Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/811/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209205404
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2209205404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. D.,
nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, C. t. č. C., C., 2/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, C., zastúpení
advokátom: JUDr. Peter Kubik, Poľná 9, Dunajská Streda, proti odporcom: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX,
U. XXXX/XX, D., 2/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, D., obaja zastúpení advokátskou spoločnosťou:
Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava v mene ktorej koná advokát a konateľ: doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., 3/ Tatra Banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 9C 81/2009-605 zo dňa 12. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a vo výrokoch
o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol, navrhovateľom 1/ a 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene na
účet Okresného súdu Dunajská Streda do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň
navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov
konania 99 eur z titulu súdneho poplatku za odvolanie a z titulu trov právneho zastúpenia sumu 3.297,92

eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie po citácii § 37 ods. 1, 39, 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného
v čase uzavretia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, § 553 ods. 2 OZ, § 899j OZ, § 124
OZ, § 80 písm. b), c) a § 159 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že v danom prípade súd má jednoznačne
preukázané, že medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money, s.r.o. Bratislava bola uzatvorená
zmluva o pôžičke. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu súd upustil od jej

predloženia, nakoľko ju nemali k dispozícii veriteľ ani navrhovatelia, avšak táto otázka nebola sporná.
Navrhovatelia nepreukázali, že z pôžičky zo sumy 492.000 Sk uhradili nejakú časť, taktiež neboli
sporné okolnosti uzatvorenia zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z 18.06.2004, následne
potom čo svoju povinnosť ohľadne vrátenia pôžičky, ktorú mali vrátiť najneskôr 18.06.2005 nesplnili,
uzatvorili na predmetnú nehnuteľnosti nájomnú zmluvu 21.01.2007, ako aj dodatok k nájomnej zmluve
a dodatok k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 15.02.2007. Doba nájmu bola dohodnutá na obdobie
od 21.07.2006 do 21.03.2007. Navrhovatelia namietli absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka. Z článku IV. vyplýva, že pokiaľ dlžníci
nevrátia veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 492.000 Sk spolu s úrokmi vo výške 20.000 Sk do
18.06.2005 a to ako v celku, tak aj akúkoľvek časť pôžičky v dohodnutých lehotách splatnosti, veriteľ
ostávavylúčenýmvlastníkomnehnuteľnosti.Vtakomtoprípadeuždlžnícinebudúpovinnívrátiťveriteľovinesplatenúčasťpôžičkyaveriteľnebudepovinnývrátiťdlžníkomužsplatenúčasťpôžičky.Navrhovatelia
uviedli, že z uvedeného dojednania vyplýva, že veriteľ sa na úkor dlžníkov obohatil dvakrát, pričom
hodnota nehnuteľností uvedených v predmetnej zmluve, ku ktorým vlastnícke právo je predmetom

zabezpečovacieho prevodu práva má podľa znaleckého posudku hodnotu 1.600.000 Sk a výška pôžičky
s príslušenstvom poskytnutej na základe predmetnej zmluvy o pôžičke má hodnotu 16.995 Eur (512.000
Sk). Takéto správanie veriteľa navrhovatelia vyhodnotili v rozpore s dobrými mravmi a v hrubom
nepomerestanovenýchpodmienokprenavrhovateľov.Keďžezmluvaozabezpečovacomprevodepráva
v zmysle jej systematického zaradenia od piateho oddielu, ôsmej časti OZ je záväzkom akcesorickým vo

vzťahukhlavnémuzáväzku,ktorýmjezmluvao pôžičkevdôsledkučohonemôžeexistovaťsamostatne,
jej právny osud je spojený s hlavným záväzkom, by potom vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke malo
automaticky za následok i neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na to, že
písomná forma zmluvy o pôžičke neexistuje, nebola predložená súdu, avšak navrhovatelia ju nepopreli,
čo do výšky, ani spôsobu uzavretia, namietli iba neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
a to iba v časti článku IV tejto zmluvy.

Na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti a posúdenie
nárokov z tejto zmluvy plynúcich bolo potom potrebné aplikovať ust. § 553 OZ v znení pred novelou. V
danom prípade sa zmluvné strany dojednali ako sa v prípade nesplnenia záväzku bude postupovať. V
článku IV je uvedené: „Pokiaľ dlžník nevráti veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 492.000 Sk spolu s

úrokmi do 18.06.2005, a to ako v celku, tak aj akúkoľvek časť pôžičky v dohodnutých lehotách splatnosti,
veriteľ ostáva výlučným vlastníkom nehnuteľnosti opísaných v článku 2 tejto zmluvy. V takomto prípade
už dlžník nebude povinný vrátiť veriteľovi nesplatenú pôžičku v prípade jej časť a veriteľ nebude povinný
vrátiť dlžníkovi už splatenú časť pôžičky.“ Z uvedeného dojednania vyplýva, že navrhovatelia ako dlžníci
a prevádzatelia vlastníckeho práva nemajú mať žiadny nárok na vydanie rozdielu medzi hodnotou danej

nehnuteľnosti a dlžnou čiastkou vo forme nesplatenia časti úveru a jeho príslušenstva. V extrémnom
prípade by tak v súlade s dojednaním v zmluve, i v dôsledku nezaplatenia 1Sk na dlhu sa veriteľ, resp.
nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti v hodnote podľa znaleckého posudku č. 42/2002 vo výške
36.256,04 eur a v prípade, ak by navrhovatelia aj platili a vracali pôžičku zároveň by mu bol splnený
aj záväzok vrátenej časti. Súd je preto toho názoru, že dojednanie v zmluve o zabezpečení záväzku

prevodom práva nehnuteľnosti uzavreté medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money, s.r.o. o tom,
že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa
rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľom zanikne nárok na vrátenie uhradenej
časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a bez nároku dlžníkov na vydanie tzn.
hyperochy (rozdielumedzihodnotouzískanouveriteľomadlhomdlžníkovvčítanesúvisiacichsnákladov

veriteľa resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia). Podľa názoru súdu je toto dojednanie,
ktorého obsah i účel je v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie je preto v zmysle §
39 OZ absolútne neplatným dojednaním. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, je potrebné
považovať za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie,
ktoré nie je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ). Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali

posúdenia dobrých mravov pre posúdenie úkonov, ktoré dobrovoľne uzavreli, je potrebné posúdiť aj ich
dobré mravy v súvislosti s tým, že sumu vo výške 472.000 Sk prevzali s vedomím, že pre prípad jej
nesplatenia o nehnuteľnosť prídu a veriteľovi napriek tomu nezaplatili ani len časť poskytnutej sumy. Z
tvrdení navrhovateľov nevyplýva, že by právne úkony neurobili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Z dokazovania vyplýva, že si museli byť vedomí, že peňažné prostriedky musia v dohodnutej dobe

vrátiť, inak im hrozí strata nehnuteľnosti. Počas dokazovania bolo ďalej preukázané, že vzniknutý stav
(stratu nehnuteľnosti) akceptovali, keď dňa 21.07.2006 uzatvorili ako nájomcovia spornej nehnuteľnosti
nájomnú zmluvu so spoločnosťou RE-FIN Slovakia, s.r.o. ako prenajímateľom a novým vlastníkom
nehnuteľnosti, následne sa navrhovatelia v roku 2007 z nehnuteľnosti vysťahovali.

Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti a na mieru nedbanlivosti
navrhovateľov v súvislosti s úkonmi týkajúcimi sa nehnuteľnosti, s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ potom
prichádza do úvahy použitie inštitútu bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti Fast Money, s.r.o.
navrhovateľmi. Navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci aj keď hmlisto naznačovali,
že majú naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko bez tohto určenia ich

právne postavenie bolo ohrozené, alebo sa právne postavenie stalo neistým. Navrhovatelia mali podať
žalobu voči spoločnosti Fast Money, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na výsledky
ohodnotenia nehnuteľnosti k 18.06.2004.Z dôvodu zachovania právnej istoty odporcov 1/ a 2/, ktorí nadobudli vlastnícke právo zákonným
spôsobom, o vlastníctve nemali dôvod pochybovať, nadobudli vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
dobromyseľne, nemali záujem vstupovať do neistých obchodných vzťahov. Túto nehnuteľnosť

kupovali na bývanie pre svoju rodinu, overili si údaje zapísané v katastri nehnuteľností, sú v
poradí štvrtými vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti a využili všetky dostupné, praxou overené a
zaužívané mechanizmy pri prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Bolo by voči nim
nespravodlivé, keby navrhovateľom bolo určené vlastnícke právo, resp. vrátené po tom, čo slobodne
sa rozhodovali a prejavovali vôľu s úkonmi týkajúcimi sa prevodu nehnuteľnosti. Súd najmä poukázal

na mieru nedbanlivostného správania sa navrhovateľov ako aj na mieru zachovania dobrých mravov
samotnými navrhovateľmi, pri vykonávaní úkonov súvisiacich s predmetnou nehnuteľnosťou. Vzhľadom
na právnu istotu ďalších nadobúdateľov k spornej nehnuteľnosti a na to, že navrhovatelia nepreukázali
naliehavý právny záujem vo veci samej a samy porušili ustanovenie § 3 ods. 1 OZ o zachovaní zásady
dobrých mravov prvostupňový súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti, zaviazal
navrhovateľov, aby spoločne a nerozdielne zaplatili doplatok na znaleckej odmene sumu 109 eur s
poukazom na uzneseniu č.k. 9C/81/2009-425 zo dňa 06.09.2013. Zároveň súd ich zaviazal spoločne
a nerozdielne na zaplatenie trov právneho zastúpenia pre právneho zástupcu odporcov 1/ a 2/ vo
výške 3.297,92 eur za nasledovné úkony právnej služby. Celkovo bolo vykonaných 29 úkonov právnej

pomoci: 1) prevzatie, porada s klientmi, 2) napísanie listiny pre súd k podanej žalobe (23.04.2009) z
dôvodu vyjadrenia odporcov k procesných úkonom súdu pri prijatí žaloby na konanie, 3) vyjadrenie
k žalobnému návrhu predloženej žaloby odporcov 1/ a 2/ na pokyn súdu zo dňa 25.05.2009, 4)
oboznámenie sa so spisom, nahliadnutie do spisu a zabezpečenie listinných dôkazov daného konania,
úradný záznam zo dňa 03.02.2010, spísaný súdom (úhrada poplatku za foto listín zo spisu), 5)

pojednávanie dňa 04.03.2010, 6) stanovisko odporcov 1/ a 2/ na výzvu súdu zo dňa 26.03.2010,
7) vypracovanie a doručenie súdu právneho rozkladu odporcov k určovacej žalobe pre súd zo dňa
06.04.2010, 8) pojednávanie dňa 15.04.2010, 9) vypracovanie záverečného návrhu na pokyn súdu
zo dňa 15.04.2010, doručené súdu 23.04.2010, 10) pojednávanie dňa 08.07.2010, 11) stanovisko
odporcov 1/ a 2/ k odvolaniu odporcu 3/ na pokyn súdu z 30.8.2010, 12) odvolanie odporcov 1/ a 2/

voči rozsudku zo dňa 16.08.2010, 13) žiadosť odporcov 1/ a 2/ o vytýčenie pojednávania a konania
odvolacieho súdu, 14) pojednávanie dňa 26.04.2012, 15) vypracovanie otázok pre súd k výsluchu
navrhovateľa na pokyn súdu, 16) napísanie listiny po konzultácii s odporcami 1/ a 2/ obsahu právnej
argumentáciepokasáciizodňa25.04.2012prekonanie,17)pojednávaniedňa12.06.2012,18)písomné
podania pre súd v obsahu urgencie znaleckého posudku zo dňa 22.05.2013, 19) písomné stanovisko

odporcov 1/ a 2/ k doručenému znaleckému posudku na základe výzvy súdu, písomnosť zo dňa
26.08.2013, 20) pojednávanie dňa 09.01.2014, 21) vyjadrenie odporcov 1/ a 2/ na pokyn súdu, 22)
oboznámenie sa s obsahom dokazovania štúdiom spisu z dôvodu nedoručenia vyjadrenia a dôkazov
požadovaných odporcami na súdnom konaní navrhovateľmi k oboznámeniu / vyjadrenie k chorobe a
lekárske stanovisko navrhovateľa D. k možnosti účasti na súdnom konaní pred súdom, zabezpečiť

výsluch referentov Katastra nehnuteľností 22) oboznámenie zo dňa 22.02.2014, foto dokumentov zo
spisu 23) oznámenie adries referentov katastra zo dňa 06.02.2014, na základe uznesenia súdu 24)
účasť na výsluchu navrhovateľa na domovej adrese v C., (25)stanovisko žalovaných 1/ a 2/ zo dňa
26.02.2014, 26) pojednávanie dňa 25.04.2014, 27) na základe výzvy súdu vypracovanie záverečného
písomného návrhu odporcov 1/ a 2/, 28) vypracovanie a prepracovanie záverečného návrhu zo dňa

23.07.2014, 29) pojednávanie dňa 12.08.2014.

K zabezpečeniu práv odporcov k účasti na úkonoch súdu bolo použité motorové vozidlo zn AUDI A6,
IČ BA 184 RT, OTP č. SF 041 534, spotreba vozidla podľa OTP je 8,00 lit. Motorovej nafty zn. NITRO
- Schell, dňa 04.03.2010 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 15.04.2010

pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 08.07.2010 pojednávanie Bratislava -
Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 26.04.2012 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj.
128 km, dňa 12.06.2012 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 09.01.2014
pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 25.03.2014 pojednávanie Bratislava
- Dunajská Streda a späť tj. 128 km, dňa 12.08.2014 pojednávanie Bratislava - Dunajská Streda a

späť tj. 128 km, Spolu 1024 km, Cestovná náhrada 128x 0,183 = 23,42, Náhrada za pohonné hmoty
128x8,00x1,495/100=15,30 eur. Strata času 12,02 eur x 6,polhodín = 72,12 eur. Celkovo spolu v sume
23,42+15,30+72,12= 110,84 eur. za služobnú cestu jedného konania u OS DS. Celkovo náklady za
účasť na 8 pojednávaniach na súde ( 8x110,84= 886,72) čiastka v sume 886,72 eur. Služobná cestaD. - C. z dôvodu výsluchu navrhovateľa z pokynu súdu uskutočnená dňa 16.06.2014, D. - C. a späť
- 52 km. Cestovná náhrada ; 52x0,183=9,56, Náhrada za PHM; 52x8,00x1,395/100=5,8, strata času
1,5x13,40=20,1 Celkovo spolu v sume 35,46 eur. Vykonanie úkonov v r. 2009 celkovo v počte troch,

výpočet základu určovacej žaloby je 1/13 t.j. 695,41 z čiastky konania v sume 90,40 eur, paušálna
náhrada je v sume 6,95 eur, spolu 97,35 eur. Celkovo za úkony v roku 2009 (97,35x 3 úkony = 292,05)
v sume 292,05 eur. Vykonanie úkonov roku 2010 celkovo podľa špecifikácie deväť úkonov, kde pre
výpočet základu pre sadzbu v zmysle vyhlášky je 721,40 tj. 1/13 základu v sume 93,78 eur, za úkon,
paušálna náhrada je 7,21 eur, spolu v sume 100,99 eur. Celkovo za úkony v roku 2010 v sume 908,91

eur. Vykonanie úkonov v roku 2011, kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysel vyhlášky je 741,00
1/13, čo je čiastka v sume 96,33 eur za úkon, paušálna náhrada je v sume 7,41 eur. Celkovo za úkony
v roku 2011 suma 103,74 eur. Vykonanie úkonov v roku 2012 celkovo podľa špecifikácie v počte štyri,
kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysle vyhlášky je 763,00 1/13, čo je čiastka v sume 99,19 eur,
paušálna náhrada je sume 7,63 eur. Spolu celkovo v sume 106,82 eur. Celkovo za úkony v roku 2012
(106,82 x 4=427,28) sume 427,28 eur. Vykonanie úkonov v roku 2013 celkovo podľa špecifikácie za

