Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201243
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2719201243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSkalicasudkyňouJUDr.VladimírouSlobodovouvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletú

R. Š., X.. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: G. Š., X.. X.X.XXXX, L. Z.. R. XXXX/XX, R., zast. advokátkou JUDr.
Alenou Arbetovou, AK so sídlom Nám. Sv. Martina 3A, Holíč C. B. F., X.. XX.X.XXXX, L. Z.. R. XX, R.,
o návrhu otca na zmenu zverenia mal. R. a určenie výživného matke, za účasti Okresnej prokuratúry
Skalica, takto

r o z h o d o l :

Maloletá R. Š.K., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje s účinnosťou od 27.8.2019 do osobnej starostlivosti otca,
pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná platiť výživné na mal. R. v sume 100 eur mesačne splatné k rukám otca vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 27.8.2019 do 30.11.2019 v sume 316 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť

celého plnenia.

Súd styk matky s H.. R. neupravuje.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. 7P/1/2015-132 zo dňa 10.9.2015 v
časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. R..

Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. R. sa návrhom doručeným súdu 27.8.2019 domáhal zmeny zverenia dieťaťa, t.j. aby bola
mal. R. zverená jemu do osobnej starostlivosti, matke bolo určené výživné v sume 130 eur mesačne a
styk matky s dieťaťom neupraviť. Návrh odôvodnil tým, že maloletá s ním býva v spoločnej domácnosti
a chce u neho ostať naďalej bývať.

2. Rodičia sa v rámci konania dohodli na zmene zverenia a na tom, aby nebol styk matky s dcérou
upravený. Matka nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného 130 eur, navrhovala určiť jej výživné v

sume 80-90 eur mesačne.3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami rodičov, kolízneho opatrovníka dieťaťa i prokurátora,
pripojenými spismi OS Skalica sp. zn. 7P/2/2015 a sp. zn. 7P/1/2015, správou kolízneho opatrovníka,
potvrdeniami o príjme rodičov, , ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Mal. R. je dieťa narodené z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica č. k.
7P/1/2015-132 zo dňa 10.9.2015 (právoplatný dňa 28.9.2015). Predmetným rozsudkom boli rodičia
Simony rozvedení, na základe rodičovskej dohody bola mal. R. so svojim bratom G. zverená do
starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné na každé dieťa 100 eur mesačne a bol upravený styk

s deťmi. V tom čase (posudzujúc posledných 12 mesiacov dozadu) mal otec netto mesačný príjem
1003,85 eur. Matka mala netto mesačný príjem 645,94 eur a poberala rodinné prídavky dve deti 47 eur.
Ani jeden z rodičov nemali inú vyživovaciu povinnosť okrem R. C. G.. R. navštevovala 2. ročník C. G. 5.
ročník základnej školy, v škole sa nestravovali. Obe deti chodili na krúžky na ZUŠ a polročné poplatky
s krúžkami boli na každé dieťa po 70 eur.

5. Ako hlavný dôvod návrhu na zmenu zverenia dieťaťa otec uviedol, že dcéra k nemu prišla na letné
prázdniny v rámci súdom upraveného styku a so súhlasom matky u neho už aj ostala bývať.

6. V súčasnosti má otec netto mesačný príjem 1096,92 eur. Býva s maloletou a svojho partnerkou v
dvojizbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Otec pracuje v trojzmennej prevádzke a počas

práci starostlivosť o dieťa zabezpečuje jeho partnerka, s ktorou si mal. R. veľmi rozumie a rešpektuje
ju. Mesačne má výdavky spojené s bývaním : za služby s užívaním v byte 135,84 eur, RTVS 4,64 eur,
internet 9,90 eur, elektrinu 20 eur mesačne, ročne za komunálny odpad 24,09 na osobu, ročne daň z
nehnuteľností 16,69 eur. Byt kúpil na hypotéku, ktorú spláca mesačne v splátkach po 221,55 eur. Ďalej
má výdavky za prenájom garáže v sume 25 eur mesačne. Otec je vlastníkom motorky a motorového

