Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 6, 2020

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/192/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206567
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4617206567.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX/XX, XXX XX J., zastúpeného: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom
Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1. Y.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová
dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 3XX, 2. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX
D., 3. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J., zastúpená žalovaným v 1. rade, 4. K. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J., 5. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX
XX J., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu D. zo dňa 29. apríla 2XX9 č.k. 5C/74/2XX7-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom, druhom, treťom, štvrtom a piatom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele
reg. „C“ parc.č. XXX/X o výmere 113 m2, zapísaný Okresným úradom D., katastrálny odbor, pre obec J.,
katastrálne územie J., okres D. na LV č. XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky W.
Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, a Y.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1 k celku a do dedičstva po
poručiteľke W. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej
zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami §
197 Civilného sporového poriadku, § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 143, § 3 ods. 1,
§ 41a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným určenia, že rodinný dom súpisné číslo XXX, .
postavený na parcele reg. „C" s parc.č. XXX/X a zapísaný liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie J., a pozemok 1. parcela registra „E“ parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2, zapísané
pôvodne na LV č. XXX katastrálne územie J., a pozemok 2. parcela registra „E“ parc.č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, zapísaný pôvodne na LV č. XXXX katastrálne územie
J., zamerané Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľky W. Q. a žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 k celku a do dedičstva po poručiteľke W. Q.
s tým, že žalobca a žalovaní sú dedičia.
1.3. Konštatoval, že súdna prax akceptuje žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti

vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali
po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.
1.4. Žalobe v časti určenia, že rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C" parc.č.
XXX/X patrí do BSM a do dedičstva po poručiteľke W. Q. vyhovel, keďže žalovaní v tejto časti so žalobou
súhlasili a v konaní uznali, že táto nehnuteľnosť mala byť zaradená do dedičstva po poručiteľke.
1.5. Pokiaľ ide o určenie, že pozemky v katastrálnom území J. pôvodne zapísané na LV č. XXX a LV č.
XXXX, ktoré boli zamerané GP č. XXXXXXXX-XXX/XX, patria do BSM a do dedičstva po poručiteľke,
žalovaní nesúhlasili so žalobou, z dôvodu, že síce došlo na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
18.05.2016 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a kupujúcimi k predaju a kúpe nehnuteľností, avšak
dané pozemky boli prevádzané do vlastníctva iných osôb len za účelom zámeny z dôvodu vysporiadania
a funkčnej a územnej celistvosti pozemkov pre každú zo strán týchto kúpno-predajných zmlúv. Zároveň
žalovaní poukázali na to, že tieto pozemky sa vylučujú z BSM a teda aj z dedičského konania po
poručiteľke z dôvodu, že matka žalovaného v 1. rade mu darovacou zmluvou zo dňa 13.01.1969
darovala pozemky, ktoré podľa § 143 OZ nepatrili do BSM.
1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
koncipovaná tak, že tie veci, ktoré vlastnil niektorý z manželov pred uzatvorením manželstva, ostanú
v jeho výlučnom vlastníctve. Taktiež do BSM nepatria veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva darom. V priebehu rozhodovacej činnosti súdov sa však vyskytli pochybnosti, v koho
vlastníctve budú veci získane výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov. Súdna prax tieto pochybnosti odstránila v tom smere, že tieto veci naďalej patria
do výlučného vlastníctva manžela, pretože ide len o transformáciu toho istého majetku.
1.7. Považoval za preukázané, že žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 13.01.1969 nadobudol
od svojej matky K. Q. nehnuteľnosti v katastrálne územie J. pozemky parcela č. XXXX vo vložke č. XX
podľa EN vo vložke č. XXX parcela č. XXXX. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.01.2011 žalovaný v
1. rade ako predávajúci predal kupujúcim V. V., V. I., A. V. nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č.
XX pre katastrálne územie J. podľa registra EKN parcela č. XXXX/2 záhrady o výmere 1429 m2 a
parcela č. XXXX/3 zastavané plochy dom s.č.XXX o výmere 225 m2, podľa GP č. 175/2004 ide o novo
zakreslené parcely: parcela č. XXX/X záhrady o výmere 237 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 70 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č.
XXX/X zastavané plochy a nádvoria dom s.č. XXX o výmere 43 m2 za kúpnu cenu 1 eur, ktorá mala byť
uhradená pri podpise kúpnej zmluvy kupujúcimi, každým kupujúcim uhradená čiastka 0,25 eura. Ďalšou
kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.05.2016 žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva s poručiteľkou
W. Q. nadobudol od predávajúcich: V. V., V. I. a A. V. nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísané
na LV č. XXX, a to parcelu registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2 a parcelu registra „E“ č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie
J. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 3 eurá s tým, že kupujúci vyplatí predávajúcim v hotovosti pri
podpise zmluvy každému 1 euro.
1.8. Výsluchom žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. mal preukázané, že títo si medzi sebou
zamieňali pozemky, prevodné zmluvy im vyhotovovali právničky, ktoré im navrhli, aby urobili zámenu
kúpnou zmluvou za symbolické 1 euro resp. 3 eurá. Došlo k uzavretiu dvoch kúpnych zmlúv, jednej
dňa 18.01.2011 a druhej dňa 18.05.2016, pričom svedkyňa aj žalovaný v 1. rade ozrejmili, že najskôr si
dávali do poriadku po zomrelom poručiteľovi pozemky p. I. s ostatnými dedičmi a až neskôr tak urobil
žalovaný v 1. rade s pomocou svedkyne p. I.. Uzavretím uvedených kúpnych zmlúv došlo k dvom
samostatným prejavom vôle, ktoré vyhodnotil ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi
úkonmi, keď žalovaný v 1. rade si zamieňal svoje matkou darované pozemky s pozemkami svedkyne p.
I. a spol. Z výsluchu žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. mal tiež preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa
18.05.2016 účastníci zmluvy uzavreli na radu právničky, ktorá im spisovala zmluvu, v snahe predísť
niektorým neželaným právnym následkom iného právneho úkonu. Navonok síce prejavili vôľu uzavrieť
kúpnu zmluvu za podmienok v nej dohodnutých, avšak s cieľom a za účelom, že prejavujú niečo iné, a
to konkrétne darovaciu zmluvu. Za neželaný právny následok sa pri darovacej zmluve považuje právo
darcu za splnenia podmienok ustanovených v § 630 Občianskeho zákonníka domáhať sa vrátenia daru,
čo vysvetľuje, prečo boli spísané dokumenty, označené ako kúpne zmluvy. Taktiež kúpna cena vo
výške 3 eurá (1euro pri prvej zmluve) poukazovala na to, že vôľa účastníkov bola uzavrieť darovacie
zmluvy, ktorými si zamenili svoje pozemky.
1.9. Kúpna zmluva zo dňa 18.05.2016 bola zapísaná do evidencie katastra nehnuteľnosti za života
manželky žalovaného v 1. rade (poručiteľky W. Q.), pričom výlučným vlastníkom je žalovaný v 1. rade,
čo jeho manželka nikdy nespochybnila. Pozemky (pôvodne označené v žalobe ako pozemky 1 a 2)
naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o transformáciu tohto

