Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201418
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1318201418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Š. U.,
B.Ý. J. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí Pezinok, so sídlom: Krátka č. 1, Senec, dieťa rodičov: matka - Y. D., B.Á. J. XX.XX.XXXX,
O. X.: W. XX, U. a otec - Š. U., B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: T. XXX/XX, Y., o návrhu matky na zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 9.
apríla 2019, č. k. 39P/154/2018 - 109, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 9. apríla 2019, č. k. 39P/154/2018 - 109,

v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 09.04.2019, č. k. 39P/154/2018 - 109, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého Š. U., B. J.H. XX.XX.XX07, na sumu 150,- € mesačne, ktoré uložil otcovi
povinnosť platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.02.2018. Zároveň
uložil otcovi zaplatiť zročné výživné na maloletého za obdobie od 26.02.2018 do 31.03.2019 v sume
1.002,37 €, ktoré povolil otcovi splácať po 30,- € mesačne, spolu s bežným výživným, k rukám matky,

pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom 01.04.2019.Týmto rozsudkom súd prvej inštancie
zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 06.11.2007, č. k. 28P/304/2007-14, v časti výroku
o výživnom na maloletého. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu matky maloletého, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na
maloleté dieťa zo sumy 66,40 € mesačne na sumu 150,- € mesačne. Skutkovo návrh odôvodnila zmenou

pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 06.11.2007 č.k. 28P/304/2007-14, ktorým otcovi bola určená vyživovacia povinnosť
na maloletého dieťaťa v sume 66,- €, pričom maloletý je už desaťročný, nastúpil na povinnú školskú
dochádzku a prejavili sa u neho aj zdravotné problémy. Matka dôvodila okrem toho aj tým, že maloletý
má taktiež problém s imunitným systémom, a preto mu musí matka pravidelne kupovať lieky, maloletý
má špeciálne poruchy v učení, kvôli ktorým chodí na doučovanie, treba zabezpečovať aj školské potreby,
ako učebnice a cvičné zošity, ktoré uhrádza matka. Mesačné výdavky maloletého vyčíslila nasledovne:

príspevok na bývanie 100,- €, strava 120,- €, doučovania z anglického jazyka 120,- €, doučovanie 100,-
€, lieky na alergiu 15,- € (každý druhý mesiac), zubár 6,- € (každý druhý mesiac), pracovné zošity 50,-
€ (ročne), školské pomôcky 100,- €. Iné výdavky, ako výdavky na oblečenie, obuv, hygienu, drogériu
matka nevyčíslila.3. Otec maloletého sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

4. Opatrovník maloletého po vykonanom dokazovaní navrhol súdu zvýšiť výživné na maloletého na
sumu 150,- € mesačne, nakoľko matka má reálne náklady s maloletým a jej starostlivosť o maloletého
je výborná.

5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a §

78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na
základe vykonaného dokazovania, kedy mal preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.11.2007 č.k. 28P/304/2007-14 došlo k zmene
pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je starší o dvanásť rokov, je žiakom druhého stupňa
základnej školy, je vzdelávaný formou školskej integrácie podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho
programu, mimo vyučovania chodí na doučovania z viacerých predmetov podľa potreby a pravidelne

na doučovanie z anglického jazyka, nakoľko má vývinové poruchy reči a jazyka, z ktorého dôvodu aj
navštevoval pravidelne logopéda. Matka sa o maloletého riadne osobne stará, opatrovníkom maloletého
neboli v starostlivosti matky o maloletého zistené žiadne nedostatky. Podľa vyjadrenia základnej školy,
matka sa dôsledne a systematicky o maloletého stará a zabezpečuje jeho prípravu na vyučovanie.
Matka má okrem bežných výdavkov na maloletého chlapca vo veku dvanásť rokov na stravu, oblečenie,

obuv, hygienu, drogériu, mimoriadne výdavky spojené s prípravou maloletého na vyučovanie. Výdavky
maloletého sú vo výške cca 400,- € mesačne. K zmene pomerov na strane matky súd prvej inštancie
uviedol, že v čase od poslednej úpravy výšky výživného mala matka príjem iba z rodičovského príspevku
a prídavku na maloletého. V súčasnosti je zamestnaná, jej príjem je vo výške cca 620,- € mesačne
netto, poberá prídavok na maloletého a uplatňuje si daňový bonus na maloletého. So starostlivosťou o

