Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, June 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207397
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716207397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1./ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.,
doručovacia adresa: A. 5, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpená: Občianskym združením OPOS,
A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, 2./ H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR o zaplatenie 8.468,68 eur s príslušenstvom., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 26.februára 2019,

takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej v 1. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalovanej 2/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 odsek 1, 2, 3, 4, § 53 odsek 1, 2, 3 a 9, §
54 odsek 1, § 526 odsek 1, 2, § 565, § 100 odsek 1, § 101, § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
1, § 262 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
22.08.2016 domáhal od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8.468,68 eur s úrokom z

omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 8.468,68 eur od 21.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská
sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 (bankou) a žalovanými (dlžníkmi) bola
uzavretá dňa 02.06.2010 Zmluva o splátkovom úvere („Úverová zmluva“) č. XXXXXXXXXX. Predmetom

zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľností bankou
dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto úverovej zmluve.
Výška úveru bola 23.400,- eur, úroková sadzba fixná 3 roky, 6,49 % ročne v deň uzatvorenia úverovej
zmluvy, doba fixácie odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy do 02.06.2013, spracovateľský poplatok
265,52 eur uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru

2,99 eur mesačne od uzatvorenia úverovej zmluvy, výška splátky a splatnosť: od prvého čerpania do
30.06.2010 vo výške 121,16 eur/mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške
úrokov a poplatkov); od 20.07.2010 vo výške 143,85 eur/mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci
(splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom),
počet splátok: 273 od 20.07.2010, konečná splatnosť úveru 20.03.2033.

5.PrávnypredchodcažalobcuakozáložnýveriteľaN..akozáložcauzavreliZmluvuozriadenízáložného
právaknehnuteľnostiamaMandátnuzmluvudňa02.06.2010nazabezpečeniepohľadávky,ktorávznikla
z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere.

6. Právny predchodca žalobcu zasielal žalovaným Poslednú výzvu na zaplatenie omeškaných splátok

úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti - v úvode písomného podania je uvedený dátum 18.06.2013
a v závere 20.06.2013; v ktorej je uvedené, že k 18.06.2013 eviduje omeškané splátky vo výške
2.388,- eur a omeškanie trvá 484 dní, pričom v zátvorke je uvedené, že sa jedná o úver zo dňa
05.05.2010, predmetná úverová zmluvy je však zo dňa 02.06.2010). Právny predchodca žalobcu vystavil
dňa 04.09.2013 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP ku

dňu 03.09.2013. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške
26.264,54 eur, pričom žalované boli vyzvané na jej úhradu spolu s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia
tohto oznámenia. Podľa doručeniek sa od žalovanej 1/ zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy, za
žalovanú 2/ zásielku prevzal otec dňa 10.09.2013.

7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 uzatvorenej
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Pohľadávka predstavovala sumu
12.955,35 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8.468,68 eur, úrokov v sume 2.472,15 eur, úrokov
z omeškania 137,91 eur, zákonným úrokov z omeškania vo výške 1.824,26 eur a poplatkov vo výške

52,35 eur ako je uvedené v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca síce predložil
Oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 12.955,35 eur s prísl. zo strany právneho predchodcu
žalobcu zo dňa 11.11.2014, avšak bez doručeniek. Ďalej žalobca predložil písomné podania adresované
žalovaným zo dňa 25.11.2014 - informáciu o pristúpení k vymáhaniu pohľadávky, ktorá sa odvoláva na
pripojenú „Výzvu k úhrade“. Jedná sa o „Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru“ zo dňa 25.11.2014, ktorou žalobca oznamuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
25.11.2014 s výzvou na úhradu najneskôr do 10.12.2014 v celkovej sume 13.305,78 eur (základná
pohľadávka 8.468,68 eur, úroky z omeškania 4.434,32 eur, ostatné príslušenstvo 52,35 eur, zákonné
úroky 50,43 eur, náklady EOS 300,- eur). Tieto písomné podania adresované žalovaným sú označené
„Spis číslo 3424245“, rovnako ako v podacom hárku zo dňa 26.11.2014 odosielateľa - žalobcu, pričom

údaj Oznámenie o postúpení je uvedený pri všetkých adresátoch a predmetné oznámenie je zo dňa
11.11.2014 a vystavené právnym predchodcom žalobcu.

