Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6910010480
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6910010480.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného I. N., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 12.
apríla 2017, o odvolaní obhajkyne obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote
zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 2T/139/2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného I. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 2T/139/2010 bol obžalovaný
I. N. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od 21.04.2005 do 23.08.2010 v obci V., okres G. U. a všade inde, kde sa zdržiaval, si neplnil pravidelne

svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine číslo 94/1963 Zbierky
zákonov úplnom znení a číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp.zn. 8C/25/99-11 zo dňa 05.03.1999, právoplatným a vykonateľným dňa
12.04.1999, a to prispievať výživným na svojho syna mal. W. N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., sumou
vo výške po 16,60 Eur (500,- Sk) mesačne vopred vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk
matky dieťaťa U. P., pred tým N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom G. U., Ul. por. D. č. XXXX/X,

ktorá vyživovacia povinnosť mu bola následne upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota
sp.zn. 1P 416/2008-35 zo dňa 23.06.2009, právoplatným dňa 15.07.2009, a to prispievať výživným na
svojho syna W. N., nar. XX.XX.XXXX v G. U. sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne vopred vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk
matky dieťaťa U. P., pred tým N., nar. XX.XX.XXXX v G. U., trvale bytom G. U., Ul. L.. D. č. XXXX/
X, čo predstavovalo odo dňa 15.07.2009 do 15.07.2010 sumu vo výške po 25,36 Eur mesačne, ktorú

vyživovaciu povinnosť začal za obvineného I. N. plniť Úrad práce, soc. vecí a rodiny Rimavská Sobota,
ktorý úrad na základe rozhodnutia č. S/2009/29636/MK-002 zo dňa 08.09.2009, právoplatného dňa
16.09.2009, priznával matke dieťaťa U. P. na dieťa W. N. za otca dieťaťa I. N. náhradné výživné od
01.05.2009 do 30.6.2009 vo výške 24,50 Eur mesačne a od 01.07.2009 do súčasnosti vo výške po
25,36 Eur mesačne, aj napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval na území Slovenskej
republiky, nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny

Rimavská Sobota, Odbore služieb zamestnanosti, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania,
dávkyvhmotnejnúdzi,resp.inédávky,pravidelnechodilžobraťdoTalianska,čímmuvznikolzauvedené
obdobie pre matku dieťaťa U. P. dlh na zameškanom výživnom vo výške 1.271,88 Eur (38.316,66 Sk).
Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., §
38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
bol obžalovanému výkon trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená

skúšobná doba na tri roky.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala za obžalovaného I. N. odvolanie obhajkyňa, a to z dôvodu, že
na okresnom súde sa viedlo konaie ako proti ušlému. V písomných dôvodoch uviedla, že rozhodnutie
napáda čo do viny, ako aj trestu, pričom ohľadne viny toto podáva len z opatrnosti, nakoľko v

prípade vyrovnania zaostalého výživného obžalovaným by došlo k splneniu formálnych podmienok na
oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v súlade s ust. § 285 písm. f) Tr. por. Ďalej dodala, že z
výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že sa k protiprávnemu konaniu doznal a toto aj
oľutoval. Podľa jej názoru sa nevyhýbal vyživovacej povinnosti a keďže si na území Slovenskej republiky
dlhodobo po márnej snahe nevedel nájsť prácu, bol nútený odísť za prácou do zahraničia, kde sa živil aj

príležitostným žobraním a aj takto sa snažil zarobiť na výživné pre v tom čase maloleté dieťa W. N.. Má
snahu vyrovnať zaostalé výživné. Záverom poukázala na viac ako päťročný časový odstup od spáchania
skutku, a preto navrhla odvolaciemu súdu postup v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda upustiť
od potrestania obžalovaného.
V rámci odvolania na krajskom súde na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného, keďže sa
opätovne konalo ako proti ušlému, predniesla svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania,

pričom navrhla zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť miernejší trest
odňatia slobody.
Krajská prokurátorka navrhla odvolanie obhajkyne obžalovaného zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za správne a zákonné.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre

rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obhajkyne obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola podaná
na obžalovaného I. N.. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu
súdeného prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na

§ 138 písm. b) Tr. zák. je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v tom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa
stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchal obžalovaný I. N. a že z jeho konania nastal tam
uvedenýnásledok.Nepochybnebolapreukázanáajsubjektívnastránkažalovanéhoprečinuzanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., ako aj jeho ostatné zákonné znaky.
Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako
sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť. V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a
prečo obžalovaného I. N. uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd

spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto
odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému
rozhodnutiu.
K odvolacím námietkam obhajkyne obžalovaného odvolací súd poznamenáva, že zanedbaním povinnej
výživy sa rozumie situácia, keď povinný neplní oprávnenému výživné poskytované v peniazoch alebo

ak neplní povinnosti vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť zaopatrovať iného, teda neplnenie
povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starostlivosť o jeho zdravie a čistotu, vykonávať
nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie prostriedky, potrebné na jeho rozvoj. Za neplnenie
zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nemožno považovať príležitostné plnenie v dobe
styku otca s deťmi, ktoré majú povahy darčekov.

