Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/65/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203509
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812203509.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: C.

E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. F. Q., Z. XX/XX, zastúpená Mgr. Františkom Chocholom,
advokátom, AK, M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: E. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX R. F. Q., J.C. D. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Stanislavom Kaščákom, advokátom,
AK, Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 800,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o žalobe žalobkyne pokiaľ sa týka sumy 90,39 eur, ako aj 9 %-ného ročného úroku z
omeškania zo sumy 891,- eur za obdobie od 01. 05. 2011 do 10. 11. 2011, z a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté v lehote do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 891,- eur s 9 %-ným
ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 05. 2011 až do dňa zaplatenia, ako aj úhrady trov
konania a to z toho dôvodu, že použitím finančnej hotovosti žalovaným z pôžičky Slovenskej požičovne
ConsumerFinanceHolding,a.s.Kežmarok,prevádzkareňPoprad,sažalovanýzaviazalsplatiťpôžičkuv
plnej výške s jej príslušenstvom vrátane vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy, ktorú

sa zaviazal splácať v pravidelných splátkach, ktoré splátky však splácať prestali. Z obsahu žalobného
návrhu vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z dlhu v sume 810,- eur s príslušenstvom, zmluvnej
pokuty vo výške 10 % z dlžnej sumy, čo činí 81,- eur, teda spolu istina 891 eur a 9 %-ný ročný úrok
z omeškania od 01. 05. 2011 až do dňa zaplatenia. Ďalej vo svojej žalobe poukázala, že žalovaný
sa po vzájomnej dohode zaviazal dlh - dlžnú sumu aj s úrokmi a poplatkami splácať, ktorú čiastku
však nesplatil a svojím konaním spôsobil, že dlžná čiastka o úrokovú sadzbu a poplatky narastá, na
telefonické, osobné ani písomné výzvy nereagoval, a preto sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu na súd.

Vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa zoznámila niekedy v roku 2006, známosť prerástla v
intímnu, a keď ju žalovaný požiadal, či by mu mohla požičať nejaké peniaze, požičala mu na viackrát,
jednak sumy v hotovosti, jednak takým spôsobom, že zobrala od Triangel-u úver na základe úverovej
zmluvy a potom, čo jej tieto sumy boli zaslané na účet na trikrát v bankomate z R.-Č. vybrala celkovú
sumu 1.000,- eur, ktorú potom vzápätí na mieste výberu žalovanému v hotovosti aj odovzdala dňa 19.
10. 2009 v poobedňajších hodinách s tým, že žalovaný jej žiadny papier nepodpisoval a dohodli sa, že
peniaze vyberie ona a pôžičku bude splácať žalovaný. Žalovanému odovzdala šeky, ktoré mal splácať

v splátkach ako boli v zmluve dohodnuté, tento nejaké splátky splácal, potom však už prestal, a keď
odchádzal do zahraničia, hodil jej šeky do schránky zašlúc jej SMS-ku poukazujúc, že by mohlo dôjsť
k nezrovnalostiam ohľadne splácania, a preto aby tieto šeky uhradila ona a on jej potom po návrate
peniaze vyrovná. Žalovaný však tak neurobil. Súčasne vo svojej výpovedi poukázala, že na tunajšomsúde proti žalovanému vedie viacero konaní o úhradu dlžných peňazí. K žalobe potom pripojila zmluvu
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Triangel poskytnutou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.
Kežmarok. Okrem toho predložila aj výzvy adresované Slovenskou požičovňou žalobkyni a výzvou

žalobkyne adresovanou žalovanému.

Žalovaný žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť udávajúc, že nepopiera intímnu známosť so žalobkyňou,
avšak poprel tvrdenie žalobkyne, aby si od nej požičal peniaze. Skôr, ako uviedol vo svojej výpovedi,
dlhuje žalobkyňa peniaze jemu udávajúc, že žalobkyňa ho obťažovala rozličnými vyhrážkami, a aj z toho

dôvodu podal na túto trestné oznámenie s tým, že on podporoval finančne žalobkyňu, podobne aj jej
deti a nevylučuje, že kvôli tomu mohol žalobkyni odovzdať nejaké šeky o určitých úhradách, pretože nie
vždy platil resp. prispieval žalobkyni v hotovosti. Poukázal ďalej na rozporuplnosť tvrdení žalobkyne tak
v tomto konaní, ako aj v ďalších konaniach udávajúc, že žalobkyňa proti nemu na tunajšom súde vedie
viacero sporov a jej rozporuplné tvrdenia sa nachádzajú aj v trestnom spise.