dva započítateľných úkonov, kde výpočet základu pre kalkuláciu v zmysle vyhlášky je 781,00 1/13, čo
je čiastka v sume 101,53 eur, paušálna náhrada je v sume 7,81 eur. Spolu celkovo v sume 109,34 eur.
Celkovo za úkony v roku 2013 (109,34 x 2 = 218,68) sume 218,68 eur. Vykonanie úkonov v roku 2014
za desať započítateľných úkonov, čo je 804,00 1/13, čo je čiastka v sume 104,52 eur. za úkon, paušálna
náhrada je v sume 8,04 eur. Spolu celkovo v sume 112,56 eur. Celkovo za úkony v roku 2014 (112,56

x 10 = 1125,60) sume 1125,60 eur. Spolu suma 3.297,92 eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu a
domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a určil, že byt č. XX na X. poschodí obytného domu
súpisné č. XXXX, vchod č. X, postavený na pozemku registra „C“ parcela č. 2577 o výmere 181 m2 druh

pozemku zastavané plochy a nádvoria, na pozemku registra „C“ parcelné číslo 2576 vo výmere 183 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na pozemku parcela „C“ parcelné číslo 2578 vo výmere 180
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na pozemku registra „C“ parcelné č. 2579 o výmere
182 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., spoluvlastnícky

podielnaspoločnýchčastiach,spoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielnazastavanoma
priľahlom pozemku 7662/256000, je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a nie je zaťažený
záložným právom zriadeným v prospech odporcu 3/ na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa
29.06.2007 uzavretej medzi odporcom 3/ a Ing. C. H., C. V. XXXX/XX, J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vklad
do katastra nehnuteľnosti vedený Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, bol povolený

pod č. V-4036/07 dňa 24.08.2007 a súčasne navrhujú, aby odvolací súd uložil odporcom povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy konania vo výške 1.345,70 eur a trovy odvolacieho
konania vo výške 83,87 eur. Pre prípad, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
navrhujú,abyodvolacísúdvyslovilvovýrokusvojhopotvrdzujúcehorozsudku,žedovolaniejeprípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu najmä ohľadom posúdenia, či podľa

právnej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva účinnej do 01.01.2008 bolo možné svojpomocné
uspokojenie pohľadávky veriteľa v podobe „trvalého“ nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
zabezpečenia.Akoodvolacídôvoduviedli,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Zároveň zo skutkových zistení prípadu a z vykonaných dôkazov podľa odvolateľov vyplýva, že dôvodom

uzavretiazmluvyopôžičkesospoločnosťouFastMoneys.r.o.bolaťaživáživotnásituácianavrhovateľov,
ktorí neboli schopní zabezpečiť financovanie životných potrieb svojej rodiny, liečbu závažnej choroby
navrhovateľa a minulé dlhy najmä voči Mestskému podniku bytového hospodárstva s.r.o., Šamorín,
ktorú spôsobila vážna choroba navrhovateľa. Konaním spoločnosti Fast Money s.r.o. bola zneužitá
tieseň navrhovateľov. Spoločnosť Fast Money s.r.o. sa venovala poskytovaniu pôžičiek osobám v ťažkej

životnej situácie a dojednaním zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva sledovala zištný cieľ a to
výhodne získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Navrhovatelia sa snažili svoju situáciu, do ktorej sa z
núdze dostali riešiť a preto uzatvorili zmluvu o nájme na základe ktorej užívali predmetnú nehnuteľnosť
až do doby kým ju odporcovia 1/ a 2/ neodkúpili. Nakoniec ich odporcovia vysťahovali z nehnuteľnosti.

Podľa odvolateľov nie je možné súhlasiť so základnou premisou, na ktorej súd prvého stupňa postavil
napadnuté rozhodnutie a ktorej podstatou je, že navrhovateľka potrebovala pôžičku na podnikateľské
účely. V tomto ohľade skutkové zistenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolatelia sú
presvedčení,žespoukazomna§52ods.3OZ celýprávnyvzťahzaloženýzmluvouopôžičkeazmluvouo zabezpečení záväzku prevodom práva, je potrebné kvalifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú. Dokonca
zmluvný vzťah medzi navrhovateľmi a spoločnosťou Fast Money s.r.o. spĺňa kritéria tzv. úžerníckej
zmluvy, ktorý je potrebné považovať za neplatný právny úkon ako celok. S problematikou zmluvy o

pôžičke ako spotrebiteľskej zmluvy a úžerníckej zmluvy sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, porušil
tak § 157 O.s.p. a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo je možné považovať za odňatie
práva účastníka konať pred súdom. Pre správne právne posúdenie celého prípadu je podstatné, že
navrhovatelia vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania nikdy nestratili. Pre
absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so spoločnosťou Fast

Moneys.r.o.sapotomaniodporcovia1/a2/nemohlistaťvlastníkmibytu,oktorýide.Nedostatoktrvalého
nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o. ako aj v dôsledku zásady „nemo plus
iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než
sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu 3/ a naopak vlastníkom bytu preto
museli ostať navrhovatelia. V tejto súvislosti poukázali aj na aktuálnu judikatúru NS SR spis. zn. 10Sžr
11/2010podľaktorejzmluvnédojednanie,ktoréumožňujezánikvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníka

k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho
práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom obchádza zákon, teda je v zmysle
§ 39 OZ neplatné a to je presne prípad navrhovateľov. Ďalej poukázali aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave spis. zn. 10Co 79/2011. Podľa odvolateľov pri zmluvách o zabezpečovacom prevode
práva uzavretých pred 1. januárom 2008 je potrebné aplikovať analogiu legis podľa § 853 ods. 1 OZ a

podľa § 879j OZ. Poukázali na § 123 rozhodného a konečného znenia OZ a napokon na § 151s ods.
1 rozhodného i dnešného znenia OZ. Podľa odvolateľov účelom všetkých zabezpečovacích inštitútov v
OZ je donútenie dlžníka ku splateniu jeho záväzku avšak len za podmienky vystavenia dlžníka hrozbe,
že sa mu vec tvoriaca predmet zabezpečenia po dobu trvania jeho záväzku buď fakticky nevráti resp.
o túto zákonom výslovne tolerovaným spôsobom i natrvalo príde. Táto úvaha má za následok záver,

že všetky inštitútom určeným na zabezpečenie splnenia peňažného záväzku je vlastnou nemožnosťou
svojpomocného uspokojenia pohľadávky veriteľom a ďalšie závery, že vlastníckemu právu získanému
na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z povahy veci musí chýbať zložka takéhoto práva
predstavovaná právom nakladania s predmetom vlastníctva, čiže ius disponendi. V prípadoch zmlúv
uzavretých do 31. decembra 2007 vrátane však dôvodom bol a naďalej je ten, že úkon svojim obsahom

i účelom odporuje zákonu podľa § 39 OZ i za využitia skoršej úpravy § 553 ods. 1 OZ a preto je
neplatný. Túto argumentáciu podporuje aj výklad Ústavného súdu v ČR spis. zn. Pl ÚS 47/04. Táto
argumentácia potvrdená rozhodnutiami súdu vyšších stupňov je potom v príkrom rozpore so závermi
napadnutéhorozhodnutia,pretožeprikorektnomvýkladejevylúčenéajtzv.zabezpečovaciuzmluvubolo
možné považovať za platný právny úkon ako celok. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

a spochybnenia existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov v tejto súvislosti odvolatelia
uviedli, že na existenciu naliehavého právneho záujmu poukázali v priebehu konania. Ak je odporca
zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník, navrhovateľ má vždy naliehavý právny záujem na
podaní určovacej žaloby, nakoľko rozhodnutie súdu v takomto konaní tvorí právny základ zápisu zmeny
vlastníctva do katastra nehnuteľností (výber ČR spis. zn. 9Cdo 651/1999, ZSP 50/2012). Naliehavý

právny záujem na určenie je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR z 30.
novembra 1998 spis. zn. 5Cdo 60/98).