vozidlo, s čím má výdavky na poistky ročne ( na motorku 37,05 eur a na auto 137,22 eur). Ako ďalšie
svoje výdavky spolu s dcérou špecifikoval na stravu a oblečenie 250 eur, hygienické potreby 50 eur.
Stravu v práci si platí mesačne 25 eur a synovi posiela výživné 100 eur. Podľa slov otca mu jeho priateľka
na stravu a bývanie mesačne prispieva 50 až 100 eur , lebo ona má nezamestnaného syna a jemu
pomáha.

7. Matka býva s manželom a jej R. G. vo vinohradníckom dome, prerobenom na rodinný dom, ktorý je vo
vlastníctvemanželamatky.Matkauzatvorilanovémanželstvodňa30.8.2019ajejmanželjezamestnaný,
má vyživovacie povinnosti z predchádzajúceho manželstva. K výdavkov na bývanie v vinohradníckom
dome uviedla, že každý druhý mesiac prispieva na elektrinu sumou 40 eur a jej manžel zabezpečuje

kúrenie hlavne tuhým palivom. Ona má viac výdavkov so svojim trojizbovým bytom kupovaným na
hypotéku,ktorýjejejvýlučnýmvlastníctvom.Kbytudodala,ževovinohradníckomdomčekunemôžumať
trvalý pobyt, bezdomovkyňou byť nechce, preto majú s synom trvalý pobyt práve v tom jej byte. Matka
byt prenajíma mesačne za 480 eur, ale jej mesačné výdavky s týmto jej bytom sú nasledovné: nájom
185 eur, elektrinu 18 eur, internet 10,99 eur. Ďalej platí mesačne hypotekárny úver (vrátane spotrebného

úveru) v sume 187,32 eur ( 145,90 eur + 41,42 eur), ŠFRB jej mesačne posiela sumu cca 23 eur; matka
platí poistky na byt ( v súvislosti s úverom) vo výške 58,13 eur (17,13 eur + 41 eur) mesačne. Matka
vlastní auto ( rok výroby 1996), na ktoré platí 1 ročne zákonnú poistku vo výške 25 eur. S manželom si
čerpala úver, ktorý splácajú na polovicu a ona 85 eur mesačne. Podľa slov matky sa informovala aj na
možnosť predaja jej bytu v banke, avšak musela by vrátiť sumu vyplatenú jej z Štátneho fondu rozvoja

bývania. Matka poukázala ďalej na to, že R. G. chodí do školy v L., kde býva na internáte a týždenne
tam dochádza. Z jeho štúdiom má výdavky na internát mesačne 46 eur, cestovné do školy na 3 mesiace
36 eur a na stravu pre syna 270 eur.

8. Matka pracuje v trojzmennej prevádzke. Za obdobie 12 mesiacov (9/2018 až 8/2019) posudzované u

matky na účely zistenia jej príjmu mala u zamestnávateľa mesačne nasledovné netto príjem: v 9/2018:
605,17 eur, v 10/2018: 869,17 eur, v 11/2018: 890,50 eur, v 12/2018 : 903,02 eur, v 1/2019: 51,49 eur, v
4/2019: 972,94 eur, v 5/2019: 879,11 eur, v 6/2019: 764,60 eur, v 7/2019: 941,26 eur, v 8/2019: 873,84
eur, t.j. spolu 7 751,10 eur (čl. 25). Časť mesiaca január 2019 a v mesiacoch február a marec/2019 bola
práceneschopná , za čo jej bolo vyplatené nemocenské celkovo vo výške 1817,80 eur (čl.35). Z toho

