravde, pričom žalovaný nikdy neuzavrel
Zmluvu o pôžičke so žalobkyňou a právny titul uplatňovaného nároku neexistuje. Finančné prostriedky,
ktoré žalobkyňa žalovanému poskytla boli určené ako záloha na nákup stavebného materiálu. Žalovaný
považuje za dôležité zdôrazniť, že vo výpise z účtu, ktorý predložila žalobkyňa je v kolónke „doplňujúce
údaje“ uvedené: záloha na nákup stavebného materiálu, čo jednoznačne preukazuje na aký účel boli

finančné prostriedky žalovanému zo strany žalobkyni poskytnuté. Pokiaľ ide o dokument s názvom
„dohoda o vrátení peňazí“ zo dňa 16.8.2017, k tomu žalovaný uviedol, že tento dokument nemožno
považovať za uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňa náležitosti
uznania dlhu v zmysle spomínaného ustanovenia a ide o absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný k
tomu uviedol, že predmetný dokument podpísal bez jeho vôle. Žalobkyňa v I. rade použila psychické
donútenie, vyhrážky a zastrašovanie, čím z donútenia predmetný dokument podpísal. Žalovaný podal

trestné oznámenie, pričom v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 27.9.2017, sp. zn. ORPZ-BB-
OPP4-1917/2017 bližšie uvádza okolnosti, za ktorých došlo k podpísaniu dohody o vrátení peňazí,
pričom túto zápisnicu predložil ako dôkaz, že dohodu o vrátení peňazí podpísal pod psychickým
nátlakom a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalovanýneuznávalnárokžalobkynevI.rade,ktorýžalobkyňavI.radevžalobevyčíslila,nakoľkoprávny

titul, z ktorého mal uplatňovaný nárok vzniknúť neexistuje. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a
priznať mu nárok na náhradu trov konania.

4. V priebehu konania Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13C/44/2017-130 zo dňa 31.5.2018 pripustil,
aby do konania ako ďalší subjekt na strane žalobcu vstúpil Q. U., nar. XX.X.XXXX, ako žalobca v II. rade.

Zároveň súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 8 000,- € žalobcom
v I. a II. rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom žalobkyne v I. rade, žalobcu
v II. rade, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchom žalovaného,

potvrdenkou transakcie z výpisu z účtu, detailmi obratu na účte, dohodou o vrátení peňazí, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Súd z prednesu žalobkyne v I. rade na prvom pojednávaní, konanom dňa 24.5.2018 zistil, že čo
sa týka žalovaného, tak toho pozná cez svojho švagra, Q. N., ktorému žalovaný staval rodinný dom,

približne v roku 2012. K veci ďalej uviedla, že už dlhší čas s manželom plánovali buď si postaviť, alebo
kúpiť rodinný dom. Keďže predtým nemali dobré skúsenosti s jednou stavebnou firmou a žalovaného
poznali ako podnikateľa, ktorý je schopný postaviť rodinný dom, tak žalovaného aj s manželom oslovili,
či by bol ochotný im postaviť rodinný dom, na čo im žalovaný uviedol, že áno a dohodli sa na tom, že
najskôr oni musia odkúpiť pozemok a keď sa odkúpi pozemok, tak on bude ochotný pracovať na stavbe

ich rodinného domu. K veci uviedla, že po týchto ich vzájomných dohodách ju aj s manželom žalovaný
kontaktoval a poprosil ich, či by mu mohli požičať najskôr sumu 6 000,- €, bolo to koncom júla 2017 a
to za účelom, že on tieto finančné prostriedky musí vložiť stavebninám MPL Zvolen a keď ich vloží, tak
bude mať zľavu na materiál a to vo výške 30%. Tak isto im uviedol, že on im tieto finančné prostriedky
vráti do 4.8.2017, nakoľko mu tieto majú prísť zo stavby v Žiari nad Hronom. K veci ďalej uviedla, že ku

dňu 11.8.2017 mali kupovať pozemok, a preto žalovaného upozorňovali, že až mu finančné prostriedky
požičajú, tak ich im musí vrátiť najneskôr do tohto termínu. Ďalej im uviedol, že aj keby ich dom nestaval
on, tak zľavu zo stavebnín MPL využije na tej stavbe v Banskej Bystrici a ako požičovné by im zaplatil
sumu 300,- € navrch. K veci uviedla, že ústne sa dohodli približne 26.7. resp. 27.7.2017, presne sa už
nepamätala,žedňa31.7.2017muzapožičajúfinančnéprostriedkyvovýške6000,-€slehotousplatnosti

jeden týždeň, pričom žalovaný im uviedol, že im vráti finančné prostriedky vo výške 6 300,- €. K veci
uviedla, že predtým už jej žalovaný dal číslo účtu, avšak dňa 31.7.2017 sa telefonicky spojili, pričom
žalovaný uviedol, že uvádza iné číslo účtu, aby to poslali na tento účet a ona zistila, že sa jednalo o
iný účet, ako im oznámil žalovaný predtým. V ten deň povedal, že by bolo vhodné, keby vložili na ten
účet sumu 8 000,- € a žalobkyňa v I. rade tvrdila, že sa dohodli, že mu požičajú sumu 8 000,- € a to s

lehotou splatnosti do 4.8.2017. Tieto veci prebehli cez telefón nie s ňou, ale s jej manželom. K veci ďalej
uviedla, že ona robila tento bankový prevod cez internet a keď to písala, pýtala sa ho cez jej manžela,
čo má napísať do poznámky. Manžel jej povedal, že žalovaný mu povedal, aby tam napísala „záloha
na nákup stavebného materiálu“, pričom manželovi povedal, aby mu to daňovo sedelo, že nemôžeprijať tieto peniaze a je potrebné uviesť túto poznámku. Žalobkyňa v I. rade tvrdila, že je pravda, že
túto poznámku vo forme „záloha na nákup stavebného materiálu“ pri bankovom prevode uviedla, avšak
tvrdila, že toto nebola pravda. K veci ďalej uviedla, že s manželom nechceli žiadnu písomnú zmluvu o

pôžičke, nakoľko predpokladali, že tento človek im bude stavať rodinný dom. K veci ďalej uviedla, že je
pravda, že žalovaný ešte pred poskytnutím tejto pôžičky, keď sa stretli na mieste samom a stretli sa na
pozemku, ktorý mali kúpiť toho 11.8.2017 a vtedy im vravel, že má možnosť nakúpiť stavebný materiál vo
firme MPL so zľavou, pričom im neuvádzal, v akej výške má byť tá zľava. Žalobkyňa v I. rade ďalej k veci
uviedla, že lehota splatnosti nebola do 4.8.2017, ale bola dohodnutá tak, ako je to napísané v žalobe do

7.8.2017. K veci ďalej uviedla, že manžel už začal niečo tušiť, že niečo so žalovaným nie je v poriadku,
lebo po poskytnutí finančných prostriedkov sa žalovaný prestal ozývať. Žalovaný prestal dvíhať telefón
a je pravda, že už po lehote splatnosti zdvihol telefón a začal im uvádzať, že finančné prostriedky vráti,
ale v inej lehote a nehovoril nič o nijakom materiály. K veci uviedla, že dňa 11.8.2017 mali kúpiť stavebný
pozemok v hodnote 40 000,- €, toto však nezrealizovali, lebo im chýbalo práve tých 8 000,- €. Žalobkyňa
tvrdila, že dohoda so žalovaným bola taká, že im vráti predmetné finančné prostriedky titulom pôžičky.