maloletého jej otec maloletého nepomáha. S maloletým sa stretáva minimálne, spravidla jedenkrát do
mesiaca od piatku do nedele aj s prespaním. Na strane otca došlo taktiež k zmene pomerov. Otcovi
pribudla jedna ďalšia vyživovacia povinnosť, k maloletej Š. U., B. J. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o otca,
jeho príjem je vyšší ako bol v čase poslednej úpravy výšky výživného. Otec má príjem priemerne
mesačne 700,- € netto. Rodičia maloletého sú nemajetní, nevlastnia hnuteľné veci vyššej hodnoty, byty,

ani nehnuteľnosti. Na bývanie obaja prispievajú svojej rodine. S nikým nevedú spoločnú domácnosť. S
prihliadnutímnaodôvodnenépotrebymaloletého,naskutočnosť,žeomaloletéhosaosobneriadnestará
jehomatka,ktorásivyživovaciupovinnosťplnítedaajsvojoukaždodennoustarostlivosťouomaloletého,
s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, otca maloletého, ako aj
skutočnosť, že prevažnú časť nákladov maloletého hradila matka maloletého po podstatne dlhú dobu

od jeho narodenia, súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,40 € mesačne na
sumu 150,- € mesačne od podania návrhu matkou maloletého.

6. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že otec sa s maloletým stretáva minimálne, nad rámec
výživného matke prispel, podľa zhodných tvrdení rodičov sumou spolu vo výške 93,40 €, ktorú súd

prvej inštancie otcovi maloletého započítal do zročného výživného za obdobie od podania návrhu dňa
26.02.2018 do 31.03.2019 a určil zročné výživné za toto obdobie vo výške 1.002,37 €. Otca zaviazal
splácať zročné výživné za obdobie od 26.02.2018 do 31.03.2019 v splátkach po 30,- € mesačne spolu s
bežným výživným, s prihliadnutím k výške zročného výživného, príjmu otca a jeho výdavkom a súhlasu
matky maloletého a opatrovníka maloletého so splátkami.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasí s
výškou výživného a navrhuje odvolaciemu súdu určiť výživné na maloletého v sume 100,- € mesačne.
Namieta, že zvýšenie výživného zo sumy 66,40 € na sumu 150,- € je pre neho finančne neúnosné, s
poukazomnaskutočnosť,žeod01.07.2017mádohodnutúmzduvovýške765,-€vhrubom,snadčasmi,

za ktoré mesačne dostáva bonus 150,- €. Od mája 2019 sa však bonusy krátia a príjem mu klesne
zhruba o 80,- € mesačne. Otec maloletého tiež poukázal na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške
50,- € mesačne voči maloletej Š. U.L., B. J. XX.XX.XXXX.

8. Matka maloletého vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca maloletého, nakoľko o

zvýšenie výživného požiadala oprávnene. Poukazuje na to, že maloletý má problémy s učením, rovnako
zdravotné problémy, čo je spojené s nemalými finančnými čiastkami mesačne. Často musí s maloletým
absolvovať návštevy u lekárov, čo je finančne dosť náročné, nevynímajúc náklady na lieky, pričom
v dôsledku uvedeného stráca automaticky aj na plate, pretože prichádza o dochádzkový bonus, čopredstavuje mesačne pokles na plate aj 100,- €. Matka argumentuje, že otcovi maloletého nič nebráni
v tom, aby si našiel lepšie platenú prácu. Otec má takú istú zodpovednosť a povinnosť starať sa o
maloletého syna. Matka trvá na zvýšení výživného na sumu 150,- € mesačne. Uviedla, že o zvýšenie

výživného požiadala až po rokoch, pričom doteraz sa snažila všetko zabezpečiť pre syna len sama.
Nakoľko však maloletý je väčší a potrebuje viac, pomoc potrebuje už od otca.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.09.2020
(§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, a

súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to

vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.

12. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný

príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,

záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnouzásadou,žedieťamáprávožiťnatakejúrovni,naakejžijújehorodičia.Toznamená,žečím
je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda

jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod.
Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho
rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich
celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na

ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

13. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov -
skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase
od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe

úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom,
že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku
uplynutia určitého času.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a
porovnanie pomerov na strane maloletého Š., ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy
(t.j. od roku 2007), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2019 v čase
rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2020 v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Z tohtodokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, a následne správne právne závery, s ktorými sa
stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej
povinnosti k maloletému Š. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.11.2007

č. k. 28P/304/07-14, právoplatným dňa 20.11.2007, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému Š.. Na základe tejto rodičovskej dohody bol maloletý Š. zverený do
osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Š. vo výške 2.000,-
Sk (66,- €) mesačne, pričom styk otca s maloletým synom bol určený bez obmedzenia. Naposledy teda
bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mal maloletý Štefan iba 6 mesiacov (išlo

o dieťa útleho veku). V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej
povinnosti na maloletého Š.O. mal tento v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skoro 12 rokov, v
čase rozhodovania odvolacieho súdu 13 rokov. Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná
zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletého Š.. Maloletý vyrástol, zvýšili sa mu výdavky v
súvislosti s nástupom do školy, ako aj s prechodom na druhý stupeň školskej dochádzky, v súvislosti s
rastom, s doučovaním, nakoľko maloletý má diagnostikované poruchy učenia, ale aj so stravou, ako aj s

ošatením. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že zvýšenie výživného zo sumy 66,40 € na sumu 150,-
€ je pre neho finančne neúnosné, s poukazom na skutočnosť, že od 01.07.2017 má dohodnutú mzdu
vo výške 765,- € v hrubom, s nadčasmi, za ktoré mesačne dostáva bonus 150,- €. Od mája 2019 sa
však bonusy krátia a príjem mu klesne zhruba o 80,- € mesačne. Otec maloletého tiež poukázal na svoju
ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 50,- € mesačne voči maloletej Š. U.. V tejto súvislosti odvolací

súd udáva, že súd prvej inštancie riadne zistil príjem otca, pričom z potvrdenia od zamestnávateľa fy.
Display Service Network SK, s.r.o, vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda otca za rok 2017 bola vo
výške 662,- € a za rok 2018 bola vo výške 703,- € mesačne/ netto. Z výsluchu otca rovnako súd prvej
inštancie zistil, že otec býva v 3- izbovej prístavbe rodinného domu vlastnícky patriacej jeho rodičom,
dopravu do práce má zadarmo. Výdavky má vo výške cca 250,- € mesačne. V tejto súvislosti odvolací

súd uvádza, že otec má 35 rokov, ide teda o muža v mladom, produktívnom veku, bez závažnejších
zdravotných problémov, pričom bývanie má zabezpečené prostredníctvom svojich rodičov, je riadne
zamestnaný, a preto má odvolací súd za to, že otec má schopnosti a možnosti platiť aj zvýšené výživné
na maloletého Š. vo výške 150,- € mesačne. Otec nemôže tvrdiť, že zvýšenie výživného na maloletého
syna za 13 rokov o sumu 84,-€ (t.j. o 6,50 € ročne) nie je primerané. Toto zvýšenie nemôže ovplyvniť

ani pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na maloletú Š. B. J. XX.XX.XXXX, na ktorú otec platí
dobrovoľnevýživnévovýške50,-€mesačne.Prevýživnéjecharakteristické,žetotobudespribúdajúcim
vekom detí rásť, a preto aj otec si musí uvedomiť, že výživné na maloletého syna sa pribúdajúcim
vekom zvyšuje. Vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu je prvoradá, a prioritná, ktorá má
prednosť pred všetkými ostatými výdavkami povinného rodiča, a preto otcova argumentácia, že nemá

dostatočne vysoký príjem, neobstojí a nemá oporu ani v zákone o rodine. Odvolací súd v závere uvádza,
že so všetkými argumentmi otca uvedenými v rámci podaného odvolania sa už riadne vysporiadal súd
prvej inštancie, a preto odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie. Inak povedané, ani jeden z argumentov uvedených v rámci odvolania otca, nebol spôsobilý
spochybniť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods.1,2 CSP).

15. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je
súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej
republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.

ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal

dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmenepísomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod

sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).