si súd ustálil jej príjem u zamestnávateľa vrátane nemocenského za rok 9 568,90 eur a po vydelení
12 mesiacmi súd zistil jej mesačný netto príjem 797,40 eur. Ďalší matkin príjem predstavuje príjem z
prenájmu jej 3- izbového bytu kúpeného na hypotéku vo výške 480 eur mesačne, z ktorej sumy ešte
spláca náklady na tento byt a hypotéku za byt ( sú špecifikované v ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku).9. Matka akceptovala vôľu dcéry bývať u otca, avšak poukázala na pubertálny vek dcéry a skutočnosť,
že u otca má väčšiu voľnosť. Dala súdu do pozornosti, že v jej domácnosti ostali dcérine veci, oblečenie

vrátanie zimnej bundy či obuvi, teda otec jej nemusel kupovať nové oblečenie. Taktiež doma u nej ostala
jej školská taška a písacie potreby. Matka je toho názoru, že otec si dcéru kupuje drahými a značkovými
vecami, čo si ona dovoliť nemôže.

10. Zhodným tvrdením rodičom mal súd preukázané, že H.. R. býva v domácnosti otca od júla 2019.

Otec poslal matke v septembri 2019 výživné X. R. v sume 100 eur, ktorú sumu mu matka v septembri
aj vrátila. Matka žiadne výživné na dcéru k rukám otca neposiela.

XX. R. chodí do 7. ročníka na ZŠ, v škole sa nestravuje. Navštevuje v ZUŠ krúžok flauty, s čím má otec
výdavky 1 ročne na poplatok 32,50 eur, cestovné na ZUŠ je mesačne 7 eur. Podľa slov otca má ďalšie
výdavky s dcérou a to na ZRPŠ na začiatku školského roku 15 eur na ZRPŠ, školské potreby ( vrátane

ostatných školských poplatkov) 100 eur , v priebehu októbra a novembra 2019 kúpil R. zimnú bundu a
obuv za cca 100 eur. Podľa jeho tvrdenia má R. problémy s kolenom, bol s ňou na ortopédii , platil 25
eur a má absolvovať rehabilitácie. Rodičia R. okrem nej a G. žiadne iné maloleté deti nemajú.

12. Zo správ kolíznej opatrovníčky mal súd preukázané, že mal. Simona súhlasí s návrhom otca a tiež

si dobre vychádza s terajšou priateľkou otca, ktorá s nimi býva v jednej domácnosti.

13. Prokurátor sa k veci vyjadril po vykonanom dokazovaní a navrhol zveriť dieťa otcovi, matke určiť
výživné vzhľadom na potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodičov.

14. V záverečnom vyjadrení zotrval otec na navrhnutej výške výživné odôvodniac to tým, že mal.
R. navštevuje druhý stupeň základnej školy, čím u nej došlo k zmene pomerov oproti pôvodnému
rozhodnutiu. Ďalej poukázal na to, že matka dieťaťa má mesačne netto príjem cca 800 eur až 900 eur
a len svojou chorobou si matka umelo príjem znížila. Tiež že matke sa zvýšil príjem z prenájmu jej bytu
a matka nepreukázala, či celý príjem z prenájmu spotrebuje.

15. Matka v záverečnom vyjadrení dala súdu do pozornosti, že R. nastúpila do 2 stupňa na ZŠ už pred
dvomi rokmi, otec jej na ňu platil 100 eur a muselo jej to vystačiť . U dcéry k zmene pomerov neprišlo,
chodí do tej istej školy v tom istom meste. Poukázala však na to, že u nej došlo k zmene pomer v tom,
že pri platení výživného otcom stále v sme 100 eur na syna G. tento začal chodiť od septembra 2019

do školy Y. L., s čím sa jej zvýšili u syna výdavky s bývaním na internáte, cestovaním do a J. L., s jeho
stravou. Tiež poukázala na terajšie pomery otca, ktorý vlastní auto aj motorku, príjem sa mu zvýšil tiež.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

19. Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v
záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim
schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania
látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.21. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Predmetom konania je zmena zverenia dieťaťa k druhému rodičovi, určenie výživného povinnému
rodičovi a úprava styku s dieťaťom.