K veci ďalej uviedla, keďže sa im nepodarilo skontaktovať so žalovaným do 11.8.2017, tak oslovili Q.
N., ktorý bol veľmi dobrý kamarát žalovaného a ktorý im ho vlastne odporučil, aby dohodol stretnutie so
žalovaným a podľa žalobkyne miesto a čas stretnutia vybral žalovaný. Žalobkyňa v I. rade ďalej k veci
uviedla, že ešte pred týmto stretnutím sa im podarilo spojiť telefonicky so žalovaným, keď ho telefonicky
kontaktoval jej manžel a vtedy mu žalovaný povedal, že sumu nevie vrátiť, nakoľko 15 000,- € vložil do

stavebnín MPL a manžel mu povedal, že už neplatí ani tá dohoda, že keď kúpia pozemok, že im bude
stavať rodinný dom, keďže stavebný pozemok nekúpili. Na to zareagoval tým spôsobom, že peniaze,
ktoré vložil do MPL v pobočke Zvolen sa už nedajú vytiahnuť a je možné to riešiť len cez centrálu v
Bratislave. Oni navštívil aj firmu MPL stavebniny, pobočka Zvolen, kde im oznámili, že nie je pravda,
že by žalovaný tam vložil sumu 15 000,- €. Potom kontaktovali žalovaného a on iba hodil plecom, že

im nevráti tieto finančné prostriedky. Žalobkyňa v I. rade k veci uviedla, že stretnutie dňa 16.8.2017 v
kaviarni Sedmička vybavil Q. N.. K veci uviedla, že najskôr na stretnutie prišla ona s jej manželom a už
v tejto kaviarni bol žalovaný, pričom spočiatku tam nebol Radovan N. a žalovaný ešte predtým uviedol,
že momentálne finančné prostriedky nemá, ale bude to nejakým spôsobom riešiť. Vtedy im nič nevravel
o dákom stavebnom materiály, keby o tom povedal, tak ona by bola ochotná sa na tom dohodnúť v

tom čase, aby svoje finančné prostriedky aspoň nejakou formou získala. Následne prišiel Q. N., ktorý
si len medzi nich sadol, avšak nič nehovoril. Následne medzi nimi prebiehala komunikácia o tom, že
žalovaný im vyprával kadejaké príbehy, že aké má podnikateľské aktivity, aké má plány a keď získa
finančné prostriedky, tak im ich vráti. Rozprával napr., že môže predať auto do A-čka, rozprával o dákych
traktoroch, stavbách. Žalobkyňa ďalej k veci uviedla, že v rámci týchto rozhovorov nakoniec žalovaný

uviedol termín, že vráti tieto finančné prostriedky do 24.8.2017. Aby žalobkyňa mala niečo v ruke, išla aj
s manželom a opustila predmetnú kaviareň a fakticky žalovaný tam ostal sám a išli kúpiť pero a papier,
aby mohli napísať ten papier, ktorý je založený v spise. Následne sa vrátili, ona tento papier napísala
a žalovaný bol vedľa nej, keď ona tento papier písala a zároveň, keď to písala, tak to čítala, čo píše a
žalovaný to dobre počul. Samotný žalovaný v rámci týchto rozhovorov uviedol, že ako zábezpeku im dá

auto. Toto aj urobil. Následne žalovaný poskytol všetky údaje a spolupracoval, dal jej číslo ŠPZ, ako aj
WIN číslo a následne to podpísal a podpísal to aj N., ako svedok. Dokonca žalovaný uviedol, že môžu
toto ísť aj overiť k notárovi. Všetci traja išli každý na svojom vozidle a potom sa dohodli, že z tadiaľ odídu
a že sa stretnú u JUDr. Brázdila. Odišli z kaviarne Sedmička na notársky úrad k JUDr. Brázdilovi a zistili,
že notársky úrad v tom čase už nemal úradné hodiny a nikto tam nebol. Následne im žalovaný povedal,

že nech idú pred ich bytovku a tam im odovzdá auto. Tak sa aj stalo a teda prišli pred ich bytovku a
tam im odovzdal predmetné motorové vozidlo a dal im preukaz aj kľúče. Medzitým prešiel aj dátum
24.8.2017 a stále žalovaný hovoril, že peniaze nemá, že treba vydržať. Následne po tomto termíne,
dokonca žalovaný sa s jej manželom dohodli, že predmetné motorové vozidlo pôjdu predať do AAA-
auto, pričom žalovaný neprišiel a s mužom sa nestretli, aby išli predať toto auto. Následne po niekoľkých

dňoch od advokátskej kancelárie JUDr. Krnáča im prišla výzva s upozornením, že násilne odobrali auto a
že sú ho povinní vrátiť. K veci uviedla, že v reštaurácii bolo kopec ľudí, mohol žalovaný kedykoľvek odísť
a nebolo to žiadnym násilím, dokonca im to sám ponúkol. Následne sa od cudzích ľudí začali dozvedať,
že z ich pohľadu žalovaný má na rováši viac podvodov a zistili, že aj tie autá, keďže mal dve KIE sú na
leasing a neboli vyplatené a on im dal na drzovku do zálohy cudzie auto. Následne, keď tieto veci zistili,

kontaktovali leasingovú spoločnosť a odovzdali predmetné motorové vozidlo majiteľovi a to leasingovej
spoločnosti, pričom pri odovzdávaní sa dozvedeli, že leasingovka už mesiac auto hľadala, vtedy tam
prišiel aj žalovaný, avšak leasingová spoločnosť jemu auto nevydala a zobrala si ho leasingovka s tým,
že čo sa týka odovzdávania motorového vozidla, toto vyplýva z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidlazo dňa 7.11.2017. Žalobkyňa k veci uviedla, že je pravda, že prišla na mail ponuka stavebného materiálu
a ceny od žalovaného, avšak jednalo sa o bežne letákovú ponuku a bolo to už potom, ako bol podpísal
ten papier o vrátení peňazí do 24.8.2017.

7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že sa pridržiavajú písomne podaného odporu,
ako aj ich vyjadrení.

8. Súd z prednesu žalobcu v II. rade, na pojednávaní konanom dňa 6.9.2018 zistil, že so žalovaným

sa žalobca v II. rade zoznámil prostredníctvom svojho švagra Q. N. približne pred 5 rokmi a od toho
obdobia sa so žalovaným viac - menej stretával príležitostne. Stalo sa, že keď bol žalovaný s pánom
N. na dovolenke, tak samotný žalovaný ho poprosil, či by mu nechodil polievať kvety do jeho bytu, s
čím žalobca v II. rade súhlasil. K veci ďalej uviedol, že v roku 2017 on a žalobkyňa v I. rade, ktorá je
jeho manželka uzatvorili so spoločnosťou LGinvest Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba
rodinného domu v lokalite Zátišie nad Priehradou vo Zvolene. Keďže vedel, že žalovaný má stavebnú

činnosť, tak ho poprosil, či by sa nešiel pozrieť na toto dielo a to z toho dôvodu, aby sa uistil, že toto dielo
je vykonávané tak, ako má byť. Je pravda, že nevolal žalovaného priamo on, ale keďže v ten istý deň
bol na stavbe aj švagor N., tak priamo on zavolal žalovaného, nech sa príde na túto stavbu pozrieť. Keď
sa dostavil žalovaný na miesto stavby, pričom v tom čase, keď prišiel žalovaný pozrieť na túto stavbu,
tak boli urobené základy a platňa ešte nebola. Žalovaný keď to videl, tak uviedol, že podľa neho tie

základy nie sú také, ako by mali byť, uviedol, že prečo to nie je zaizolované a uviedol, že on by to aj vedel
zaizolovať. Žalobca v II. rade k veci uviedol, že on potom, kontaktoval tú spoločnosť, ktorá mala stavať
tento rodinný dom, pričom jej zástupca mu uviedol, že by malo byť všetko v poriadku. Následne ho znovu
kontaktoval žalovaný a uviedol mu, že on by toto vedel opraviť aj postavať rodinný dom. Žalobca v II.
rade tvrdil, že žiadna dohoda o výstavbe tohto rodinného domu medzi nimi nevznikla. On mu povedal,

