Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314218550
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2314218550.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu V. P., X..

X.XX.XXXX, L. E. Č.. X, D., zastúpený advokátom JUDr. Ondrej Nagy so sídlom Bratislava, Sklenárova
1 proti žalovanému v 1.rade: B. D. X.. X.X.XXXX, L. D. XX, L., v 2.rade H. L., X.. X.X.XXXX, L. H.
XX/M, XXX XX L., v 3. Rade : A.. U. P. X.. X.X.XXXX, L. H., R. XXX, 4 rade: LEHOR spol, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Lietavská 16, IČO: 35 754 524, zastúpený WITT & KLEIM Advokátska kancelária
s.r.o., zastupujúci aj žalovaných v 1 a 2 rade o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nájomná zmluva uzavretá žalovanými v 1., 2. a 3. rade ako prenajímateľmi a žalovaným
v 4. rade ako nájomcom dňa 21.5.2013 na pozemok o výmere 691 m2 vymedzenom geometrickým

plánom Č..XX/XXXX zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou je aj parcela registra „. Č.. XXX/XX F. Galanta
okres Galanta zapísaná na Z. Č.. XXXX na Okresnom úrade Galanta - Katastrálny odbor, je neplatná.

II. Žalobca má voči žalovaným 1,2,3,4 právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 25.7.2014 prostredníctvom advokáta žiadal, aby súd určil,
že nájomná zmluva uzatvorená žalovanými v 1,2,3 rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4 rade ako
nájomcu dňa 21.5.2013 na pozemok o výmere 691 m2 vymedzenom geometrickým plánom Č.. XX/

XXXX zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou je aj parcela reg. „. Č.. XXX/XX katastrálne územie Galanta
zapísaná na Z. Č.. XXXX je neplatná. Žalobca súčasne žiadal zaviazať žalovaných k náhrade trov
konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým ,že spolu so žalovanými 1,2,3 je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností uvedených v bode 1 a žalovaní 1,2,3 ako prenajímatelia uzavreli so žalovaným v 4 rade
nájomnú zmluvu bez toho aby ho o tom informovali a dali mu možnosť ako spoluvlastníkovi rozhodovať

o tejto nehnuteľnosti. Na rozhodovanie o uzavretí tejto nájomnej zmluvy nebol prizvaný, o jej podpísaní
ostatnými spoluvlastníkmi nič nevedel a na uvedenej nájomnej zmluve nie je uvedené ani jeho meno.
Po právnej stránke žalobca uprel svoje tvrdenia o ustanovenie § -u 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo 162/2004.

3. Podľa žalobcu uvedená nájomná zmluva je neplatná tiež z dôvodu, že tu ide o simulovaný -
predstieraný právny úkon. Predstieraným právnym úkonom nájomnou zmluvou je zriadenie vecného

bremena. Neplatne uzavretá nájomná zmluva mala byť podkladom pre kolaudačné rozhodnutie vydané
mestom Galanta na stavbu „Priemyselný areál - Administratívno - výrobný komplex.“4. Žalovaný 1,2,4 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali žalobu zamietnuť nakoľko sa
nejedná o simulovaný právny úkon. Čo sa týka nájomného vzťahu, tak ten obsahuje všetky náležitosti,
ktoré má mať. Zmluvné strany nájomnej zmluvy túto uzatvorili v súlade so zákonom. Podľa názoru

žalovaných 1,2,4 v žiadnom prípade pri uzatváraní zmluvy nejdená sa o podstatné nakladanie s vecou,
kde by sa vyžadovalo 100% väčšiny všetkých spoluvlastníkov. Žalovaná strana má za to, že je nutné
aplikovaťustanovenie§-u139ods.3Občianskehozákonníka,ktorývprípade,žebysajednaloodôležitú
vec ustanovuje prehlasovanému spoluvlastníkovi, ktorý bol dotknutý týmto väčšinovým hlasovaním
možnosť domáhať sa na súde zmeny rozhodnutia, nie neplatnosti zmluvy. Žalovaní 1,2,3 tiež uviedli,

že doposiaľ žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Žalovaná strana tiež poukázala na to, že
súvisiace konanie vyriešilo právny vzťah a že nájomná zmluva ako taká zanikla.

5. Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobca bol prizvaný k riešeniu veci nakoľko v roku 2010 sa stretli u
pani L., následne u Mgr. D. a tretíkrát sa stretli na neutrálnom mieste kde riešili danú vec. Žalobca bol
vyzvaný doporučenou zásielkou na pristúpenie k zmluve o zriadení vecného bremena.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie nájomnou zmluvou zo dňa 21.5.2013, listom vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie Galanta, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/144/2011 zo dňa 23.8.2011
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017 a zistil tento
skutkový stav veci:

7. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Galanta podielovými spoluvlastníkmi
parcely registra „. Č.. XXX/XX orná pôda o výmere XXXX H. sú V. P. v podiele 2/12 - iny , B. D. Y. podiele
1/12 -ine, H. L. v podiele 1/12 - iny, U. P. v podiele 8/12 - in.

8. Dňa 21.5.2013 bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej B. D., H. L. C. A.. U. P. ako
prenajímatelia prenajali obchodnej spoločnosti LEHOR spol. s.r.o. ako nájomcovi za odplatu do
dočasného užívania časť pozemku o výmere 691 m2 vymedzenú Geometrickým plánom č. XX/XXXX
B. dňa 27.4.2013 vypracovaným Ing. R. L.. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za užívanie predmetu
nájmu vo výške 20 Eur za rok trvania nájmu.

9. Prenajímateľ sa na základe tejto zmluvy zaväzuje umožniť nájomcovi a vlastníkom inžinierskych
sietí, ktoré sa nachádzajú v Predmete Nájmu alebo ním povereným osobám nerušený a neobmedzený
výkon opráv, úprav a revízii inžinierskych sietí (vodovo, plynovod, kanalizácia, elektrina), ako aj strpieť
obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zákona č. 442/2002 Z.z. o

verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez Predmet nájmu a umožniť týmto osobám
vstup na Predmet nájmu. Prenajímateľ zodpovedá za to, že Predmet nájmu je užívania schopný na
dohodnutý účel nájmu podľa tejto zmluvy.

10. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca má v zmysle ust. 139 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov
právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu v Predmete nájmu a to najmä viesť cez predmet Nájmu
akékoľvek inžinierske siete (tzv. iné právo k pozemkom a stavbám). Zmluvné strany sa dohodli, že
Prenajímateľ je za účelom výkonu práva Nájomcu podľa tohto bodu povinný poskytnúť Nájomcovi do
10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy Nájomcu všetky prípadne potrebné súhlasy vyžadované v

zmyele stavebného zákona (najmä v súvislosti so stavebným a kolaudačným konaním).

11. Prenajímateľ podpisom tejto zmluvy vyjadruje svoj výslovný súhlas, aby Nájomca v predmete nájmu
umiestnil podzemnú stavbu: vodovod, plynovod, kanalizáciu, elektrinu, vrátane prípojok. Prenajímateľ
súhlasí s umiestnením podzemnej stavby inžinierskych sietí s ich realizáciou, skolaudovaním a

užívaním.

12. Zmluvné strany sa dohodli, že Nájomca je oprávnený dať Predmet Nájmu do podnájmu tretej osobe
na poľnohospodárske účely a/alebo aj s tzv. iným právom k pozemkom a stavbám v zmysle 139 ods.
1 písm. a) stavebného zákona, (čo znamená aj možnosť pripojenia sa tretej osoby na inžinierske siete

Nájomcu v časti Predmetu Nájmu, podľa Geometrického plánu 21/2013, ktorý je Prílohou č. 1 tejto
zmluvy.).13. Prípadné pripojenie tretích osôb, ktoré pripojenie by zaberalo časť pozemku 877/22 nad rámec
prenajatej časti pozemku Oprávneným, sú tretie osoby povinné uzatvoriť samostatnú zmluvu o nájme
s povinnými.

14. Podľa čl. VI. Bod 2 písm. e) zmluva zaniká okamihom zriadenia vecného bremena na pozemku v
prospech nájomcu alebo v prospech nehnuteľnosti (vrátane inžinierskych sietí) vo vlastníctve nájomcu.