Žalobkyňa sa podaním zo dňa 10. 09. 2013 domáhala zmeny návrhu a to tak, aby súd uložil žalovanému
do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia uhradiť jej sumy 800,61 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania z uvedenej sumy od 11. 11. 2011 až do dňa zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania
poukazujúc,žesadozvedelanovšieinformácie,dostalasakďalšímdokladom,vpriebehukonaniazistila
nové skutočnosti, o ktorých doposiaľ vedomosť nemala s poukazom aj na konanie vedené na Okresnom

súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou 3C/74/2012, žiadala pripustiť zmenu návrhu a čo do
zvyšku na pojednávaní dňa 10. 09. 2013 prostredníctvom svojho zástupcu zobrala svoj návrh späť.

Keďže táto zmena bola doručená protistrane na pojednávaní dňa 10. 09. 2013, súd pripustil zmenu
návrhu tak, ako je to uvedené vyššie a v konaní ďalej pokračoval o zmenenom návrhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

Zo zmluvy číslo 7062241 o poskytnutí bezúčelovej pôžičky Triangel poskytnutou spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok vyplýva, že na základe tejto zmluvy podpísanej žalobkyňou

dňa 08. 10. 2009, zástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding dňa 12. 10. 2009, bola schválená
pôžička vo výške 1.000,- eur s dohodnutými splátkami 40,50 eur. Celková suma pôžičky bola stanovená
1.458,- eur, mala byť uhradená 36-timi mesačnými splátkami s RPMN 29,83 %.

Z pripojených upomienok - výziev k úhrade zo dní 10. 04. 2011, 28. 04. 2011 vyplýva, že Slovenská

požičovňa vyzvala žalobkyňu k úhrade dlžných mesačných splátok na základe zmluvy o pôžičke číslo
7062241. Okrem toho bola vyzvaná aj spoločnosťou IVAN - vymáhanie pohľadávok zo dňa 27. 10. 2011.

Výzvounadobrovoľnéplneniezodňa05.03.2012žalobkyňavyzvalažalovanéhonadobrovoľnéplnenie
dlhu tak, ako to uviedla v odôvodnení svojej žaloby.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 3C/74/2012 vyplýva, že v
tomto konaní teraz žalobkyňa proti teraz žalovanému sa domáhala zaviazať žalovaného uhradiť jej
sumu 1.354,22 eur s príslušenstvom a to z toho dôvodu, že žalovaný použil finančnú hotovosť z
pôžičky Slovenskej požičovne Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, prevádzkareň Poprad, ktorú

sa zaviazal splatiť v plnej výške s príslušenstvom vrátane vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 10 % z
dlžnej sumy, ktorú sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré splátky však splácať
prestali. Po vykonaní obsiahleho dokazovania Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 04.
12. 2013 spisovej značky 3C/74/2012 žalobu žalobkyne v konaní o zaplatenie sumy nad 1.285,71 eur
spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 16. 03. 2012 zastavil. Súd žalobu žalobkyne čo do

zvyšku zamietol. Súčasne zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému trovy konania. Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že žaloba bola zamietnutá v podstate z toho dôvodu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno.

Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky 10C/115/2012 teraz

žalobkyňa podala proti teraz žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 5.217,- eur s príslušenstvom a to z
toho dôvodu ako uviedla vo svojom návrhu, že po vzájomnej dohode so žalovaným zobrala bezúčelovú
flexihypotéku R., I..J.. v sume 3.319,- eur, ktoré sa zaviazala splácať s dohodnutým úrokom v sume
3.217,88 eur v pravidelných mesačných splátkach, ktoré do podania žaloby uhradil v celkovej výške1.320,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12. 12. 2013 č. k. 10C/115/2012-81,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 11. 02. 2014, bola žaloba žalobkyne zamietnutá, žalovanému boli
priznané trovy konania.