že keď by nebol spokojný s prácou tohto zhotoviteľa, tak potom ho osloví a on na to uviedol, že v tom
prípade by uzatvorili riadnu Zmluvu o dielo. Je pravda, že žalovaný si pýtal projektovú dokumentáciu,
ktorú mu aj dali a to z toho dôvodu, aby vedel zistiť, aké základy sú naprojektované. V tom čase oni
nemali prerušenú zmluvu s LGinvest, tede kategoricky poprel, že by bola uzavretá medzi nimi nejaká
zmluva o dielo. Následne odišli na dovolenku a po návrate z dovolenky ho žalovaný kontaktoval a to tým

spôsobom, že mu volal. Následne sa teda so žalovaným stretli a na tomto stretnutí mu uviedol, že on by
chcel dostavať ich rodinný dom. Žalobca v II. rade mu uviedol, že to nie je možné, nakoľko túto stavbu
realizuje spoločnosť LGinvest a dokonca oni neboli ani vlastníkmi pozemku a teda mu jasne uviedol, že
to nie je možné. Zároveň mu žalovaný uviedol, že ide stavať nejaký rodinný dom v Banskej Bystrici a
vtedy mu povedal a požiadal ho, či by mu neposkytol pôžičku na stavebný materiál, lebo ten pán, pre

ktorého stavia ten rodinný dom je na dovolenke a táto pôžička by mala byť približne na tri dni. Žalovaný
ho najskôr požiadal o sumu 6 000,- € s tým, že sa stretli v pondelok a mal to vrátiť do stredy. K veci
ďalej uviedol, že žalovaný od neho pýtal pôžičku v sume 6 000,- €, pričom mu tvrdil, že túto sumu mu
vráti zo sumy, ktorú mu má dať ten stavebník toho rodinného domu v Banskej Bystrici, resp. má mu
byť poukázaná suma za autoservis v Žiari nad Hronom. On mu povedal, že teraz mu nevie odpovedať,

či mu tieto peniaze požičajú a musí sa poradiť so žalobkyňou v I. rade. Ďalej mu spomínal, že pokiaľ
by mu požičal tú finančnú čiastku, tak si môže uplatniť u spoločnosti MPL 30% zľavu na materiál na tú
stavbu v Banskej Bystrici a do budúcna, keby sa dohodli, tak takáto zľava by prichádzala do úvahy aj
u neho. Žalobca žalovanému stále tvrdil, že zatiaľ mu to nevie povedať, či bude stavať alebo nebude
stavať, keďže nemá odkúpený pozemok. Následne sa doma s manželkou - žalobkyňou v I. rade dohodol,

keďže je to kamarát a je to kamarát ich švagra N., tak mu zavolali, že mu finančné prostriedky požičajú a
keďže to malo byť iba na tri dni s tým, že mu uviedli, že tie peniaze budú potrebovať práve na odkúpenie
toho pozemku, kde sa chcel stavať ten rodinný dom. Žalobca v II. rade zavolal žalovanému, že mu tieto
finančné prostriedky požičajú a vtedy žalovaný uviedol, že by bolo lepšie, keby mu požičali sumu 8 000,-
€, lebo na účte by mu ostalo aspoň nejakých 2 000,- €. K veci ďalej uviedol, že tento rozhovor prebehol

telefonicky a prebehol v ten istý deň, keď sa najskôr stretli ohľadom tej pôžičky, keď najskôr chcel 6 000,-
€, až v rámci toho telefonického rozhovoru chcel 8 000,- €, s čím žalobca v II. rade súhlasil. K veci ďalej
uviedol, že keď mu zavolal, že mu finančné prostriedky požičia, vtedy mu poslal žalovaný číslo účtu na
sms-ku. Zároveň ho poprosil v rámci telefonického rozhovoru, aby ako účel platby uviedol „záloha na
materiál“ a to z toho dôvodu, že by mu to daňovo sedelo. Žalobca v II. rade k veci uviedol, že predmetom

ich ústnej dohody o Zmluve o pôžičke bolo to, že oni spoločne aj s manželkou, t.j. žalobkyňou v II. rade,
keďže sa jednalo o spoločné finančné prostriedky mu požičajú sumu 8 000,- € a to dňa 31.7.2017 s
tým, že on im vráti finančné prostriedky vo výške 8 300,- € do 4.8.2017 a dohoda bola taká, že im pošle
tieto finančné prostriedky na ten účet z ktorého mu tieto finančné prostriedky poslali. Následne urobilicez internet túto bankovú operáciu a do poznámky uviedli na jeho výslovnú žiadosť „záloha na nákup
stavebného materiálu“. Žalobca v II. rade ďalej k veci uviedol, že dňa 4.8.2017, keď mal žalovaný tieto
finančné prostriedky vrátiť, tak ho kontaktoval telefonicky, že ako je to teda s tými peniazmi a žalovaný

mu uviedol, že finančné prostriedky nemá, ale ich vráti do piatku. Následne mu uviedol, že tieto finančné
prostriedky vráti do 7.8.2017, ale ani tento dátum nedodržal. Potom bol ďalší termín do 15.8.2017 a
následne už ani nedvíhal telefón a začal sa zatajovať. Je pravda, že on sa svojho švagra Števánku pýtal,
či mu majú tieto finančné prostriedky požičať, na čo on mu uviedol, že so žalovaným nie je problém a
on ich vráti. Následne poprosil Števánku, aby zavolal žalovanému, keďže jemu nedvíhal telefón a jemu

telefón zdvihol. V rámci tohto rozhovoru, samotný žalovaný navrhol, aby sa dňa 16.8.2017 stretli na
Západe v bare Sedmička o 15.00 hod. Následne na tomto stretnutí, ktoré sa udialo vonku na terase,
nachádzali sa tam aj iní zákazníci, sedel tam žalobca v II. rade, žalobkyňa v I. rade a Števánka, im začal
žalovaný uvádzať, že má viaceré možnosti vrátenia týchto finančných prostriedkov, pričom o stavbe
rodinného domu nepadlo ani slovo. V rámci tohto stretnutia sa dohodli, že spíšu dohodu o vrátení peňazí,
ktorá sa aj spísala a zároveň im uviedol, že má nejaké auto, ktoré chce predať a z týchto finančných

prostriedkov ich vyplatí a sám navrhol, že im dá do zálohy auto. Žalovaný im hovoril, že on im tie finančné
prostriedky pošle a ak by sa tak nestalo, dá im do zálohy auto, ktoré pôjdu potom spoločne predať, ak
by finančné prostriedky neposlal. Následne toto spísali s tým, že túto dohodu o vrátení peňazí všetci
podpísali na tom mieste v tej kaviarni a potom samotný žalovaný navrhol, aby išli toto ešte k notárovi
overiť na Malú stanicu. Následne on s manželkou na ich aute a samotný žalovaný na svojom aute prišli

na Malú stanicu k notárovi, avšak notársky úrad už bol 5 minút po pracovnej dobe. Potom sa dohodli,
že motorové vozidlo, ktorého vlastníkom mal byť žalovaný odvezie žalovaný pred ich bytový dom, kde
žalovaný vystúpil, hodil od auta kľúče na zem a podal mu technický preukaz. Žalobca v II. rade k veci
uviedol, že žalovaný mu povedal, že auto je v jeho vlastníctve a to mu povedal niekoľko krát. K veci
ďalej uviedol, že je pravda, že žalovaný mu ešte v tej kaviarni tvrdil, že auto síce bolo v leasingu, ale

už čaká iba na papiere, že vlastníkom motorového vozidla je on. Tvrdil, že toto motorové vozidlo ide
dať do autobazáru AAA auto, kde ho dokonca odkúpia a uviedol mu, že sa bol na to v autobazáre aj
pýtať a už čaká len na papiere od leasingovej spoločnosti, že on je majiteľom tohto auta. Následne
žalovaný už prestal s nimi komunikovať. Následne im prišla od právneho zástupcu žalovaného výzva na
vrátenie predmetného motorového vozidla, pričom sa dohodli, že auto má odovzdať dňa 7.11.2017 pred

