Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6T/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219010158
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1219010158.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II, samosudcom JUDr. Pavlom Juhásom, v trestnej veci proti obžalovanému C.

Š., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2020 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

C. Š. narodený XX. K. XXXX v Bratislave, trvale bytom N. C. XXXXX/XXB, Bratislava, slovenský štátny
občan, dobrovoľne nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 spisová
značka 46T/87/2017, právoplatný dňom 11.04.2018, uznaný za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného poriadku a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky,

tak obžalovaný v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam kde sa zdržiaval v období od mesiaca

júna 2018 až doposiaľ, si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére Q. Š.,
narodenej XX.XX.XXXX v sume 100,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Š.
bytom X. XX, Bratislava napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o
rodine a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018 sp.
zn. 28P 67/2018, právoplatný dňa 19.06.2018, a následne bola výška vyživovacej povinnosti upravená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2018 sp. zn. 28P 60/2018, právoplatný dňa
18.01.2019 na sumu 150,- € vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Š. bytom X. XX,
Bratislava, čím obvinenému vznikol dlh na výživnom vo výške 1400- €,

t e d a

úmyselnenajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovsineplnilsvojuzákonnúpovinnosťvyživovaťiného,
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/
Trestného zákona, § 49 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava II bola dňa 21.02.2019 doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava II zo dňa 19.02.2019, sp. zn. 3 Pv 546/18/1102 - 6 na obvineného C. Š. pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Súd na podklade podanej obžaloby, po vydaní trestného rozkazu a po podanom odpore voči nemu,
nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaný C. Š. dňa 21.05.2020 nedostavil a

neprítomnosť na hlavnom pojednávaní žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil, pričom termín
na hlavné pojednávanie bol riadne a v dostatočnom predstihu obžalovanému oznámený na hlavnom
pojednávaní dňa 10.03.2020, kedy bol súčasne obžalovaný upozornený a poučený na možnosť konania
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného súd vykonal hlavné pojednávanie
v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok upravených v § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného

poriadku. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie tak, že oboznámil čítaním výpoveď
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 26.11.2018 v zmysle § 258 odsek 4 Trestného poriadku,
vypočul poškodenú U. Š., ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov podľa § 269
Trestného poriadku a to zápisnicu o trestnom oznámení, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 16.05.2018 sp. zn. 28P/67/2018, právoplatné 19.06.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava

II zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 28P/60/2018, právoplatný 18.01.20119, rodný list dieťaťa Q. Š. zo dňa
24.02.2017, zmluva o zabezpečení dieťaťa, výpočet dlžného výživného ku dňu 21.05.2020, , správy
Sociálnejpoisťovnezodňa03.10.2018,odpisregistratrestovobžalovanéhozodňa21.05.2020,lustrácia
v ZVJS zo dňa 21.05.2020, potvrdenie o platbách výživného a rozsudok Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 46T/87/2017.

K skutkovým okolnostiam

Obžalovaný C. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že v plnej miere súhlasí s vinou, ktorá sa mu kladie
za vinu, ako aj s celkovou sumou dlžného výživného uvedeného v predmetnom uznesení o vznesení
obvinenia zo dňa 17.10.2018. K neplateniu povinného výživného uviedol, že pracuje ako živnostník
v odbore stolárstva, aktuálne mal dohodnutú prácu v Rakúsku, kde by mal zarábať 1 800,- €. Mal
záujem uhradiť dlhované výživné do 2 týždňov od výsluchu, býva so svojou priateľkou v rodinnom dome,

okrem vyživovacej povinnosti voči Q. má ďalšie tri školopovinné deti, pričom na každé prispieva 150,- €
mesačne. Ďalej sa vyjadril, že rozumie inštitútu účinnej ľútosti a úprimne ľutuje, že nastala takáto situácia
z objektívnych príčin, výživné na svoje dieťa chce v plnej výške uhradiť.

Svedkyňa - poškodená U. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že s bývalým manželom žili v spoločnej

domácnosti od roku 2014 až do roku 2017. S obvineným sa rozviedla, maloletá dcéra bola zverená
do výchovy poškodenej, obvinenému bolo stanovené mesačné výživné vo výške 150,- €. Obžalovaný
výživné neplatil od júna 2018, z celkovej sumy dlhovaného výživného uhradil dňa 29.10.2019 sumu
vo výške 1 800,- €, pričom ku dňu konania hlavného pojednávania zostávalo zaplatiť sumu 1 400,- €.
Poškodená býva s dcérou v jednoizbovom byte, na ktorý spláca hypotéku, spláca pôžičky, je riadne

zamestnaná, okrem svojho platu poberá aj príspevok na jasle. Z prostriedkami na živobytie jej pomáhajú
rodičia Náhradné výživné na dieťa svedkyňa - poškodená nepoberá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 269 Trestného
poriadku je potrebné poukázať najmä na:
rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.10.2018, sp. zn. 28P/60/2018, právoplatný dňa