Ovyhýbaniesaplneniuzákonnejpovinnostivyživovaťalebozaopatrovaťinéhoide vprípade,akpovinný
neplní v určitom období - najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, svoju povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovaťinéhoasúčasnesatejtopovinnostivyhýbaaktívnymkonaním.Vdanomprípaderozsudkom
Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp.zn. 1P/416/2008-35 zo dňa 23.06.2009, právoplatným dňa15.07.2009 bola stanovená povinnosť zo strany obžalovaného prispievať na svojho syna W. N. sumou
vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo obžalovaný neplnil, a tak mu vznikol celkový dlh za
obdobie od 21.04.2005 do 23.08.2010 na zameškanom výživnom vo výške 1.271,88 Eur. Ak obžalovaný

poukazoval na to, že bol bezdomovec, resp., že chodil do Talianska žobrať, aby si zabezpečil finančné
prostriedky, tieto okolnosti tak, ako súd prvostupňový, ani odvolací nepovažoval za také, ktoré by
obžalovaného z protiprávneho konania vyvinili. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že
vinoulenobžalovanéhonebolvedenýakouchádzačozamestnanievpríslušnomúradeprácesociálnych
vecí a rodiny, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, ani dávky v hmotnej núdzi, teda už

na Slovensku sa vyhýbal svojej povinnosti správať sa tak, aby mohol zabezpečiť výživné pre svojho
maloletého syna. Preto jeho obranu v tom slova zmysle, že nemal dostatok finančných zdrojov, aby
mohol synovi posielať zameškané výživné, odvolací súd považoval za účelovú so snahou zbaviť sa
trestnej zodpovednosti.
Okrem výsluchu svedkyne U. P., matky maloletého dieťaťa, ktorá potvrdila to, že obžalovaný ničím
neprispieval na výživnom, a preto bola nútená poberať náhradné výživné na maloletého syna do mája

2016, sa prvostupňový súd oboznámil aj s celým radom listinných dôkazov, najmä s rozhodnutím
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote zo dňa 08.09.2009, ďalej s rozsudkom
OkresnéhosúduvRimavskejSobotezodňa05.03.1999sp.zn.8C/25/99,právoplatnýmdňa12.04.1999,
srozsudkomOkresnéhosúduvRimavskejSobotezodňa23.06.2009sp.zn.1P/416/2008,právoplatným
dňa 15.07.2009 ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na trestnú vec sa vzťahujúcimi.

Za daných skutočností a na základe dôkazov, ktoré boli súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný I. N. sa protiprávneho konania
dopustil tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna W. N. a takýmto konaním v období od 21.04.2005 do
23.08.2010 sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.
Keďže odvolanie obžalovaného smerovalo aj do výroku o treste, odvolací súd sa touto skutočnosťou
zaoberal a k týmto skutočnostiam uvádza nasledovné:
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zo spisového materiálu možno zistiť, že obžalovaný bol doteraz sedemkrát súdom trestaný, naposledy
v roku 2001 pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere desať mesiacov so zaradením pre výkon trestu do druhej nápravnovýchovnej

skupiny, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený 03.12.2003 a v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia sa osvedčil 20.08.2007. V priestupkovom konaní nebol stíhaný.
Súd prvého stupňa u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.,
teda, že k trestnému činu sa priznal a tento aj oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
n) Tr. zák., teda, že už bol v minulosti súdom trestaný.

Na základe týchto skutočností potom trest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému vo výmere
dvoch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu na tri roky, podľa názoru odvolacieho
súdu zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a je potrebný na to, aby obžalovaný v
budúcnosti viedol riadny život. Ak obhajkyňa obžalovaného uviedla, že od skutku ubehla dlhšia doba,
odvolací súd poznamenáva, že práve podmienečný trest odňatia slobody, ktorý uložil súd prvého stupňa

obžalovanému, zohľadňuje aj to, že skutok sa stal v období od 21.04.2005 do 15.07.2010.
Na základe vyššie uvedených skutočností, berúc v úvahu všetky okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 a nasl.
Tr. zák. a prihliadajúc najmä na pohnútku a spôsob spáchania činu a jeho následok, poľahčujúce, ako
aj priťažujúce okolnosti a tiež aj kriminálnu minulosť obžalovaného, dospel odvolací súd k záveru, žetrest, ktorý uložil súd prvého stupňa obžalovanému, je v danom prípade potrebný na jeho nápravu a
prevýchovu.
Z týchto dôvodov potom odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Na záver odvolací súd obžalovanému dáva do pozornosti ust. § 362 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom
v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo
dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe,
ustanovenej v Trestnom zákone.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.