Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115222273
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:1115222273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: B.. G. E., U.. XX.XX.XXXX, R. E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu škody vo výške 1.146,65 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e ta .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 1.146,65 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
Okresného a Krajského súdu Trnava. Ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky.
2. Žalovaný namietol pasívnu vecnú legitimáciu dňa 17.04.2015 poukazujúc na § 3 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, ako i na § 21 ods. 4 OSP, podľa
ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej právnym predpisom.

3. Žalobca, reagujúc na výzvu súdu zo dňa 25.01.2017 (uznesenie č.k. 14C/119/2016-116), aby uviedol
voči žalovanému petit v znení, ako má znieť rozhodnutie súdu vo veci samej, bez výzvy alebo poučenia
súdu, žalovaného dňa 28.06.2017 označil: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti.
4. Žalovaný po otvorení pojednávania dňa 11.09.2017 na námietke vecnej pasívnej legitimácie zotrval,
žalobu žiadal zamietnuť, keďže inštitút zámeny strán ( § 92 ods. 4 OSP ) CSP vypustil. Nedostatok
vecnej legitimácie sa má riešiť novým sporom, nie pokračovaním v súčasnom konaní. Žalobca tiež
svoje podanie ( z 28.06.2017 - bod 3 ) urobil v čase platnosti CSP, preto nemožno aplikovať prechodné

ustanovenia § 470 CSP.
5. Podľa § 127 ods. 1 písm. d) C. s. p. musí z každého podania byť zrejmé, čo sa ním sleduje, a to úplne
a zrozumiteľne (§ 129 ods. 1 C. s. p.). Z obsahu spisu je zrejmé, že otázku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanýotvorilvosvojompísomnomvyjadreníkžalobedoručenomsúdudňa17.04.2015.Súdpoukázal
na aktuálne rozhodnutie druhoinštančného súdu Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.02.2017, sp. zn.
3Co/289/2015, založeného na uznesení NS SR sp. zn. 5Cdo 441/2015.
6. Pretože z vyššie uvedených dôvodov bola žaloba o náhradu škody pre rozpor týkajúci sa označenia

žalovaného vadou podania vo veci samej, bolo treba žalobcu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. vyzvať na
odstránenie tohto rozporu s poučením o zákonných následkoch podľa § 129 ods. 3 C.s.p.7. Žalobca prevzal uznesenie súdu dňa 18.09.2017, dňa 28.09.2017 bolo súdu doručené podanie, v
ktorom žalobca označil žalovaného tak, ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku, čím vytýkaný rozpor
žaloby odstránil.

8. Žalobca sa voči žalovanému domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C/92/2010, v ktorom vystupoval v postavení žalovaného. Žalobca
tvrdí, že v tomto konaní sa okresný a následne odvolací súd dopustili nesprávneho úradného postupu,
keď „akceptovali podvod zo strany N. Ď. (pozn. súdu: „ten vyrobil dôkaz výpožičkovú zmluvu a príjmový
doklad“) a tým sa stali súčasťou podvodu, ktorý účelovo vyrobil N. Ď., aby žalobcovi nemusel doplatiť

za vykonanú prácu, ktorú zadal žalobcovi ako živnostníčke. Súdny exekútor... vydal dňa 06.08.2012
príkaz na zrážky zo starobného dôchodku. Rozhodnutím súdov, ktoré akceptovali podvod zo strany N.
Ď.,spôsobiližalobcoviškoduvovýške1.146,65eurpluspríslušenstvo.“Vpredmetomsporeozaplatenie
730,26 eur s príslušenstvom bol žalobca neúspešný a žalobcovi v tejto veci prisúdenou čiastkou v
celkovej výške 730,26 eur, navýšenej v exekučnom konaní na celkom vymožených 1.146,65 eur, vznikla
škoda v tejto výške (ako to sám vyvodil).

9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť s tým, že v konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
súdov, ani nebolo vydané nezákonné rozhodnutie. Vzniesol aj námietku premlčania žalovaného nároku.
10. Z nesporných tvrdení strán plynie, že žalobca uplatnil u žalovaného dňa 15.10.2014 svoj nárok na
náhradu škody a že žalovaný stanoviskom zo dňa 14.04.2015, ktorý je súčasne vyjadrením k žalobe,
doručeným žalobcovi súdom dňa 21.10.2015, jeho nárok odmietol.

11. Z nesporných tvrdení má súd ďalej za preukázané, že Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa
04.05.2011, č.k. 18C/92/2010-64 rozhodol, že žalobca v postavení odporcu má navrhovateľovi N. Ď.,
nar. XX.XX.XXXX zaplatiť 730,26 eur. Rozsudok bol následne potvrdený v odvolacom konaní Krajským
súdom Trnava dňa 27.10.2011 pod č.k. 23Co/172/2011-95. Tento rozsudok sa stal dňa 08.12.2011
právoplatným.

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a

11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom v čase podania návrhu), právo na náhradu škody

sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 214 O.s.p., na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, c) ide o podanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to
vyžaduje dôležitý záujem (ods. 1). V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania (ods. 2). Ak odvolací súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí
elektronickými prostriedkami účastníka konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie
písomností aj elektronickými prostriedkami (§ 45 ods. 4), o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
podľa § 156 ods. 3.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
13. Režim zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, spočíva
na princípe objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady (podmienky), a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

protiprávnym úkonom a vznikom škody (kauzálny nexus). Dôkazné bremeno preukázania základných
predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci má poškodený. To znamená, že
poškodený musí preukázať, že mu vznikla škoda, že táto škoda bola spôsobná protiprávnym konaním
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a napokon, že medzi vznikom škody a protiprávnym
konaním existuje príčinná súvislosť. Škodou je majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení reálne