istého majetku, ktorý nadobudol pôvodne darom od svojej matky a takýto majetok nepatrí do BSM
žalovaného v 1. rade a poručiteľky W. Q., preto ani do dedičstva po poručiteľke.
1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 2XX ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania
stranám nepriznal, nakoľko každá zo strán sporu mala úspech vo veci iba čiastočný.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a určil, že parcely registra „C“ č. XXX/X . záhrada
o výmere 1077 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, a č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 81 m2, č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, a č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3 m2, tak ako sú vyznačené
v geometrickom pláne č. 41313381-149/18 zo dňa 04.12.2018, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, sú
predmetom dedičstva po poručiteľke W. Q., a to tak, že tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva
poručiteľky W. Q. a žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 k celku. Žiadal priznať nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
2.2. Namietal, že voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého uzavretím kúpnych zmlúv došlo k dvom
samostatným prejavom vôle, ktoré vyhodnotil ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi
úkonmi, keďže žalovaný v 1. rade si zamieňal svoje matkou darované pozemky s pozemkami ostatných
účastníkov týchto kúpnych zmlúv. Poukázal na odôvodnenie rozsudku a uviedol, že z neho nie je zrejmé,
akým spôsobom z výsluchu žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. vyplynulo, že jednotlivé kúpne
zmluvy boli v čase ich uskutočnenia uzatvárané v úmysle vyhnúť sa právnemu následku darovania,
akým je právo darcu domáhať sa, po splnení zákonných podmienok, vrátenia daru od obdarovaného.
Tvrdil, že žalovaný v 1. rade a svedkyňa V. I. v rámci výpovedí iba opätovne účelovo konštatovali,
že medzi zmluvnými stranami išlo údajne iba o výmenu pozemkov za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú
prostredníctvom kúpnych zmlúv na návrh ich advokátok uskutočnili. Mal za to, že súd prvej inštancie iba
odcitoval myšlienky a úvahy právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v rámci záverečného stanoviska
a stotožnil sa s ním bez toho, aby táto skutočnosť vyplynula priamo z vykonaného dokazovania, keďže
neoznačil ani jeden dôkaz, z ktorého vychádzal pri tejto svojej úvahe.
2.3. Tvrdenia o údajnej zámene predmetných nehnuteľností resp. naviazanosti týchto kúpnych zmlúv
na seba považoval za účelové a dodatočne vykonštruované a dôvodil, že v danom prípade nejde o
jednu zámennú zmluvu, v rámci ktorej si účastníci zmluvy navzájom zamieňajú vlastné pozemky, ale
ide o dve samostatné kúpne zmluvy, ktoré boli aj samostatne uzatvárané a zavkladované príslušným
katastrom nehnuteľnosti s odstupom 5 rokov, pričom nevidel jediný dôvod, pre ktorý tak zmluvné strany
nemohli urobiť jedným právnym úkonom. Keďže účastníci kúpnych zmlúv využili pri spisovaní oboch
týchto úkonov právne služby advokátky, museli byť s obsahom týchto právnych úkonov vopred dobre
oboznámení.
2.4. Poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozhodnutí zo dňa 31.07.2012 sp.zn.
3 Cdo 81/2011, z ktorého citoval „Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu
môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje
výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že
okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35
ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie
právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z
hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých
pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem
toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania
zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým,
čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu,
nemožno ním prejav vôle doplňovať.“
2.5. Tvrdil, že z obsahu oboch kúpnych zmlúv jednoznačne vyplynulo, že vôľou (úmyslom) zmluvných
strán bol odplatný prevod nehnuteľnosti. Nešlo o výmenu veci za vec, ale o jeden samostatný prevod
za dohodnutú odplatu a o ďalší samostatný prevod opäť za dohodnutú odplatu. V danom prípade tak
ide o dve samostatné zmluvy uzatvorené s odstupom času 5 rokov, ktoré v žiadnom prípade nemožno
považovať za jednu zámennú zmluvu, a to tak ani z gramatického, logického či aj systematického
výkladu. Žalovaní sa svojimi tvrdeniami v tomto konaní snažia účelovo zmeniť vôľu (úmysel) obsiahnutú
v jednotlivých jazykových vyjadreniach kúpnych zmlúv, čo však podľa jeho názoru ako citovaného názoru
Najvyššieho súdu SR nie je možné.