V konaní vedenom pod spisovou značkou 5C/116/2012 sa teraz žalobkyňa proti teraz žalovanému
domáha podanou žalobou zaplatenia sumy 861,78 eur spolu s úrokovou sadzbou 26,8 % zo sumy
755,28 eur od 09. 04. 2011 až do dňa zaplatenia z toho dôvodu, že z účtu úverového produktu číslo
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo R., I..J.. kreditnou kartou Blue od American Express vedenom vo R.

na žalobkyňu žalovaný výberom finančnej hotovosti a jej použitím pre vlastnú potrebu spôsobil žalobkyni
vo R. dlh vyplývajúci z horeuvedeného úverového produktu ku dňu 08. 04. 2011 vo výške 861,78 eur
(z toho istina vo výške 755,28 eur, ktorá suma je úročená úrokovou sadzbou 26,8 % a príslušenstvo
pohľadávky s poplatkami vo výške 105,10 eur), ktorú sumu aj s úrokmi a poplatkami sa žalovaný zaviazal
po vzájomnej dohode splácať, čo spočiatku aj splátkami robil, ale splácať predmetný úver prestal.
Žalovaný svojím konaním spôsobil, že dlžná čiastka o úrokovú sadzbu a poplatky narastá. Toto konanie

však ešte ukončené nie je. Vo veci sa vykonáva dokazovanie, kde termín pojednávania je určený na
deň 11. 03. 2014 o 10.30 hod.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície vo Vranove nad Topľou
spisovej značky ČVS: ORP-123/OVK-VT-2012, ktorý je pripojený, vyplýva, že terajšia žalobkyňa podala

trestné oznámenie s tým, že tvrdila, ako je to zrejmé zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 28. 06.
2011, že teraz žalovaný jej má doplatiť zvyšok pôžičiek, v prípade prvej pôžičky sumu 5.217,- eur a pri
druhej pôžičke 1.287,- eur spolu s úrokom, spolu jej má doplatiť pôžičky vo výške 6.504,- eur. Vo svojej
výpovedi, ako je to zrejmé zo zápisnice o výsluchu osoby zo dňa 21. 03. 2012, uviedla, že žalovanému
mala poskytnúť pôžičky v piatich prípadoch. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad

Topľou zo dňa 12. 04. 2012 spisovej značky ČVS: ORP-123/OVK-VT-2012 bolo odmietnuté trestné
stíhanie teraz žalobkyne, pretože nebolo zistené, aby sa mala dopustiť trestného činu krivého obvinenia.

Súd potom vypočul žalobkyňou navrhnutých svedkov L. Š., S. I., E. I., E. H. a po oboznámení sa
s vyjadreniami zástupcov účastníkov a splátkovým kalendárom spoločnosti Credium Credit Agricole

Group, informáciou o poskytnutí úveru Consumer Finance Holding s prehľadom úhrad dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je neopodstatnená.

Zo svedeckej výpovede svedkyne L. Š. vyplynulo iba, že o pôžičke v sume 1.000,- eur žalovanému sa
dozvedela sprostredkovane od žalobkyne, samotné odovzdávanie peňazí nevidela. Tak isto svedok S. I.

vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa mu spomínala, že žalovanému požičala nejaké peniaze, spolu
v sume 10.000,- eur. Bližšiu vedomosť, akým spôsobom mu požičiavala peniaze, však svedok nemal.
Z výpovede svedkyne E. I. vyplynulo iba, že našla šeky na meno žalobkyne u žalovaného, nevedela
však uviesť bližšie, o aké šeky išlo, prípadne na aké sumy boli tieto šeky vystavené. Dcéra žalovanej
E. H. taktiež uviedla, že nebola prítomná pri uzavretí dohody ani odovzdávaní peňazí a o uvedených

skutočnostiach vie iba sprostredkovane od žalobkyne.