28. Súd sa oboznámil z obsahom predložených listinných dôkazov, s vyjadreniami účastníkov a dospel

k záveru, že návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča bol podaný dôvodne,
keďže došlo k zmene pomerov na strane rodičov a hlavne maloletého dieťaťa. Súd sa podrobne
zaoberalvyjadreniamirodičovisamotnéhodieťaťa,správoukolíznehoopatrovníkadieťaťa.Vychádzajúc
z vyjadrení kolízneho opatrovníka a prejavenú prosbu dieťaťa, aby ostalo bývať s otcom i naďalej. Matka
súhlasila s tým, aby mal. Simona bola zverená otcovi. Z týchto dôvodov zveril súd maloletú do osobnej

starostlivosti otca majú za to, že pri zmene zverenia došlo k rodičovskej dohode. Súd zveril dieťa do
starostlivosti otca s účinnosťou od dňa podania jeho návrhu na súd ( t. j. od 27.8.2019) v zmysle jeho
žiadosti majúc preukázané, že maloletá býva u otca už od júla 2019. Zároveň súd určil, že obaja rodičia
sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené
rodičovské práva a povinností a ani nebol od nich zbavený, a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa

na výchove a výžive maloletej, majú rovnaké práva i pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie
jeho majetku.

29. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby
základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku

starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti
a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť
sa v konkurencii.

30. Pri rozhodovaní o výške výživného matke súd posudzoval pomery rodičov, ktoré u nich boli v roku
2015, kedy bolo pri rozvode dieťa zverené matke. Matke sa zmenil osobný stav dňa 30.8.2019, doposiaľ
ani jednému z nich nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené určil súd matke povinnosť platiť výživné na dieťa tiež od 27.8.2019 s
ohľadom na zistenú skutočnosť, že matka na dcéru výživné od septembra 2019 k rukám otca neplatila.
V septembri síce poslala sumu 100 eur, ale išlo len o sumu pôvodne zaslanú otcom nej na maloletú
R.. Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek aodôvodnené potreby mal. dieťaťa, navrhovanú výšku výživného otcom dieťa 130 eur mesačne a matkou
v sume 80-90 eur; a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov.
Súd vychádzal z premisy, že výživné na dieťa predchádza iné výdavky rodičov. Súd určil výživné od

27.8.2019 z tých istých dôvodov, prečo od tohto času zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca. Pri
určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu matky za obdobie posledných 12 mesiacov (9/2018
až 8/2019) zisteného prostredníctvom jej zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne ústredie za čas jej
práceneschopnosti a matematickým výpočtom zistil , že za toto obdobie mala netto mesačný príjem z
pracovného pomeru netto mesačne 797,40 eur (7 751,10 eur od zamestnávateľa + 1817,80 eur ako

nemocenské = 9 568,90 eur deleno 12 = 797,40 eur ; presne špecifikované v ods. 8 odôvodnenia
tohto rozsudku). Súd si ustálil ako ďalší príjem matky jej príjem z prenájmu 480 eur brutto, z ktorého
odrátal objektívne mesačné základné výdavky na jeho prevádzku v celkovej sume 256,13 eur (nájom
180 eur, elektrina 18 eur, poistky súvisiace s hypotékou 17,13 eur + 41 eur; uvádzané presne v ods.
7 odôvodnenia tohto rozsudku). Čiže ako čistý príjem z prenájmu si ustáli sumu 223,87 eur mesačne.
Súd od príjmu prenájmu odpočítal mesačnú splátku hypotéky z dôvodu, že predmetná pasívnu položku

vyhodnotilakoinvestíciumatkydobudúcna,lebopokiaľbudesplátkariadneplatiťaúversplatí,bytmatke
ostane ako aktívna majetková hodnota. Z týchto myšlienkových pochodov si potom súd ustálil, že matka
mala za obdobie posledných 12 mesiacov (9/2018 až 8/2019) netto mesačný príjem vo výške 1021,27
eur (797,40 eur + 480 eur - 256,13 eur ). V čase posledného rozhodovania mala netto mesačný príjem
645,94 eur a poberala rodinné prídavky dve deti 47 eur. Otec mal v roku 2015 mesačný netto príjem