8. Dňa 28.05.2015 žalovaná 1/ podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
pričom je očividné, že sa nejedná o žiadnu dohodu, ale o formulár pripravený pre dlžníkov obsahujúci

rôzne modelové situácie - pristúpenie k záväzku podľa §533 OZ, uznanie záväzku, formu splatenia
záväzku splátkami, doložku o mediácii. Žalobca tiež predložil Pokus o zmier adresovaný žalovaným zo
dňa 20.07.2016 s dlžnou sumou spolu 13.257,21 eur (neuhradený úver 8.468,68 eur, zákonný/zmluvný
úrok 1,86 eur, riadny úrok 2.472,15 eur, úrok z omeškania 137,91 eur, zmluvný úrok 1.824,26 eur,
náklady klienta 52,35 eur, dlžníkom uznané náklady inkasného konania 300,- eur).

9. Žalovaná 1/ z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 18.260,49 eur, poslednú splátku
dňa 14.03.2012 - 27,04 eur, dňa 31.03.2014 - 15.133,45 eur - čo predstavuje výťažok z dražby založenej
nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy sadňa 20.03.2014 konala dražba nehnuteľnosti. Suma dosiahnutá vydražením bola vo výške 19.100,- eur,
z toho suma 2.418,05 eur predstavovala náklady dražby. Suma 15.133,45 eur bola dňa 31.03.2014
poukázaná na účet pôvodného veriteľa.

10. V prvom rade sa súd I. inštancie zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Povinnosťou
žalobcu je preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou
uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, v skutočnosti toto oprávnenie nemá. Keďže žalobca, na podnet ktorého konanie začalo,

v konaní nepreukázal relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi bez zbytočného odkladu o postúpení
pohľadávky, tým nie je založená aktívna legitimácia postupníka (postupník zároveň jej postúpenie
dlžníkom nepreukázal) na vymáhanie pohľadávky, súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie (rozsudok NS SR zo dňa 11.06.2013, sp. zn. 4Obo210/01) a nebolo už potrebné zaoberať sa
otázkou ďalšieho dokazovania vo veci samej. Súd však ďalej, vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru
sporu a vznesenej námietke premlčania, dodáva nasledovné.

11. Podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že
citované ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti
celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil

(lehotanasplnenieceléhopredčasnezosplatnenéhodlhu),alenadátumzročnostitejnesplnenejsplátky,
pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§
565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to však nič nemení
na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej

splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že tým zákonodarca de facto skrátil
premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou
dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady
premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je zákonom stanovená len jednoročná premlčacia

doba) za predpokladu, že takto ustanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda že
takýmto stanovením premlčacej doby nedôjde k znemožneniu resp. podstatnému sťaženiu možnosti
veriteľa uplatňovať svoje práva.

12. Keďže žalované vzniesli námietku premlčania, súd skúmal, či nedošlo k premlčaniu nároku. Žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z 04.09.2013, kedy
posledná úhrada bola vykonaná dňa 14.03.2012, žalované boli teda preukázateľne v omeškaní s ďalšou
splátkou od apríla 2012, čo vyplýva z vyjadrení žalobcu a prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri
zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už

splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade splátkou splatnou v apríli 2012 a nie samotným
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovaným. Trojročná premlčacia doba v dôsledku
zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, ale splatnosťou najstaršej omeškanej
splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 22.08.2016,
podal ju po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Súd dodáva, že pri využití práva na zosplatnenie podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale
toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu
poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a
až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej
doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnene splátky, teda v

danej veci splátky splatnej v apríli 2012.

13.Protivýroku,ktorýmsúdI.inštanciežalobuzamietolaprotivýrokuopovinnostinahradiťtrovykonania
žalovanej v 1. rade podal žalobca odvolanie včas. Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak,
že žalobe žalobcu vyhovie, resp. zruší rozsudok a vec vráti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať trovy odvolacieho konania.14. K aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že pokiaľ ide o preukázanie doručenia oznámenia o postúpení
pohľadávok žalovanému, uvedená skutočnosť nemá vplyv na samotnú aktívnu legitimáciu žalobcu.
Žalobca zastáva názor, že aj prípadné nepreukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok

žalovanému, resp. dlžníkovi, nemá vplyv na nárok žalobcu ako veriteľa voči žalovanému, nakoľko táto
skutočnosť by mohla mať v zmysle ustanovenia § 526 OZ vplyv len na skutočnosť, voči komu dlžník
splní svoj záväzok, teda voči postupcovi alebo postupníkovi. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil
dlžnúsumuanipostupcovianipostupníkovi.Zároveňjepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žedoručením
žaloby má žalovaný vedomosť o postúpení pohľadávky. Žalobca so záverom súdu I. inštancie nesúhlasí,

v konaní preukázal postúpenie pohľadávky voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok, teda
nemožno prijať záver, že v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný.