18.01.2018, ktorým bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, zároveň bola schválenárodičovská dohoda, na podklade ktorej bola maloletá Q. Š. zverená do osobnej starostlivosti poškodenej,
v časti výroku o výživnom a, vyplýva, že otec C. Š. sa zaväzuje platiť výživné na maloletú Q. Š. vo výške
150,- € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky,

uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.05.2018, sp. zn. 28P/67/2018, právoplatné dňa
19.06.2018, ktorým bola obžalovanému určená povinnosť platiť výživné na maloletú Q. Š.Ú. vo výške
100,- € mesačne a to na podklade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo upravené
výživné do času rozhodnutia vo veci samej,
rodný list matričného úradu Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, z ktorého je zrejmé, že maloletá Q. Š.

sa narodila dňa 13.02.2017 v Bratislave - Nové Mesto a jej otcom je C. Š., nar. 23.03.1978 v Bratislave,
výpočet dlžného výživného, z ktorého jasne vyplýva, že dlžné výživné obžalovaného na svoju dcéru
neplatil od júna 2018, na výpočte sú zvýraznené mesiace a sumy zaplateného respektíve nezaplateného
výživného, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku obžalovaný nezaplatil výživné vo výške 1800,- €,
z odpisu výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bol štyrikrát
postihnutý za spáchanie priestupku, z toho trikrát bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky a jedenkrát bol postihnutý za priestupok pre porušenie zákona č. 513/2009
Z. z. ,
zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že U. Š. a nie je poberateľkou náhradného
výživného, nie je ani poberateľkou dávky v hmotnej núdzi,
zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že obžalovaný nie je poberateľom

dávky v hmotnej núdzi, ani dávok dôchodkového a nemocenského poistenia, respektíve dávok v
nezamestnanosti,
z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol dosiaľ dvanásťkrát právoplatne odsúdený, z
toho trikrát pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 46T/87/2017, právoplatným 11.04.2017, pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020 a povinnosť nahradiť dlžné výživné,
z lustrácie v ZVJS je zrejmé, že lustrovaná osoba - obžalovaný sa nenachádza vo výkone väzby ani vo
výkone trestu odňatia slobody,
rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018,

ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020 a povinnosť nahradiť dlžné výživné
vo výške 2 063,07- €.

K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá ustanovenie

§ 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného
konania dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci kladený za vinu obžalovanému
sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno c/ Trestného zákona a že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný.
V tejto súvislosti súd poukazuje na tieto konkrétne skutočnosti a argumenty:

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní k skutku priznal, jeho spáchanie oľutoval a
prejavil vôľu zaplatiť dlžné výživné v priebehu dvoch týždňov od výsluchu pred vyšetrovateľom PZ.
Zo svedeckej výpovede svedkyne - poškodenej U. Š. mal súd za preukázané, že obžalovaný celkovo
na výživnom uhradil sumu 1 800,- €, ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom na maloletú Q. Š.

bol vo výške 1 400,- €.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.03.2020 súd zistil, že obžalovaný má stále záujem uhradiť dlžné
výživné, ale mal finančné problémy a teraz má vo výhľade vykonávanie práce, ktorá by mu mala

poskytnúť finančné prostriedky. Zároveň z tejto zápisnice súd zistil, že obžalovaný od podania obžaloby
neuhradil žiadne výživné a teda ku dňu 10.03.2020 bola suma dlžného výživného vo výške 1100, -€.Súd konštatuje, že na základe výpovede poškodenej je zrejmé, že situácia sa nezmenila a obžalovaný
stále neuhradil žiadnu časť z dlžného výživného a vôbec nevyužil čas poskytnutý súdom na aspoň
zníženie dlhovaného výživného a preukázanie vôle riadne si plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu

maloletému dieťaťu..

Súd pri posudzovaní viny obžalovaného vychádzal hlavne z priznania viny obžalovaného v prípravnom
konaní a z výpovede svedkyne - poškodenej o stave úhrady dlžného výživného zo strany obžalovaného,
pričom dospel k záveru, že obžalovaný neuhradil dlžné výživné a naďalej pokračoval v neplatení

výživného, pričom súdu nepreukázal zaplatenia žiadnej časti výživného a preto je dôvodné považovať
dlžné výživné za nezaplatené.

Čo sa týka celkovej sumy dlžného výživného, súd musel túto sumu upraviť tak, že k sume dlžného
výživného ku dňu 21.02.2019 vo výške 950,-€ pripočítal výživné za ďalšie mesiace, t. j. marec r 2019
až máj 2020, a zároveň odpočítal uhradené výživné vo výške 1 800,- € pričom celkovú výšku dlžného

výživného vypočítal na sumu 1 400,- €. Na základe uvedeného súd upravil skutkovú vetu uvedenú v
obžalobe tak, ako je uvedené v tomto rozsudku.

Súd je toho názoru, že výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania svedčia o závere, že obžalovaný je
vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu obžalobou. V tomto smere súd uvádza, že orgány

činné v trestnom konaní získali a zabezpečili rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu
nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie skutkového stavu.