15. Rozsudkom okresného súdu v Galante sp. zn. 8c/144/2011 zo dňa 23.8.2011 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2017
bolo určené že:

„Na pozemku parcelné č. XXX/XX, parcela registra „U. S. pôda o výmere XXXX H., zapísaný na Z. Č..
XXXX, obec Galanta, okres Galanta, katastrálne územie Galanta sa zriaďuje vecné bremeno:
- Právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod,

kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m, od vonkajších vedení
podľa § 19 zák. č. 442/20052 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez
tento pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí
- Právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovodov, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení

podľa §19 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento
pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí
- Právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí, (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení
podľa § 19 zák.č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento

pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný
areál- Admin. - výrobný kom, na výmere 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. 5505 vedenom
Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie: Galanta.“

16. Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa §-u 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný. Podľa §-u 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.

17. Neurčitý je právny úkon , pri ktorom nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pri zmluvách je to
najčastejšie vtedy ,ak nemožno zistiť, čoho sa prejavená vôľa určitého právneho úkonu týka, ak teda nie
je určito (konkrétne ) vyjadrené to, čoho sa právny úkon týka, resp. ak tento predmet nie ej vyjadrený
vôbec.

18. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické že pôsobí od začiatku, nastáva priamo
zo zákona, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu a v súdnom konaní predpokladá naliehavý
právny záujem na tomto určení, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ho žiadny spôsobom
napraviť.

19. Podľa rozhodnutia NS ČR R 59/1998 Zmluva o prevode vlastníckeho práva k pozemku, v ktorej
nie sú uvedené parcelné čísla prevádzaných pozemkov, je neurčitá a preto neplatná a to aj v prípade,
že prevádzané pozemky sú zmluvne individualizované iným spôsobom ( napr. výmerou, katastrálnym
územím).

20. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 26 Cdo 3358/2009 ak ide o právny úkon, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti , na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho vzťahu je
jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je zrejmé z jej textu. Určitosť písomného prejavu vôle je
objektívne kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodne pochybnosti o jeho obsahu
ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Vôľa účastníka právneho vzťahu je

prejavom určitá, zrozumiteľná , ak je výkladom objektívne pochopiteľná. Výkladom potom nemožno
obsah predmetného právneho úkonu dopĺňať.21. V zmluve o nájme sa hovorí o predmete zmluvy, ktorým je pozemok o výmere 691 m2 vymedzený
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2013 vypracovaný Ing. R. L.. Takto vymedzený predmet
nájmu je neurčitý nakoľko pozemok o výmere 691 m2 nie je označený parcelným číslom a taktiež chýba

uvedenie katastrálneho územia.

22. Ako sa to uvádza v komentári k § 39 Obč. zákonníka pod rozporom sa zákonom treba rozumieť
celý právny poriadok Slovenskej republiky a to všetko formálne pramene práva. Pod tým treba vo
všeobecnosti rozumieť právny predpis, ktorý je vyjadrený v zákonom predpisovej forme.

23. Zákazom drobenia pozemkov sa rozumie zákonný zákaz rozdeliť pozemok umiestnený v extraviláne
obce na určité malé časti. Ak sa teda pozemky nachádzajú v extraviláne obce, zákon zakazuje, aby na
základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu rozdelením jestvujúcich pozemkov vznikol pozemok
menší ako 2000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo pozemok menší ako 5000 m2, ak
ide o lesný pozemok . Zákaz drobenia pozemkov sa vzťahuje aj na spoluvlastnícke podiely. Konkrétne

opatrenia proti drobenia pozemkov sú obsiahnuté v ustanoveniach § 21-24 zákona č. 180/1995 Z.z.
Najvyšší súd SR v rozsudku 1 Cd 88/2007 zo dňa 29.1.2008 poukázal na účel zákona č. 180/1995 Z. z.
a to zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov
a zároveň snahu k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby. Najvyšší súd vyjadril
názor, že nielen právnym úkonom vlastníka nehnuteľnosti ale ani rozhodnutím súdu nemôže vzniknúť

poľnohospodársky pozemok menší ako 200 m2 a lesný pozemok menší ako 5000 m2. Následkom
porušenia zákazu drobenia pozemkov je aj zamietnutie vkladu v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z.

