Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200692
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6718200692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne: C.. U. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX K., P. XX/XX proti žalovanému: F. odborná škola, so sídlom XXX XX K., V. 4,
C.: XX XXX XXX v konaní zastúpeného JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, advokátska kancelária
974 01 Banská Bystrica, ul. ČSA 25, o návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25C/25/2018
zo dňa 05. 02. 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 25C/20/2018 zo dňa 11. 03. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C/20/2018-280 zo dňa 11. 03.

2020 potvrdzuje.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančným súdom, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa nepravdivých výrokov a hodnotiacich úsudkov o žalobkyni v takom
význame, „že C.. U. D., nar. XX. XX. XXXX, zneužíva Zákonník práce a odmietla vykonávať prácu
v zmysle Pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa XX. XX. XXXX“ a zaplatiť jej náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 6.000,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodňovala tým, že základom kauzy,
z ktorej vychádza táto žaloba, je už ukončený pracovno-právny vzťah medzi ňou a žalovaným založený
pracovnou zmluvou č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Pracovný pomer medzi stranami sporu trval
nepretržite od 24. 08. 2009 do 16. 03. 2015. Počas jeho existencie porušil žalovaný viac povinností
vyplývajúcich mu zo Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka a iných zákonov, v dôsledku čoho
spôsobil žalobkyni závažnú osobnú nemajetkovú ujmu. Pracovný pomer so žalobkyňou ukončil ku
dňu 31. 07. 2012 neplatne. Hoci žalovaného žiadala, aby ju ďalej zamestnával, on ju vyzval na

odovzdanie kľúčov od budovy školy a odovzdanie peňazí od žiakov u nej uložených. Na jej žiadosť
žalovaný vôbec nereagoval. Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 4Cpr/3/2012 rozhodol,
že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným ku dňu 31. 07. 2012 neskončil. Proti tomuto
rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom tvrdil, že pracovný pomer skončil 31. 07. 2012 dohodou.
Krajský súd v Banskej Bystrici vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie a Okresný súd Žiar
nad Hronom tak dňa 10. 02. 2014 znovu rozhodol, že pracovný pomer dňa 31. 07. 2012 neskončil
a ku dňu 19. 10. 2012 trvá. Odvolací súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 17CoPr/4/2014 dňa

21. 01. 2015 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10. 02. 2015. Žalobkyňa ešte počas konania súdu písomne dotazovala žalovaného, či by mohla
nastúpiť do práce podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, avšak žalovaný jej pokračovanie v práci neumožnil.
Uviedla, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval až do 16. 03. 2015, kedy žalobkyňa platneskončila pracovný pomer okamžitým zrušením pracovného pomeru, čo potvrdil aj druhý rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Cpr/3/2015 právoplatný dňa 17. 10. 2015. Na jej žiadosť,
aby ju žalovaný ďalej zamestnával, žalovaný vôbec nereagoval. V tom istom období pre nasledujúci

školský rok prijal učiť iných učiteľov na rovnakú funkciu. Podľa jej názoru sa preukázala diskriminácia
zamestnanca vekom, čo je podľa ust. § 13 Zákonníka práce neprípustné. Súbežne takéto konanie
zamestnávateľa nesie znaky porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 11 ods. 2 zák. č.
365/2004 Z. z. Antidiskriminačného zákona. Dňa 01. 04. 2016 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
žalobkyňu zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, Sociálna poisťovňa žalobkyni neposkytla

dávky v nezamestnanosti, pretože predchádzajúci zamestnávateľ (žalovaný) neuznal nárok žalobkyne
na náhradu mzdy za predchádzajúce obdobie existencie pracovného pomeru so žalobkyňou aj napriek
právoplatným rozsudkom súdov. Žalobkyňa zostala bez akéhokoľvek príjmu. O platnom ukončení
pracovného pomeru požiadala zamestnávateľa o vydanie Potvrdenia o zamestnaní - zápočtový list, ako
aj Pracovný posudok s aktuálnym dátumom, žalovaný jej však tieto dokumenty nevydal. Následne vydal
omeškaný druhý Pracovný posudok dňa 09. 04. 2015, ktorý bol však odlišný od prvého posudku zo

dňa 13. 08. 2012, v ktorom žalobkyňu negatívnejšie posúdil v porovnaní s pôvodným posudkom. Keďže
v období medzi prvým a druhým posudkom žalobkyňa u žalovaného vôbec nepracovala, ani len do
budovy zamestnávateľa nevkročila, druhý posudok logicky nemohol znieť negatívnejšie ako posudok
prvý, keďže neexistovala žiadna skutočnosť vo výkone funkcie učiteľa, ktorá by nastala po dni vydania
prvého posudku. Vydanie rozdielneho posudku v negatívnom znení žalobkyňa vyhodnotila ako pomstu

