Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010759
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010759.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. septembra 2020
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

B. R.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom E. V. L. XXX, t. č. na slobode,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/130/2019 zo dňa 08.04.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného B. R. podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza obžalobu zo dňa 29.11.2019
pod č. 2Pv 324/19/3307-105, doručenú Okresnému súdu Prievidza dňa 02.12.2019, v ktorej mu kládol
za vinu, že sa mal dopustiť prečinu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (skutok v bode 1/) a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1
písm. b) Tr. zák. (skutok v bode 2/) na tom skutkovom základe, že

1/ najskôr dňa 21.07.2019 okolo 22.29 hodiny sa pred bráničkou rodinného domu č. XXX v E. V. L. pod
vplyvomalkoholuvyhrážal,žezabijeR.Q.apotomcelújehorodinu,načozmiestaodišiel,avšako23.39
hodine sa znova pred dom č. XXX vrátil, pričom od brány rodinného domu znova kričal, že najskôr zabije
R. Q. a potom vyzabíja celú jeho rodinu, čím u poškodeného R. Q., nar. XX.XX.XXXX, jeho manželky
R. Q., nar. XX.XX.XXXX, dcéry J. Y. a vnuka R. Y. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom
okrem samotných poškodených boli prítomní minimálne pri časti skutku aj S. R., F. P. a K. Y.,

2/ dňa 22.07.2019 v čase po 00.00 hod. v obci V. I. v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru
Nitrianske Rudno, so sídlom Ulica hlavná č. 570, kde bol predvedený hliadkou Obvodného oddelenia
PZ Nitrianske Rudno v zložení por. Z. H. a nstržm. S.. R. Y. po obmedzení osobnej slobody podľa
§ 85 ods. 2 Trestného poriadku v obci E. V. L. zo dňa 21.07.2019 času 23.50 hod., vo vestibule
a následne v miestnosti predsiene označenej ako miestnosť č. 7, sa po vplyvom alkoholu vyhrážal

usmrtením poškodenému por. Z. H. a poškodenému nstržm. S.. R. Y. a to tak, že opakovane vykrikoval,
že ich utopí, pozabíja, že sú skorumpovaní, že ich vyzlečie z uniformy a vulgárne im nadával, následne
počas eskorty do Hlavnej banskej záchrannej stanice Prievidza, Priemyselná č. 3, Prievidza za účelom
lekárskehovyšetreniapredumiestnenímdocelypolicajnéhozaistenia,tiežpočaseskortynastáluslužbu
Obvodného oddelenia PZ Prievidza, so sídlom M. Mišíka 11, Prievidza ako aj počas eskorty naspäť do
budovy Obvodného oddelenia PZ Nitrianske Rudno hovoril hliadke - poškodeným por. Z. H. a nstržm.

S.. R. Y., a to až do času 06.30 hod., že keď ho zavrú, tak on sa von dostane, že jeho aj tak po 24
hodinách pustia a on si ich potom nájde, že nevedia, kto on je, že sa zbaví ich a celého ich rodu, abyich rody už nepokračovali, ďalej poškodenému por. Z. H. povedal, že liekom na dlhovekosť je nestretnúť
jeho, že pokiaľ má nejaké deti, tak že on si ich nájde, znásilní ich a bude mať z toho pôžitok, pričom
znásilnenie pomenoval vulgárnym spôsobom.

Uznesením súdu prvého stupňa bola trestná vec obžalovaného pre skutok v bode 1/ podľa § 280
ods. 2 Tr. por. postúpená na prejednanie Okresnému úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej
správy, ktorý by ho mohol posúdiť ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch. Toto rozhodnutie bolo vyhlásené po vykonaní hlavného pojednávania a vychádzajúc z

výsledkov dokazovania naň vykonaného.