Výklad uplatnený súdom prvého stupňa má korene v nesprávnom prístupe súdu prvého stupňa k
účinkom zabezpečovacieho prevodu práva s tzv. prepadnou klauzulou kde súd za neplatné považoval
iba dojednanie o nevrátení tzv. hyperochy. Treba uznať, že ak za neplatné považujeme iba tú
časť právneho úkonu, ktorá znemožňuje vrátenie, navrhovatelia sa skutočne mohli domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti Fast Money s.r.o. s poukazom na § 451 ods. 2 OZ. Tým

však nebola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov. Jediným prostriedkom ochrany
vlastníckeho práva, ktorým je možné za daných okolností dosiahnuť stav, ktorý tu bol pred uskutočnením
neplatného právneho úkonu, je žaloba o určení vlastníckeho práva. Dokonca ani žaloba o vyprataní
nehnuteľnosti by situáciu neriešila, nakoľko papierovým vlastníkom sa stali odporcovia 1/ a 2/. Z
uvedených dôvodov preto existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov v zmysle § 80 písm.

c) O.s.p. vyhodnotil prvostupňový súd nesprávne v nadväznosti na nesprávne posúdenie účinkov
zabezpečovacieho prevodu práva. Právnym prostriedok na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov
je jedine určovacia žaloba a nie žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podľa súdu prvého
stupňa mali navrhovatelia uplatňovať.Prvostupňový súd ďalej odôvodnil svoje rozhodnutie aj § 3 ods. 1 OZ týkajúci sa zachovania zásady
dobrých mravov. Výkon práva navrhovateľov nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak bezdôvodne

nezasahuje do práv a právom chránených záujmov iných, nakoľko navrhovatelia sa sami stali obeťou
nemorálneho konania v dôsledku objektívnych, ťaživých životných okolností preukázaných v priebehu
konania, navyše v situácii keď odporcovia 1/ a 2/ presne vedeli do akej situácie vstupujú, nakoľko v
prítomnosti navrhovateľov a realitného makléra ich navštívili v predmetnom byte, o čom v napadnutom
rozhodnutí nie je zmienky. V tejto súvislosti poukázali odvolatelia na judikatúru súdov a navrhovatelia

svoje práva prvotne uplatňujú nie preto, aby poškodili odporcov, ale preto, lebo je to jediný prostriedok
na to, aby opätovne boli zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti a
podľa rozhodnutia NS ČR spis. zn. 25Cdo 2648/2003 aplikácia § 3 OZ nemôže viesť ku vzniku,
zmene alebo zániku práva a povinností vzhľadom na absolútnu neplatnosť právnych úkonov na základe
ktorých odporcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k bytu, spôsobil by de iure zánik vlastníckeho
práva navrhovateľov a vznik vlastníckeho práva odporcov, čo je neprípustné. Prvostupňový súd teda

nesprávne aplikoval § 3 OZ ako dôvod na zamietnutie žaloby.

Odvolatelia nesúhlasia ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania, pretože výrok rozhodnutia súdu
o zaplatení 109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene nemá oporu v § 148 ods. 1 druhá veta O.s.p.
a to vzhľadom na rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 03.09.2009.

Nesprávny je aj výrok rozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v sume 3.297,92 eur
odporcom 1/ a 2/, pretože rozhodnutie súdu je chaotické, nepreskúmateľné a nie je ani v súlade s §
142 O.s.p. a s vyhláškou MS SR č. 655/2004. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/ si uplatnil nárok na
náhradu trov aj za úkony právnej služby, ktoré nie je možné považovať za účelné s poukazom na § 142
O.s.p. napr. úkony pod č. 1 a 7 ktorých obsah sa čiastočne prekrýva, úkon č. 13 bol iba formálnym

procesným podaním, úkon č. 18 - podanie smerovalo na urýchlenie činnosti súdu a nebolo zapríčinené
navrhovateľmi, úkon č. 23, ktorý úkon je taktiež iba formálneho charakteru, obsah úkonov č. 25, 27 a
28 sa čiastočne prekrýva resp. skutočnosti sa tam opakujú. Za tieto úkony právnej služby neprináleží
odmena resp. nie v plnej výške. Samotná výška odmeny právneho zástupcu nie je vypočítaná správne,
základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu, základná sadzba tarifnej odmeny v

prípade úkonov právnych služieb je uskutočnený v roku 2009 je 53,99 eur (a nie 97,35 eur ako súd
uvádza), v roku 2010 je 55,46 eur (a nie 93,78 eur), v roku 2011 je 57 eur (a nie 96,33 eur), v roku 2012
je 58,69 eur (a nie 99,19 eur), v roku 2013 je 60,08 eur (a nie 101,53 eur) a v roku 2014 je 61,85 eur
(a nie 104,52 eur). Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je teda nesprávne, nemá
oporu v zákone a súd priznal odmenu v nesprávnej výške.

K doručenému odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril právny zástupcov 1/ a 2/, ktorý navrhol odvolaciemu
súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu ako aj rozhodnutie o náhrade
trov konania. Odvolateľ argumentuje problematikou výkonu záložného práva a prepadného zálohu úplne
nesprávne, mechanicky aplikuje otázku výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, pretože v prípade

záložného práva dochádza na základe tzv. prepadnej klauzuly k zákonom zakázanému prepadnutiu
vlastníckeho práva k založenej veci v prospech záložného veriteľa, ktorý takto trvalo nadobudne
vlastnícke právo bez potreby vracania prebytku záložnému dlžníkovi a pri zabezpečovacom prevode
práva v roku 2004 takýto zákaz nebol zákonom ustanovený, navyše tu už prevod na veriteľa existuje,
dňom splatnosti sa má iba zmeniť na trvalý bez potreby riešenia splatenej časti pohľadávky a prebytku.

Čiže samotný prevod pokiaľ nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemôže byť neplatný. Neplatnosť
článku IV. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak nespôsobuje neplatnosť samotného prevodu
vlastníckeho práva na veriteľa ku dňu 02.07.2004 a prevádzaný majetok sa prevádzal ako protihodnota
zabezpečovanej pohľadávky, ide teda o odplatnú zmluvu. Súd správne neposudzoval zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva režimom spotrebiteľskej zmluvy, pretože by to bolo nadbytočné, keď

zmluva o zabezpečovacom prevode práva má funkciu kúpnej zmluvy, kde hodnota predmetu a kúpna
cena zaň sú vylúčené z prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd vo svojom
záväznom právnom názore z 25.08.2011 jasne uviedol, že inštitút bezdôvodného obohatenia sa použije
v prípade, že neplatný bude iba článok IV zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 18.06.2004.
Prvostupňový súd použil § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zákaze výkonu práva, pokiaľ výkon práva

by bol v rozpore s dobrými mravmi, v intenciách pokynov odvolacieho súdu aj pri žalobe o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Použitie inštitútu § 3 ods. 1 OZ a nepripustiť výkon vlastníckeho
práva navrhovateľov a umožniť odporom 1/ a 2/ pokračovať v dobromyseľnej a nerušenej držbe resp.
uznať ich zápis vlastníckeho práva do verejne prístupného registra za originálne nadobudnuté vlastníckeprávo, ktoré spôsobuje stratu vlastníckeho práva navrhovateľov z dôvodu ochrany dobrej viery odporcov
1/ a 2/ pri zápise ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v roku 2007 teda vyše tri roky po
zápise vlastníckeho práva veriteľa navrhovateľov, pričom medzitým sa zapísali ešte ďalšie dva prevody

vlastníckeho práva dvoch ďalších subjektov, z ktorých jeden dokonca zanikol, je teda nevyhnutné, a
aj keby odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia zostali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola
premetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva napr. z dôvodu, že by bol odlišného právneho
názoru ako prvostupňový súd a považoval by za neplatnú celú zmluvu o zabezpečovacom prevode z
nejakého prekvapivého dôvodu. Použitie § 3 ods. 1 OZ je súčasne prostriedkom na to ako priamo na

základe právneho predpisu chrániť právo odporcov 1/ a 2/ na nadobudnutie vlastníckeho práva.

