Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120213251
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:6120213251.2

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu L. S. S. S..X..F.. so sídlom C. XX, XXX XX I. - mestská
časť Z. I., IČO : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou hbr advokáti s. r. o., so sídlom Štefánikova
15, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 239 310 proti žalovanému Y., S.. S. X..F..,
so sídlom E. XXXX, XXX XX A., IČO : XX XXX XXX zastúpenému JUDr. Milanom Cibíkom, advokátom,
so sídlom Tomášiková 4, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov o zaplatenie sumy vo výške 8.000,-

eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súdschvaľujesúdnyzmiernasledujúcehoznenia:Žalovanýsazaväzujezaplatiťžalobcovisumu8.000,-
eur v splátkach po 4.000,-eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou
uznesenia o schválení súdneho zmieru. Žalobca sa vzdáva nároku na zaplatenie príslušenstva
uplatneného v žalobe. Náklady na náhradu trov súdneho konania znáša každá strana sama.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 8.000,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Žalobca si súčasne
uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur podľa § 369c
Obchodného zákonníka. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému dňa 15.08.2018 tovar,
na základe čoho žalobca vystavil žalovanému dňa 15.08.2018 faktúru č. XXXX/XXXX na sumu vo
výške 15.620,50 eura, splatná dňa 14.09.2018. Žalovaný faktúru č. XXXX/XXXX v lehote splatnosti

žalobcovi neuhradil, po lehote splatnosti však vykonal čiastočné úhrady tejto faktúry nasledovne : -
dňa 14.01.2019 uhradil sumu vo výške 1.620,50 eura, - dňa 14.01.2019 uhradil sumu vo výške 687,12
eura, - dňa 25.03.2019 uhradil sumu vo výške 1.312,88 eura, - dňa 02.05.2019 uhradil sumu vo
výške 2.000,-eur, - dňa 06.08.2019 uhradil sumu vo výške 2.000,-eur, celkom vo výške 7.620,50 eura.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, úroku
z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zaslaním písomnej výzvy na zaplatenie,

ktorú žalovaný prevzal dňa 09.12.2019. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil. Úrok z omeškania
žiada žalobca v zákonnej výške.

2. Žalovaný v podanom odpore odôvodnil tým, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú v celom
rozsahu, keď žalobca však tovar nedodal tak ako je tovar fakturovaný vo faktúre a preto považujeme
žalobu za nedôvodnú. Žalobca nepredložil žiadne dodacie listy, ktorými by preukázal dodanie tovaru.

Žalovaný takýmito dodacími listami nedisponuje. Po odchode zamestnanca žalovaného, ktorý mal na
starosti aj objednávanie tovaru u žalovaného bolo zistené, že k predmetnej faktúre neexistujú žiadne
doklady, a tovar sa nenachádzal u žalovaného, a preto bolo aj následne upustené od úhrady zvyšku
faktúry.

3. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 31.08.2020 dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali

posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad
dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdnyzmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete
uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím
o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol samotným schválením súdneho zmieru (§ 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku), keďže strany sporu sa v zmieri o náhrade trov súdneho konania dohodli,
nebolo preto potrebné rozhodovať samostatne o nároku na náhradu trov súdneho konania a o výške
náhrady trov konania, nebude potrebné preto ani následne rozhodovať o výške náhrady trov konania.

5. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu
rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom
rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto
potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.

6. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok.
Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho
rozhodnutia a jednak základom nároku t. j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný
návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského

soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre
definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 ods.
O.s.p.(teraz§8ods.2Civilnéhomimosporovéhoporiadku),oktoromsamávkonanírozhodnúť,vrátane
úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné
právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho

zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom
žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda
skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.

7. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna

novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád
komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád,
Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama,
Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár,
1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán

sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne
autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu
hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež
meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od

01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda
nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna
dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou
súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho
zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava

účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej
tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí
konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované
náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní
súdnehozmieru.Navyšesúdnyzmiermôžeprekračovaťpredmetkonania(J.HANDLAR:Zánikzávazku

dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V.
HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním
nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní
vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami,
pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku
zo žaloby.8. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna
teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní
rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice

tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního
rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír
schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení
rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním
rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná

dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z
19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení
súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o
súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175
a 176, Cpj 141/80).

9. Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým
nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.

10. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď
podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto

zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa
rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd
v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť
súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 písm.
f/ Civilného sporového poriadku).