Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212793
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716212793.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: Majetkový

Holding,a.s.,IČO:35823364,sosídlomPrievozská2/A,82108Bratislava,zast.:Mgr.MartinBabčaník,
advokát, so sídlom Alžbetin Dvor 1348, 900 42 Miloslavov, proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava v konaní o náhradu
škody 2 283,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.283,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 2.283,33 € odo dňa 05.10.2016 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen Rozsudkom č. k. 13C/178/2016-68 zo dňa 09.10.2017 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.283,33 € s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 05.10.2016 do zaplatenia a to podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
tvrdiac, že súdny exekútor W.. Q. B. ako orgán verejnej moci z poverenia súdu vykonával exekúciu pre
vymoženie nárokov žalobcu. V prípade exekúcie vykonávanej zrážkami zo mzdy podľa Exekučného

poriadku § 81 v spojení s § 89 zákon upravuje postup súdneho exekútora tak, že zrazenú sumu vyplatí
platiteľ mzdy priamo oprávnenému, ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným,
môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám
vykoná odplatu. Výplatu zrazenej sumy oprávnených vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej
prijatia. Súdny exekútor W.. Q. B. pri výkone exekúcie porušil svoju zákonnú povinnosť vyplatiť zrazené
sumy oprávnenému do siedmich dní odo dňa ich prijatia. Okrem tohto porušenia zákonných povinností
svojou činnosťou spôsobil prieťahy v konaní, takže finančné prostriedky vymožené v rámci exekučného

konania, vedeného pod EX 181/2004 v sume 2.283,33 €, tvorenej zrážkami z dôchodku povinného,
použil a spotreboval zákonom nedovoleným spôsobom pre vlastnú potrebu, čím sa bez akýchkoľvek
pochybností dopustil nesprávneho úradného postupu. Žalovaný v písomnom vyjadrení na svoju obranu
poukázal na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. s konštatovaním, že s prihliadnutím na skutkové
okolnosti nemohla žalobcovi v súvislosti s postupom súdneho exekútora v období rokov 2005 až 2009
vzniknúť škoda, pretože žalobca v tom čase nebol účastníkom predmetného exekučného konania a
vlastníkom pohľadávky, resp. jej časti a stal sa tak až s účinnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky dňa

01.04.2011. Podľa žalovaného tak žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie na vedenie
tohto konania. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca nespĺňa
podmienku nevyhnutnú na vedenie konania a nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, preto
žalobu v celom rozsahu zamietol. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že škoda mala byť spôsobenánesprávnym úradným postupom súdneho exekútora W.. Q. B., ktorému boli v období rokov 2005 až
2009 poukazované zrážky v celkovej sume 4.811,55 €, oprávnenému v tom čase Prvej stavebnej
sporiteľni, a.s. bolo poukázané plnenie v celkovej výške 2.528,22 €. Súdny exekútor W.. B. bol z

výkonu funkcie podľa § 16 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku dňa 30.06.2009 odvolaný. Je tak
zrejmé, že k nesprávnemu úradnému postupu a k vzniku škody došlo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky, uzatvorenej dňa 01.04.2011, pričom nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom patrí iba poškodenému. Podľa názoru súdu prvej inštancie, doručenie oznámenia
o vyúčtovaní exekúcie zo dňa 16.05.2013, je relevantné len z hľadiska určenia okamihu, kedy sa

žalobca o škode dozvedel, nie však pre určenie, kedy a komu škoda reálne vznikla. Samotný žalobca v
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody okrem iného uviedol, že W.. Q. B. finančné
prostriedky, predstavujúce zrážky z dôchodku povinnej do roku 2009, v celkovej výške 2.283,33 € použil
pre vlastnú potrebu, a teda spreneveril. S poukazom na ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. je teda
zrejmé, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu, ktorý bol
predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Samotný žalobca teda vychádzal z

toho, že škoda vznikla v súvislosti s činnosťou W.. Q. B. ako súdneho exekútora v predmetnej veci. Nárok
na náhradu škody spôsobenej týmto nesprávnym úradným postupom patrí iba poškodenému, ktorým je
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.. Ako je zrejmé z dokazovania, táto predbežne neprerokovala svoj nárok
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. s príslušným orgánom, ani ho neuplatnila ako poškodený v súdnom
konaní. Nesporné je, že žiadosť o predbežné prerokovanie, ako aj žalobu podal žalobca, ktorého však

nemožno stotožňovať s poškodenou spoločnosťou, čo podľa názoru súdu zakladá nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. K nesprávnemu úradnému postupu došlo v čase, kedy bol
účastníkom exekučného konania iný subjekt, konkrétne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., nie žalobca. Súd
skonštatoval, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Túto má ten subjekt, ktorý je
nositeľom subjektívneho práva, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