Podľa § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na
jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Keďže k späťvzatiu návrhu žalobkyňou došlo po začatí konania, žalovaný prostredníctvom svojho
zástupcu so späťvzatím súhlasil, súd preto rozhodol podľa prvého odseku výroku tohto rozsudku.

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze
a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu vrátiť. Pre platnosť zmluvy o
pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že hoci pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná
písomná forma, v záujme právnej istoty účastníkov sa písomná forma odporúča.S odkazom na § 43 OZ je potrebné uviesť, že v zmysle § 43 sú účastníci povinní dbať na odstránenie
všetkého, čo by pri úprave zmluvných vzťahov mohlo viesť k vzniku rozporov (sporov). Uvedené
zodpovedá rímskoprávnej zásade „jasné dohody = dobrí priatelia“ (clara pacta boni amici).

Význam vyššie citovaného ustanovenia § 43 OZ spočíva aj v úprave tzv. zmluvnej prevencie. Má
pôsobiť na účastníkov právnych vzťahov v tom smere, aby sa pri uzavieraní dohodli o všetkom, čo by
inak mohlo byť neskoršie predmetom rozporov. Zmluvné strany sa majú pri uzavieraní zmluvy vyhnúť
nejasnému uzatváraniu zmluvných vzťahov tak, aby sa dosiahla jasná a konkrétna dohoda, aby sa tak

účastníci zmluvy v budúcnosti vyhli vzájomným rozporom. Hoci s porušením tohto ustanovenia zákon
priamo nespája žiadne konkrétne právne následky, sankciou za porušenie predzmluvnej prevenčnej
povinnosti môže byť záver, že sa nejasné ustanovenie zmluvy bude vykladať v neprospech toho, kto
porušil predzmluvnú povinnosť vyjadrenú v ustanovení § 43 OZ.

Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Súd je povinný okrem
vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávania, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a

označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

V spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil.

Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi
plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné
bremeno (Ro NS ČR zo 16. 1. 2002, sp. zn. 25 Cdo 98/2000).

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Už zo samotného spôsobu, akým mala byť predmetná zmluva o pôžičke uzavretá a ako malo dôjsť
k reálnemu odovzdaniu finančnej čiastky, je zrejmé, že na základe svedeckých výpovedí podaných v

tomto konaní nebolo možné preukázať toto uzavretie a odovzdanie finančných prostriedkov. Svedkovia,
ktorých žalobkyňa navrhla vypočuť, neboli totiž osobne prítomní pri vzniku dohody o pôžičke, priamo
osobne prítomní pri odovzdávaní peňazí žalovanému a vo svojich výpovediach v podstate iba
sprostredkovane uvádzali to, čo im povedala žalobkyňa, že mala požičať nejaké peniaze žalovanému.
Aj žalobkyňa totiž vo svojej výpovedi uviedla, že k odovzdaniu sumy 1.000,- eur došlo v hotovosti pred

VÚB bankou vo Vranove nad Topľou, pričom žiadny papier jej žalovaný nepodpisoval. Zároveň ako sama
uviedla, pri odovzdaní sumy pôžičky nemali byť žiadne ďalšie osoby, teda malo k nemu dôjsť iba za
prítomnostiúčastníkovkonania.Zatakýchtookolnostíjevšakťažkomožnépreukázaťreálneposkytnutie
finančných prostriedkov žalovanému. Bolo preto v záujme žalobkyne - ako osoby, ktorá poskytovala
svoje finančné prostriedky, uzavrieť pôžičku v písomnej forme, prípadne pred svedkami. Vzhľadom k

vyššie uvedenému ustanoveniu § 43 OZ nejasné ustanovenie zmluvy, ako už bolo uvedené vyššie, sa
bude vykladať v neprospech toho, kto porušil predzmluvnú povinnosť, teda v neprospech žalobkyne, v
ktorejzáujmebolo,abysapredmetnázmluvaopôžičkeuzavrelapreukázateľnýmspôsobom,akoužbolo
naznačené vyššie, či už vo forme písomnej, prípadne pred svedkami a podobne. Okrem toho žalobkyňa
vosvojejvýpovediuviedla,žepotom,čovybralapeniazezR.,ktoréjejbolipoukázanénazákladezmluvy

