Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 14, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119201781
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119201781.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov : matky C. J., štátnej občianky Slovenskej republiky,
trvale bytom P. - X., T. XXXX/XA, t. č. bytom P., XX. M. XX a otca K. O., štátneho občana D. republiky,
trvale bytom E. X., M. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému

dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. O., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy
100,-Eur mesačne na sumu 140,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2019, ktoré je otec povinný
prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú D. za obdobie od 01.03.2019 do
31.07.2020 vo výške 680,-Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 56,-Eur mesačne,

spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. z m e ň u j e
rozsudok M. súdu P. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX - 30.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletej D. z doterajšej sumy 100,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne, s účinnosťou od
podania návrhu. Matka uviedla, že by súhlasila aj so zvýšením výživného na sumu 150,-Eur mesačne.
Svoj návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila tým, že maloletá začala navštevovať materskú
školu, náklady sa zvýšili, preto žiada o zvýšenie výživného. K svojim pomerom matka uviedla, že ona
spolu s maloletou býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom v prenajatom 2-izbovom byte a

s priateľom očakávajú narodenie ich dieťaťa s predpokladaným termínom pôrodu 6.10.2020. Uviedla,
že ona je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie a poberá len dávky
v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa, čo je spolu cca 60,-Eur mesačne. Naposledy krátko brigádne
pracovala ako čašníčka v lete 2019, čo nebol stály príjem. Matka ďalej uviedla, že maloletá D. má už X
rokovanavštevujematerskúškolu,kdeškolnépredstavuje25,-Eurmesačneastravné26,-Eurmesačne.
Navštevuje tiež divadelný krúžok s poplatkom 25,-Eur mesačne a chcela by chodiť aj na tanečný krúžok.

Matka poukázala na to, že otec maloletej sa o maloletú nezaujíma, nenavštevuje ju a ozve sa asi len
jedenkrát za pol roka. Neplní si riadne ani doterajšiu určenú vyživovaciu povinnosť a aktuálne má dlh
na výživnom 500,-Eur. K pomerom otca dieťaťa matka uviedla, že podľa jej názoru otec peniaze má, alevýživné riadne neplatí. Vie, že predtým otec maloletej pracoval u svojej priateľky, ktorá má kadernícky
salón, kde pracoval ako recepčný a tiež chodí hrávať muziku a tak si vie zarábať aj 400,- až 500,-Eur za
víkend. Túto domnienka má z dôvodu, že tak zarábal ešte, keď ona s ním žila a tak vtedy nosil peniaze

a aj v súčasnosti ona vídava na sociálnych sieťach jeho nové klipy, kde chodí hrávať a pod. Matka nevie,
aké má otec maloletej vzdelanie, nevie, či si urobil strednú školu a podľa jej informácii by otec nemal
mať okrem maloletej D. iné vyživovacie povinnosti a tiež nevie, či ešte býva so svojou priateľkou.

2. Otcovi maloletej bol návrh na začatie konania riadne doručený do vlastných rúk dňa XX.X.XXXX. Otec

sa k podanému návrhu nevyjadril. Predvolania na pojednávania mu boli v zmysle § 106 a nasl. CSP
doručované na jeho adresu evidovanú v registri obyvateľov, kde si ju niekedy vyzdvihol a niekedy nie. O
termíneposlednéhopojednávaniaboldokoncaajtelefonickyoboznámený.Otecdieťaťamalpredvolanie
na posledné pojednávanie doručené pod domnienkou doručenia, preto súd pojednával a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