24. Z nájomnej zmluvy zo dňa 21.5.2013 vyplýva, že parcela reg. U.. Č.. XXX/XX - orná pôda o výmere
6685 m2 zapísaná na Z. Č.. XXXX kat. územie Galanta bola rozdelená pričom podľa zmluvy vznikol

diel o výmere 691 m2 čo je však v rozpore so zákonom a preto ju zmluva neplatná.

25. Geometrický plán je podklad k niektorým právnym úkonom, je potrebný ak sa právny úkon týka
len časti nehnuteľnosti, zmeny hraníc pozemkov a podobne. Geometrický plán musí byť autorizačne
overený o úradne potvrdený správou katastra, ktorá eviduje dotknuté nehnuteľnosti. Úradné overenie

znamená, že pôvodný stav podľa geometrického plánu vychádza z platných údajov katastra.

26. Podľa smernice č. 74.20.73.43.00 na vyhotovenie geometrických plánov podľa §-u 6 ods. 3
vyhotoviteľ geometrického plánu si od katastrálneho odboru okresného úradu vyžiada pridelenie
parcelných čísel novovytvorených parciel. Podľa §-u 6 ods. 3 vyhotoviteľ geometrického plánu

si od katastrálneho odboru okresného úradu vyžiada pridelenie parcelných čísel novovytvorených
parciel. Podľa §-u 16 ods. 1,7 uvedenej smernice geometrický plán sa predkladá na úradné
overenie katastrálnemu odboru. Ak je geometrický plán vyhotovený v súlade s príslušnými predpismi
zamestnanec katastrálneho dobrou geometrický plán v príslušnej časti popisového poľa v mene
katastrálneho úradu overí doložkou „ Úradne overené podľa § -9 zák. č. 215/1945 Z.z. ako aj číslom

podľa registra overených geometrických plánov na všetkých exemplároch geometrického plánu.

27. Z listu vlastníctva č. 5595 pre katastrálne územie Galanta nevyplýva, že geometrický plán bol
premietnutý na tento list vlastníctva, že by kataster tento geometrický plán. Č. 21/2013 zo dňa 27.4.2013
vyhotovený A.. R. L. overil a že tento geometrický plán by slúžil k právnym úkonom . Aj z tohto dôvodu

je nájomná zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu, neplatná.

28. Podľa §-u 3 ods. 1,2,3,4,5, Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných
nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku Zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných
nehnuteľností na dobu dlhšiu ako 5 rokov sa uzatvorí písomne. Nájomná zmluva podľa odseku 1 okrem

náležitostí ustanovených osobitným predpismi obsahuje:

a) Vymedzenie účelu nájmu
b) Dohodu o výške nájomného alebo o spôsobe, akým sa nájomné vypočíta, za podmienky, že
dohodnutý spôsob nájomné dostatočne určuje.

c) Určenie spôsobu platenia nájomného
d) Dobu nájmu
e) Údaje o záložnom práve alebo predkupnom práve, ak k nehnuteľnosti boli zriadenéf) Bližšie určenie kvality pôdy v rámci jej zatriedenia do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky na
základe posudku, ktorý nie je starší ako 6 mesiacov.
Ak sú predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 1 poľnohospodárskej pozemky, obsahuje zmluva

okrem náležitosti uvedených v odseku 2 aj údaje o osobitnej sústave obhospodarovania, prípadne iných
vecných bremenách. Ak sú predmetom nájomnej zmluvy podľa odseku 1 lesné pozemky obsahuje
zmluva okrem náležitostí uvedených v odseku 2
a) Rozsah záväzkov nájomcu o prevzatí smerných ukazovateľov, údajov a orientačných ukazovateľov
lesného hospodárskeho plánu

b) Údaje o prípadnom vecnom bremene
c) Grafickú identifikáciu pozemkov na porastovej mape.
Nájomná zmluva uzavretá podľa odseku 1 je neplatná, ak neobsahuje náležitosti uvedené v odsekoch
2,3 alebo 4.
29. Z obsahu nájomnej zmluvy súd zistil, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 10 rokov s
možnosťou jej predĺženia o 10 rokov. Uvedená nájomná zmluva však nespĺňa náležitosti stanovené

zákonom. V nájomnej zmluve nie je vymedzený účel nájmu, neobsahuje určenie kvality pôdy v rámci jej
zatriedenia do bonitovanej pôdnoekologickej jednotky na základe posudku. Uvedená zmluva je z týchto
dôvodov neplatná.

