Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 31, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 27Er/1535/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103887448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7103887448.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti
povinnému: T. T., Q.. XX.XX.XXXX, G. Q. XX, XXXXX X., o vymoženie pohľadávky vo výške 165,97
EUR s prísl., a trov exekúcie, v konaní vedenom súdnym exekútorom: Z.. H.. U. F., Y. Y. Ž. X, XXXXX
X., pod sp.zn. EX 1635/2003, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. U k l a d á povinnému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
37,24 EUR do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol

Okresným súdom Košice I vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Z.. H.. U. F..

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012,
došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21
ods. 13 posledná veta zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia
na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Dňa 06.07.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len

EP), z dôvodu nemajetnosti povinného.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

6. Podľa § 58 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.7. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie
exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto
podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj
zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.

9. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-703/ODI-III-2000,
zo dňa 14.02.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2001 a vykonateľnosť dňa 07.06.2001,
oprávnený mohol svoje právo vymôcť do troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia, teda do 07.06.2004
(§ 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení). V
zákonnej trojročnej lehote musel podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo

na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne aj vymôcť v súlade s § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase začatia plynutia lehoty, ktorú stanovil pre možnosť výkonu
rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Uplynutím zákonom stanovenej trojročnej lehoty zaniklo
právo vykonať exekučný titul núteným spôsobom v predmetnom exekučnom konaní, čo je v zmysle §
57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017 dôvodom na zastavenie exekúcie.

10. Na základe vyššie uvedeného súd predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. f) EP účinného do 31.03.2017, v spojení s § 58 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017.

11. Podľa § 200 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§50).

12. Podľa § 200 ods. 5 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 196 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor

platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31.03.2017, účinného v čase začatia exekúcie, náklady
podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie

sa začalo pred 1. 5. 2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.
4. 2008.

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín

účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

19. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

20. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

22. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený

na ceste do tohto miesta a späť.

23. Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

24. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

25. Odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), a ods. 2 vyhlášky (tzv. hodinovú odmenu), možno
priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu. Jedná sa o čas stráveného exekútorom a jeho
zamestnancami, predovšetkým pri vypracovaní úkonov exekútorom, upravený Exekučným poriadkom.

Je právom súdu posúdiť, či činnosť uvádzaná exekútorom v špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti zodpovedá konkrétnej exekučnej veci, a to tak v súvislosti s rozsahom vymáhaného nároku,
ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní
exekúcie. Súd je oprávnený posúdiť aj to, či čas, aký exekútor uvádza v časovej špecifikácii, bol potrebný
a účelne vynaložený na exekúciu.

26. Pri rozhodovaní o priznaní paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti treba
vychádzať z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky. Ak sa úkon odmeňuje paušálnou odmenou nemôže byť
odmenený súčasne aj tzv. časovou odmenou.

27. Súdny exekútor si spolu s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 70,52
EUR. Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu takto :

1) podľa § 14 ods. 3 a § 15 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia 3,32 EUR

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 EUR
- zisťovanie majetku povinného 4x 13,28 EUR
Spolu: 19,92 EUR

2) podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky:

- poštovné 10,15 EUR
- poplatky za elektr. lustráciu 0,96 EUR
Spolu: 11,11 EURCelkom: 31,03 EUR
DPH 20% : 6,21 EUR
Trovy exekúcie spolu: 37,24 EUR

28. Po oboznámení sa s obsahom exekútorského spisu súd na časovej odmene nepriznal odmenu
za úkony „spracovanie žiadosti o udelenie poverenia“, „spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie“,
„spracovanie lustrácie“, „spracovanie predvolania resp. súčinnosti povinnému“, pretože tieto sú zahrnuté
v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. je odmeňované paušálnou

sumou. Len na základe iného označenia úkonu nemožno priznať odmenu z úkon, pretože by to
znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon.

29. Súd taktiež nepriznal časovú odmenu za úkony „spracovanie zaslania spisu“, „spracovanie vrátenia
poverenia“, „spracovanie návrhu na náhradu trov“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba
za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce

odmeňované podľa § 25 vyhlášky.

30. Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal súdnemu exekútorovi iba náhradu hotových výdavkov za
poštovné a poplatky za elektronické lustrácie v celkovej výške 11,11 Eur, pretože iba v takomto rozsahu
ich mal súd z exekútorského spisu preukázané.

31. Súd tiež nepriznal náhradu za telekomunikačné výdavky, nakoľko tieto nemal z obsahu
exekútorského spisu preukázané a tak nebolo možné tieto výdavky verifikovať.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré

pozostávajú z odmeny za výkon exekučnej činnosti, náhrady hotových výdavkov a dane z pridanej
hodnoty.

33. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, rozhodnutie možno vykonať do
troch rokov od uplynutia lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1), pričom v danom
prípade ide o lehotu prekluzívnu a k jej uplynutiu došlo dňom 31.12.2006, čím zároveň došlo aj k zániku
záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase
začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže

uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu
objektívnejprávnejskutočnosti-uplynutiečasu,vdôsledkučohosaexekučnýtitulstalnevykonateľnýma
oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred
uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie
exekučného konania. Rovnako nemohol súd zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom
prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, preto nebolo možné dané
ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku),

pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 Exekučného poriadku) patrí a
oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných
vyhotoveniach.V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).