3. Kolízny opatrovník prešetril pomery a bolo zistené, že otec dieťaťa býva v prenajatom
X-poschodovom rodinnom dome so svojou priateľkou, preto sa kolízny opatrovník domnieva, že jeho
zárobkové pomery sú vyššie ako minimálna mzda, ktorú otec uviedol pri pohovore. Kolízny opatrovník
poukázal na zmenu pomerov na strane maloletej. Poukázal tiež na to, že otec nemá okrem maloletej
D. iné vyživovacie povinnosti a s maloletou sa vôbec nestretáva a odporučil výživné zvýšiť aspoň na

sumu 150,-Eur mesačne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie
v SP, správu SP, správu z č.l. 17, potvrdenie o PnD, správu UPSVaR Nitra, aktuálne lustrácie v SP,
správu KO, obsah spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný

stav veci :

5. Maloletá D. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu a rozsudkom
Okresného súdu P. zo dňa X.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda, v
zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na

jej výživu sumou 100,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2018. V
čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá D. X roky, nenavštevovala žiadne zariadenie a
celodennú starostlivosť jej zabezpečovala matka. Jej zdravotný stav bol dobrý, mala výdavky primerané
svojmuveku.Matkaspolusmaloletoubývalavprenajatom 1-izbovombyte,kdenákladybývania
predstavovali400,-Eurmesačne,ktoréplatilpriateľmatky.Matkabolasdcérounapredĺženejrodičovskej

dovolenke, poberala len prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne a finančne jej vypomáhal jej
priateľ. Otec maloletej vtedy býval so svojou priateľkou v dome, ktorý mala jeho priateľka prenajatý,
brigádne si privyrábal podľa jeho udania asi 300,-Eur mesačne, pretože nechodil brigádovať pravidelne.

6. Maloletá D. býva s matkou, ktorá sa o ňu osobne stará. Otec sa o maloletú dostatočne nezaujíma,

nestretáva sa s ňou, ozve sa len asi raz za pol roka. Určené výživné neplatí riadne. V súčasnosti má
maloletá D. X rokov a navštevuje materskú školu, kde školené predstavuje 25,-Eur mesačne a stravné
26,-Eur mesačne. Maloletá navštevuje divadelný krúžok s poplatkom 25,-Eur mesačne a chcela by
chodiť aj na tanečný krúžok. Má ďalšie bežné výdavky primerané jej veku.

7. Matka maloletej je slobodná, spolu s dcérou býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom.
Bývajú v prenajatom 2-izbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 450,-Eur mesačne. Matka
maloletej je nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie, naposledy
nepravidelne krátko brigádovala ako čašníčka v lete 2019. Matka poberá len prídavky na dieťa vo výške
24,95 Eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi. Takto spolu dávky s prídavkami poberá podľa jej udania vo

výškecca60,-Eurmesačne.Finančnejejvypomáhajejpriateľ.OkremmaloletejD.zatiaľmatkanemáiné
vyživovacie povinnosti, ale s jej terajším priateľom očakávajú narodenie ich dieťaťa s predpokladaným
termínom pôrodu 6.10.2020.

8. Sociálne pomery na strane otca sa nepodarilo presne zistiť pre jeho nespoluprácu. Z lustrácie v

registri obyvateľov vyplynulo, že otec maloletej je slobodný a okrem maloletej D. nemá iné vyživovacie
povinnosti. Otec býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou v prenajatom 2-poschodovom
rodinnom dome a priateľke prispieva na chod domácnosti sumou 100,-Eur mesačne. Z lustrácie
zamestnávateľovotcavSociálnejpoisťovnibolozistené,žeotecmaloletejbolod17.9.2018do11.8.2019zamestnaný u zamestnávateľa D. G. s.r.o. s vymeriavacím základom ( príjem brutto )
od 09/2018 do 11/2018 vo výške 576,-Eur mesačne, od 12/2018 do 03/2019 vo výške 1.300,-
Eur mesačne a od 04/2019 do 08/2019 vo výške 520,-Eur mesačne. Od 6.11.2019 je otec maloletej

opäť zamestnaný u zamestnávateľa D. G. s.r.o. s vymeriavacím základom ( príjem brutto ) vo výške
260,- až 316,-Eur mesačne. Pri pohovore pred kolíznym opatrovníkom otec uviedol svoj mesačný príjem
vo výške minimálnej mzdy. Podľa udania matky maloletej by si mal otec privyrábať aj hraním muziky,
pričom ona uvádzala predpokladaný príjem 400,- až 500,-Eur za víkend,
teda tak ako zarábal aj v minulosti počas ich spolužitia.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj

životných nákladov.