Hypernovou vo Zvolene. Žalobca v II. rade kontaktoval leasingovú spoločnosť a uviedol im tento dátum.
V ten presný dátum a hodinu pristavil auto pred Hypernovu vo Zvolene, kde prišiel aj žalovaný aj so
svojim právnym zástupcom a prišiel aj zástupca leasingovej spoločnosti a tento uviedol, že žalovaný si
neplní svoje povinnosti z leasingovej zmluvy a auto odobral a odviezol. Žalobca v II. rade k veci uviedol,
že v rámci telefonických rozhovorov on žalovanému uviedol, že stavba rodinného domu, na ktorý sa bol

žalovaný pozerať sa nebude realizovať, lebo nekúpili ten pozemok. K veci ďalej uviedol, že je pravda,
že v čase, keď sa naťahovali o vrátenie finančných prostriedkov, tak zo strany žalovaného prišiel nejaký
mail, kde bol nacenený materiál od spoločnosti MPL.

9. Súd z výsluchu strany a to žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 6.9.2018 zistil, že v celom

rozsahu sa pripája k vyjadreniam svojho právneho zástupcu, ako aj ich písomným podaniam. K veci
uviedol, že so žalobcami v I. a II. rade sa zoznámil prostredníctvom pána Števánku približne pred 5-6
rokmi. K veci uviedol, so žalobcami boli susedovci v tom zmysle, že bývajú v bytových domoch oproti
sebe. Žalovaný k veci uviedol, že so žalobcom v II. rade sa zoznámil na stavbe rodinného domu pána
Števánku a so žalobkyňou v I. rade sa poznal približne iba tým spôsobom, že postrehol, že je manželkou

žalobcu v II. rade. K veci uviedol, že so žalobcom v II. rade sa nestretával, iba keď sa stretli na ulici.
Žalovaný ďalej k veci uviedol, že ho kontaktoval pán Števánka, či by vedel prísť na stavbu rodinného
domu jeho švagra, to znamená žalobcu v II. rade, aby sa tam proste prišiel pozrieť. Žalovaný bol v tom
čase vo Zvolene a teda sa dohodli, že sa tam príde pozrieť, pričom prišiel po neho pán Števánka a na
stavbe bol žalobca v II. rade. Keď prišiel žalovaný na túto stavbu zistil, že sú urobené nejaké základy

a povedal svoj názor na predmetnú stavbu. Žalobcovi v II. rade uviedol, že ako by on postupoval ďalej
pri tejto stavbe a vtedy padla aj otázka, či by to nejakým spôsobom vedel dokončiť. Žalovaný uviedol,
že by to vedel. Je pravda, že v tom čase sa nedohodli na ničom. Následne po nejakom čase ho znova
skontaktoval v tomto prípade žalobca v II. rade a uviedol mu, že by sa chcel stretnúť a niečo sa ešte
poradiť na tej stavbe. Dohodli si stretnutie cez víkend, pričom na stavbu ho zobrali, keďže sú susedovci

žalobcovia v I. a II. rade. Uviedli mu, že by chceli, aby im tento rodinný dom postaval. On im uviedol,
akým spôsobom by do toho išiel a tie základy by robil iným spôsobom. Uviedli mi, že tento pozemok
idú kupovať a že by chceli s tou firmou ukončiť spoluprácu a že by im mohol postaviť dom. Potom si
išli sadnúť a na tomto stretnutí dohadovali, aké veci bude potrebovať, aby vedel realizovať túto stavbu,nakoľko bez projektu sa to nedá. Začali sa už baviť o konkrétnej realizácii diela a on im približne uviedol
cenu záležiacu od kvality materiálov okolo 110 000,- €. Oni spomínali, že idú na dovolenku a že po
dovolenke sa mu ozvú a dohodnú ďalšie veci. Je pravda, že teda na konkrétnostiach v tom čase sa

nedohodli na ničom. Dohoda bola zatiaľ iba taká, že by mohol im do budúcna postavať ten rodinný dom,
s čím oni súhlasili. Následne, keď sa vrátili z dovolenky, tak sa stretli, že ak bude stavať rodinný dom,
potrebuje projektovú dokumentáciu, ktorú mu aj dali a on požadoval, že ak sa má do toho pustiť, aby
mu dali nejakú zálohu. Tvrdil, že žalobcovia v I. a II. rade mu skutočne dňa 31.7.2017 poskytli zálohu
vo výške 8 000,- €, uvedenú ako na nákup stavebného materiálu a táto záloha mala slúžiť na stavebné

práce a materiál. On mal pripraviť cenovú ponuku a celú dodávku podľa tohto projektu a mali sa stretnúť.
Je pravda, že žiadny materiál na tú stavbu nekúpil. Je pravda, že v tom čase nebola dohodnutá medzi
nimi riadna Zmluva o dielo, nakoľko sa nedohodli ani na konkrétnostiach,to znamená, kedy nastúpi na
stavbu, za akých podmienok, v akej cene a pod. Po nejakom čase ho kontaktoval pán Števánka, ktorý
mu uviedol, že ja materiál dodávať na tú stavbu nebudem, ale budem ju stavať. Ďalej Števánka mu vtedy
uviedol, že ak to chcem stavať, tak buď chce províziu, alebo materiál bude dodávať on. Žalovaný ďalej

k veci uviedol, že dňa 16.8.2017 ho kontaktoval pán Števánka a uviedol mu, aby sa dostavil do kaviarne
okolo 15.00 hod. Najskôr na toto stretnutie prišiel žalovaný a následne tam prišli žalobcovia v I. a II. rade.
Na tomto stretnutí mu žalobcovia v I. a II. rade uviedli, že nechcú od neho nič a chcú vrátiť finančné
prostriedky. Žalovaný im uviedol, že áno, že je to možné, ale chce vysvetlenie, keďže mali dohodu, že
im bude stavať rodinný dom. Na to žalobcovia v I. a II. rade mu uviedli, že oni nič nebudú vysvetľovať a

chcú naspäť peniaze a na to prišiel pán Števánka. Pán Števánka tam sedel a nevyjadroval sa. Oni mu
uvádzali len toľko, že ja poznám Števánku a viem, čoho je Števánka schopný, pričom pán Števánka sa
mne osobne chválil, že mal takú minulosť, že vydieral ľudí a pod. Ja som v tom čase chcel žalobcom
v I. a II. rade uviesť, že pán Števánka ma kontaktoval za účelom provízie z tohto rodinného domu, ale
kamarátsky som im to nepovedal. Následne žalobkyňa v I. rade začala spisovať nejakú zmluvu, a keďže