tento nárok podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. patrí iba poškodenému. Žalobcovi tak nie je možné
priznať ako poškodenému nárok na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora, nakoľko poškodeným subjektom v prípade preukázania vzniku škody a príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody by mohla byť iba Prvá stavebná sporiteľňa,
a. s.. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15.- dňovej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25.02.2019 Rozsudok Okresného súdu Zvolen
č. k. 13C/178/2016-68 zo dňa 09.10.2017 zrušil a vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Krajský súd v predmetnom uznesení okrem iného uviedol, že odvolací súd vyššie uvedený
právny záver prvostupňového súdu nepovažuje za správny, nemajúci základ v príslušnej právnej úprave.
Odvolací súd k uvedenému poukázal na ust. § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z., v ktorom je
upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Táto je trojročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Pri nárokoch zo

zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje táto subjektívna premlčacia doma v zmysle
ust. § 19 ods. 1 prvá veta citovaného zákona a začína plynúť okamihom kedy sa poškodený o vzniku
škody dozvedel, teda kedy zistil, také skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť vznik škody a aspoň
orientačne aj jej rozsah. V tomto smere odvolací súd považoval za správnu argumentáciu žalobcu v
zmysle ktorej vzniku škody na strane oprávneného nedošlo v čase kedy súdny exekútor (pôvodne

W.. Q. B.) vymohol finančné prostriedky, ani v čase keď bol tento exekútor odvolaný z funkcie ako to
nesprávne posúdil súd I. inštancie. O vzniku škody sa teda poškodený mohol dozvedieť až potom ako
obdržal finančné vyúčtovanie v predmetnej exekúcii (v danom prípade to bolo dňa 27.05.2013) a v tomto
čase už predmetnou pohľadávkou disponoval žalobca a to na základe uvádzanej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 01.04.2011. Tento potom aj požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

ako orgán verejnej moci príslušný konať v mene štátu v tejto veci o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle ust. § 15 a § 16 citovaného zákona. Odvolací súd považoval právny
záver súdu I. inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za neudržateľný, odporujúci
ust. § 524 Občianskeho zákonníka podľa ktorého pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou (§
40 ods. 1) na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku

nový veriteľ (postupník). V zmysle judikatúry aj právo na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom možno postúpiť písomnou
zmluvou (pozri R 41/2008). Okrem toho odvolací súd upozornil, že zmluvou zo dňa 01.04.2011 o
postúpení pohľadávok nebola ešte postupovaná pohľadávka na náhradu škody spôsobenej pri výkoneverejnej moci, postúpená bola judikovaná pohľadávka v tom čase vymáhaná exekúciou. Aj z tohto
dôvodu je zrejmé, že poškodeným v dôsledku nesprávneho úradného postupu je žalobca, ktorý získal
judikovanú pohľadávku vymáhanú exekúciou ešte v čase keď ešte neboli známe skutkové okolnosti

nasvedčujúce vzniku škody - finančné vyúčtovanie predmetnej exekúcie. Odvolací súd vzhľadom na
tento právny záver skonštatoval, že rozsudok súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a to v otázke určenia okamihu vzniku škody a tiež v otázke prevoditeľnosti nároku na
náhraduškodyakosprávnenamietalvpodanomodvolanížalobca.Vzhľadomnatentonesprávnyprávny
záver neskúmal vôbec súd I. inštancie uplatnený nárok z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov

pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., a keďže tento nedostatok nie je možné odstrániť doplnením dokazovania odvolacím
súdom,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilapodľa§391ods.1,2,3CSPvrátilsúduI.inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu podľa ktorého
je žalobca v tejto veci aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody
vzniknutej nesprávnym úradným postupom viazaný a je povinný vykonať dokazovanie na objasnenie

splnenia predpokladov pre priznanie tohto nároku podľa príslušného zákona č. 514/2003 Z.z..

3. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd I. inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd I. inštancie postupoval
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.06.2019 pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu za
prítomnosti jeho právneho zástupcu a to z dôvodu hospodárnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalobcu,

oboznámením sa s prednesom zástupkyne žalovaného ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
a to: správou Sociálnej poisťovne zo dňa 04.04.2013, vyúčtovaním exekúcie zo dňa 16.05.2013,
výpisom z účtu konta medziúveru, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 176/2011, žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody, výpisom z účtu žalobcu ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

6. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalobcu zistil, že táto k veci uviedla: v prejednávanej právnej veci
mámezato,žetedajepreukázanátáaktívnalegitimácia,takistojepreukázané,žežalobcasiužnemôže
uplatňovať svoj nárok voči zomretému W.. B., bývalému súdnemu exekútorovi a preto si uplatnil svoje
nárokynanáhraduškodyvočištátuakoobjektívnezodpovednejosobe.Vzhľadomnato,žeKSvBanskej

Bystrici sa vyjadril, že je potrebné sa zaoberať už len podmienkami vzniku nároku na náhradu škody,
chcela by som teda uviesť, že máme za to, že je preukázané, že škoda vznikla, pretože pohľadávka
oprávneného v tomto prípade žalobcu bola vymožená avšak nebola v patričnej výške uspokojená voči
žalobcovi. Čo sa týka protiprávneho úkonu nesprávneho úradného postupu tu poukazujeme opäť na §
81 v spojení s § 89 Exekučného poriadku, kedy súdny exekútor bývalý bol povinný platiť zrazené sumy,

ktoré mu poukazovala Sociálna poisťovňa priamo oprávnenému a to v zákonom stanovenej lehote. To
bývalý súdny exekútor neurobil, urobil tak len čiastočne, sumu vo výške 2.283,33 € neodviedol a to je
preto vzniknutá škoda. Máme za to, že je aj nepochybne preukázaná príčinná súvislosť, pretože keby
W.. B. postupoval v súlade so zákonom tak by nebola vznikla škoda oprávnenému. Čo sa týka výšky
škody tá už bola teda žalobcom vyčíslená, je to suma, ktorú nepoukázal bývalý exekútor. Vo veci by

som len chcela ešte na preukázanie našich tvrdení, ktoré boli uvedené aj v žalobe, krátkou cestou súdu
predložiť, uznesenia o vznesení obvinenia voči W.. B., pred jeho smrťou, v zmysle ktorých je teda zrejmé,
že žalobca nielen že podal trestné oznámenie, ale voči W.. B. bolo vznesené v jeho veci obvinenie.
Rovnako voči W.. B. boli podané trestné oznámenia aj zo strany žalovaného - štátu, preto máme za to, že
štát vedel o tom, že W.. B. postupoval protiprávne, keď sám podával trestné oznámenia voči jeho osobe.

Vzhľadom na to teda ako som uviedla, že štát vedel o tom, že W.. B. konal protiprávne a ponechával
si vymožené sumy vo svoj prospech, máme za to, že je v rozpore z akýmikoľvek princípmi morálky
dobrých mravov, ak štát odmieta prijať svoju objektívnu zodpovednosť danú zákonom a nahradiť škody
spôsobené bývalým súdnym exekútorom.

7. Súd z prednesu zástupkyne žalovanej na pojednávaní konanom dňa 20.06.2019 zistil, že táto k veci
uviedla: žalovaná sa aj napriek rozhodnutiu Krajského súdu pridržiava svojich písomných vyjadrení v
predmetnom konaní a má za to, že škoda žalobcovi tak ak si ju uplatnil v tomto konaní nevznikla.
Opakovane uvádza, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky v takej miere a v takej výške ako toprezentuje žalobca, nakoľko tá pohľadávka v tej výške 7.000,00 € v čase postúpenia už neexistovala,
pretože povinný si splnil do roku 2009 čiastočne svoj dlh, tým, že bola vymožená suma, ktorá vyplýva
aj z vyúčtovania exekučného konania a to vo výške 4.811,55 €. V tejto súvislosti len odkazujeme na

listinné doklady predložené žalobcom a to zmluvu o postúpení pohľadávky a vyúčtovanie exekučného
konania. Teda nemohla byť postúpená pohľadávka vo výške 7.270,00 €, nakoľko v čase postúpenia
neexistovala. Škoda, ktorú si ale uplatňuje žalobca, je škoda ktorá vznikla do roku 2009 a jediným
subjektom, ktorému táto škoda vznikla v súvislosti s postupom súdneho exekútora bol pôvodný veriteľ
Prvá stavebná sporiteľňa, teda poškodeným v čase výkonu exekúcie súdnym exekútorom bol tento

subjekt a nie žalobca. Preto máme za to, že tú škodu si mohol jedine uplatňovať pôvodný veriteľ alebo v
opačnom prípade postúpiť takýto nárok na náhradu škody na veriteľa, k tomu však bezpochyby nedošlo.
Čo nevyplýva ani z predložených listinných dokladov. Žalovaná aj zdôrazňuje, že vlastne pohľadávka
oprávneného voči dlžníkovi a pohľadávka nároku na náhradu škody sú dve samostatné pohľadávky,
ktoré nie je možné spájať a na tieto námietky žalovanej nedal odpoveď ani Krajský súd ani sa nezaoberal
tým, že vlastne škoda nemohla vzniknúť v takej výške a nemohla byť postúpená pohľadávka v takej

