Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 7, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 44P/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201210
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1719201210.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: P. U., narodená XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov:
matka N. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom: T. XXX, T. a otec: Z. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom:
F. XX, U. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a na určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú P. U., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 150 eur,
počnúc dňom 25.06.2019, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred.

IV. Zročné výživné na maloletú P., narodenú XX.XX.XXXX za obdobie od 25.06.2019 do 30.09.2020

v sume 2275 eur je otec povinný splácať v 50 euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným
počnúcdňom01.10.2020krukámmatkystým,že neplnenímjednejdávkyalebosplátkymázanásledok
splatnosť celého plnenia.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.06.2019 matka žiadala o úpravu práv a povinností rodičov a určenie

výživného pre maloleté dieťa. Návrh odôvodnia tým, že s otcom maloletej sa zoznámili v roku 2008 a
po krátkej dobe začali spolu žiť. Ich vzťah bol nestály, viackrát sa sťahovali a viackrát sa rozišli. Otec
nikdy nemal stále zamestnanie a z dôvodu nedostačujúcich financií matka bola nútená viackrát sa
zadĺžiť, pričom tieto dlhy do dnešného dňa sama spláca. V roku 2012 sa presťahovali do Bratislavy,
kde sa narodila aj ich spoločná dcéra. Matke bolo priznané materské vo výške cca 420 eur, otec
bol v tom čase nezamestnaný. Z materského platili nájom vo výške 340 eur a zo zvyšku peňazí žili,
pričom z tohto zvyšku otec viackrát pýtal pre seba ,,vreckové“. Neraz sa stalo, že nemali peniaze ani

na plienky a na očkovanie maloletej si matka musela požičať od rodiny. Po prechode z materskej na
rodičovskú dovolenku a začatí vyplácania rodičovského príspevku im tento nestačil ani na pokrytie
nájomného, preto im vznikol dlh aj na nájomnom. Otec sa nato na krátke obdobie zamestnal. Keď
maloletá dovŕšila prvý rok, matka nastúpila do zamestnania. Zo začiatku pracovala len na dohodu s tým,že boli s otcom maloletej dohodnutí, že sa budú pri starostlivosti o ňu striedať. Otec maloletej ale vtedy
prišiel o zamestnanie, takže jediným príjmom do domácnosti ostal príjem matky. Tá si dala následne
predĺžiť pracovnú dobu a začala pracovať na plný úväzok. V čase, kedy bola v práci, sa o maloletú

staral otec. Celá rodina dokopy trávila minimum spoločného času, keď mala matka voľno, bola s dcérou
a otec zatiaľ trávil čas so svojimi kamarátmi. Toto trvalo rok, počas ktorého mali vo vzťahu nezhody,
rozdielne názory na výchovu aj rodinný život. Jedného dňa všetko vyústilo do hádky, v ktorej matku aj
maloletú otec ohrozoval, preto matka privolala políciu, ktorá otca zadržala a nakoľko mal z minulosti
nevyriešené záležitosti so zákonom, ostal vo väzbe, až kým 21.08.2014 nebol právoplatne odsúdený.

Týmto dňom sa skončilo ich spolužitie. Po čase bol preložený do Ústavu na výkon trestu a odňatia
slobody do Hrnčiaroviec nad Parnou. Matka spoločne s maloletou naďalej ostali bývať v byte v Bratislave
a za pomoci rodiny stále pracovala a starala sa o maloletú. Po čase s otcom nadviazali kontakt a aj ho
navštevovala, pričom s dcérou boli jediné, kto ho chodil navštevovať. Tiež ho podporovala finančne. V
dobe, keď navrhovateľke skončil nárok na vyplácanie rodičovského príspevku, musela sa presťahovať
s maloletou k svojej mame, nakoľko bez príspevku už nezvládala platiť náklady na bývanie. Následne

zmenila aj zamestnanie. Vždy sa starala o to, aby dokázala dcéru zabezpečiť, aby mala všetko, čo
potrebuje. Otec vo výkone trestu bol medzitým zaradený do pracovnej činnosti, avšak peniaze na dcéru
začal posielať až od augusta 2016, teda keď už bol vo výkone trestu 2 roky. Matke zasielal mesačne
sumu vo výške 19,80 eur a od marca 2017 sa táto suma ešte znížila na 13,20 - 13,29 - 13,67 eur.
Takáto suma jej bola posielaná do marca roku 2019. Čo sa týka vzťahu k otcovi maloletej, matka si