Pre prípad, že by odvolací súd bol názoru, že celá zmluva o zabezpečovacom prevode práva z
18.06.2004 je neplatná, je potrebné posúdiť, že navrhovatelia podali návrh až po uplynutí piatich rokov
od prevodu vlastníckeho práva na veriteľa, keď už dva roky boli zapísaní vlastníkmi odporcovia 1/ a 2/ a
jeneprimeranépožadovaťododporcov1/a2/,abysioverovaliprávnystavzaobdobiepredchádzajúcich

desiatich rokov a ešte aj právny dôvod nadobudnutia. Pri hodnotení spravodlivého pomeru oboch
základných práv je potrebné zohľadniť päťročný časový odstup od údajne vadného zápisu a to, že
navrhovatelia 1/ a 2/ uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práva slobodne, vážne a bez tiesne
a dokonca uzatvorili na nehnuteľnosť nájomnú zmluvu ako nájomcovia a je zrejmé, že nemali žiadnu
prekážku v tom, aby sa katastrálneho konania mohli zúčastniť a že nadobúdacia cena, ktorú investovali

do nehnuteľnosti odporcovia 1/ a 2/ je výrazne vyššia ako tá, ktorú nehnuteľnosť mala v čase zápisu
veriteľa ako vlastníka. V danom prípade kúpna cena, ktorú investovali odporcovia 1/ a 2/ je už zaplatená
a tak v prípade určenia vlastníckeho práva navrhovateľov by títo boli obohatení o nehnuteľnosť a nie o
nesplatenú pôžičku a odporcovia 1/ a 2/ by nemali ani kúpnu cenu, ktorá je navyše podstatne vyššia ako
tá v znaleckom posudku ohodnocujúca nehnuteľnosť v roku 2004 ani nehnuteľnosť. Odporcovia 1/ a 2/

sú preto nositeľmi práva na pokojné užívanie majetku a určením vlastníckeho práva navrhovateľov by
došlo k zásahu do tohto práva na pokojné užívanie majetku a takýto zásah by bol zjavne neprimeraný,
pretože navrhovatelia by tak získali majetok v hodnote nehnuteľnosti a nesplatenú pôžičku, ktorú by od
nich veriteľ celkom iste vymáhal, pretože je už premlčaná. Odporcovia 1/ a 2/ by tak prišli o kúpnu cenu,
ktorú zaplatili za nehnuteľnosti cca 1.800.000,- Sk ako aj o nehnuteľnosť, o strechu nad hlavou, záložný

veriteľ by vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru aj s úrokmi a vymáhanie kúpnej ceny odporcami
1/ a 2/ od svojho predávajúceho by bolo podmienené jeho majetkovým stavom, ktorý môže byť
nedostatočný, pretože sa môže brániť námietkou, že on nemá od koho pýtať kúpnu cenu, ktorú zaplatil,
pretože predávajúci medzičasom zanikol. Spoliehanie sa na postoj oficiálnych orgánov, ktoré dlhodobo
zastávajú postoj priaznivý pre odporcov 1/ a 2/ bol riešený aj na Európskom súde pre ľudské práva v

prípade STRETCH v. THE UNITED KINGDOM č. 44277/98. Ďalej je potrebné, aby okrem samotnej
dobrej viery odporcov 1/ a 2/ pristúpili aj ďalšie skutočnosti z hľadiska všeobecnej idey spravodlivosti.
Prvostupňový súd v odôvodnení veľmi presne definoval dôvody spravodlivosti pre ktoré nebolo možné
určiť vlastnícke právo odporcov 1/ a 2/ k čomu sa právny zástupca navrhovateľov nevyjadril a pritom je
táto časť odôvodnenia rozsudku kľúčová. Aj v prípade, že by celá zmluva o zabezpečovacom prevode

práva vzhľadom na novú judikatúru bola neplatná, idea spravodlivosti sa aplikuje dokonca bez ohľadu
na § 3 ods. 1 OZ, ale priamo na základe výkladu prednosti práva na ochranu majetku podľa článku
1 Dodatkového protokolu, má prednosť pred zákonmi, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a
slobôd ako zákony SR. V ďalšej časti odvolania právny zástupca odporcov 1/ a 2/ zopakoval aktuálnu
judikatúru k otázke dobrej viery a idey spravodlivosti, poukázal na Nález Ústavného súdu Českej

republiky spis. zn. I. ÚS 3061/11 zo dňa 13.08.2012, Ústavného súdu SR Nález zo dňa 07.02.2013 spis.
zn. II. ÚS 433/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo 71/2011, rozsudok Najvyššieho
súdu ČR spis. zn. 30Cdo 792/2013 zo dňa 29.05.2013, Nález Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS
4684/12 zo dňa 20.11.2013, Nález Ústavného súdu ČR spis. zn. I. ÚS 2219/2012 zo dňa 17.04.2014.
Vychádzajúc z uvedenej judikatúry sú odporcovia 1/ a 2/ toho názoru, že sa v konaní domáhajú ochrany

dobrej viery a umožnenia realizácie vlastníckeho práva nadobudnutého buď priamo na základe dobrej
viery alebo aspoň umožnenie pokračovania v nerušenom výkone oprávnenej držby (oprávnený držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí), pretože konali v dôvere
v zápis vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti, ochrany princípu právnej istoty práv nadobudnutých
v dobrej viere. Dňa 05.06.2007 kedy uzavreli ako kupujúci kúpnu zmluvu s Ing. C. H. nijako nemohli

pochybovať o jeho oprávnení predať predmetnú nehnuteľnosť na základe listu vlastníctva č. XXXX,
kde bolo zapísané jeho vlastnícke právo, navyše doložil kúpnu zmluvu, ktorou preukázal nadobudnutie
od predchádzajúceho vlastníka Re-Fin Slovakia s.r.o. z 30.03.2007 s riadne zavkladovaným prevodom
vlastníckeho práva k 20.04.2007 a s kúpnou cenou 1.300.000,-Sk. Navrhovatelia podali žalobu o určenievlastníckeho práva k nehnuteľnosti až takmer dva roky po prevode vlastníckeho práva odporcov 1/ a
2/ a takmer päť rokov od podľa navrhovateľov neplatného vkladu vlastníckeho práva na spoločnosť
Fast Money s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 18.06.2004,

pričom zápis vlastníckeho práva na spoločnosť Fast Money s.r.o. nastal dňa 02.07.2004. Je teda
spravodlivé ponechať ich v oprávnenej držbe na základe dobromyseľnosti za účelom vydržania nimi
kúpených nehnuteľností v dobrej viere resp. uznať, že dňa 11.09.2007 keď bolo zavkladované vlastnícke
právo odporcov 1/ a 2/ k predmetu vlastníctva na LV č. XXXX, toto nadobudli odporcovia 1/ a 2/
originálne priamo na základe svojej dobromyseľnosti na základe ústavného princípu právnej istoty a

ochrany dobrej viery a takéto vlastnícke právo v podobe práva na ochranu nadobudnutého majetku
podľa článku 20 Ústavy SR a článku 1 dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru preváži nad
vlastníckym právom navrhovateľov ako pôvodných vlastníkov, samozrejme za podmienky, že súd si
ako predbežnú otázku vyrieši, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 18.06.2004
je neplatná ako celok. Nebolo totiž preukázané, že by navrhovatelia sami oboznámili odporcov o
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva alebo o akýchkoľvek skutočnostiach, z ktorých by

bolo možné usudzovať, že vlastnícke právo z navrhovateľov nikdy neprešlo na spoločnosť Fast Money
s.r.o. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľov vo vyjadrení z 20.02.2004 ako aj v samotnom odvolaní,
že navrhovatelia odporcom 1/ a 2/ celú situáciu vysvetlili, nie je pravdivé a nie je preukázané žiadnym
dôkazom.Zároveňjepotrebnéskúmaťajpohnútkunavrhovateľovvrátaneichdobrýchmravov,poukázať
na takmer päťročné meškanie s určovacou žalobou, ktorú je možné si vysvetliť iba tým, že súdna prax sa

po roku 2000 začala prikláňať k neprelomiteľnosti zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam
ipse habet a úplne ignorovala dobrú vieru tretej osoby. V roku 2008 nadobudla účinnosť právna úprava
ktorej cieľom bolo uľahčiť znovunadobudnutie stratených nehnuteľností. Odporcovia 1/ a 2/ poukazujú aj
na dôsledky vyhovenia žalobnému petitu, pretože by nastali následky z titulu výkonu vlastníckeho práva
navrhovateľov, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože škoda, ktorá by vznikla odporcom 1/ a