1003,85 eur a v súčasnosti ho má vo výške 1096,92 eur. Čiže u oboch rodičov došlo k zvýšeniu príjmu. U
matky došlo k zmene i v tom, že uzatvorila nové manželstvo a so svojim manželom spoločne hospodária.
Otec tiež žije v druhovskom pomere s partnerkou v spoločnej domácnosti, ktorá mu mesačne prispieva
len sumou 50 alebo 100 eur a tu súd dodáva, že neprimerané prispievanie na domácnosť z jeho
partnerky nemôže vykrývať žiadaním vyššieho výživného na dcéru, než ako sám matke na dcéru platil

pri jej nezmenených potrebách siedmačky na základnej škole. Pokiaľ ide o mal. R. súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že u nej k podstatnej zmene neprišlo, stále navštevuje základnú školu, jej
výdavky sú obdobné ako boli v roku 2015, stále navštevuje základnú umeleckú školu. Súd nezdieľa
názor otca, že prechod dieťaťa na druhý stupeň v rámci tej istej základnej školy v tom istom meste je
tak vážnou podstatnou zmenou pomerov u dieťaťa, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného o 30 eur

oproti pôvodnému výživnému. H.. R. nie je ani len v 9. ročníku, kde by sa dalo uvažovať o možných
zvýšených výdavkoch súvisiacich s prípravou na monitoring či prípravou na prijímacie skúšky na strednú
školu.

32. Súd vychádzala z zaužívanej súdnej praxe počítajúc výšku výživného z čistého príjmu povinného

rodiča ( matky) a počtu detí, ktoré sú na ňu výživou odkázané. Matka má netto mesačný príjem v sume
1021,27 eur. Vychádzajúc z zaužívanej súdnej praxe výživné pri deťoch vo veku mal. R. navštevujúcej
základnú školu sa počíta ako 20 % z čistého príjmu matky, v tomto prípade 20 % z sumy 1021,27 eur
deleno počet detí matky. 20% z 1021,27 eur = 204,254 eur deleno 2 deti = 102,127, zaokrúhlene 100
eur. Súd určil výživné matke od dňa podania návrhu na súd ( od 27.8.2019) a preukázateľne matka

od tohto dňa otcovi na dieťa výživné neposlala, vznikol matke nedoplatok za obdobie od 27.8.2019 do
30.11.2019 . Súd stanovil nedoplatok do 30.11.2019 z dôvodu, že rozhodoval dňa 28.11., t.j. po 15.
dni v mesiaci. Za toto obdobie vznikol matke nedoplatok celkovo vo výške 316 eur, ktoré jej súd
povolil splácať po 10 eur mesačne z dôvodu jej majetkových pomerov, príjmov a objektívnych výdavkov
hlavne na jej druhé dieťa študujúce v Bratislave a fakt, že prvoradým je potreba platiť bežné výživné.

V rámci zaužívanej súdnej praxe môže povoliť nedoplatok splácať najviac na dobu 36 mesiacov a v
tomto konkrétnom prípade toto aj využil práve s ohľadom na matkino druhé dieťa. K nedoplatku 316 eur
súd dospel nasledovným výpočtom: za obdobie od 27.8.2019 do 31.8.2019: 5 dní deleno 31 dní x 100
eur = 16,12 eur za 5 dní augusta 2019; za mesiace 9 až 11/2019 = 3 x 100 = 300 eur; 300 + 16,12 =
316,12 , zaokrúhlene 316 eur.

33. Súd sa ďalej vyporiadal s otázkou úpravy styku matky s dieťaťom. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby
matka mala s dieťaťom neobmedzený styk , preto súd styk matke R. ani neupravoval.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho návrhom alebo ak do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.