žalovaného zamestnávateľa zamestnancovi, čo je v priamom rozpore s § 13 ods. 1 až 3 Zákonníka
práce. Až pod tlakom žaloby žalovaný vydal opravený tretí Pracovný posudok dňa 31. 03. 2016.

2. O veci rozhodol okresný súd rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP. V dôvodoch rozhodnutia
poukázal na to, že vo veci vytýčil pojednávanie na deň 02. 10. 2019, ktoré bolo na návrh právnej

zástupkyne žalovaného odročené, pričom žiadosť o odročenie pojednávania žiadala aj žalobkyňa
z dôvodu, že ku dňu podania žiadosti nemá ustanoveného advokáta z Centra právnej pomoci,
nakoľko rozhodnutím Centra zo dňa 06. 06. 2019 sp. zn. KaZH/9869/2019 jej bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci a pridelený advokát, ktorý po oboznámení sa so žalovaným prípadom
prestal so žalobkyňou komunikovať a neuzavrel Zmluvu o právnej pomoci v lehote určenej Centrom.

Z uvedeného dôvodu požiadala Centrum o určenie náhradného advokáta. Žalobkyňa sa na nový
termín pojednávania určený na deň 20. 11. 2019 nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a požiadala
opätovne odročiť pojednávanie z dôvodov, že Centrum právnej pomoci jej rozhodnutím zo dňa 06.
06. 2019 priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci a pridelil advokáta, ktorý nebol pre jej prípad
vhodný, bol špecializovaný do oblasti „deti neplnoleté, starostlivosť, výživné“. Z uvedeného dôvodu

požiadala o zmenu osoby advokáta, ktorý jej do termínu pojednávania nebol určený. Žalobkyňa sa
tohto pojednávania nezúčastnila, súd ho odročil s tým, že vykoná dotaz na Centrum právnej pomoci
Žiar nad Hronom, v akom štádiu rozhodnutia je žiadosť žalobkyne o pridelenie iného advokáta pre
toto konanie. Dňa 26. 11. 2019 Centrum právnej pomoci Žiar nad Hronom doručilo súdu rozhodnutie
zo dňa 06. 06. 2019 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, ako aj rozhodnutie zo dňa

10. 10. 2019, ktorým zmenil pôvodné rozhodnutie a ktorým určil nového advokáta na poskytovanie
právnej pomoci a zastupovanie žalobkyne v tejto právnej veci. Následne právny zástupca žalobkyne
súdu oznámil podaním doručeným dňa 06. 12. 2019, že po doručení rozhodnutia Centra právnej pomoci
na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní dňa 03. 11. 2019 hneď obratom 04. 11. 2019 oznámil Centru
právnej pomoci prekážku, pre ktorú nemožno oprávnenú osobu v tomto konaní zastupovať (možný

konflikt záujmov) a oznámil, že dňa 03. 12. 2019 mu bolo doručené zmenené rozhodnutie Centra právnej
pomoci, ktorým bol žalobkyni určený iný advokát na zastupovanie - U.. C. V.. Predošlý právny zástupca
uviedol súdu, že aj oprávnená osoba podaním zo dňa 17. 11. 2019 požiadala Centrum právnej pomoci
o zmenu osoby určeného advokáta z dôvodu konfliktu záujmov. Pôvodne teda žalobkyni bol určený na
zastupovanie advokát L.. G. F., potom L.. G. V. a rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2019 U.. C. V.. Posledne

menovaný podaním doručeným súdu 31. 01. 2020 oznámil, že dňa 15. 01. 2020 mu bolo doručené
rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 09. 01. 2020, ktorým Centrum rozhodlo, že žalobkyni ako
oprávnenej osobe odníma poskytovanie právnej pomoci z dôvodov uvedených v rozhodnutí, o čom
ihneď informoval aj žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu sa pojednávania, ktoré bolo vytýčené na deň
05. 02. 2020, nezúčastnil. Žalobkyňa e-mailovým podaním zo dňa 01. 02. 2020 ospravedlnila svoju

neúčasť na pojednávaní vytýčeného na deň 05. 02. 2020 a znovu požiadala o odročenie pojednávania,
resp. o prerušenie konania. Poukázala na rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorým jej bol určený za
advokáta Mgr. C. V., a ktorý jej oznámil, že zastupovanie jej osoby v tejto veci nemôže prijať z osobných/
zdravotných dôvodov a zároveň jej oznámil, že Centrum právnej pomoci jej zrušilo právnu pomoc. Keďžeprekážka pojednávania nebola odstránená, táto trvá, podľa jej názoru sa pojednávanie dňa 05. 02. 2020
nemohlo uskutočniť. Vzhľadom na dĺžku konania o žiadosti žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci,
ako aj na to, že v tomto správnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu

(otázka právneho zastúpenia žalobkyne v konaní pred súdom a jej účinnej odbornej obrany) súd môže
rozhodnúť o prerušení tohto konania podľa § 164 CSP do právoplatného rozhodnutia Centra právnej
pomoci.

3. Súd žalobkyni obratom e-mailom dňa 04. 02. 2020 oznámil, že jej žiadosti o odročenie

pojednávania sa nevyhovuje a pojednávanie sa uskutoční v pôvodne určenom termíne a čase.
Na toto pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila, hoci bola riadne a včas predvolaná a poučená o
následku nedostavenia sa, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobkyňa svoju neprítomnosť
na pojednávaní neospravedlnila, hoci jej bolo riadne oznámené, že žiadosti o odročenie pojednávania
súd nevyhovuje a pojednávanie sa uskutoční. Pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti právnej
zástupkyne žalovaného, ktorá navrhla, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

4. V dôvodoch rozsudku okresný súd poukázal aj na to, že zamietol aj návrh žalobkyne na prerušenie
konania, avšak vo výroku rozsudku okresného súdu takéto rozhodnutie absentuje. O zamietnutí návrhu
žalobkyne na prerušenie konania okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom č. k. 25C/20/2018-280
zo dňa 11. 03. 2020, keď mal za to, že nie je dôvodom na prerušenie konania, že žalobkyni nebol

pridelený advokát. Podľa názoru okresného súdu žalobkyňa sa nemôže správať spôsobom, že bude
donekonečna namietať Centrom prideleného advokáta. Naviac, keďže žalobkyňa nie je právnik, nie je
namieste,abyhodnotila,ktorýadvokátjepreňuvhodnýaktorýjenevhodný.Takétosprávaniežalobkyne
súd vnímal ako obštrukčné konanie. Navyše Centrum právnej pomoci žalobkyni odňal poskytovanie
právnej služby oprávnenej osobe. Súd návrh zamietol podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keď mal za to,

že jeho rozhodnutie nie je závislé od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

5. Proti rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala žalobkyňa v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, podľa jej názoru z textu jej e-mailovej správy zo dňa 01. 02. 2020 doručenej
súdu vyplýva, že prekážka konania pred súdom trvala v momente odoslania správy aj v deň určeného
pojednávania. Ak jej aj súd zaslal oznámenie, že jej žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje,
tak toto nemôže byť zákonným dôvodom pre to, aby súd považoval legálne a oprávnene jej neúčasť
na pojednávaní za neospravedlnenú. V čase pojednávania nemala doručené rozhodnutie CPP o odňatí

právnej pomoci jej osobe, potom rozhodnutie CPP nebolo právoplatné v čase, keď sa s ním súd
oboznamoval, a preto na toto rozhodnutie súd vôbec nemal prihliadať. Napadnutý rozsudok spolu s
dopĺňacím rozsudkom žiadala zrušiť a prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 24S/26/2020. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu najmä poukázal na to,
že Civilný sporový poriadok neobsahuje také ustanovenie, v zmysle ktorého je súd povinný nekonať iba

preto, že žalobkyňa si nevie zabezpečiť právneho zástupcu. Žalobkyňa podala žalobu 09. 02. 2018, čo
je viac ako dva roky prebiehajúce súdne konanie, do podania vyjadrenia sa ani jedenkrát neuskutočnilo
pojednávanie, a to výlučne z dôvodov na strane žalobkyne. Prebiehajúce súdne konanie pritom nie je
konaním, v ktorom musí mať žalobca zvoleného právneho zástupcu. Žalobkyňa sa pojednávania dňa 05.
02. 2020 nezúčastnila, hoci bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a bola poučená o následku

nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane rozsudku pre zmeškanie. Poukázala na ust. § 183 ods. 1
CSP, v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Vo veci neexistuje dôvod ani pre prerušenie konania, nakoľko skutočnosť, že prebieha správne

konanie vo veci zrušenia právnej pomoci, nie je možné považovať za riešenie otázky, ktorá má pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní význam. Od roku 2018 mala žalobkyňa vytvorený dostatočný priestor
na to, aby si zabezpečila právneho zástupcu, odvolanie žiadal odmietnuť, nakoľko žalobkyňa podala
odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a zároveň žiadal návrh žalobkyne
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnuť.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s ním absolútne nesúhlasí,
považuje ho za účelové tvrdenia, neúplné až zavádzajúco prezentované informácie. Namietala, že
právna zástupkyňa žalovaného účelovo nepresne interpretuje stav veci. Žalobkyňa mala vážny dôvodpodľa § 183 ods. 1 CSP na odročenie pojednávania, ako aj dôvod na prerušenie konania, súd
nepostupoval správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, podľa jej názoru nie je možné pozerať
tunastranysporuakonastranyrovnocennéhopostavenia,pretožeakovyplývazpovahyveci,ideospor

vyvolaný priamo ako následný medzi inštitúciou, žalovaným ako predchádzajúcim zamestnávateľom a
fyzickou osobou - žalobcom, poškodenou osobou dnes v hmotnej núdzi. Žalovaný svojim návrhom tu
súdom akceptovaným až zneužil inštitút „rozsudku pre zmeškanie“, čím sebe získal výhodu, aby sa v
predmetnej veci ďalej už ani nekonalo. Takýto postup nemožno považovať za súladný so zákonom, javí
sa až ako zneužitie zákona a hrubé obmedzenie práva žalobkyne na súdnu ochranu.

7. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP)
a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil so všetkými dôvodmi napadnutého rozsudku v spojení s
dopĺňacím rozsudkom. Žaloba žalobkyne je žalobou o splnenie povinností v zmysle ust. § 137 písm.

a/ CSP, pričom o takejto žalobe súd rozhodne na pojednávaní na návrh žalovaného rozsudkom pre
zmeškanie, ktorým žalobu zamietne (v zmysle § 278 písm. a/, b/ CSP), ak sa žalobca nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie
bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a b/ žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Okresný súd správne

nepovažoval tú skutočnosť, že žalobkyni bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej
pomoci Žiar nad Hronom rozhodnutím zo dňa 09. 01. 2020 za vážnu okolnosť, v dôsledku ktorej boli
dané dôvody na to, aby sa žalobkyňa nedostavila na pojednávanie vo veci, hoci bola naň riadne a
včas predvolaná a v predvolaní na pojednávanie bola poučená o následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Pritom v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa

môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy,
ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Len samotná tá skutočnosť,
že žalobkyňa v čase pojednávania nebola právne zastúpená, nebol dôležitý dôvod, pre ktorý by bolo
možné pojednávanie odročiť. V tomto smere sa odvolací súd s rozsudkom okresného súdu v celom

rozsahu stotožňuje.

8. V zmysle ust. § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem
prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Z uvedeného ustanovenia výkladom opaku vyplýva, že odvolanie je prípustné proti rozsudku pre

zmeškanie v prípade, ak sa odvolanie podalo z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že v súdenej veci boli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia vo veci samej a z uvedeného dôvodu rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil,
a to aj v znení dopĺňacieho rozsudku, keďže neboli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle
ust. § 162 ods. 4 CSP z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd v dôvodoch dopĺňacieho rozsudku. Rovnako

odvolací súd rozsudok potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania, keď mal za to, že o ich náhrade súd
prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP správne, keď žalovanému priznal náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

9. Odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania taktiež podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. V

odvolacomkonaníbolvcelomrozsahuúspešnýžalovaný,apretožalobkyniuložilpovinnosťnahradiťmu
trovy odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (teda rozhodnutia, ktorým sa konanie končí) samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).