2.6. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil tým, že kúpna cena vo výške 3 eurá (1 euro pri prvej zmluve)
poukazuje na to, že vôľa účastníkov bola uzavrieť darovacie zmluvy, ktorými si zamenili svoje pozemky,
poukázal na § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň citoval uznesenie Ústavného súdu SR
z 21.06.2016, č.k. III. ÚS 412/2016-10, v ktorom Ústavný súd v obdobnej problematike uviedol:
„Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval
za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje
podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti
darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou
darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti
stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní
výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým
predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane
nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka“. Keďže kúpne zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti
(dohoda o predmete kúpy, dohoda o kúpnej cene) stanovené zákonom, nemožno ich kvalifikovať ako
darovacie zmluvy.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny a dôvodný. Mal za to, že žalobca prakticky len opakuje tvrdenia uvádzané počas konania
pred súdom prvej inštancie, keďže je subjektívne nespokojný so zamietavými výrokmi rozsudku súdu
prvej inštancie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo dňa 19.10.2010
sp.zn. 5M Cdo 11/2009, z ktorého citoval a na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
jeho výsluchom a výsluchom svedkyne V. I.. Tvrdil, že z obsahu kúpnych zmlúv jednoznačne vyplynulo,
že vôľou zmluvných strán bol v čase ich uzatvorenia doposiaľ bezodplatný prevod nehnuteľností,
ktorá skutočnosť bola preukázaná v konaní vedenom súdom prvej inštancie, pričom išlo o samostatný
bezodplatný prevod (darovanie) vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ktorý bol nasledovaný druhým
samostatný bezodplatným prevodom (darovaním), vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaní svojimi tvrdeniami snažili účelovo zmeniť
vôľu (úmysel) obsiahnutú v jednotlivých jazykových vyjadreniach kúpnych zmlúv. Závery Ústavného
súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. III.ÚS 412/2016-10 žalobca používa účelovo, ktoré vytrháva
z kontextu, keďže v konkrétnych súvislostiach išlo o úplne iný skutkový stav predmetnej veci, ktorý
nie je absolútne aplikovateľný na prejednávanú vec, keďže ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej
republiky na strane 10 v predmetnom uznesení ,,...vôľa účastníkov právneho úkonu uzavrieť darovaciu
zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná.”. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola
vôľa účastníkov kúpnych zmlúv uzavrieť darovacie zmluvy preukázaná, uvedenú skutočnosť okrem
žalovaného v 1. rade potvrdila vo svojom výsluchu aj svedkyňa V. I., žalobca nepreukázal opak, súd prvej
inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu, správne sa vysporiadal s dôkaznou
situáciou a pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval v zmysle príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku. Preto nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov, na ktoré poukazuje v odvolaní
žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade opätovne poukázal na ustanovenie § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 18.01.2011 a kúpna zmluva zo
dňa 18.05.2016 nemajú náležitosti darovacej zmluvy nakoľko obe kúpne zmluvy obsahujú podstatné
náležitosti ako sú dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene, pričom podstatnou náležitosťou
každej darovacej zmluvy je okrem dohody o predmete plnenia (dar) aj práve bezodplatnosť prenechania
tohto plnenia (daru). Z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 21.06.2016, č.k. III. ÚS 412/2016-10
nesporne vyplýva, že súd pri posudzovaní platnosti simulovaného právneho úkonu musí vziať do
úvahy nielen smerovanie samotnej vôle účastníkov konania, ale aj skutočnosť, či zastieraný právny
úkon obsahuje všetky podstatné náležitosti pre určenie platnosti tohto zastieraného platného úkonu, čo
však z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Hoci žalovaný v 1. rade pôvodne počas celého konania
argumentoval tým, že sporné nehnuteľnosti boli prevádzané do vlastníctva iných osôb len za účelom
zámeny z dôvodu údajného vysporiadania a funkčnej celistvosti týchto nehnuteľností, jeho právny
zástupca v záverečnej reči uviedol, že účelom prevodu týchto nehnuteľností bolo práve darovanie. To
potvrdzuje, že žalovaný v 1. rade sám nevie určiť konkrétny účel (úmysel) týchto zmlúv a snaží sa tak
účelovo zmeniť vôľu (úmysel) obsiahnutú v jednotlivých kúpnych zmluvách. Vôľu (úmysel) účastníkov