výške ako si ju uplatňuje žalobca v tomto konaní. Jediné čo mohlo žalobcovi vzniknúť je ten rozdiel nad
tých už uhradených do roku 2009 teda nad sumu 4.811,55 €, čo ale žalobca si teda neuplatňuje. Preto
podľa názoru žalovanej nie sú tu splnené podmienky na to, aby si žalobca takúto škodu takto postúpenou
pohľadávkou uplatňoval. Preto navrhujeme súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Súd z listinného dôkazu a to oznámenia Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. Augusta 8-10 Bratislava
zistil, že Sociálna poisťovňa oznamovala exekútorskému úradu Mgr. Milan Somík, Jilemnického 12,
Martin týmto listom zo dňa 4.4.2013 na ich žiadosť zo dňa 12.3.2013, č. M-EX 181/2004 vo veci
vykonávania zrážok z dôchodku povinnej I. N., C.. XX.X.XXXX, S. N. XX, A. Q., na základe príkazu na
začatie exekúcie, exekučného príkazu č. Ex 181/2004, vydaný exekútorským úradom Zvolen, súdnym

exekútorom W.. Q. B., neskôr nahradený vaším úradom, v prospech oprávneného Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, na úhradu pohľadávky vo výške 9 262,32 € si dovolili oznámiť,
že zrážky vykonali nasledovne:
- Od 6.6.2005 do 5.9.2009 poukazovali zrážky mesačne, spolu v sume 4 660,77 €, na číslo účtu: XXXXX-
XXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, exekútorského úradu Zvolen.

- Od 6.9.2009 do 5.5.2010 poukazovali zrážky mesačne, spolu v sume 616,88 €, na číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX, exekútorského úradu Zvolen.
- Od 6.5.2010 do 5.4.2013 poukazovali zrážky mesačne spolu v sume 2 861,50 €, na číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX.

9. Súd z listinného dôkazu, a to vyúčtovania exekúcie, v exekučnej veci č.M- Ex 181/2004 zistil, že toto
vyúčtovanie urobil súdny exekútor Mgr. Milan Somík dňa 16.5.2013 a z tohto vyúčtovania vyplýva, že
oprávneným je žalobca a povinným N. I.. Jednalo sa o zaplatenie 6 865,28 €. Vyúčtovanie exekúcie
bolo urobené špecifikáciou položiek:
istina spolu s úrokmi z omeškania a nezaplatenými poplatkami, spojenými s vymáhaním, ktoré boli

vyčíslené ku dňu 31.3.2011: 7 270,59 €,
úrok z omeškania zo sumy 3708,98 € od 31.3.2011 do 28.2.2012 v sume: 287,62 €,
odmena súdneho exekútora: 1 512 €,
20% DPH z odmeny súdneho exekútora: 302,40 €,
evidencia správnych úhrad: 80 €,

DPH 20% z evidenčných a správnych úhrad: 16 €,
ostatné hotové výdavky: 40,51 €,
DPH 20% z ostatných hotových výdavkov: 8,10 €,
Spolu 9 517,22 €.
Povinný zaplatil na účet pôvodného súdneho exekútora W.. Q. B. sumu celkom vo výške 4 811,55 € a

na účet Mgr. Milana Somíka celkom vo výške 4 705,67 €. Úhradou celkovej vykonateľnej pohľadávky
si povinný splnil svoj záväzok uložený exekučným titulom včítane trov exekúcie. V zmysle uvedeného
bolo exekučné konanie ukončené vymožením.

10. Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 176/2011 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi

postupcom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava a postupníkom, t.j. žalobcom dňa
1.4.2011. V článku II. bol dohodnutý predmet zmluvy, a to bod 1. takto:
Predmetom zmluvy je postúpenie súboru pohľadávok v počte 109 ks, ktoré vznikli na základe úverov
poskytnutých postupcom tretím osobám, celkovo v objeme 1.226.374,69 € a ktoré sú špecifikovanév prílohách č. 1A a 1B tejto Zmluvy. Pohľadávky sú špecifikované v nasledovnom rozsahu: poradové
číslo, meno a priezvisko dlžníka, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu (ulica, mesto,
PSČ), číslo zmluvy o SÚ/MÚ (číslo účtu, na ktorom je pohľadávka vedená), celkový zostatok pohľadávky

ku dňu 31.03.2011, istina, nezaplatené úroky, preddavky súdnym exekútorom. V článku II. bod 3 bolo
ďalej uvedené, že do celkovej výšky pohľadávok uvedenej v prvej vete bodu 1, čl. II. sú zahrnuté aj
preddavky na trovy exekúcie, vyplatené súdnym exekútorom v zmysle Exekučného poriadku a vyhlášky
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. V článku II. bod 4. bolo dohodnuté,
postupca postupuje postupníkovi pohľadávky uvedené v odseku 1 tohto článku, spolu s príslušenstvom

a všetkými právami s nimi spojenými a to dňom účinnosti tejto zmluvy a za podmienok stanovených v
tejto zmluve a postupník týmto prehlasuje, že postúpené pohľadávky prijíma a zaväzuje sa za ne zaplatiť
odplatu za podmienok, stanovených v článku III. tejto zmluvy.