30. Podľa §-u 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú

oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahnu, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

31. Zo znenia komentovaných ustanovení §139 ods. 2,3 (viď Jaroslav Krajčo - Občiansky zákonník
pre prax) vyplýva, že zákon vo vzťahu k rozhodovaniu o hospodárení so spoločnou vecou rozlišuje
bežné hospodárenie a hospodárenie, ktoré má za následok dôležitú zmenu spoločnej veci. Podľa
hospodárením so spoločnou vecou v zmysle ods. 2 zákona rozumieme bežné hospodárenie ako je napr.
údržba veci, jej oprava, úprava s cieľom zachovať jej účelné využitie.

32. Právnu úpravu v §139 ods. 3 nedefinuje, čo je treba považovať za dôležitú zmenu veci. Vo
všeobecnosti je však za dôležitú zmenu veci treba považovať akúkoľvek zmenu, ktorá zasahuje do
podstaty veci ako napr. realizácia stavby.

33. Aj pri bežnom hospodárení s vecou má menšinový spoluvlastník práva obrátiť sa na súd, ak
hospodárenie s vecou je v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o to vtedy, keď menšinovému
spoluvlastníkovi ani len nebola daná možnosť vyjadriť sa k hospodáreniu so spoločnou vecou. V
súvislosti s uplatnením práv menšinových spoluvlastníkov je treba tiež dať do pozornosti aplikačnú
prax súdu, ktorá dospela k záveru, že ak by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná

možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej zmene v hospodárení so spoločnou vecou, potom aj za situácie,
kedy s takou zmenou súhlasí väčšina spoluvlastníkov ( počítanú podľa veľkosti podielov). Nepôjde
o rozhodnutie väčšiny v zmysle § -u 139 ods. 2 Obč. Zákonníka. V takom prípade ide z hľadiska
hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou a neplatný právny úkon. (viď rozhodnutie NS ČR 28
Cdo 4178/2009).

34. Podľa rozsudku NS ČR 23 Cdo 3166/2011 pre platné rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou
je nutné, aby všetci zúčastnení spoluvlastníci boli oboznámení so zamýšľanou investíciou, poprípade
zmenou veci, aby sa mohli k tomuto zámeru vysloviť, dať či nedať súhlas. Ak nebola menšinovému
spoluvlastníkovi daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej investícii, potom aj v prípade, že by s ňou

súhlasilaväčšinaspoluvlastníkovpočítanápodľaveľkostipodielov,nejdeorozhodnutieväčšinyvzmysle
ustanovenia § 139 ods. 2 Obč. zákonníka.

35. Ako to vyplýva zo zmluvy o nájme podľa čl. V bod 4 nájomca má právo na pozemku uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu a to najmä viesť cez predmet nájmu akékoľvek inžinierske siete. V bode 5 sa uvádza, že

prenajímateľvyjadrujesvojvýslovnýsúhlas,abynájomcavpredmetenájmuumiestnilpodzemnústavbu.

36. Z uvedeného vyplýva, že zriadením stavby sa jedná o dôležitú zmenu veci a je nutné postupovať
v zmysle §-u 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca o uzatvorení nájomnej zmluvy nevedel,nemal možnosť sa obráti na súd ako prehlasovaný spoluvlastník. Nedošlo k jednaniu medzi všetkými
spoluvlastníkmi o uzatvorení nájomnej zmluvy. Aj z tohto dôvodu je zmluva neplatná.

37. Ako uviedol žalovaný v 3. rade, so žalobcom ostatní podieloví spoluvlastníci jednali v roku 2010
avšak to bolo v súvislosti so zriadením vecného bremena, v súvislosti s konaním 8C/144/2011.

38. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.