Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Ek/914/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119301853
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Šnapková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119301853.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Stralis, s.r.o., so sídlom Zalaba 6, 937 01
Zalaba, IČO: 36 708 224, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom
Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti povinnému: AGRISLOV, s.r.o., so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 35 910 925, práv. zast.: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, na vymoženie pohľadávky vo výške 58 234,50 eura s

príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Dagmar Kováčová, so sídlom exekútorského
úradu Bratislava, Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 391EX 2610/19, o sťažnosti povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/914/2019 zo dňa 19. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/914/2019 zo
dňa 19. júla 2019 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému,
na vymoženie pohľadávky vo výške 58 234,50 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01. 04. 2019 sp. zn. 18Up/229/2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 05. 2019 (ďalej aj ako len „exekučný titul“, resp. „platobný
rozkaz“). Okresný súd Banská Bystrica vykonaním exekúcie poveril súdnu exekútorku JUDr. Dagmar
Kováčovú, ktorá ju vedie pod sp. zn. 391EX 2610/19.

2. Povinný prostredníctvomprávneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie
exekúcie, v ktorom spochybnil správnosť rozhodnutia v základnom konaní (exekučnom titule). Mal za
to, že v danom prípade existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu /(§ 61k ods.
1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)/,

nakoľko v súvislosti s nárokom uplatneným oprávneným v upomínacom konaní a priznanom exekučným
titulom existujú okolnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu podvodu a trestného činu skresľovania
údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

3. Právny zástupca oprávneného navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Uviedol,
že práve upomínanie konanie je konanie, v ktorom mohol povinný uplatňovať návrhy, dôkazy a

skutočnosti,pričomskutočnosti,ktoréuviedolvnávrhunazastavenieexekúciesanezakladajúnapravde
a sú absolútne vyfabulované a evokujú len snahu povinného vyhnúť sa plneniu svojich plnení a určitého
naťahovania času. Uplatňovaný návrh oprávneného je absolútne dôvodný a disponuje právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom.

4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením

sp. zn. 52Ek/914/2019 zo dňa 19. júla 2019 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený má voči povinnémunárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie vo výške 335,40 eura. Zamietnutie návrhu povinného odôvodnil predovšetkým tým,
že: „Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučným titulom v predmetnom konaní je

Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.04.2019, sp. zn. 18Up/229/2019, ktorý
sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 08.05.2019. Povinný nijako neosvedčil, že tento exekučný
titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy.
Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť
exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného
v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd

viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by
existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom
konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto
prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v súvislosti s nárokom
uplatneným oprávneným v upomínacom konaní a priznanom exekučným titulom existujú okolnosti

nasvedčujúce spáchaniu trestného činu podvodu a trestného činu skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie práve vo vzťahu k faktúre č. 18002 zo dňa 31.05.2018, faktúre č. 18003
zo dňa 30.06.2018 a faktúre č. 18004 zo dňa 31.07.2018, vystaveným oprávneným, od ktorých
oprávnený v upomínacom konaní odvíjal svoj nárok. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím
súdu (Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.04.2019 sp. zn. 18Up/229/2019,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.05.2019) a považoval nárok oprávneného za
nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia v ňom uvedeného, podať proti nemu v stanovenej lehote
odpor, kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Vo vykonávacom
konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva
to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho

rozhodovacej činnosti. Povinný svoje tvrdenie, že došlo k spáchaniu trestného činu vo svojom návrhu
na zastavenie exekúcie nijak neosvedčil. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na
to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá
platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné

oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je
totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).“

5.Protiuzneseniuvyššiehosúdnehoúradníka,právnyzástupcapovinnéhovzákonomstanovenejlehote
podal sťažnosť, v ktorej zotrval na svojich tvrdeniach v návrhu na zastavenie exekúcie. Zdôraznil, že
zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie konajúci súd navodil stav, v ktorom sa siahne na prostriedky
povinného s tým, že v trestnom konaní môže dôjsť k preukázaniu opodstatnenosti tvrdení povinného -

ohľadne spáchania trestnej činnosti v súvislosti s vystavením faktúr, ktoré boli podkladom pre vydanie
exekučného titulu, avšak povinný už nemá žiadnu garanciu, že v prípade nezákonného vymoženia
finančných prostriedkov titulom exekučného titulu mu tieto v prípade rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní ohľadne spáchania trestného činu v súvislosti s vystavením faktúr, ktoré boli podkladom
pre vydanie exekučného titulu, budú následne reálne vrátené zo strany oprávneného.

6. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu taktiež zotrval na svojom vyjadrení k návrhu
povinnéhonazastavenieexekúcie.Malzato,žeaksapovinnýdomnieva,žedošlokvyššiespomínaným
trestným činom, mal sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, pričom tak neurobil a nie prezentovať
tietodomnienkyvexekučnomkonanípredexekútorskýmúradom,ktorýniejepríslušnývtejtovecikonať.

Z tohto dôvodu, naďalej trval na uplatňovanom návrhu s tým, aby súd pokračoval v exekučnom konaní
až do úplného vymoženia pohľadávky a takisto na náhrade trov na zastupovanie v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 335,40 eura.7. Sudca k veci udáva nasledovné:

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Po preštudovaní veci sudca považoval napadnuté uznesenie za vecne správne, pričom sa stotožnil
s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu v
zmysle § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom
ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku. Taktiež sa stotožnil s názorom oprávneného, že

ak sa povinný domnieva, že došlo k vyššie spomínaným trestným činom, mal sa/musí sa obrátiť na
orgány činné v trestnom konaní. Pre účely exekučného konania je predmetná obrana povinného právne
irelevantná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.