časom uvedomila, že je pre neho iba záchranou, jediným človekom, ktorý o neho javí záujem a ktorý
ho finančne dotuje. Uvedomila si, že ona ako taká, ho nezaujíma, cítila sa zneužívaná. Nenavštevovala
ho ani jeho matka ani iní rodinní príslušníci. Maloletá dcéra nerozumela, prečo je jej otec umiestnený
vo výkone trestu, myslela si, že tam pracuje. Ako dcéra rástla, matka si čoraz viac uvedomovala, že
maloletú musí pred ním chrániť, čoraz menej si s ním rozumela, upadal medzi nimi aj kontakt, načo sa

rozhodla, že ho prestanú navštevovať. Túto skutočnosť mu oznámila s tým, že ho nebude už kontaktovať
ani písomne. V roku 2017 s maloletou zmenili adresu, ktorú mu už neoznámila. V tom období, ešte v
roku 2016, nadviazala novú známosť, ktorá trvá dodnes. S terajším partnerom spolu začali žiť a minulý
rok sa im narodila dcéra. S maloletou si vzájomne rozumejú, partnera matky považuje za svojho otca
a tak ho aj oslovuje. Matka je momentálne na materskej dovolenke s mladšou dcérou a maloletá bude

onedlho končiť prvý ročník základnej školy. Prospech má dobrý, v kolektíve zapadla a nie sú s ňou
žiadne problémy. Súčasný partner matky je riadne zamestnaný a stará sa o rodinu. Otec maloletej sa
od doby, odkedy ho prestali navštevovať, ani raz s nimi neskontaktoval, aj napriek tomu, že telefonický
kontakt si matka nemenila. Ani raz sa nepokúšal informovať o maloletej. V súčasnej dobe sú to už tri
roky, čo otec maloletú nevidel. Čo sa týka rodinných príslušníkov otca maloletej, jediná osoba, s ktorou

sa matka a maloletá poznali, bola jeho matka, ktorá ich v čase, ešte keď spolu s otcom maloletej žili,
sporadicky navštevovala. Od doby, kedy bol otec maloletej vzatý do výkonu trestu odňatia slobody, sa
však s matkou ani s maloletou nestýkala. Maloletá ju teda nevidela od svojich dvoch rokov, nepozná ju
a ani nevie, že je to jej babka. Z jej strany nebol akýkoľvek záujem sa s nimi stretnúť alebo kontaktovať
sa. Otec maloletej má dokopy päť detí, každé s inou ženou. Čo sa týka vzťahu otca maloletej k svojim

ostatným deťom, nikdy o ne nejavil záujem a tiež si neplnil ani svoje vyživovacie povinnosti. Zo strany
matky bolo o dcéru vždy riadne postarané a nikdy netrpela nedostatkom. Podľa informácií, ktoré matka
maloletej o súčasnej situácii otca maloletej má, vie, že mu bol vymeraný trest odňatia slobody na 6 rokov
a 6 mesiacov, pričom po uplynutí dvoch tretín trestu, teda po 4 rokoch a 4 mesiacoch, môže požiadať o
podmienečné prepustenie. Ešte raz dodáva, že posledné výživné na maloleté jej bolo poslané v marci