2/ by bola v hrubom nepomere oproti zisku navrhovateľov. Odporcovia 1/ a 2/ by sa v dôsledku úveru od
záložného veriteľa dostali do polohy, v ktorej je vysoko pravdepodobné, že veriteľ odporca 3/ by od nich
požadoval nový záloh na zabezpečenie svojho úveru v hodnote nesplatenej časti úveru a v prípade, že
by toto odporcovia neboli schopní poskytnúť, pričom musia súčasne splácať každodenne sumy splátky
úveru s úrokom, došlo by k splatnosti celého úveru aj s úrokom, čo by odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní

už vôbec splniť. Následne by bola otázka či by sa vôbec mohli domáhať vrátenia kúpnej ceny od Ing.
C. H. a či by Ing. C. H. mal vôbec dostatok majetku na prípadné uspokojenie nárokov a otázkou je však
aj to, ako sa bude vracať kúpna cena, ak si ju následne uplatní Ing. C. H. od spoločnosti Re-Fin, ktorá
k 30.12.2011 bola vymazaná z obchodného registra bez právnych nástupcov a preto je vysoké riziko,
že výkon práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia by súd neumožnil pre rozpor s dobrými mravmi.

Je potrebné poukázať, že určovacia žaloba má v tomto prípade charakter žaloby o vydanie veci kde je
možné vydanie veci nepripustiť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Okolnosti prípadu teda naznačujú,
že je potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia
žaloby by z pohľadu svojich nevýhod zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v
katastri nehnuteľností. Môže sa stať, že bez zavinenia odporcov 1/ a 2/ sa títo stanú dlžníkmi so splatným

okamžitým dlhom voči odporcovi 3/ a súčasne bez istoty, že svoj dlh budú môcť aspoň čiastočne vymôcť
od Ing. C. H. a súčasne bez akejkoľvek protihodnoty. Osobitne je potrebné poukázať aj na skutočnosť,
že navrhovatelia dňa 21.07.2006 prehlásili, že súhlasia s prevodom predmetných nehnuteľností a toho
istého dňa podpísali aj nájomnú zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť nadobúdateľom Re-Fin Slovakia,
ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol od veriteľa Fast Money s.r.o. dňa 24.07.2006.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je
dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vo veci samej vecne správny.

Odvolatelia v podanom odvolaní uplatňujú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonanýmdôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

Prvostupňový súd uzavrel, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci, keď hmlisto
naznačovali, že majú naliehavý právny záujem o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, nakoľko
bez tohto určenia ich právne postavenie bolo ohrozené, alebo sa právne postavenie stalo neistým.
Prvostupňový súd je názoru, že navrhovatelia mali podať žalobu voči spoločnosti Fast Money, s.r.o. z
titulu bezdôvodného obohatenia s poukazom na výsledky ohodnotenia nehnuteľnosti k 18.06.2004

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd
sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou
danostinaliehavéhoprávnehozáujmu,ktorépodmienkytvoriaconditiosinequanonurčovacejžaloby.Ak
totižsúddospejekzáveru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkypreprípustnosťurčovacejžaloby,resp.
že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto

žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť

právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia
navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto
neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy,ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým.

Súdvkaždomštádiukonaniamusímaťzadoloženúexistenciutakéhotozáujmu,inak(atobezskúmania
vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma
súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvého stupňa, aj pre súd odvolací. Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho
návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu

prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3
O.s.p.).
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. 5 Cdo 60/98,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať

vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu

aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn.3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti

daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c)
O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie,
po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax
sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k
nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť

zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríklad v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 56/2003 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004,
v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti,
žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom platí, že právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho
práva nehnuteľnosti za stavu, že v katastri nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní odporcovia 1/ a
2/ je naliehavý. Jediným prostriedkom ako navrhovatelia by dosiahli svoj cieľ, ktorým je zápis svojho
tvrdeného vlastníckeho práva, je predmetná určovacia žaloba.

Odvolatelia ďalej argumentovali, že pre správne právne posúdenie celého prípadu je podstatné, že
navrhovatelia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet tohto konania nikdy nestratili. Pre
absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so spoločnosťou Fast
Moneys.r.o.sapotomaniodporcovia1/a2/nemohlistaťvlastníkmibytu,oktorýide.Nedostatoktrvalého
nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o. ako aj v dôsledku zásady „nemo plus

iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než
sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu 3/ a naopak vlastníkom takéhoto
bytu preto museli ostať navrhovatelia. V tejto súvislosti poukázali aj na judikatúru NS SR spis. zn. 10Sžr
11/2010podľaktorejzmluvnédojednanie,ktoréumožňujezánikvlastníckehoprávapôvodnéhovlastníkak nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho
práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom obchádza zákon, teda je v zmysle §
39 OZ neplatné a to je presne prípad navrhovateľov. Ďalej poukázali aj na rozhodnutie Krajského súdu

v Trnave spis. zn. 10Co 79/2011.

Pôvodná právna úprava zabezpečovacieho prevodu práva vykazovala značnú mieru neúplnosti, čoho
dôsledkom boli nielen nejasnosti výkladu uvedeného spôsobu zabezpečenia, ale aj nízka miera jeho
vymožiteľnosti a pomerne vysoká miera jeho zneužívania. Preto zákonodarca novelou č. 568/2007 Z.z.

(účinnou od 1.1.2008) zmenil znenie § 553 OZ a doplnil pôvodnú právnu úpravu, a to zavedením nových
ustanovení § 553a až § 553e OZ.

Ustanovenie § 553 ods. 1 OZ vymedzuje základný cieľ tejto právnej úpravy a to zabezpečenie splnenia
záväzku. Toho dôsledok je, že zmluvné dojednania podľa ktorých v prípade, ak nedôjde k uspokojeniu
dlhu, dočasný prevod vlastníctva veriteľmi sa mení na trvalý prechod vlastníctva, judikatúra považuje

za dojednanie neplatné podľa § 39 OZ.

Pri interpretácií príslušných prejavov vôle by mali súdy zohľadniť aj stav právnej vedy a judikatúry v dobe
vzniku posudzovaného právneho úkonu. (pozri nález I. ÚS 3061/11 zo dňa 13.8.2012)

Zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti uzavretej medzi navrhovateľmi a
spoločnosťou Fast Money, s.r.o. vyplýva, že v prípade nesplnenia záväzku sa veriteľ stane vlastníkom
nehnuteľnosti za kúpnu cenu, ktorá sa rovná nesplatenej časti úveru, pričom zároveň navrhovateľom
zanikne nárok na vrátenie uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky, a to bez ohľadu na jej výšku, a
bez nároku dlžníkov na vydanie tzn. hyperochy (rozdielu medzi hodnotou získanou veriteľom a dlhom

dlžníkov včítane súvisiacich s nákladov veriteľa resp. prebytku speňaženia predmetu zabezpečenia).
Odvolacísúdsastotožňujesnázoruprvostupňovéhosúdu,žedojednanieuvedenéhočlánkuIV.,ktorého
obsahiúčeljevpríkromrozporesdobrýmimravmi.Totoustanoveniejepretovzmysle§39OZabsolútne
neplatným dojednaním. Keďže v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré je potrebné považovať
za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie je

možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 OZ.).

Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretej so
spoločnosťou Fast Money s.r.o., odvolatelia tvrdia, že ani odporcovia 1/ a 2/ sa nemohli stať vlastníkmi
bytu, o ktorý ide. Nedostatok trvalého nadobudnutia vlastníckeho práva spoločnosťou Fast Money s.r.o.

v dôsledku zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipso habet“ teda, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv než sám má, nemohli k bytu ani zriadiť záložné právo v prospech odporcu
3/ a naopak vlastníkom takéhoto bytu preto museli zostať navrhovatelia.

Odvolací súd však dáva do pozornosti, že Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 2219/2012

uviedol, že občiansky zákonník neobsahoval žiadne ustanovenie explicitne upravujúce všeobecný
spôsobnadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostivkatastrinehnuteľnostinazákladedobrejviery
nadobúdateľa (s výnimkou vydržania). Napriek tomu však vzhľadom k zásadným ústavným princípom,
ako je princíp právnej istoty, a z neho vychádzajúci princíp dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery,
princíp ochrany nadobudnutých práv, je treba dospieť k záveru, že i za účinnosti starého občianskeho

zákonníka bolo nevyhnutné zvažovať a chrániť dobrú vieru nadobúdateľa. Bolo teda možné, aby v
prípade, že nadobúdateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od osoby, ktorá vlastnícke právo mala
nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý sa neskôr ukázal absolútne neplatný, (teda táto osoba vo
skutočnosť skutočnosti vlastnícke právo nenadobudla) sa tento nadobúdateľ stal skutočným vlastníkom
veci, a to i inak než vydržaním. Fundamentálnou podmienkou pre takéto z povahy veci originálne

nadobudnutie vlastníctva pritom bola práve dobrá viera nadobúdateľa. V prvom kroku ústavný súd
poukázal na úzku súvislosť princípu dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnu istotu v demokratickom
právnom štáte. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty
demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v
rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej

či súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v
dobrej viere v obsah tejto evidencie, je hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto
verejnoprávnej evidencie, zápis, do ktorej (vo forme vkladu) je pri prevodoch evidovaných nehnuteľností
nevyhnutnou, avšak nie jedinou podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva novým vlastníkom a mákonštitutívne účinky. Inak povedané, z kontextu prejednávaného prípadu je ústavnej ochrany hodný
nadobúdateľ v katastri evidovanej nehnuteľností, ktorý konal v dobrej viere v (konštitutívne) akty štátu,
ktorým bola do katastra ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaná osoba, ktorá potom mala na

nadobúdateľa vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti previesť, pričom by tak táto osoba v skutočnosti
tak učiniť nemohla, pretože oprávneným vlastníkom veci nebola. Sama nutnosť ochrany dobrej
viery nadobúdateľa však ešte neznamená, že by obdobnú ústavnú ochranu nebolo nutné poskytnúť
vlastníckemu právo pôvodného vlastníka, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaných
v katastri nehnuteľností nebolo nikdy prevedené na inú osobu vzhľadom k absolútnej neplatnosti

uskutočneného prevodného úkonu. Pokiaľ ide od druhý krok, usilujúci zachovať maximum z oboch
dotknutých práv, tu bude vždy záležať na okolnostiach jednotlivého rozhodovacieho prípadu. Na jednej
strane bude veľa krát zrejmé, že je nemožné chrániť dané obe práva súčasne, pretože sa vzájomne
vylučujú. Buď bude poskytnutá ochrana právu dobromyseľnému nadobúdateľovi a uznaný zánik
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, alebo bude uznané vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
právo dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu majetku bude musieť ustúpiť. Stret týchto dotknutých

právsabudemusieťriešiťažvtreťomkroku,tedavsúladesovšeobecnouideuspravodlivosti,respektíve
všeobecným princípom. V prípade, že bude pristúpené k tretiemu poslednému kroku, bude v ňom treba v
každomprípadezohľadniťakourčitévšeobecnésúvislostidopadajúcenavšetkyprípadyriešenéhotypu,
tak individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Až po zvážení všetkých relevantných
skutočností bude konkrétnom prípade možno rozhodnúť v prospech ktorého z konkurujúcich práv svedčí

všeobecná idea spravodlivosti, ktorej je na mieste dať v kolízií prednosť. V rámci týchto skutočností
bude nutné zobrať do úvahy napríklad dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu, teda urobeného
na základe absolútne neplatného prevodného právneho úkonu do katastra nehnuteľností; okolnosti
za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a nasledujúcemu zápisu do katastra
nehnuteľností došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a či sa pôvodný vlastník mohol skutočne

zúčastniťpredmetnéhokatastrálnehokonania;zohľadniťinvestície,ktoréuž dobromyseľnýnadobúdateľ
na danú nehnuteľnosti vynaložil. Ústavný súd na záver zhrnul, že i podľa úpravy účinnej do 31.12.2013
bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností na podnet
vlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností. Táto dobrá viera
nadobúdateľa totiž musí všeobecne používať totožnú ústavnú ochranu ako vlastnícke právo pôvodného

vlastníka, pretože vychádza z fundamentálnych princípov právnej istoty a ochrany nadobudnutých
práv a súvisí tiež s nevyhnutnou dôverou jednotlivcov v akty verejnej moci. V takýchto prípadoch
dochádza ku kolízii dvoch základných práv, a to práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu
majetku a vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Nemožno v konkrétnom prípade zachovať maximum
z obidvoch základných práv, je treba túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti,

pričom je nevyhnutné zvažovať tak všeobecné súvislosti tohto typu kolízii základných práv (prípady
dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti od nevlastníka), tak
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Posudzovanie dobrej viery nadobúdateľa
má v takýchto prípadoch v konaní pred súdom zásadný význam. Je nevyhnutné, aby všeobecné súdy
zvažovali existenciu dobrej viery nadobúdateľa z toho vyplývajúcu možnosť nadobudnutia sporného

vlastníckeho práva nielen iba vtedy, pokiaľ sa toho nadobúdateľ (účastník konania) konkrétne výslovne
dovoláva, a to aj vtedy, pokiaľ z ďalších okolnosti prípadu či tvrdení účastníkov konania vyplýva, že by
nadobúdateľovi mohla svedčať dobrá viera. Pokiaľ za takejto situácie všeobecné súdy k hodnoteniu
naplnenia dobrej viery nadobúdateľa vôbec nepristúpia, dopúšťajú sa porušenia práva na spravodlivý
proces potenciálne dobromyseľného nadobúdateľa.

Rešpektujúc tieto východiská na danú vec vychádzajúc zo skutkové stavu veci, správne prvostupňový
súd skúmal, zvažoval a hodnotil existenciu dobrej viery odporcov 1/ a 2/, nadobúdateľov vlastníckeho
právakspornejnehnuteľnosti,pričomtakútopovinnosťmajúsúdyajbeztoho,žebyodporcovianadobrú
vieru nepoukazovali (čo však nebol daný prípad). Odporcovia 1/ a 2/ poukázali aj na dôsledky vyhovenia

žalobnému petitu, pretože by nastali následky z titulu výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov a škoda,
ktorá by vznikla odporcom 1/ a 2/ by bola v hrubom nepomere oproti zisku navrhovateľov. Odporcovia 1/
a 2/ by sa v dôsledku úveru od záložného veriteľa dostali do polohy, v ktorej je vysoko pravdepodobné, že
veriteľ odporca 3/ by od nich požadoval nový záloh na zabezpečenie svojho úveru v hodnote nesplatenej
časti úveru a v prípade, že by toto odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní poskytnúť, pričom musia súčasne

splácať každodenne sumy splátky úveru s úrokom, došlo by k splatnosti celého úveru aj s úrokom, čo by
odporcovia 1/ a 2/ neboli schopní už vôbec splniť. Následne by bola otázka či by sa vôbec mohli domáhať
vrátenia kúpnej ceny od Ing. C. H. a či by Ing. C. H. mal vôbec dostatok majetku na prípadné uspokojenie
nárokov a otázkou je však aj to, ako sa bude vracať kúpna cena ak si ju následne uplatní Ing. C. H. odspoločnosti Re-Fin, ktorá k 30.12.2011 bola vymazaná z obchodného registra bez právnych nástupcov
a preto je vysoké riziko, že výkon práva na vrátenie bezdôvodného obohatenia by súd neumožnil pre
rozpor s dobrými mravmi. Okolnosti prípadu podľa odporcov naznačujú, že je potrebné zachovať právny

stav aký je v súčasnosti a právna neistota vyplývajúca z vyhovenia žaloby by z pohľadu svojich nevýhod
zaťažovala nevinné tretie osoby konajúce v dôvere v zápis v katastri nehnuteľností. Môže sa stať, že
bez zavinenia odporcov 1/ a 2/ sa títo stanú dlžníkmi so splatným okamžitým dlhom voči odporcovi 3/ a
súčasne bez istoty, že svoj dlh budú môcť aspoň čiastočne vymôcť od Ing. C. H. súčasne bez akejkoľvek
protihodnoty.

Navrhovatelia sa k týmto jednotlivým okolnostiam konkrétne nevyjadrili.

Záverodobrejviereodporcov1/a2/vychádzaznasledovnýchskutočností:svojudobromyseľnosťtvrdia
odporcovia 1/ a 2/ od svojho prvého vyjadrenia v danej veci; odporcovia 1/ a 2/ uzavreli právny úkon -
kúpnu zmluvu s Ing. H., o ktorom vlastníckom práve neboli žiadne pochybnosti; kúpu sporného bytu pre

odporcov 1/ a 2/ sprostredkovala realitná kancelária; právne postavenie Ing. H. vo vzťahu k spornému
bytu bolo preverené aj odporcom 3/ - bankou, ktorá poskytla odporcom 1/ a 2/ hypotekárny úver, z
ktorého financovali kúpu sporného bytu; Ing. H. predložil a preukázal doklad o zaplatení kúpnej ceny
spoločnosti Re-Fin Slovakia, list vlastníctva a kúpnu zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom; odporcovia
1/ a 2/ spornú nehnuteľnosť kupovali na bývanie; odporcovia 1/ a 2/ si pri kúpe overovali údaje v

katastri nehnuteľnosti; odporcovia 1/ a 2/ sa stali štvrtými vlastníkmi spornej nehnuteľnosti; navrhovatelia
podali predmetnú žalobu dva roky po prevode vlastníckeho práva na odporcov 1/ a 2/; v prípade
vyhovenia žaloby existencia odôvodnenej právnej neistoty odporcov 1/ a 2/; investície odporcov 1/ a 2/
do predmetnej nehnuteľnosti.

V tomto konkrétnom prípade nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, je treba
túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideu spravodlivosti, pričom po zvažovaní tak všeobecných
súvislostí tohto typu kolízie základných práv vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam konkrétneho
rozhodovacieho prípadu, odvolací súd dospel k totožnému záveru ako prvostupňový súd, že je potrebné
zachovať existujúci právny stav spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd vychádzal z princípu právnej

istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a ochrany dobrej viery, z princípu ochrany
nadobudnutých práv, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú vieru nadobúdateľov- odporcov 1/ a 2/.

Odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie
je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu najmä ohľadom

posúdenia,čipodľaprávnejúpravyzabezpečovaciehoprevoduprávaúčinnejdo01.01.2008bolomožné
svojpomocné uspokojenie pohľadávky veriteľa v podobe „trvalého“ nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetu zabezpečenia.

Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať také rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku
takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec. t.j. má všeobecný
vplyv na prípady podobnej povahy.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nevidel dôvod pre vyslovenie dovolacej otázky navrhovanej
navrhovateľmi, pretože navrhovaná otázka nebola rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby.

OdvolacísúdlenpreúplnosťpoukazujenaustálenézáveryaplikačnejpraxesúdovSR(akoiESĽP;napr.
Ruiz Torija c. Španielsko), v zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby súd dal odpoveď na každý argument

strany, t.j. i na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok vo veci samej
potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.Odvolatelia podali odolanie aj proti náhrade trov konania, pretože výrok rozhodnutia súdu o zaplatení
109,- eur z titulu doplatku na znalečnej odmene nemá oporu v § 148 ods. 1 druhá veta O.s.p. a to

vzhľadom na rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 03.09.2009.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na
ich náhradu voči účastníkovi konania, rozhodujúci je výsledok konania. Ak mal účastník plný úspech vo
veci, má štát nárok na náhradu svojich trov proti neúspešnému účastníkovi. Povinnosti nahradiť trovy
konania štátu je úplne alebo sčasti zbavený iba ten účastník, u ktorého sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. Môže ísť o účastníka, ktorý bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti platiť

súdny poplatok, takisto môže ísť o účastníka, u ktorého sú splnené podmienky na takéto oslobodenie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvého stupňa č.k. 9C/81/2009 - 83 zo dňa 3.9.2009 súd
priznal navrhovateľom 1/ a 2/ oslobodenie od súdneho poplatku celkom. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú teda
úplne zbavení povinnosti nahradiť trovy konania štátu, pretože boli oslobodení v celom rozsahu od

povinnosti platiť súdny poplatok. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že výrok o
uložení povinnosti navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne 109 eur z titulu doplatku na
znalečnej odmene na účet súdu prvého stupňa nie je správny.

Podľa odvolateľov nesprávny je aj výrok rozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia v

sume 3.297,92 eur odporcom 1/ a 2/, pretože rozhodnutie súdu je chaotické, nepreskúmateľné a nie
je ani v súlade s § 142 O.s.p. a s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca odporcov 1/ a
2/ si podľa odvolateľov uplatnil náhradu trov aj za úkony právnej služby, ktoré nie je možné považovať
za účelné s poukazom na § 142 O.s.p. napr. úkony pod č. 1 a 7 ktorých obsah sa čiastočne prekrýva,
úkon č. 13 bol iba formálnym procesným podaním, úkon č. 18, podanie smerovalo na urýchlenie činnosti

súdu a nebolo zapríčinené navrhovateľmi, úkon č. 23 je taktiež iba formálneho charakteru, úkony č. 25,
27 a 28 sa obsahom čiastočne prekrývajú resp. skutočnosti sa tam opakujú. Za tieto úkony právnej
služby neprináleží odmena resp. nie v plnej výške. Samotná výška odmeny právneho zástupcu nie je
vypočítanásprávnekdezákladnásadzbatarifnejodmenyje1/13výpočtovéhozákladu,základnásadzba
tarifnej odmeny v prípade úkonov právnych služieb je uskutočnený v roku 2009 je 53,99 eur (a nie 97,35

eur ako súd uvádza), v roku 2010 je 55,46 eur (a nie 93,78 eur), v roku 2011 je 57 eur (a nie 96,33
eur), v roku 2012 je 58,69 eur (a nie 99,19 eur), v roku 2013 je 60,08 eur (a nie 101,53 eur), a v roku
2014 je 61,85 eur (a nie 104,52 eur). Rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je teda
nesprávne, nemá oporu v zákone a súd priznal odmenu v nesprávnej výške.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Povinnosť nahradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práca. Znamená to, že súd nemôže zaviazať účastníka na náhradu tých

trov, ktoré druhý účastník počas konania vynaložil zbytočne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania odporcom 1/ a 2/ nevyplýva,
že by súd prvého stupňa pri takomto rozsahu uplatnených jednotlivých úkonov sa zaoberal účelnosťou
jednotlivých úkonov, pretože priznal, napríklad odmenu za rôzne stanoviská a vyjadrenia právneho

zástupcu odporcov, ktoré boli opakovane do spisu doložené. Uplatnenú náhradu trov konania právnym
zástupcom odporcov 1/ a 2/ prvostupňový súd prevzal v totožnej forme do svojho rozhodnutia, pričom
sa vôbec nevysporiadal s účelnosťou jednotlivých uplatnených úkonov právnej služby.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov

konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p.,
nakoľko odvolací súd rozhodnutie o náhrade trov konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.