existujúceho majetku, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody. Súčasťou škody sú
aj „márne vynaložené náklady“. Protiprávne konanie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci môže
spočívať v nezákonnom rozhodnutí alebo v nesprávnom úradnom postupe, ktorý môže tiež spočívať v
nesprávnom konaní alebo v konaní bez splnenia zákonných podmienok, ale aj v nekonaní (nečinnosti),či
v porušení povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote, prípadne

nevydanie rozhodnutia vôbec, ako i v nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Pri ktoromkoľvek z vyššie popísaných postupov ide o porušenie právnej
povinnosti, teda povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je potrebné
preukázať, že vznik určitej škody je bezprostredným (priamym) následkom reálneho protiprávneho
konania (opomenutia) určitého konkrétneho orgánu verejnej moci. Príčinná súvislosť predpokladá, že

ide o také účinky protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody.
14. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci umožňuje
poškodenému domáhať sa svojho nároku na súde v prípade, že príslušný orgán neuspokojí jeho nárok
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1.zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v
dôsledkurozhodnutiavydanéhosúdomaleboakškodabolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom
súdu.
15. Škoda môže byť spôsobená nezákonným rozhodnutím príslušného orgánu alebo nesprávnym
úradným postupom. Je treba poznamenať, že nemožno uplatňovať nárok na náhradu škody z titulu

oboch foriem zodpovednosti, teda aj zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, aj zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, kedy nesprávny úradný
postup graduje a zavŕšením takéhoto postupu je vydanie nezákonného rozhodnutia (k tomuto názoru
sa prikláňa aj Ústavný súd vo svojej judikatúre, keď nemožnosť uplatňovať nárok na náhradu škody ztitulu oboch foriem zodpovednosti odôvodňuje tým, že „v prípade, že je vo veci vydané rozhodnutie,
konzumuje aj námietky možného nesprávneho úradného postupu, ktoré sa tak musia stať súčasťou
námietok proti rozhodnutiu, ktorým zásah štátu vyvrcholil“.

16. Súd sa zaoberal existenciou zodpovednostného titulu, vyšiel z tvrdenia žalobcu, že mu škodu
spôsobili súdy nesprávnym úradným postupom v predmetnom konaní. Za nesprávny úradný postup sa
ustálene považuje „porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu
pri jeho činnosti, a to najmä takého, ktoré nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci nie je vylúčené, aby
škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v

rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu
samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neodrazia. Ak orgán štátu zisťuje, alebo posudzuje predpoklady pre svoje rozhodnutie, zhromažďuje
podklady (dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod., ide o
činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti alebo vady tohto postupu sa
napokon prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované iba z hľadiska zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím“ (Vojtek, P.: Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej
moci. Komentár. 3.vydanie. Praha: C.H.Beck, 2012).
17. Výhrady, ktoré vzniesol žalobca voči postupu súdov v predmetnom konaní sa priamo vzťahujú
k ich rozhodovacej činnosti, ktorá vzišla z hmotnoprávneho posúdenia veci odlišného od poňatia,
ktoré zastáva žalobca. Taká aktivita súdov sa potom bezprostredne odrazila v ich rozhodnutiach, s

ktorými sa žalobca nestotožňuje. Jediným spôsobom, ako tieto rozhodnutia zvrátiť, je však pomocou
opravnými prostriedkov, a nie odlišného súdneho konania, nakoľko konajúci súd nie je revíznym súdom
a neprislúcha mu hodnotiť rozhodnutia súdov iných. Žalobca sa teda mýli, ak považuje neakceptovanie
svojejprávnejargumentácievpredmetnomsporesanesprávnyúradnýpostup.Tohosasúdynedopustili.
Tvrdenia žalobcu by tak mohli byť uvažované iba vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu. Také

rozhodnutie však v predmetnej veci vydané nebolo.
18. Žalobca sa nedostatok nesprávneho úradného postupu snaží obísť argumentáciou, že súdy sa
dopustili nečinnosti spočívajúcej v tom, že sa z úradnej činnosti nezaoberali otázkou absolútnej
neplatnosti zmluvy. Dôsledkom takej predstavy žalobcu by však bolo, že konajúci súd v rámci
odškodňovacieho konania urobí akúsi „superrevíziu“ predmetného konania, a to jednak konania pred

súdom prvej inštancie (OS Trnava), ako aj konania pred súdom druhej inštancie (KS Trnava), sám si
na základe zisteného skutkového stavu právne posúdi sporné otázky a na základe takého preskúmania
zhodnotí, či súdy mali tú alebo onakú právnu otázku posúdiť tak alebo onak, teda inak povedané,
či rozhodli správne alebo nie. Uvedená predstava žalobcu je v takto položenej podobe však celkom
absurdná a svedčí o absolútnom nepochopení princípu a zmyslu sporového konania o náhradu škody

alebo nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Posúdenie právnych otázok,
teda aj otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy, tým alebo onakým spôsobom, nemožno považovať
za nesprávny úradný postup za situácie, kedy iba posúdenie žalobcovi konvenujúcim je postupom
správnym, posúdenie iné je podľa žalobcu podvodom a korupciou.
19. Z vyššie opísaných dôvodov súd uzatvára, že pre zjavnú absenciu základného predpokladu

zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je zodpovednostný titul, musel žalobu zamietnuť. Nadbytočným
sa v tomto svetle javí skúmať vznesenú námietku premlčania, prípadne existenciu ďalších prvkov
zakladajúcich zodpovednosť žalovaného, a to z dôvodu procesnej ekonómie.
20. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy
konania priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Žalovaný žiada priznať trovy konania spočívajúce vo výške cestovného.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu

sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený
domáhať jej splnenia v exekúcii.