o pôžičke číslo 7062241, keď sa žalovaný zaviazal, že on tú pôžičku bude splácať, odovzdala mu šeky,
ktoré mal splácať v splátkach, ako boli v zmluve dohodnuté. Žalovaný nejaké splátky splácal, potom
však už prestal tieto splátky splácať. Toto jej tvrdenie je v rozpore s listinami, ktoré súdu zaslala na jeho
vyžiadanie spoločnosť Consumer Finance Holding k tomuto konaniu (kópia zmluvy o pôžičke, prehľad
úhrad a forma úhrad splátok), z ktorých je zrejmé, že šekmi (teda ústrižkami poštových poukážok) boli

splátky po 40,50 eur splácané 18. 12. 2009, 22. 06. 2010, 22. 07. 2010, 12. 11. 2010, 12. 01. 2011 a v
hotovosti bol vložený vklad vo výške 40,50 eur dňa 30. 03. 2010. Všetky ostatné splátky boli vykonávané
formou bezhotovostného bankového prevodu z bankového účtu číslo XXXXXXXXXX, kde v popise účtu
je uvedené meno samotnej žalobkyne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07. 08. 2012v druhom odseku na čísle listu 31 v spise uviedla, že žalovaný splátky splácal od 19. 09. 2009 do 12.
10. 2010, potom odchádzal do zahraničia, z toho dôvodu jej vhodil šeky do schránky, aby tieto šeky
uhradila ona s tým, že on jej potom peniaze vyrovná po návrate. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že

tvrdenia žalobkyne sú veľmi rozporuplné, nepresné, nedôveryhodné, ak naviac žalobkyňa mala podľa
svojich tvrdení požičať žalovanému peniaze v piatich prípadoch. Na základe vyššie uvedeného teda mal
súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania prevzatia sumy žalovaným
vo výške 1.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke číslo 7062241, nepreukázala dohodu so žalovaným
o splácaní jej zmluvných vzťahov voči spoločnosti Consumer Finance Holding, nepreukázala dohodu o

úrokoch resp. pokutách medzi ňou a žalovaným a taktiež fakticky nepreukázala ani tú skutočnosť, aby
žalovaný splácal nejaké splátky na pôžičku žalobkyne číslo 7062241. Teda nepreukázala, aby medzi
ňou a žalovaným došlo k dohode, že preberie jej dlh a že nastúpi ako dlžník na jej miesto, aby k tomu
dala spoločnosť, ktorá je poskytla predmetnú pôžičku, súhlas. Taktiež nepreukázala, aby sa v tomto
prípade žalovaný dohodol s veriteľom a stal sa dlžníkom popri žalobkyni ako dlžníčke tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 531 ods. 1, 3 OZ, kde sa mimo iného uvádza aj to, že zmluva o prevzatí dlhu

si vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Samotná SMS správa, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, nič konkrétne, čo by malo súvislosť s
prejednávanou vecou nepreukazuje, nie je dostatočne zrozumiteľná a nie je možné bez pochybností
uviesť, že sa týka práve žalobkyňou požadovaného nároku.

Dokonca aj v prípade, že by sa vykonaným dokazovaním preukázalo, že určitá suma bola žalobkyňou
žalovanému požičaná, pričom svedecké výpovede uvedené skutočnosti iba naznačujú a neposkytujú o
tom žiaden priamy dôkaz, je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj v takom prípade by bolo možné len
sťažka presne identifikovať, či ide o pohľadávku žalobkyňou špecifikovanú v žalobe resp. zmene žaloby.

Najmä keď medzi účastníkmi konania malo byť uzavretých viacero pôžičiek, čo je zrejmé aj z ďalších
konaní vedených na tunajšom súde medzi žalobkyňou a žalovaným.

Vzhľadom k vyššie uvedenému mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení, a preto mu nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobkyne čo do zvyšku v celom rozsahu

zamietnuť.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov 1, 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

V danom prípade súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku, pochopiteľne zástupcovia
účastníkov trovy konania vyčíslené nemali, z toho dôvodu o trovách konania súd rozhodol podľa tretieho

odseku výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.