15. Ďalej žalobca namietal posúdenie plynutia premlčacej doby súdom I. inštancie. Žalobca sa
nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého ak žalovaní ako dlžníci poslednú
splátku úveru vykonali dňa 14.03.2012, preto od apríla 2012 mohol podľa názoru súdu I. inštancie

uplatniť svoje právo na súde prvý krát a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie
tohto práva. Žalobca považuje vyššie uvedené odôvodnenie súdneho rozhodnutia za nepreskúmateľné.
Žalobcovi nie je zrejmé na základe akých zákonných skutočností súd ustálil, že veriteľ mohol vykonať
úkon na zosplatnenie celého úveru najneskôr v apríli 2012, a preto premlčacia doba začala plynúť
od tohto dátumu. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyššie citované odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia je svojvoľné a absolútne nerešpektujúce skutkový stav veci, čim okresný súd
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil žalobcove právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Podľa názoru žalobcu, v súdenom prípade bolo medzi zmluvnými stranami (postupcom a
žalovanými) dohodnuté plnenie v splátkach. Pri takejto dohode o plnení dlhu môže veriteľ od dlžníka
žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak
predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565

umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným
celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu.
Trojročnápremlčaciadoba,pokiaľideocelýzostávajúcidlh,začínaplynúťododňasplatnostisplátky,pre
nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil
svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok. Ak sa tak nestalo,

premlčacia doba plynie naďalej pre jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Na základe uvedeného,
prihliadnuc k ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka a najmä skutočnosti, že podanou žalobou si
žalobca uplatnil nepremlčané splátky úveru, považuje žalobca záver okresného súdu o tom, že žalobca
nemôže požadovať splatenie jednotlivých splátok za absurdný a nezákonný.

17.Vsúvislostispremlčanímnárokužalobcazdôraznil,žeoprávneniepristúpiťkvyhláseniumimoriadnej
splatnosti je oprávnením, nie však povinnosťou veriteľa. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom
úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok.
Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a žalobcovi (resp. už postupcovi) tým vzniklo
právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Právny predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť

úveru vyhlásil podaním zo dňa 04.09.2013 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru“. Mimoriadna splatnosť úveru tak nastala ku dňu 03.09.2013 (dodržaním zákonnej
lehoty podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca zastáva názor, že právne
posúdenie okresného súdu, v zmysle ktorého si veriteľ prvý krát na okresnom súde mohol svoje sporné
právo uplatniť najneskôr od apríla 2012 a od tohto termínu tak začala plynúť trojročná premlčacia doba

na uplatnenie práva na zaplatenie sporného dlhu nemá žiadnu oporu v zákone.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade. Uviedol, že v zmysle ustanovenia §
526 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky a to buď
pôvodnému veriteľovi postupcovi bez zbytočného odkladu, prípadne postupníkovi. V danom prípade

však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ bez zbytočného odkladu oznámil
postúpenie pohľadávky odporcovi. Podľa názoru žalovanej v 1. rade zmluva o postúpení pohľadávky
neobsahuje údaje o dlhu, a preto nie je možné túto považovať za platnú, ak nespĺňa náležitosti , ktoré
špecifikujú dlh, ktorý sa prevádza z postupcu na postupníka. Samotnej zmluve o postúpení pohľadávokpredchádzavzmysle§526odsek1Občianskehozákonníkaoznámenieveriteľapostúpeniepohľadávky,
pokiaľ tento zákonný postup nie je splnený, nemôže si na plnenie nárokovať postupník, aj keď má
uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky.