vedeli, že mám autá, takže im dám do zábezpeky auto. Žalovaný im povedal aj sľúbil, že im vráti finančné
prostriedky do jedného týždňa, aj keď dohoda bola nákup za materiál. Vtedy začal hlavne žalobca v II.
rade robiť na neho nátlak, že aby mu odovzdal auto a ja som mu povedal, že toto auto patrí leasingovej
spoločnosti. Žalovaný k veci uviedol, že on by tieto finančné prostriedky už dávno žalobcom vrátil, keby
nepostupovali tak, ako postupovali. To znamená, že on považoval ich konanie zo dňa 16.8.2017 z ich

strany za hrubý nátlak na jeho osobu a vyhrážky v tom zmysle, že mu žalobca v II. rade uviedol, že
pozná minulosť pána Števánku. Žalovaný sa zľakol a motorové vozidlo im odovzdal, pričom im uvádzal,
že nie je vlastníkom tohto motorového vozidla a má ho na leasing. K veci ďalej uviedol, že následne
odišli z tejto kaviarne za účelom odovzdania motorového vozidla pred bytovkou žalobcov v I. a II. rade a
prišiel tam aj pán Števánka a pred ich vchodom, kde vlastne bývajú auto odstavil, vybral malý technický

preukaz, kľúče od auta a odovzdal ich žalobcovi v II. rade. K veci ďalej uviedol, že zaslali dohodu o
urovnaní sporových nárokov žalobcom, avšak títo s takouto dohodou nesúhlasili. On by bol ochotný
na takúto dohodu pristúpiť, aj keď oni s tým nesúhlasia mimosúdne. Žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu a to z toho dôvodu, že žalobcovia v I. a II. rade nedodržali podmienky tej pôvodnej zmluvy, ktorá
bola uzavretá medzi nimi v ústnej forme. Žalovaný k veci uviedol, že finančné prostriedky vo výške 8

000,- € použil na chod svojej firmy. Žalovaný potvrdil, že po nejakom čase sa dozvedel, že nie je možné
realizovať predmetné dielo, čo sa týka stavby rodinného domu, keďže skutočne žalobcovia predmetný
pozemok neodkúpili. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že on si osobne myslí, že od obdobia 31.7.2017,
keď mu podľa jeho tvrdení žalobcovia poskytli zálohu na stavbu rodinného domu na materiál vo výške
8 000,- € a do toho 16.8.2017 sa udialo to, že keďže on pánovi Števánkovi nevyšiel v ústrety v tom,

že mu dá nejakú províziu, keby staval tento rodinný dom, tak on urobil tie opatrenia, ktoré urobil a
nahovoril žalobcov na taký postup, aby žiadali peniaze naspäť. K veci ďalej uviedol, že aj po 16.8.2017
ho telefonicky kontaktoval pán Števánka a uviedol mu v telefonickom rozhovore, že dopadne zle a že
mu rozbije hubu a to za jeho správanie.

10. Súd z výsluchu svedka Radovana Števánku zistil, že žalobcovia v I. a II. rade sú jeho švagrovci,
keďže jeho manželka je sestra žalobcu v II. rade. Čo sa týka žalovaného, tak toho pozná ako
niekoľkoročného, avšak už bývalého kamaráta pre tento spor. Napriek tomu svedok vedel objektívne
vypovedať. K veci uviedol, že so žalovaným sa zoznámil približne pred 6 rokmi pri prerábke jeho
rodinného domu v Jastrabej a to na odporúčanie jedného jeho kamaráta, ktorý doporučili žalovaného

ako človeka, ktorý vie robiť stavebné práce, napr. murárske a pod. V čase, keď sa so žalovaným spoznal
bol svedok na výsluhovom dôchodku a predtým pracoval na polícii SR a v čase odchodu od policajného
zboru bol na OKP Žiar nad Hronom. Ich kamarátstvo bolo až také, že sa navštevovali v rámci osláv, v
rámcirodín,pričomabsolvovaliajjednuspoločnúdovolenkuvChorvátsku.Maliprostedobrékamarátskevzťahy. Keďže vedel, že švagrovci majú sen postaviť rodinný dom, tak ho kontaktovali ešte predtým,
ako uzatvorili zmluvu ohľadne výstavby rodinného domu na Sekieri. K veci uviedol, že žalobcovia ho
kontaktovali ohľadne jeho názoru ešte predtým, ako uzatvorili tú zmluvu s tou spoločnosťou, ktorá má

realizovať tú stavbu a následne odkúpiť pozemok a on im to odporučil. Následne zistili, že tie základy
nie sú také, aké majú byť a zháňal sa nejaký človek, ktorý by to nestranne posúdil, že či je to v poriadku
alebo nie. Svedok zháňal nejakých kamarátov a telefonicky oslovil žalovaného, ktorý aj prišiel na miesto.
Žalovaný na mieste samom uviedol, že je to zlé a bolo by to treba urobiť na novo. Následne sa s tou
predchádzajúcou firmou dohodlo, že sa odstúpi od tej zmluvy o realizácii toho diela a že žalobcovia

si odkúpia pozemok a následne si rodinný dom postavia samy. Mala sa pripraviť zmluva o odkúpení
pozemku do vlastníctva žalobcov, niekedy v auguste roku 2017. K veci svedok uviedol, že on bol aj so
žalobcami na dovolenke v Chorvátsku v časovom rozmedzí od 18.7. až do 28.7.2017. K veci uviedol,
že v tom období žalovaný mal záujem, aby on realizoval stavbu tohto rodinného domu, dokonca oslovil
aj jeho, či by mu s tým nepomohol, na čo mu svedok uviedol, že on na to nemá čas. Svedok ďalej k veci
uviedol, že keď sa vrátili z dovolenky, tak ho kontaktoval žalobca v II. rade a hovoril mu, že žalovaný si

od neho chce požičať finančné prostriedky, pričom mu povedal najskôr sumu 6 000,- €, potom 8 000,- €,
na čo mu svedok povedal, že žalovaný je normálny chlap a môže mu tieto finančné prostriedky požičať.
Ďalej svedok k veci uviedol, že švagor ho informoval aj o podmienkach, za ktorých požičali predmetné
finančné prostriedky s tým, že finančné prostriedky boli požičané do piatku a budú vrátené o sumu
300,- € viac. Žalovaný termín vrátenia finančných prostriedkov nedodržal, o čom ho švagor informoval a

uviedol mu, že žalovaný mu povedal, že treba ešte istý čas počkať. O niekoľko dní ho žalobca v II. rade
informoval, že žalovaný mu prestal dvíhať telefón, na čo on telefonicky kontaktoval žalovaného a uviedol
mu, že by bolo dobré, keby sa stretli ohľadom vrátenia tých finančných prostriedkov, s čím žalovaný bez
problémov súhlasil. Svedok nevedel presne uviesť, kto presne dohodol toto miesto, ale proste dohodli
sa na tomto mieste, že sa tam stretneme za prítomnosti jeho, ako aj žalobcov. Svedok k veci uviedol, že

na toto stretnutie do tej kaviarne on prišiel ako posledný. Svedok k veci uviedol, že podľa neho žiadna
zmluva medzi žalovaným a žalobcami ohľadne výstavby domu nebola, je pravda, že bola istá varianta,
že by mohol žalovaný takýto rodinný dom stavať, pričom je pravda, že mal urobiť kalkuláciu výstavby
tohto domu. Svedok k veci uviedol, že kategoricky popiera, že suma 8 000,- € mala byť poskytnutá ako
záloha na nákup stavebného materiálu za účelom, že žalovaný bude žalobcom stavať rodinný dom. K

veci uviedol, že pri tom stretnutí dňa 16.8.2017 jemu jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia v I. a II.
rade žiadajú od žalovaného vrátenie finančných prostriedkov vo výške 8 000,- €, ktoré mu zapožičali, o
čom sa na tom stretnutí spísala aj dohoda o vrátení peňazí. Túto dohodu osobne spísala žalobkyňa v
I. rade. Keď to žalobkyňa v I. rade napísala, tak si to prečítal žalovaný a následne to za jej prítomnosti
aj podpísal. Svedok poprel, že by niekedy v minulosti žalovanému tvrdil, že mal nejakú čiernu minulosť,