kúpnych zmlúv uzavrieť darovacie zmluvy nemôže v konečnom dôsledku preukazovať ani kúpna cena
dojednaná v nízkej hodnote, nakoľko nízka suma za prevod sporných nehnuteľnosti bola len výsledkom
dohody jej účastníkov, a takto dojedná výška kúpnej ceny nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi
ani so zákonom. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.06. 2019 sp.zn. 3 Cdo
244/2018. Tvrdil, že dohodnutá nízka kúpna cena nemôže vyjadrovať úmysel účastníkov kúpnej zmluvy
zastrieť darovanie. Neprimerane nízka cena sama o sebe tak nemôže viesť ani k neplatnosti tohto
právneho úkonu a ani jeho rozporu s dobrými mravmi, nakoľko výška kúpnej ceny je vždy vecou
dohody účastníkov každej kúpnej zmluvy, a tí v rámci dojednaní o celkovej výške kúpnej ceny nie
sú žiadnym právnym predpisom obmedzovaní, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová
regulácia upravená konkrétnym cenovým predpisom. Obe kúpne zmluvy sú platné, obsahujú všetky
podstatné zákonné náležitosti (dohoda o predmete kúpy, dohoda o kúpnej cene). Kúpne zmluvy naopak
neobsahujú náležitosti darovacej zmluvy, kedy podstatnou náležitosťou každej darovacej zmluvy je
práve jej bezodplatnosť, pričom vôľa (úmysel) uzavrieť týmito právnymi úkonmi darovacie zmluvy nebola
v konaní rovnako preukázaná.