19. K vznesenej námietke premlčania žalovaná v 1. rade uviedla, že nakoľko posledná úhrada na
predmetnú zmluvu s právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou bola vykonaná 14.03.2012, ako
bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 15.11.2018 a žalobca si žalobou uplatnil svoj nárok až 22.08.2016 jeho
nárok sa v zmysle ust. § 100, § 101, § 103, § 565 a § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka premlčal. K na

žalobcom poukazovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.07.2008
podľa ktorého výklad ustanovenia § 101 sa viaže „údajne“ začiatok plynutia premlčacej doby na deň,
keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde uviedla, že tento prípad nie je totožný s
prípadom, o ktorom najvyšší súd rozhodoval. Posledná uhradená splátka žalovaných bola nepochybne
zaplatená 14.3.2012, čo vyplýva i zo samotnej listiny označenej ako „Posledná výzva na zaplatenie
omeškaných splátok úveru pred začatím dražby nehnuteľnosti“ zo dňa 18.6.2013. To, že veriteľ svoje

právo nevyužil včas nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa. Z uvedeného je podľa žalovanej v 1. rade
zrejmé,ženárokžalobcusapremlčaldňa16.4.2015,nakoľkožalobabolapodanáaždňa22.8.2016,čiže
nepochybne po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Na základe uvedeného žiada odvolací
súd, aby rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil ako vecne správne a žalovanej v 1. rade priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

20. K vyjadreniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že naďalej trvá na vyjadreniach tak, ako
ich uviedol v doterajších podaniach, predovšetkým v podanom odvolaní a vyjadrení s argumentáciou
protistrany sa nestotožňuje. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle doterajších podaní žalobcu.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. K aktívnej vecnej legitimácii odvolací súd uvádza, že námietku žalobcu ohľadom aktívnej vecnej
legitimácie považoval odvolací súd ako oznámenie názoru na posudzovanie doručenia oznámenia o
postúpení pohľadávky a jeho vplyv na ďalšie konanie.
24. Záver súdu I. inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vnímal odvolací súd ako
prísne formalistické posúdenie bez ohľadu na všetky dostupné predložené dôkazy v súdnom spise.

Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že doručením žaloby došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky
žalovaným.

25. K odvolacej námietke týkajúcej sa plynutia premlčacej doby pri plnení v splátkach odvolací súd
uvádza:

26. Podľa ustanovenia § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

27. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

28. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

30. Je potrebné poukázať, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565
Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

31.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej

splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

32. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije,
vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho

zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik
záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ust. § 565 Občianskeho zákonníka
využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

33. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o

spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo
potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je
ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa
zosplatniťcelýdlh.Vzmysleust.§53ods.9Občianskehozákonníka,akideosplneniezospotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

3mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkyakeďsúčasneupozornilspotrebiteľavlehoteniekratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku,
nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota

3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

34. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 odsek 9 tohto právneho predpisu upravujú
len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy
o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ustanovení

§ 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z
tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí
3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím

a zohľadnením aj uplynutia 15-dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh
zosplatniť pre nezaplatenie splátky. Vo výzve na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.6.2013 resp.
20.6.2013, keďže na podaní sú dva dátumy (č.l. 179), právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného
na možnosť využitia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným.
Následne podaním zo dňa 4.9.2013 (č.l.30) právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným vyhlásenie

okamžitej splatnosti úveru a vyzval žalované na úhradu dlžnej sumy. Právny predchodca žalobcu teda
bez akýchkoľvek pochybností vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 20.06.2013 a odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý
zosplatnený dlh. Žalovaný nezaplatením splátky splatnej dňa 20.6.2013 riadne a včas sa dostal do
omeškania a od tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovaného s

prihliadnutím na zosplatnenie úveru. Trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 103 vety
druhej Občianskeho zákonníka tak uplynula dňa 21.6.2016. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa
22.8.2016, teda oneskorene, v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej v 1. rade
žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka).35. Niet preto dôvodu ani na strane odvolacieho súdu prijať iný záver, ako prijal súd I. inštancie. S týmto
záverom sa odvolací súd stotožňuje. Súd I. inštancie vec správne právne posúdil, aj keď nesprávne

vyhodnotil splátku ( § 565 v spojení s § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka), pre nezaplatenie ktorej
sa stal zročným celý dlh. Toto posúdenie však nič nemení na skutočnosti, že žalobca podal žalobu
oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne plynutia

premlčacej doby a podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

37. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľaodseku2,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonaniapomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1
C.s.p.tak,žežalovanáv1.rademánárokvočižalobcovinanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalovanej

v 2. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).