napr. vydieral ľudí, lebo toto vôbec nie je pravda. Tvrdil, že predtým bol štátny zamestnanec, to znamená
policajt a vôbec takéto veci nikdy nerobil. Nikdy voči jeho osobe nebolo vznesené obvinenie a nemal
žiadne ani takéto problémy. Teda nie je to pravda. K veci uviedol, že je pravda, že žalobca v II. rade
sa domáhal vrátenia finančných prostriedkov vo výške 8 000,- €, na čo žalovaný uviedol, že ich vráti
približne do týždňa, avšak žalobca v II. rade požadoval nejakú zábezpeku, na čo navrhol, aby žalovaný

odovzdal motorové vozidlo s čím žalovaný súhlasil. Je pravda, že v tom čase sa vedelo, že auto bolo na
leasing, ale žalovaný tvrdil, že auto je už po ukončení leasingu a je jeho vlastníkom. Je pravda, že do
technického preukazu však nepozerali. Následne podpísali tú dohodu. Svedok ďalej k veci uviedol, že je
pravda, že v tej dohode o vrátení peňazí je uvedené „pôžičku poskytol: Martina Čierna“, avšak jednalo
sa o spoločné finančné prostriedky manželov, to znamená žalobcov v I. a II. rade a bolo to uvedené len

z toho dôvodu, že tieto finančné prostriedky odišli z jej účtu. V rámci týchto rozhovorov, pokiaľ vedel, tak
navrhli žalobcovia v I. a II. rade, aby sa to išlo overiť k notárovi a malo sa jednať o notársky úrad na Malej
stanici. Následne mu telefonoval žalobca v II. rade, že notársky úrad je zavretý a potom išiel aj on pred
ich bytový dom, kde bývajú a kde už bol aj žalovaný. Za jeho prítomnosti, pred bytovkou žalobcov v I. a
II. rade došlo k odovzdaniu motorového vozidla KIA ceed s tým, že je pravda, že žalovaný toto motorové

vozidlo odovzdal takým nevraživým spôsobom, že vybral technický preukaz, vybral kľúče a kľúče svojim
spôsobom hodil žalobcovi v II. rade. Svedok k veci uviedol, že dovtedy mu bol žalovaný naozaj veľmi
dobrý kamarát a nechápal, ako sa môže človek zo dňa na deň takto zmeniť. Svedok poprel, že na
mieste dňa 16.8.2017 v tej kaviarni buď zo strany žalobcov, alebo z jeho strany bol vyvíjaný nejaký nátlak
na žalovaného s tým, že tvrdil, že predmetnú dohodu o vrátení peňazí podpísal žalovaný dobrovoľne,

aj dobrovoľne vydal predmetné motorové vozidlo. Svedok vedel o tom, že žalovaný mal aj projektovú
dokumentáciu od predmetného rodinného domu, ktorý sa mal stavať. Svedok k veci uviedol, že má
vedomosť o tom, že žalovaný sa dozvedel o tom, že žalobcovia nekúpili predmetný pozemok a teda na
tom pozemku sa rodinný dom nebude stavať v ten deň, keď mal vrátiť prvý krát finančné prostriedky.Svedok ďalej k veci uviedol, že on sa nemal podieľať na stavbe predmetného rodinného domu, pričom
aj on má s.r.o. pod názvom MRK maxim s.r.o., pričom on sa nemal podieľať na stavbe predmetného
rodinného domu v súvislosti s tým, že keby túto stavbu realizoval žalovaný a nebolo nič také dohodnuté

a nebolo dohodnuté ani dodávanie stavebného materiálu.

11. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „potvrdenka transakcie z výpisu z účtu“ zistil, že príkazca
bol názov účtu Martina Čierna, t.j. žalobkyňa v I. rade, ďalej je tu uvedené číslo účtu, príjemca, dátum
transakcie 31.7.2017, je tam uvedené číslo účtu, kód banky, suma 8 000,- € a v poznámke uvedené

„záloha na nákup stavebného materiálu“.

12. Súd z listinného dôkazu a to z výpisu internet bankingu Slovenskej sporiteľne zistil, že tento dôkaz je
označený ako „detail obratu“, číslo účtu Marián Paľko, údaje protiúčtu: názov protiúčtu Martina Čierna,
dátum zúčtovania 1.8.2017, čiastka 8 000,- €, názov obratu bezhotovostný vklad, poznámka 9423111,
doplňujúce údaje „záloha na nákup stavebného materiálu“.

13. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „dohoda o vrátení peňazí“ z čl. 9 v spise zistil, že v tejto
dohode je uvedené: dnešného dňa 16.8.2017 sa obidve strany dohodli, že zapožičaná suma 8 000,- € zo
dňa 31.7.2017 bude vrátená Mariánom Paľkom na účet, z ktorého bola pôžička požičaná do 24.8.2017
(č.účtu: 11331171/6500), ako zábezpeka bude slúžiť motorové vozidlo KIA ceed, ŠPZ: ZV521CV, WIN:

V5YHN516AFL147281, ktorého je majiteľom. Dlžník vydal vozidlo dobrovoľne, bez nátlaku. Na tejto
dohode je ďalej uvedené: dlžník Marián Paľko, rodné číslo, číslo OP, jeho podpis, pôžičku poskytol
Martina Čierna, rodné číslo, číslo OP, jej podpis, svedok Radovan Števánka, podpis, dňa 16.8.2017.

14. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „výzva“ zistil, že žalobkyňa v I. rade vyzývala žalovaného

týmto listom zo dňa 29.9.2017 na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 8 000,- € titulom pôžičky
zo dňa 31.7.2017 a to do 5.10.2017.

15. Súd z listinného dôkazu, a to mailovej komunikácie od žalovaného zo dňa 13.9.2017 a to na mail
žalobcu v II. rade zistil, že táto mailová komunikácia je zo dňa 13.9.2017 a v tejto mailovej komunikácii

je uvedené: na základe našej dohody Vám v prílohe tohto mailu zasielam cenovú ponuku zo stavebnín
MPL na materiál navrhnutý na stavbu Vášho rodinného domu projektovou dokumentáciou (jedná sa o
cenovú ponuku na stavbu za účelom vysporiadania zálohy na nákup stavebného materiálu, ktorú ste
mi poskytli dňa 1.8.2017 vo výške 8 000,- € som Vás chcel požiadať o výber stavebného materiálu
z priloženej cenovej ponuky v hodnote poskytnutej zálohy, t.j. vo výške 8 000,- €). Na základe Vášho

výberu Vám bude tento materiál dodaný v rámci stavebninami určenej dodacej lehoty.

16. Súd z listinného dôkazu a to „zápisnice o trestnom oznámení“ zistil, že dňa 27.9.2017 žalovaný bol
podať na Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici, Obvodné oddelenie PZ Banská Bystrica východ
trestné oznámenie, za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný prečin

neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Tr.zák. a zločin hrubý nátlak podľa
§ 190 Tr.zák.

17. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „kúpna zmluva“ zistil, že táto kúpna zmluva nie je
podpísaná žiadnou osobou z účastníkov a mala byť uzavretá dňa 11.8.2017 medzi spoločnosťou

LGinvest, s.r.o., so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen, IČO: 44 024 673 ako predávajúcim a
žalobcami v I. a II. rade, ako kupujúcimi. Predmetom tejto kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti, vedené
katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúce sa v k.ú. Môťová, obci Zvolen, okres
Zvolen, zapísanej na LV č. 6198 a to pozemku, parc. reg. C, par. číslo 1930/42 o výmere 552 m2 -
zastavané plochy a nádvoria za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 40 000,- € bez DPH, t.j. 48 000,- € s

DPH, pričom táto kúpna cena mala byť uhradená do troch dní od uzavretia tejto zmluvy.

18. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla“ zistil, že
spoločnosti ČSOB Leasing bolo odovzdané motorové vozidlo KIA ceed a to dňa 7.11.2017.

19. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „rámcová kúpna zmluva“ zistil, že táto rámcová kúpna
zmluva bola uzavretá v písomnej forme dňa 9.9.2015 medzi predávajúcim, MPL Trading spol. s.r.o.,
Galvániho 8, Bratislava, IČO: 31 388 639 a kupujúcim, t.j. žalovaným, ako živnostníkom. V rámci tejto
zmluvy boli upravené všeobecné podmienky vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim pre realizáciudodávok tovaru a služieb, že v časti III. Zľavy a rabatové podmienky bolo dohodnuté, že ceny sú zmluvné
a sú pre ten ktorý obchod dojednávané osobitne s kupujúcim, pričom vychádzajú z aktuálneho cenníka
výrobcu. V bode IV. bolo dohodnuté, že kupujúci má u predávajúceho otvorený príslušný jednorazový

úverový rámec, ktorý je stanovený dohodou zmluvných strán vo výške 8 000,- €. Zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú.

20. Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície PZ, č.k.
ČVS:ORP-905/3-VYS-ZV-2017 zo dňa 20.6.2018 zistil, že týmto uznesením podľa § 206 ods. 1 Tr.

poriadku je stíhaný žalovaný, ako obvinený za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, lebo
na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že s úmyslom obohatiť sa na škodu
Martiny Čiernej, t.j. žalobkyne v I. rade vylákal vo Zvolene od nej pod zámienkou potreby finančných
prostriedkov na podnikateľskú činnosť a prísľubu, že finančné prostriedky vráti do 4.8.2017 finančnú
hotovosť v celkovej výške 8 300,- € napriek skutočnosti, že vedel, že finančné prostriedky vzhľadom na
svoju finančnú situáciu, deklarované v lehote nebude vedieť vrátiť, pričom následne finančné prostriedky

použil pre svoju potrebu a v dohodnutej lehote ich nevrátil, nepoužil ich na deklarovaný účel a týmto
konaním spôsobil Martine Čiernej škodu vo výške 8 300,- €. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia je
okrem iného uvedené, že svedok Radovan Števánka v rámci svojho výsluchu ešte uviedol, že tiež berie
materiál zo stavebnín Technik, kde má výraznú zľavu, o čom vie dobre Marián Paľko aj Roman Čierny.
Boli dohodnutí, že ak Roman Čierny bude stavať dom, tak materiál mu dodá on, ako jeho švagor.

21. Súd z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen, č.k. 2Pv148/18/6611-10 zistil, že toto uznesenie
je zo dňa 6.8.2018 a týmto uznesením prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene v trestnej veci
obvinenéhoMariánaPaľka,trestnestíhanéhopreprečinpodvodupodľa§221ods.2Tr.zákonarozhodla
o zamietnutí sťažnosti obvineného Mariána Paľka, podanú prostredníctvom jeho právneho zástupcu

proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. V rámci odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného
je v ňom uvedené a jeho obrana, že sa malo jednať o zálohu na stavebný materiál je vyvrátená
výpoveďou Radovana Števánku ohľadne dodania stavebného materiálu, ktorý mal od samého začiatku
dodávať poškodeným práve uvedený svedok a nie Marián Paľko a teda poškodení nemali žiaden dôvod
mu na materiál poskytovať zálohu.

22. Žalobkyňa v I. rade vo svojom záverečnom prednese zotrvávala na svojich doterajších prednesoch.
23. Žalobca v II. rade vo svojom záverečnom prednese zotrvával na svojich doterajších prednesoch.

24. Žalovaný vo svojom záverečnom prednese zotrvával na svojich na svojich doterajších prednesoch.

25. Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného zistil, že tento vo svojom prednese
uviedol: V tomto konaní boli predostreté dve skutkové verzie. Prvú skutkovú verziu predkladajú
žalobcovia, kedy tvrdia, že uzatvorili Zmluvu o pôžičke so žalovaným. Žalovaný poskytuje takú skutkovú
verziu, že uzatvoril Zmluvu o dielo so žalobcami. Mám za to, že v konaní bolo spoľahlivo preukázané, že

verzia žalobcov je jednoducho nedôveryhodná a nepravdivá. Poukazujem na nasledovné skutočnosti. V
konaní jasne vyplynulo najavo, že existujú zásadné rozpory medzi výpoveďou žalobkyne a žalobcu a to o
otázkeuzatvoreniaDohodyovýstavbedomusožalovaným.ČiužišlooZmluvuobudúcejzmluveodielo,
alebo išlo o Zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu, je v zásade právne irelevantné. V konaní jasne
vyšlo najavo, že Zmluvu o pôžičke jednoducho žalobcovia so žalovaným nikdy neuzavreli. Nevyplýva to

ani náznakom z preukázaného skutkového deja. Jednoducho žalobcovia kontaktovali zhruba v polovici,
alebo ešte v máji roku 2017 žalovaného a to za tým účelom, aby im začal stavať rodinný dom. Žalovaný
sa podľa tejto dohody začal aj správať, bol opakovane na pozemku, následne predtým, ako žalobcovia
odišli na dovolenku, opakovane bol na pozemku, začal si zháňať podklady pre vypracovanie cenovej
ponukyacelkovoprerealizáciuzmluvnéhovzťahuZmluvyodielonavýstavburodinnéhodomužalobcov.

Ďalej chcem poukázať na absolútnu nedôveryhodnosť svedka Števánku. Jednoducho svedok Števánka
uvádzal v konaní nepravdu. Uvádzal nepravdu v tom, akým spôsobom sa mal on sám podieľať pri
výstavbe rodinného domu žalobcov. Poukazujem teda najmä na jeho svedecké výpovede z trestného
konania, obzvlášť jeho svedeckú výpoveď z fázy preverovania trestného oznámenia, kedy on vypovedal
vyslovene, že bol dohodnutý so žalobcami, že má on dodávať stavebný materiál a že žalovaný má

vykonávať stavebnú činnosť. Následne v trestnom konaní obaja žalobcovia popreli, že by akýmkoľvek
spôsobomsamalpánŠtevánkapodieľaťnastavberodinnéhodomu.Tobolpreukázanýfakt.Ďalejpokiaľ
ide celkovo o osobnosť pána Števánku, tu poukazujem na jeho svedeckú výpoveď z trestného konania,
kedy on jasne na otázku, či vyvíjal niekedy nátlak na žalovaného vo veci zaplatenia týchto finančnýchprostriedkov uviedol explicitne, čím sa sám jednoducho usvedčil, že keby som ho ja vyvíjal, tak už by
tie peniaze vrátil, čo tým myslel svedok Števánka, je úplne jasné, no ja neviem, či má nejaké špeciálne
právne znalosti, alebo nejaké vymáhačské schopnosti, že by dokázal lepšie vymôcť nesplatený dlh,