11. Súd zo špecifikácie pohľadávok, príloha č.1a zistil, že pod poradovým číslom 54 bolo uvedené:
- úroková sadzba z omeškania: 8,50 %

- nezaplatené poplatky podľa sadzobníka: - 61,42
- nezaplatené poplatky spojené s vymáhaním: - 25,89
- nezaplatené úroky: -3 474,30 €
- istina: - 3 708,98 €
- celková dlžná suma k 31.03.2011: - 7 270,59 €

- exekúcia
- exekútor: W.. Q. B.
- číslo exekúcie: Ex 181/2004
- notárska zápisnica spísaná s D+S: áno
- spôsob zabezpečenia: ručiteľ

Súd ďalej z tejto špecifikácie pohľadávok z prílohy č. 1a pod poradovým číslom 54 zistil, že je tam
uvedené:
rok začatia vymáhania: 2004
číslo zmluvy o SÚ/MÚ: 2083338304
dlžník: N. I., N. XX

cieľová suma: 13 278
úroková sadzba: 8,50

12. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen, č.k. 8D 18/2016 zo dňa 27.7.2016 zistil, že týmto
uznesením bolo konanie zastavené v dedičskej veci po poručiteľovi W.. Q. B., C.. XX.X.XXXX, H. Q.

X.X.XXXX z dôvodu nezanechania majetku.

13. Súd zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 4.4.2016 zistil, že túto
žiadosť adresoval žalobca Ministerstvu spravodlivosti SR v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
a touto žiadosťou písomne požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym postupom, pričom v tejto žiadosti okrem iného je uvedené,
že z vyššie uvedeného skutkového právneho stavu je nepochybné, že W.. Q. B. finančné prostriedky
predstavujúce zrážky z dôchodku povinnej do roku 2009 v celkovej výške 2 283,33 € použil pre vlastnú
potrebu,atedaspreneveril.Ďalejvtejtožiadostinazáverbolouvedené,ženazákladevyššieuvedených
skutočností si vás ako orgán, konajúci v mene štátu v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod

3 Zákona č. 514/2003 Z.z. dovoľujem požiadať o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle ust. § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a žiadame, aby spoločnosti Majetkový Holding, a.s. bola
nahradená škoda vo výške 2 283,33 €, spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
W.. Q. B., ktorý finančné prostriedky vymožené v ním vedenom exekučnom konaní pod Ex 181/2004,

použil pre vlastnú potrebu a spreneveril.

14. Súd z listinného dôkazu, „oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody“ zistil, že týmto oznámením odpovedalo Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi na jeho žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Jedná sa o oznámenie zo dňa 29.9.2016, ktoré

žalobca prevzal dňa 4.10.2016, čo vyplýva z pripojenej pečiatky. Vo svojom oznámení MS SR uviedlo,
že v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady na vznik nároku na náhradu škody podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. a to konkrétne, že nebol preukázaný vznik škody a jej výška, a preto ich žiadosti nebolo
vyhovené.15. Súd z výpisu z účtu žalobcu mal za preukázané, že žalobca uhrádzal Prvej stavebnej sporiteľni v
zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 14.03.2011 sumu vo výške 3.320,00 € a dňa 31.03.2011

sumu vo výške 65.680,00 €.

16. Súd z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Zvolene, odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-567/OEK-ZV-2009 zo dňa 27.02.2014 mal za preukázané, že týmto uznesením podľa §
206 ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku bolo obvinenie W.. Q. B. rozšírené pre ďalší čiastkový útok

pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa okrem iného aj v exekučnej veci
vedenej pod č. Ex 181/2004 o vymoženie pohľadávky vo výške 6.865,28 € s príslušenstvom od povinnej
N. I. C.. XX.XX.XXXX, pre oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. so sídlom Bajkalská 30, 829
48 Bratislava, IČO: 31 335 004 do roku 2009 prijal mesačné zrážky v celkovej sume 4.811,55 €,
pričom z nich oprávnenému odviedol len sumu vo výške 2.528,22 € a zvyšnú čiastku si ponechal, čím
poškodenému Majetkový Holding, a. s. so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364

ako nástupcovi oprávneného spôsobil škodu vo výške 2.283,33 €.