2019.Keďžekoncomroka12/2018toboli4rokya4mesiace,čoodporcoviuplynultrest,ztohousudzuje,
že mu bola schválená žiadosť o podmienečné prepustenie. Túto informáciu však nemá overenú, je to len
jej domnienka, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to tak. Na otca maloletej nemá žiaden kontakt,
jeho uvedená trvalá adresa nie je jeho platným trvalým pobytom. Má vedomosť o tom, že v minulosti sa
odporca pravidelne vyhýbal súdom. Na záver dodáva, že žijú riadnym rodinným životom, maloletá má

novú rodinu a sestru, ktorú nadovšetko ľúbi, druhého otca, ktorý sa o ňu stará a taktiež nových starých
rodičov, tety a iných členov rodiny, ktorí ju od začiatku berú ako plnohodnotného člena svojej rodiny.
Mesačné náklady na maloletú vyčíslila nasledovne: pomôcky do školy 15 eur, zrpš + triedny fond 6 eur,
obedy v škole 20 - 30 eur, školský klub detí 10 eur, gymnastika 10 eur, floorball 10 eur, lieky a vitamíny
10 eur, oblečenie 50 eur a strava + kozmetika 200 eur, teda dokopy 341 eur.

2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania.3. Otec maloletého sa na pojednávaní konanom dňa 24.06.2020 nezúčastnil a k návrhu matky sa
nevyjadril. Súd uznesením vyhlásil, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Matka sa vyjadrila, že na

podanomnávrhutrvá,žiadala,abysúduložilotcovimaloletejpovinnosťplatiťvýživnénamaloletúvsume
150 eur a žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom čo sa týka spravovania
jej majetku, navrhla, že ju môžu zastupovať obaja. Uviedla, že momentálne nemá žiadny kontakt na otca
maloletej ani na jeho mamu. Dodala, že jej súčasný partner bol zadržaný a bolo voči nemu vznesené
obvinenie za týranie blízkej a zverenej osoby. Súd odročil pojednávanie na termín 07.10.2020.

4. Otec maloletého sa na pojednávanie konanom dňa 07.10.2020 opätovne nedostavil, pričom podľa
poštovej doručovateľky je ako adresát neznámy a preto mu súd doručoval predvolanie cez úradnú tabuľu
súdu a webstránku súdu. Súd vyhlásil, že bude pojednávať v jeho neprítomnosti.

5. Matka maloletého uviedla, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby maloletá bola zverená do jej

starostlivosti a aby otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 150 euro mesačne.
Uviedla, že toho času žije s Radovanom Kralovičom. K nahliadnutiu dala súdu zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy, na základe ktorej splácajú rodinný dom, v ktorom bývajú. Zároveň navrhla, aby zastupovala a
spravovala majetok maloletej výlučne ona. Čo sa týka zročného výživného navrhla súdu, aby ho otec
maloletej splácal v splátkach.

6. Kolízna opatrovníčka uviedla, že odporúča návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať otca platiť
výživné vo výške 150 euro. Doporučuje, aby súd určil, že zastupovať a spravovať majetok maloletej
bude iba matka.

7. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne
uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a

pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

8. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh je dôvodný. Vzhľadom na to, že otec maloletej si svoje
rodičovské práva a povinnosti dlhodobo neplní a vyživovaciu povinnosť k maloletej si toho času neplní
vôbec, je potrebné upraviť túto povinnosť súdnym rozhodnutím. Posledné výživné na maloletú matka
dostala v marci roku 2019. Čo sa týka určenej výšky mesačnej sumy výživného, súd sa pridržal návrhu

matky, nakoľko z matkou predložených mesačných nákladov na maloletú dospel k záveru, že suma
výživného vo výške 150 eur je primeraná. Otec počas celého prejednávania veci nepredložil žiadne
dôkazy,ktorébynasvedčovalitomu,ženávrhmatkymaloletejjenedôvodný,kpodaniamsanevyjadroval
a na pojednávaniach sa nezúčastnil.

21. Súd priznal maloletej zročné výživné od 25.06.2019 do 30.09.2020 v sume 2 275 eur, ktoré zaviazal
otca splácať v 50 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.10.2020 k
rukám matky s tým, že neplnenie jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd zročné výživné vypočítal tak, že v období od 25.06.2019 - 30.06.2019 vzniklo zročné výživné v
sume 25 eur (150/30 x 5 = 25 eur) a v období od 01.07.2019 - 30.09.2020 vzniklo zročné výživné za

plných 15 mesiacov v sume 2 250 eur (15 mesiacov x 150 eur = 2 250 eur).

22. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne

o ňom Krajský súd v Bratislave.Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2 Civilného

mimosporového poriadku)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov].