Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010711
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1114010711.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti odsúdenému E. C., v konaní o
osvedčení či neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.9.2019 č. k. 2PP/188/2014-101, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 6.8.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného E. C., nar. XX.X.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. rozhodol tak, že odsúdený
E. C., nar. XX.XX.XXXX, sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.09.2014 sp.

zn. 2T/161/2009 a z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
27.02.2015 sp. zn. 2PP/188/2014, a preto zvyšok úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov a 5 (päť) dní vykoná.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že
dôvody sťažnosti povie osobne na súdnom pojednávaní.
3. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

4. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i
správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, bolo v súlade so zákonom, keď
prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, a to v neprítomnosti odsúdeného, pričom na
takýto postup boli v zmysle § 293 ods. 4 Trestného poriadku splnené zákonné podmienky.
6. Prvostupňový súd mal po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí za preukázané, že

podmienečne prepustený E. C. sa v určenej skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody dopustil ďalšej totožnej a zároveň závažnejšej úmyselnej drogovej trestnej
činnosti a tiež aj 4 priestupkov na úseku cestnej premávky, z čoho všetkého bolo nepochybne zrejmé, že
v prípade (najmä tohto jeho právoplatného postihu v inej jeho trestnej veci - rakúskeho odsúdenia) nešlo
o ojedinelé vybočenie z vedenia inak riadneho života. Podľa názoru súdu jeho konanie vôbec nesvedčilo
tomu, že by si odsúdený skutočne „vážil“ príležitosť mu danú jeho podmienečným prepustením z

výkonu trestu odňatia slobody a „podmienečným skrátením“ výmery jeho trestu odňatia slobody. Účel
podmienečným prepustením skráteného trestu odňatia slobody tak súd nepovažoval za splnený.7. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny.
8. Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom, aby sa nedostal do

rozporu so zákonom, dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil
si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva
proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, plnil
uložené obmedzenia a povinnosti, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
9. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu,

bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život.
Skutočnosť spočívajúca v tom, že odsúdený sa počas skúšobnej doby, ktorá mu plynula od 27.02.2015
do 27.02.2019, dopustil druhovo totožného trestného činu a zároveň spáchal skutky naplňujúce zákonné
znaky priestupkov, nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. Sťažnostný
súd má na základe týchto skutočností za dostatočne preukázané, že odsúdený porušil podmienku
vedenia riadneho života počas plynutia skúšobnej doby, a preto prvostupňový súd postupoval správne,

keď v súlade s ust. § 68 ods. 2 Trestného zákona nariadil odsúdenému trest odňatia slobody vykonať
tak, ako je to vyššie uvedené. So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového súdu sa
preto sťažnostný súd v plnej miere stotožňuje.
10. Protiprávne správanie odsúdeného v čase plynutia skúšobnej doby nasvedčuje tomu, že
podmienečné prepustenie výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a nejaví sa pre nápravu

páchateľa dostatočný. Podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody mal odsúdený
možnosť preukázať polepšenie a skutočnosť, že uvedené konanie bolo len vybočenie z dodržiavania
pravidiel stanovených právnym poriadkom. Práve skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia dopustil ďalšieho protiprávneho konania, svedčí o tom, že si z odsúdenia
nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej

činnosti a aby viedol riadny život.
11. Vzhľadom na to, že odsúdený vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce
zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu, sťažnostný súd ju považuje za neodôvodnenú.
12. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.