17. Súd z listinného dôkazu a to výpisu z účtu konta medziúveru týkajúcej sa dlžníčky N. I.Ó. zistil, že sa
jednalo o číslo zmluvy 208333804, pričom z tohto účtu vyplýva, že súdny exekútor W.. B. poukázal na
účet Prvej stavebnej sporiteľne dňa 16.03.2006 sumu 294,30 €, dňa 14.09.2006 sumu 441,45 € a dňa

01.07.2008 sumu vo výške 1.792,27 € a teda poukázal spolu sumu 2.528,22 €.

18. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalobcu zistil, že sa pridržiava svojich doterajších
prednesov a žiada žalobe vyhovieť.

19. Súd zo záverečného prednesu zástupkyne žalovanej zistil, že oni žiadajú žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, pričom poukázala na všetky ich doterajšie vyjadrenia a tvrdila, že nebolo možné postúpiť
predmetnou zmluvou predmetnú pohľadávku v takejto výške a tak isto stále tvrdila, že ku škode došlo
ešte v období do roku 2009. Z tohto dôvodu mali za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle zákona
č. 514/2003 a preto žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

20.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.účinnéhokudňu27.05.2013,štátzodpovedázapodmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, zodpovednosti podľa odseku

1 sa nemožno zbaviť.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe

záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, štát zodpovedá za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

24. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavenímosobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len

"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

26. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, ak bola žiadosť podaná na
nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

27. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, zo žiadosti musí byť zrejmé,
kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

28. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri

uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, právo na náhradu škody
sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

30. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, najneskôr sa právo
na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

31. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

32. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, ak § 26 neustanovuje inak,
právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym
zákonníkom.

33. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného ku dňu 27.05.2013, spory vzniknuté z právnych

vzťahov upravených týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 81 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného
ku dňu 30.06.2009, zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané
zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý

ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu
exekútorovi ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy
oprávneným vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.

35. Podľa § 89 ods. 1 toho istého zákona ustanovenia o exekúcii, zrážkami zo mzdy sa použijú aj

na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú
odmenu za prácu najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia.36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitý predpis
neustanovuje inak.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu s poukazom na

uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25.02.2019 ako aj s
poukazom na vykonané dokazovanie, je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel a to
z týchto dôvodov: v konaní medzi stranami nebolo sporné, že na Okresnom súde Lučenec pod č.
k. 13Er/551/2004 a u súdneho exekútora W.. Q. B., so sídlom O. X, H. pod č. k. Ex/181/2004 bolo
vedené exekučné konanie pôvodne v prospech oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská

30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti povinnej I. N., C.. XX.XX.XXXX, S. N. XX, A. Q. pre vymoženie
sumy 6.865,28 € s príslušenstvom. Ďalej v konaní nebolo sporné, že súdny exekútor W.. Q.X. B. bol
odvolaný ku dňu 30.06.2009 a predmetné exekučné konanie bolo vedené jeho právnym nástupcom
exekútorom Mgr. Milanom Somíkom so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, pod zn. M-EX181/2004.
VrámcivyššieuvedenéhoexekučnéhokonaniavykonávalsúdnyexekútorW..Q.B.exekúciuzrážkamiz

dôchodku povinnej. V zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne- ústredie, Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava
zo dňa 04.04.2013 ako aj v zmysle vyúčtovania exekúcie od súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka
zo dňa 16.05.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27.05.2013 poukázala Sociálna poisťovňa na
účet súdneho exekútora W.. B. z dôchodku povinnej v období rokov 2005 až 2009 zrážky spolu v sume
4.811,55 € (z toho sumu 4.660,77 € na účet súdneho exekútora W.. B. a zvyšok na jeho ďalší účet)

pričom celá uvedená suma 4.811,55 € bola započítaná na pohľadávku oprávneného. Z listinného dôkazu
a to výpisu z účtu konta medziúveru povinnej N. I. bolo zistené, že bývalý súdny exekútor W.. Q. B.
poukázal oprávnenému v tom čase Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. celkovú sumu 2.528,22 € a to dňa
16.03.2006sumuvovýške294,30€,dňa14.09.2006sumuvovýške441,45€adňa01.07.2008sumuvo
výške 1.792,47 €. Pôvodný exekútor W.. Q. B. tak zo sumy, ktorá bola určená na uspokojenie vymáhanej

pohľadávky oprávneného nepoukázal oprávnenému sumu 2.283,33 € (4.811,55€ - 2.528,22 €).