Vo vzťahu k naplneniu jednotlivých znakov základnej skutkovej podstaty zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona súd je toho názoru, že v prejednávanom

prípade boli preukázané všetky zákonné znaky:

objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, pokiaľ je založený na ustanoveniach zákona o rodine,
teda priamo z neho vyplýva. Musí ísť o zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom
jednou z takýto povinností v zmysle vyplývajúcich zo zákona o rodine je aj vyživovacia povinnosť rodičov

k deťom ( § 62 až 65 ZR ),
objektívna stránka je preukázaná výpoveďou obžalovaného a poškodeného a spočíva v neplnení
si zákonnej povinnosti vyživovať iného. Povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať spočíva nielen v
poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v
naturálnej forme, to znamená vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie,

starostlivosť o jeho zdravie, čistotu a pod. (porovnaj R 26/1982). Nesplnenie vyživovacej povinnosti
sa potom rozumie, ak sa dieťaťu /oprávnenej osobe/ nedostáva všetko, čo je obsahom vyživovacej
povinnosti,

subjekt a subjektívna stránka - ako páchateľ činu bol stotožnený obžalovaný, ktorý je usvedčovaný

reťazou priamych a nepriamych dôkazov, vo vzťahu k subjektívnej stránke súd dospel k záveru, že
obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu a teda, že chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom

recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie

odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 (resp. § 213 predchádzajúceho
Trestného zákona) pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin, pri tom sa môže jednať aj o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia.

V prejednávanom prípade sa jedná o prvú alternatívu recidívy, nakoľko obžalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018, ktorým
bol uznaný za vinného zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 11.04.2020. Z vymedzeného skutku je zrejmé, že

obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy po právoplatnosti vyššie uvedeného
rozsudku /to jest dňa 11.04.2018/, ktorý zakladá recidívu, nakoľko výživné obžalovaný riadne a včas
neplatil od júna 2018.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.

K výroku o treste:

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostiprečinu,zktoréhobolobžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je

výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí jeden až päť rokov.

K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis z evidencie priestupkov
obžalovaného, z ktorého vyplýva, že doposiaľ bol štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku, z toho
trikrát bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jedenkrát bol
postihnutý za priestupok - vstup do priestorov dráhy bez prepravného dokladu. Ďalej súd oboznámil

odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 21.05.2020, podľa ktorého bol obžalovaný dvanásťkrát
právoplatne odsúdený, naposledy trestným rozkazom rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 11.04.2018 sp. zn. 46T/87/2017, právoplatný 11.04.2018 bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky do 11.04.2020, a
teda je zrejmé, že prejednávaného skutku sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia. Významnou skutočnosťou pri posudzovaní osoby páchateľa je aj skutočnosť, že v minulosti
bol celkovo trikrát odsúdený pre totožný trestný čin, pričom v jednom prípade bol odsúdený k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody,

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, t. j.

obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku /trestného činu/ v prípravnom konaní a tento úprimne oľutoval.
Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti tak súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, teda
súd ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/ Trestného zákona, t. j. obžalovaný bol už
za trestný čin odsúdený. Vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností mal za
následok, že trestná sadzba sa neupravovala v prospech alebo neprospech obžalovaného v zmysle

kritérií vychádzajúcich z ustanovení § 38 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona.

Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko ako vyplýva z odpisu registra
trestov, obžalovaný sa úmyselného prečinu dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia pre iný úmyselný trestný čin. V prípade obžalovaného je zrejmé, že sa zo svojho

protispoločenského konania a uloženého trestu nepoučil, nakoľko ani hrozba premeny podmienečného
trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný nezabránila obžalovanému v páchaní trestnej činnosti.
Uložený trest v jeho prípade plní funkciu ochranu spoločnosti, mal by zabránil v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a takisto uložený trest zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho spáchania,
následku, zavineniu, ako aj priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam.

Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby,
pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho postoj k protiprávnej činnosti a na okolnosti spáchaného
skutku možno predpokladať, že uloženie trestu pri spodnej hranici trestnej sadzby postačuje na nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b/

Trestného poriadku.
Súdmátiežzato,žeuloženienepodmienečnéhotrestu,rešpektujúcustanovenie§34odsek3Trestného
zákona, v zmysle ktorého má trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, sa v danom prípade negatívne nedotkne osôb, ktoré s ním v
súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, nakoľko jeho neprítomnosť pri jeho súčasnom spôsobe života /

bez trvalej práce, iba s občasnými brigádami/ ich existenčné pomery nepochybne zásadne neovplyvní a
rovnako nebude mať výrazne negatívny vplyv ani na jeho dcéru, s ktorou sa osobne stretáva iba občas
a materiálne ju pravidelne žiadnym spôsobom nezabezpečuje.Nad rámec hore uvedeného súd obžalovanému pripomína a poučuje , že v zmysle ustanovenia § 86
písmeno a/ Trestného zákona trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 zaniká, ak
trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa

súd /rozumej odvolací súd, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní obžalovaného/ odobral na záverečnú
poradu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd

v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.