ako to spravili žalobcovia. Neviem teda, zjavne sa tu natíska, že skutková verzia žalovaného, že bol
na neho vyvíjaný nátlak zo strany pána Števánku, ktorý jednak bol pri spisovaní tej vynútenej dohody,
ale jednak bol celkom bezdôvodne prítomný pri odovzdávaní auta, na čo v trestnom konaní vlastne ani
neodpovedal, ako dnes odpovedal, že tam bol preto, aby odviezol žalobcu v I. rade z miesta. On tam
vtedy uviedol, že tam bol preto, lebo tam bol. Neuviedol nič viac. Čiže ja osobne považujem svedecké

výpovede svedka Števánku za nedôveryhodné a myslím si, že tak by mal aj k nim tento súd pristupovať.
Pokiaľideoprávnustránkuveci,takmámzato,žežiadneustanovenieobčianskehozákonníkanebránilo
tomu, aby uzatvoril žalovaný so žalobcami Zmluvu o dielo. Mám za to, že bolo preukázané, že došlo k
dohode o výške ceny, došlo k dohode o predmete Zmluvy o dielo a tak isto termín dojednania myslím
si, že je možné že si povedali. Alternatívne, aj keby nebola uzatvorená Zmluva o dielo, tak určite sú
splnenépodmienkypreuzatvoreniebudúcejZmluvyodielopodľa§51Občianskehozákonníka.Pretože,

ešte predtým, ako odišli žalobcovia na dovolenku sa stretli a tam si dohodli konkrétne podmienky a na
základe týchto konkrétnych podmienok, následne aj plnili a plnili tých 8 000,- € ako zálohu na stavebný
materiál a ďalšie potrebné veci na začatie výstavby rodinného domu. Pokiaľ ide o § 575 ods. 3 Následná
nemožnosť plnenia, tak áno, následnou nemožnosťou plnenia zaniká zmluvný vzťah exlege, avšak
základnou podmienkou je to, aby sa zmluvné strany dozvedeli o nemožnosti plnenia. V konaní bola na

dnešnom pojednávaní sporná výpoveď v zásade žalovaného o tom, kedy sa dozvedel o tom, v zásade,
aj keby sa bol teda býval dozvedel o následnej nemožnosti plnenia, tak to nemení nič na fakte, že
žalobu treba zamietnuť, pretože žaluje sa o zaplatenie pôžičky, nežaluje sa o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Takže, v zásade, aj keby mal nastať tento variant právneho deja, tak žalobe tento súd
vyhovieť nemôže, pretože ide o úplne iný právny titul, ako bol uplatnený.

26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

27. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

28. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

29. Podľa § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo
sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.

30. Podľa § 577 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
dotknuté.

31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobkyňou v I. rade a
žalobcom v II. rade, ktorí sú manželmi a žalovaným došlo k uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy v
zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej prebiehali medzi vyššie uvedenými účastníkmi
rokovania o možnom uzavretí Zmluvy o dielo, v rámci ktorej by žalovaný staval pre žalobcov v I. aII. rade rodinný dom na pozemku nachádzajúcom sa v katastrálnom území Môťová, obec Zvolen,
okres Zvolen, zapísaného na LV č. 6198 a to pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 1930/42
o výmere 552m2, pričom tieto skutkové zistenia súd si osvojil na základe vykonaného dokazovania

a to tak z prednesov žalobcov v I. a II. rade, ktorí potvrdili tú skutočnosť, že so žalovaným rokovali
o možnosti stavby rodinného domu na predmetnom pozemku a dokonca žalovanému odovzdali aj
projektovú dokumentáciu, čo potvrdili vo svojich výpovediach tak žalobcovia v I. a II. rade, svedok
Števánka, ako aj samotný žalovaný. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k uzavretiu riadnej
Zmluvy o dielo medzi účastníkmi nedošlo, nakoľko v zmysle § 575 ods. 1 sa stalo plnenie zo strany

žalovaného, čo sa týka realizácie stavby domu nemožným, keďže nedošlo k odkúpeniu predmetného
pozemku, na ktorom sa mala realizovať predmetná stavba. Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená
v zmysle § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom samotný žalovaný potvrdil túto skutočnosť, že
sa dozvedel o tom, že žalobcovia v I. a II. rade nekúpili predmetný pozemok. A teda žalovaný dobre
vedel, že nie je možné realizovať predmetnú stavbu na tomto pozemku a teda z vyššie uvádzaných
dôvodov súd má za to, že v danom prípade sa plnenie stalo nemožným, a preto povinnosť dlžníka plniť

zanikla. Táto skutočnosť a opis skutkového deja korešponduje aj s tým, že samotný žalobcovia v I. a
II. rade samy uviedli do poznámky pre banku, ako dôvod poukázania finančných prostriedkov vo výške
8 000,- € na účet žalovaného „záloha na nákup stavebného materiálu“. Ich obrana v tom zmysle, že
im toto uviedol žalovaný a kázal im ako dôvod na poukázanie týchto finančných prostriedkov uviesť
tieto skutočnosti nemá racionálny základ, nakoľko samotný žalobcovia v I. a II. rade týmto úkonom

dobrovoľne určili dôvod poukázania týchto finančných prostriedkov na účet žalobcu dňa 1.8.2017,
pričom operácia v rámci internetu bola urobená dňa 31.7.2017. Súd teda v danej situácii vyhodnotil
tieto listinné dôkazy jednoznačne tak, že samotní žalobcovia v I. a II. rade bez ohľadu na to, čo by
im mohol uvádzať žalovaný dobrovoľne uviedli účel predmetnej platby. Toto korešponduje aj s tým,
že žalobcovia v I. a II. rade nepopreli tú skutočnosť, že rokovali so žalovaným o možnej stavbe

rodinného domu na vyššie uvedenom pozemku a dokonca mu odovzdali aj projektovú dokumentáciu
a tak isto v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol na predmetnej stavbe na mieste samom, to
znamená na konkrétnom pozemku, na ktorom sa mal stavať rodinný dom viackrát, čo potvrdili aj samotní
žalobcoviaasvedokŠtevánka.Ztýchtodôvodovsúdmalzato,žežalobcovianepreukázaliprávnydôvod
poukázania finančných prostriedkov vo výške 8 000,- € titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 31.7.2017,

avšak keďže každé súdne rozhodnutie počnúc jednoduchým uznesením o vedení konania a končiac
rozsudkom musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn
skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. Ku skutkovým zisteniam súd dospieva
posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým dokazovaním. Právnym základom súdneho rozhodnutia sú právne závery, ktoré súd

vyvodil subsumovaním skutkového základu pod správnu pravnu normu, pričom aj v tomto prípade
súd postupoval vo vyššie naznačenom smere a k skutkovým zisteniam priradil vyššie uvedené právne
závery, pričom podľa názoru súdu žalobcovia v I. a II. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadne toho, že
bydošlokuzavretiuZmluvyopôžičke,alepodľanázorusúdubolavzmysle§51Občianskehozákonníka
uzavretá tzv. nepomenovaná zmluva, v rámci ktorej bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade

odkúpenia pozemku žalovaný bude realizovať na predmetnom pozemku realizáciu stavby rodinného
domu a za tým učelom previedli na učet žalovaného sumu 8000 € 31.8.2017 kde v poznámke uviedli
zaloha na nakup stavebneho materialu. Keďže k odkúpeniu predmetného pozemku nedošlo, plnenie sa
stalo nemožným, pričom táto skutočnosť bola žalovanému oznámená, čo vyplynulo aj z jeho prednesu.
Súd dospel k záveru, že žalobcovia v I. a II. rade majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

nakoľko plnenie v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stalo nemožným, a preto súd žalobe
žalobcov z vyššie uvádzaných dôvodov vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 8 000,- € žalobcom v I. a II. rade v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

36. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska súdneho
rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

38. Žalobcovia v I. a II. rade boli v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto súd s použitím § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP priznal im proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ovýške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.