40.Nazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa01.04.2011uzatvorenejspôvodnýmoprávneným
Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. nadobudla spoločnosť žalobcu pohľadávku voči dlžníkovi I. N.,
S. N. Č.. XX, A. Q., ktorá bola vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní spolu s príslušenstvom

a všetkými právami s ňou spojenými. Peňažný záväzok dlžníka - povinnej N. I. voči žalobcovi ako
novému veriteľovi predstavoval ku dňu 31.03.2011 sumu celkovo vo výške 7.270,59 €. Po postúpení
pohľadávky boli na účet žalobcu uhradené zo strany náhradného súdneho exekútora W.. B. a to od
Mgr. Milana Somíka plnenia v celkovej sume 2.750,00 € nasledovne: dňa 09.03.2012 suma vo výške
2.000,00 €, dňa 10.08.2012 suma vo výške 500,00 € a dňa 18.01.2013 suma vo výške 250,00 €.

Uvedené plnenia súdny exekútor Mgr. Milan Somík vyplácal oprávnenému, t. j. žalobcovi a zo súm
vymožených priamo Mgr. Milanom Somíkom po jeho prevzatí spisovej agendy. Následne súdny exekútor
Mgr. Milan Somík listom zo dňa 16.05.2013, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 27.05.2013 ako novému
oprávnenému vyúčtovanie exekúcie v zmysle ktorého bolo exekučné konanie ukončené vymožením
pohľadávky nakoľko oprávnenému mali byť poukázané v rámci predmetného exekučného konania

uvedené finančné prostriedky, k čomu však nedošlo. Na základe vyššie zistených skutočností, žalobca
na W.. B. dňa 21.01.2014 podal trestné oznámenie. Žalobca si následne prihláškou zo dňa 09.05.2016
prihlásildodedičskéhokonaniavedenéhouJUDr.ŽelmíryBoborovej,NotárskyúradZvolen,pohľadávku
voči poručiteľovi W.. Q.X. B. a to vo výške 2.283,33 €, keďže W.. Q. B. H. Q. XX.XX.XXXX. Uznesením
Okresného súdu Zvolen zo dňa 27.07.2016, ktoré je právoplatné a vykonateľné dňa 25.08.2016,

dedičské konanie po poručiteľovi W.. Q. B. bolo zastavené pre nemajetnosť, nakoľko prejednávanie
výlučne len pasív v dedičskom konaní nie je možné. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru,
žepôvodnýsúdnyexekútorW..Q.B.finančnéprostriedkyvovýške2.283,33€,ktorévymoholvprospech
oprávneného, v tom čase ešte Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. v exekučnom konaní Ex181/2004oprávnenému neodviedol, keďže z vyjadrenia náhradného súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka
vyplýva že finančné prostriedky nepoukázal ani jemu.

41. Podľa názoru súdu pre žalobcu ako účastníka exekučného konania je právne významný výlučne
výsledok procesného postupu orgánu verejnej moci, ktorý bol zavŕšený až doručením oznámenia o
ukončení exekúcie vymožením pohľadávky a to napriek tomu, že oprávnenému nebola poukázaná celá
suma pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Až doručením tohto oznámenia došlo k ukončeniu
exekučnéhokonaniabeztoho,abyorgánverejnejmoci(súdnyexekútorMgr.MilanSomík)získal/obnovil

kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré boli v priebehu exekúcie vymožené predchádzajúcim
súdnym exekútorom a boli určené na uspokojenie pohľadávky oprávneného a až týmto okamihom bolo
možné konštatovať zmarenie uspokojenia pohľadávky oprávneného v dotknutej časti a teda vznik škody
na strane oprávneného. Oprávneným v exekučnom konaní v čase vzniku škody a teda poškodeným
bol žalobca a teda žalobca má bez akýchkoľvek pochybností aktívnu legitimáciu na podanie žalobného
návrhu v tomto konaní. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 14Co/30/2018-102 zo dňa 25.02.2019, z ktorého vyplynulo, že odvolací súd považuje za správnu
argumentáciu žalobcu v zmysle ktorej k vzniku škody na strane oprávneného nedošlo v čase kedy súdny
exekútor (pôvodne W.. Q. B.) vymohol finančné prostriedky ani v čase keď bol tento exekútor odvolaný z
funkcie, ako to v pôvodnom rozhodnutí posúdil súd I. inštancie. O vzniku škody sa teda poškodený mohol
dozvedieť až potom ako obdržal finančné vyúčtovanie predmetnej exekúcie v danom prípade to bolo dňa

27.05.2013 a v tomto čase už predmetnou pohľadávkou disponoval žalobca a to na základe uvádzanej
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2011. Na základe vyššie uvedeného súd vychádzal z toho,
že žalobca v tejto veci je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na náhradu škody
vzniknutej nesprávnym úradným postupom.