5. Žalovaní v 2. a ž 5. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania (ako výroku závislého) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že Uznesením Okresného súdu D. zo dňa 9. novembra 2017 č.k.
10D/107/2017-43 Dnot/59/2017 v dedičskej veci po poručiteľke W. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
22.02.2017, bola schválená dohoda strán sporu o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného v 1. rade a súčasne bola schválená dohoda strán tohto
konania, ako dedičov po poručiteľke, o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke.
8.2. Do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného v 1. rade a do dedičstva nebol
zaradený rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C" parcela číslo č. XXX/X o
výmere113 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor,
na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., a pozemky pôvodne parcely registra „E“ č. XXXX/X záhrady
o výmere 1017 m2 zapísaná pôvodne na LV č. XXX a parcela registra „E“ č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaná pôvodne na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., ktoré boli
nadobudnuté počas manželstva poručiteľky a žalovaného v 1. rade, evidované ako výlučné vlastníctvo
žalovaného v 1. rade.
8.3. Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor výstavby v Topoľčanoch z XX.XX.XXXX bolo
udelené žalovanému v 1. rade spolu s manželkou W. (poručiteľkou) stavebné povolenie na výstavbu
rodinného domu na parcele č. XXXX v obci J., katastrálne územie J.. Listinou o určení súpisného čísla
zo dňa 01.07.1999 bolo určené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX pre stavbu postavenú v obci
J., na ulici C., postavenú na parcela č. XXX. Ako spoluvlastníčky uvedeného rodinného domu na LV č.
XXXX pre katastrálne územie J. sú evidované žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade každá v podiele
1-ica titulom na základe kúpnej zmluvy V2568/2017-156/2017.
8.4. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.05.2016 žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva s
poručiteľkou nadobudol od predávajúcich V. V., V. I. a A. V. nehnuteľnosti v katastrálnom území J.
zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV č. XXX
parcelu registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2 a LV č. XXXX parcelu registra „E“ č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3 eurá s tým,
že kupujúci vyplatí predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy každému 1 euro.
8.5. Podľa Notárskej zápisnice N 10/69, NZ 9/69 spísanej na Štátnom notárstve v D. dňa 13.01.1969
K. Q. (matka žalovaného v 1. rade) darovala žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť v katastrálnom území
J. p.č. XXXX vo vl. č. XX podľa EN vo vl.č. XXX p.č. XXXX. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.01.2011
žalovaný v 1. rade ako predávajúci predal kupujúcim V. V., V. I., A. V. nehnuteľnosti pôvodne zapísané

na LV č. XX podľa registra EKN ako parc.č. XXXX/2 záhrady o výmere 1429 m2 a parc. č.XXXX/3
zastavané plochy/dom s.č.XXX o výmere 225 m2, podľa GP č. 175/2004 ide o novo zakreslené parcely:
parc.č. XXX/X záhrady o výmere 237 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 70
m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria dom s.č. XXX o výmere 43 m2 za kúpnu cenu 1 euro, ktorá mala byť uhradená pri podpise
kúpnej zmluvy kupujúcimi, každým kupujúcim v čiastke 0,25 eura.
8.6. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorý bol vyhotovený geodetom W. dňa 04.12.2018,
boli vytýčené hranice pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia, že tieto patria do dedičstva
po poručiteľke, a to na základe mapy určeného operátu parcely č. XXXX/X a XXXX/X nasledovne:
1. parcela č. XXX záhrada o výmere XXX8 m2 zapísaná na LV č. XXXX sa geometrickým plánom
rozdelila, pričom vznikla aj novovytvorená parcela registra č. XXX/X záhrada o výmere 1077 m2,
2. parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 zapísaná na LV č. XXXX sa
geometrickým plánom rozdelila, pričom vznikli aj novovytvorené parcely, parcela „C“ č. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
3. parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX
sa geometrickým plánom rozdelila, pričom vznikla aj novovytvorená parcela č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 81 m2.

9. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP), ak sa objaví po právoplatnosti
uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na
návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné
konanie o dedičstve sa nevykoná.

11. Podľa § 212 ods.1 CMP, nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do
dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby.

14. Podľa § § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval
v danej veci za rozhodujúce, že súdna prax akceptuje žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto
veci. Konštatoval, že veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva darom sú v jeho
výlučnom vlastníctve a nebudú predmetom BSM. Veci získane výmenou za vec alebo z výťažku veci,
ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, naďalej patria do výlučného vlastníctva tohto
manžela, pretože ide len o transformáciu toho istého majetku. Mal preukázané, že žalovaný v 1. rade v
roku 1969 darovaním od svojej matky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, ktorú v
roku 2011 odpredal kúpnou zmluvou za symbolické 1 euro. Následne v roku 2016 kúpil iné nehnuteľnosti