V prípade skutku v bode 2/ súd prvého stupňa naopak rozsudkom uznal jeho vinu na skutkovom a
právnom základe uvedenom v obžalobe, ale tento nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý
v zákonnej lehote odvolaniami prokurátora a obžalovaného, o ktorých bude rozhodovať odvolací súd.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne odôvodnil tak, že
rozpory vo výpovediach poškodených (rodiny Q. a Y.) neboli zásadného charakteru. Je si tiež nutné
uvedomiť stres u nich, ako aj určitý časový odstup od spáchania skutku, čo všetko má vplyv na kvalitu
pamäťovej stopy. To však nie je dôvodom na to, aby boli ich výpovede s nepodstatnými rozpormi

považované automaticky za účelové a nevierohodné. Naopak považuje za účelové a nevierohodné
výpovede svedkýň P. a R. ktoré pred skutkom pili s obžalovaným alkohol a čiastočne (teda nie celý
čas a počas celého incidentu) boli aj pri komunikácií obžalovaného s poškodenými. Tieto v prípravnom
konaní vypovedali, že nepočuli (nie vylúčili) vyhrážky obžalovaného smerom k poškodeným. Zrazu na
hlavnom pojednávaní už vyhrážky zo strany obžalovaného úplne vylúčili. Naviac práve tieto svedkyne

majú dlhodobo s poškodenými najväčšie konflikty. Súd prvého stupňa naviac považoval za preukázané,
že obžalovaný sa dopustil skutku v bode 2/ obžaloby, ktorý nasledoval hneď po skutku v bode 1/. Po
obmedzení osobnej slobody sa tak podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa vyhrážal rodine policajta.
Potom ak toto jeho konanie považoval súd prvého stupňa za preukázané, je ťažké si prestaviť človeka
(obžalovaného), ktorý sa opakovane vyhráža policajtom surovým a vulgárnym spôsobom, že by sa

predtým k poškodeným, s ktorými mal spor a ktorí ho možno provokovali, bez prítomnosti policajtov
vyjadroval bez emócií a bez akýchkoľvek vyhrážok, a to obzvlášť, keď išiel smerom k ich bráničke. Aj to
zvyšuje vierohodnosť výpovedí poškodených o vyhrážkach zabitím, pretože to svedčí o charakterových
črtách obžalovaného, jeho agresivite a spôsobu vyjadrovania nesúhlasu s názorom iných. Vierohodnosti
výpovedí poškodených nasvedčuje ešte aj znalecký posudok R.. Z., ktorý uviedol, že stíhané skutky

takpovediac zapadajú do vzorca správania obžalovaného, hlavne pod vplyvom alkoholu. Navrhol preto,
aby krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého
stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť

je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že
sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade
so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por.
vyhodnotil jednotlivo i v
ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 , ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom.
Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom uznesení.
Pritom aj v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje

závery a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobe. Jeho rozhodnutie je založené
na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Úvahy a záverysúdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský
súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého uznesenia, správne zistil, že tieto pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce
verzie (možnosti) skutkového riešenia, a to jednu na základe usvedčujúcich výpovedí poškodených R.
Q., R. Q.j, J. Y. a R. Y. a svedkyne K. Y. a v prípade druhej ide o výpovede obžalovaného a svedkýň F.
P. a S. R., ktoré sú naopak v prospech obžalovaného.

Tieto dve verzie aj podľa názoru krajského súdu nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť
jednoznačný a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených
dvoch verzií (možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne
zistených a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti,
najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre

obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal v celom rozsahu spôsobom
uvedeným v obžalobe.

Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, súd prvého stupňa správne zvolil tú, ktorá je pre

obžalovanéhopriaznivejšia.Správnepovažovalzanepochybnepreukázanélento,žeobžalovanýpočas
verbálneho konfliktu s poškodenými týmto povedal, aby prestali, lebo ich dá zavrieť na psychiatriu, a
naopaknepovažovalzadostatočnepreukázanéjehovyhrážkyzabitím,apretotrestnúvecobžalovaného
pre skutok v bode 1/ obžaloby podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil príslušnému Okresnému úradu Prievidza, Odboru

všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku, pretože konanie obžalovaného by mohlo
byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák.
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

Krajský súd záverom dodáva, že zákon nepožaduje, aby bolo zistené a konštatované, že obžalobný
skutok je skutočne priestupkom, služobným alebo disciplinárnym previnením, pretože postúpenie veci
sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že môže byť príslušným orgánom takto posúdený.

Zuvedenýchdôvodovkrajskýsúdnepovažovalsťažnostnénámietkyprokurátorazadôvodné.Smerovali

totiž len do hodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než súd prvého
stupňa. Treba dodať, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12
Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia.
Preto krajský súd nemôže vstupovať do takéhoto hodnotenia dôkazov a nemôže tak nariaďovať súdu
prvého stupňa, k akým záverom má tento dospieť.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd nepovažoval sťažnosť prokurátora za dôvodnú, a preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.