42. Je nepochybné, že súdny exekútor ako orgán verejnej moci, ktorý z poverenia súdu vykonáva
exekúciu pre vymoženie nárokov oprávnených osôb je povinný finančné prostriedky vymožené od
povinnej osoby v priebehu exekučného konania držať oddelene od svojho majetku a môže s nimi
nakladať iba v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. V prípade exekúcie vykonávanej zrážkami
zo mzdy a iných príjmov Exekučný poriadok v § 81 v spojení s § 89 účinného ku dňu 30.06.2009,

kedy W.. Q. B. bol odvolaný z funkcie exekútora upravuje postup súdneho exekútora a to nasledovne:
zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť
niekoľkým oprávneným môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi
oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi ak mu
to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Výplatu zrazenej sumy oprávneným vykoná

exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor W.. B. pri
výkone exekúcie porušil svoju zákonnú povinnosť vyplatiť zrazené sumy oprávnenému do siedmich
dní odo dňa ich prijatia. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynulo, že pôvodný súdny
exekútor W.. B. porušil svoju zákonnú povinnosť a z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé,
že finančné prostriedky vymožené v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex181/2004 v

sume 2.283,33 € tvorenej zrážkami z dôchodku povinného neodviedol oprávnenému a nepoukázal tieto
finančné prostriedky ani náhradnému súdnemu exekútorovi Mgr. Somíkovi, čím sa podľa názoru súdu
dopustil nesprávneho úradného postupu. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Skutočnou škodou je ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ to
nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov
na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho
postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. V dôsledku nepoukázania finančných prostriedkov zo strany
pôvodného súdneho exekútora W.. B. nemohol súdny exekútor Mgr. Milan Somík vyplatiť vymožené

finančné prostriedky a uspokojiť pohľadávku oprávneného, čím oprávnenému vznikla škoda vo výške
2.283,33 €. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy
ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a
následku pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu nevznikla by ani škoda.
V predmetnom prípade je nepochybné, že neodvedenie finančných prostriedkov zo strany pôvodného

súdneho exekútora W.. Q. B. vo výške 2.283,33 € je podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že súdny
exekútor Mgr. Milan Somík nemohol pristúpiť k vyplateniu finančných prostriedkov a čiastočne uspokojiť
pohľadávku oprávneného.43. Za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
zo strany pôvodného súdneho exekútora W.. Q. B. zodpovedá žalovaný a to v zmysle § 4 ods. 1 písm.
a) zákona č. 514/2003 Z.z. pričom táto zodpovednosť je objektívna a žalovaný sa jej nemôže zbaviť. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. písomne požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán konajúci v mene štátu v zmysle § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom pôvodného súdneho exekútora W.. Q. B. v predmetnom exekučnom
konaní vedenom pod č. k. Ex 181/2004. Na predmetnú žiadosť zo dňa 04.04.2016, ktorá bola doručená

žalovanému dňa 08.04.2016 reagoval žalovaný listom zo dňa 29.09.2016, ktorý bol doručený žalobcovi
dňa 04.10.2016, v ktorom žalobcovi bolo oznámené, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, ale nebolo
jej vyhovené. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru súdu žalobca preukázal, že suma vo výške
2.283,33 € je sumou, ktorú pôvodný súdny exekútor vymohol v rámci exekučného konania a ktorou
mal byť žalobca ako oprávnený čiastočne uspokojený. Rovnako tak žalobca preukázal, že W.. B. sumu
vo výške 2.283,33 € nepoukázal oprávnenému ani novému súdnemu exekútorovi čím bola žalobcovi

spôsobená škoda vo výške 2.283,33 € a z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto
sumy.

44. Súd zároveň s poukazom na § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj s poukazom na § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na zákonné ustanovenie § 16 ods. 4 poslednej vety

zákona č. 514/2003 Z.z. súd rozhodol aj o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo
pohľadávky a to v tomto prípade zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške
2.283,33 € a to počnúc dňom nasledujúcim po doručení oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR
o nevyhovení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t. j. odo dňa 05.10.2016
keďže predmetné oznámenie bolo doručené žalobcovi dňa 04.10.2016 čo vyplýva z pripojenej pečiatky

na predmetnom oznámení. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonného
príslušenstva tak ako je to vyššie uvedené.

45. Keďže žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., súd žalobe v celom

rozsahu vyhovel.

46. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočné objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

47. Podľa §255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku v zmysle §262 ods. 2 CSP osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).