opätovne za symbolickú kúpnu cenu 3 eurá, pričom účastníkmi zmluvy - predávajúcimi boli rovnaké
osoby, ako osoby kupujúcich v zmluve z roku 2011. Pri oboch prevodoch malo ísť o pozemky, ktoré
si vymieňali tak, že najskôr si dávali do poriadku po zomrelom poručiteľovi pozemky p. I. s ostatnými
dedičmi, a až neskôr tak urobil žalovaný v 1. rade s pomocou svedkyne p. I.. Súd prvej inštancie obidve
kúpne zmluvy vyhodnotil, ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi úkonmi. Na základe
uvedených skutkových zistení a ich vyhodnotenia dospel k záveru, že pozemky (pôvodne označené v
žalobe ako pozemky 1 a 2) naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide
len o transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od svojej
matky, a takýto majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. W. Q. a žalovaného
v 1. rade a teda ani do dedičstva po poručiteľke W. Q.. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v
plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách
konania, keďže každá zo strán sporu mala vo veci úspech pomerný. Zároveň odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď
uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd
sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej
inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti odvolací
súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaným v 1. rade nadobudnuté nehnuteľnosti tvoria
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, poručiteľky a žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalovaný v 1.
rade tvrdil, že predmetné pozemky nadobudol kúpnou zmluvou za to, že inou kúpnou zmluvou predal
darovanú nehnuteľnosť, toto jeho tvrdenie žalobca nevyvrátil. Samotnú skutočnosť, že v dohodnutá
kúpna cena bola tri eurá, čo bolo o dve eurá viac, ako kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve z roku 2011
(jedno euro) nepovažoval odvolací súd za rozhodujúcu, vzhľadom na to, že rozdiel bol zanedbateľný.
Pokiaľ účastníci oboch kúpnych zmlúv, žalovaný v 1. rade a svedkyňa I., tvrdili, že ich zámerom bola
výmena pozemkov, v konaní nebol preukázaný opak. Keďže túto „výmenu“ urobili dvoma právnymi
úkonmi - kúpnymi zmluvami, a jedným z týchto právnych úkonov bola kúpna zmluva, ktorou žalovaný
v 1. rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sporné pozemky, bol správny záver súdu prvej
inštancie, podľa ktorého tieto pozemky patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože
ide len o transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od
svojej matky. A to bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie kúpnu zmluvu z 18.05.2016 vyhodnotil ako
simulovaný právny úkon podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ktorý mal simulovať darovaciu zmluvu.

17. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa
ktorého žalovaný v 1. rade a svedkyňa V. I. v rámci výpovedí konštatovali, že medzi zmluvnými
stranami išlo o výmenu pozemkov za dohodnutú kúpnu cenu, nestotožňuje sa však, s jeho tvrdením,
že šlo iba o „údajnú“ výmenu. Ako žalovaný v 1. rade tak i svedkyňa I. boli účastníkmi oboch kúpnych
zmlúv a obaja sa zhodne vyjadrili v tom zmysle, že si pozemky vymieňali, pričom žalobca žiadne dôkazy
na vyvrátenie ich tvrdení nenavrhol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie
výsluchom žalovaného v 1. rade a svedkyne I. tak, že ním bola preukázaná výmena pozemkov.
Skutočnosť, že žalobca sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená vecnú nesprávnosť
rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať
na každý argument strany sporu, ale iba na to, čo má rozhodujúci význam pre posúdenie uplatneného
nároku. V danej veci bolo rozhodujúce, či predmetné pozemky tvorili alebo netvorili bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, alebo boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. K tejto zásadnej
otázke súd prvej inštancie prijal správny záver, podľa ktorého pozemky (pôvodne označené v žalobe
ako pozemky 1 a 2) naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o
transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od svojej matky,
a takýto majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. W. Q. a žalovaného v 1.
rade a teda ani do dedičstva po poručiteľke W. Q.. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 81/2011 a Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 412/2016-10, odvolací
súd z nich vyplývajúce závery nespochybňuje, opakuje však, že rozhodujúcou skutočnosťou v danej
veci bolo, či žalovaný v 1. rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sporné pozemky, na
ktorú otázku odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, odpovedal kladne. V tomto smere podľa
názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či vôľou (úmyslom) zmluvných strán bol odplatný alebo
bezodplatný prevod nehnuteľnosti ani, či šlo alebo nie o výmenu veci za vec. Zhodne so súdom prvej

inštancie však dodáva, že šlo o transformáciu majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade,
preto nadobudnuté pozemky netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a nepatria do dedičstva
po manželke žalovaného v 1. rade.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 2XX ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaní boli v
odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.