13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k
maloletému dieťaťu je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako pôvodne matka navrhovala, ktorá pôvodne
už po roku od poslednej úpravy výživného žiadala až 100%-né zvýšenie výživného. Vyživovacia

povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravovaná pred 2 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa a čiastočne i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene
pomerov došlo na strane maloletej D., ktorá je o niečo vekovo staršia. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy
výživného bola maloletá vo veku X rokov a nenavštevovala žiadne zariadenie, v súčasnosti má X rokov
a navštevuje materskú školu, kde celkové náklady na stravné a školné predstavujú 51,-Eur mesačne

a navštevuje tiež divadelný krúžok s poplatkom 25,-Eur mesačne. Pomery na strane matky sa od
poslednej úpravy výživného výraznejšie nezmenili. Tá je stále nezamestnaná, poberá len dávky od
ÚPSVaR a finančne jej vypomáha priateľ tak, ako tomu bolo aj v čase poslednej úpravy výživného.
Počet vyživovacích povinností sa jej zatiaľ nezmenil. Ani na strane otca nedošlo k výraznejšej zmene
pomerov. Ten rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného býva s priateľkou v prenajatom rodinnom

dome. V čase poslednej úpravy výživného uvádzal svoj príjem približne 300,-Eur mesačne, aktuálne
podľa lustrácie zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni zarába 290,- až 316,-Eur mesačne brutto, otec
pri pohovore uvádzal minimálnu mzdu. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Matka maloletej
uvádzala podstatne vyššie zárobky otca z jeho muzikantskej činnosti, ale uviedla, že takto zarábal aj
v minulosti ešte v čase, keď žili spolu. Teda možno konštatovať, že uvedené nie je nová skutočnosť,

teda nejedná sa o zmenu pomerov, pre ktorú by mal súd nadštandardným spôsobom zvyšovať výživné
v zmysle terajšieho návrhu matky, keď takého zárobky z muzikantskej činnosti mal mať otec už aj v čase
poslednej úpravy výživného.14. S poukazom na takto zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa,
ktoré začalo navštevovať predškolské zariadenie a venovať sa záujmovej krúžkovej činnosti, rozhodol
súdozvýšenívyživovacejpovinnostiotcakmaloletejzdoterajšejsumy100,-Eurmesačnenasumu140,-

Eur mesačne. Výdavky na maloletú sa preukázateľne zvýšili v súvislosti s navštevovaním materskej
školy a záujmovej krúžkovej činnosti o 76,- Eur mesačne viac (51,- + 25,-). Keďže na zvýšených
výdavkoch maloletého dieťaťa sú povinní sa podieľať obaja rodičia, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej
povinnosti zo strany otca k maloletej o 40,-Eur mesačne viac, čo je približne polovica sumy, o ktorú sa
preukázateľne zvýšili vyššie uvedené výdavky na maloletú oproti predchádzajúcej úprave výživného,

keďže na ďalších zvýšených výdavkoch je povinná sa podieľať aj matka.

15. V zmysle § 77 Zákona o rodine a v súlade s návrhom matky súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k
maloletej s účinnosťou od 1.3.2019, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, pretože výživné
sa v zásade určuje od začatia súdneho konania.

16. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

17. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletej v zmysle rozsudku, vznikol

otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.03.2019 do 31.7.2020 vo
výške 680,-Eur ( 17 mesiacov á 40,- Eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 56,- Eur
mesačne tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1 roka, pod následkom straty výhody splátok. Súd má
za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.

19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín

(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno

vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).