Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210164
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111210164.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: A. obaja

zastúpení Ružička Csekes s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, proti
žalovanému G. o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a.

2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

3.Ovrátení zvyškupreddavkuzloženého natrovyznaleckéhodokazovaniaD14a6412buderozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali 1. Určenia, že žalovaní svojím protiprávnym konaním
spočívajúcim v nerešpektovaní nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia
neoprávnene zasiahol do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, 2. Zaplatenia čiastky 250.000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a 3. Zaplatenia čiastky 2.865,07 eur titulom náhrady
škody. Žalobu odôvodnili tým, že 8. 10 . 2010 v čase asi o 14,00 hod. na Y. D. v kancelárii č. XXX, X.
poschodie počas rozhodovania o väzbe obvineného ich syna Q. za prítomnosti sudcu B. jeho asistentky,
prokurátorky B. jeho obhajcu, advokátskeho koncipienta a dvoch príslušníkov PZ tento sediaci na

stoličkepovynesenírozhodnutiasudcuojehovzatídovyšetrovacejväzbysarozbeholkoknumiestnosti,
cez ktorého pravú časť vyskočil tým spôsobom, že oboma rukami sa zaprel o parapetnú dosku, hlavou
rozbil sklenenú výplň a následne prišlo k pádu z okna budovy a dopadu jeho tela na kamennú terasu v
úrovni 2. poschodia. V dôsledku zranení došlo k úmrtiu. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania -
porušenia nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia a naviac došlo k zásahu
do osobnostných práv žalobcov - porušeniu ich práva na súkromný život, ktorého súčasťou je právo na
rodinný život. Vzniknutá citová, sociálna a emotívna väzba medzi žalobcami a ich synom, bola v priamej

príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného násilne pretrhnutá, čím bolo narušené rodinné
prostredie žalobcov. Jedná sa teda o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, konkrétne
do práva na súkromný a rodinný život, vykazujúci značnú intenzitu i s poukazom na vzťah priameho
príbuzenstva a neočakávaná, násilná strata syna je pre nich traumatizujúca. Boli si vzájomne veľkou
oporou a pretrhnutie vzťahu rodič-dieťa protiprávnym konaním tretej osoby má za následok priznanie
náhradynemajetkovejujmyvpeniazoch.Obmedzenieichrodinnéhoživotajedanénereparovateľnosťou
následkov zásahu, vekom syna, neočakávanosti tejto smrti, psychika žalobcov, značná doba pôsobenia

následkov zásahu do osobnosti žalobcov spočívajúcich najmä v trvalom narušení ďalšieho vývoja
ich osobnosti, hlbokým zásahom do medziľudských vzťahov, faktom, že nešlo o prirodzenú, resp.
očakávanú smrť, na strane žalobcu 2 ide o stratu druhého dieťaťa.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia v konaní uviedli, že žiadajú o určenie, že žalovaný svojim protiprávnym konaním
spočívajúcim nerešpektovaním nariadenia MV SR so 17.7.2003 neoprávnene zasiahol do práv a
súkromia rodiny žalobcov a žiadal, aby boli /pôvodne dvaja žalovaní/ zaviazaní k náhrade nemajetkovej
ujmy v sume 250 tisíc eur ako aj k náhrade škody 2865,07 eur na tom základe, že 8.10.2010 sa v
budove Y. syn žalobcov pri rozhodovaní o väzbe vyskočil z okna budovy a došlo k jeho úmrtiu. Táto

okolnosť zasiahla do rodinného a citového prostredia navrhovateľov, dôsledky sú nezvratné. Bol jediným
synom žalobcov, ktorý s nimi býval v spoločnej domácnosti, mali silné citové väzby, spoliehali sa na
to, že ich syn v starobe dochová a postará sa o nich. Táto neočakávaná smrť spôsobila hlboký zásah
do medziľudských vzťahov manželov. Stalo sa tak opomenutím orgánov štátnej správy žalovaných,
nezabezpečili jeho osobnú nedotknuteľnosť a bezpečnosť v čase, keď obmedzili jeho osobnú slobodu.
Hoci k tomu došlo zákonným spôsobom, boli zodpovední za ochranu jeho života a zdravia. Porušili

Nariadenie MV SR o cele zaistenia, teda zodpovedal policajt, ktorý ho prevzal a porušil tiež všeobecnú
povinnosť podľa 415 OZ. Pokiaľ ide o náhradu škody, jedná sa o náklady pohrebné.
Žalobca v 1. rade uviedol, že syn bol ich jediná opora, počas jeho neprítomnosti sa staral o manželku,
ktorá má dlhodobo zdravotné problémy. Sám dochádza do práce do Bratislavy, chodil každý týždeň
na služobné cesty na 2-3 noci, raz mesačne do zahraničia. Od úmrtia syna do zahraničia nechodí kvôli

manželke, túto nemôže nechať samú. Zhoršili sa aj ich vzťahy s manželkou, dochádza často medzi nimi
k hádkam v dôsledku psychického vypätia. Pred udalosťou pravidelne chodili do divadla, do kina, asi
4 až 5 krát ročne na plesy, od udalosti nechodia nikam. Odkedy nechodí na zahraničné pracovné cesty,
nemôže sa odborne vzdelávať vo svojom odbore a teda má prerušené aj zahraničné kontakty.

Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že od r. 2004 je invalidná dôchodkyňa. Odvtedy potrebovala pomoc inej
osoby, 4,5 roka sa staral o ňu denne syn. Niečo vyše roka iba medzitým bol zamestnaný v pizzerii na
rozvoz. Vzhľadom na jej zdravotný tav nebola často vôbec sebestačná, staral sa o ňu syn a teraz nevie,
kto sa o ňu postará. Rednú jej kosti a lámu sa jej. Nie je schopná si sama nakúpiť, nemôže nosiť ťažké
veci. Nevie o tom, že by mal syn problém s drogami, iba pomáhal susede s diplomovou prácou na túto

tému. Problémy v tejto súvislosti so synom nikdy nemali. Po synovej smrti je stále sama. S manželom sa
obviňujú, kto je vinný za smrť syna, obidvaja sa trápia. Manžel si vyčíta, že sa mu málo venoval, pretože
veľa pracoval a nebol doma. Toto mu vyčíta aj ona. Mala problém donosiť dieťa a ťažko otehotnela
aj so synom, naviac bola rizikovo tehotná, preto potom žila iba pre syna. Syn bol veľmi inteligentný a
múdry. Vedel že musí pomáhať ľuďom, ktorí berú drogy. Mnohých vyliečil zo závislosti lepšie ako lekári.

Obáva sa, že ju manžel napriek tomu, že ju má rád, raz opustí a zostane sama. Syna sama priviezla
na políciu, policajti sa iba vulgárne vyjadrovali. Neskúmali, prečo a ako sa všetko udialo. Povedali, že
jej syn zgegne v base. Policajti nestáli pri ňom, pri pitve mu našli alkohol, pritom syn vôbec alkohol nepil.
Syn sa dostal do problémov, lebo mal potrebu pomáhať ľuďom. Za ňu sa nikdy nehanbil. Na plesy
chodili aj keď tam iba sedeli, chodili do spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania jednotlivých posudkov nie je možné vylúčiť, že došlo k pochybeniu zo strany
žalovaného a že boli vykonané všetky úkony na to, aby bola zabezpečená ochrana života poškodeného
počas rozhodovania o vzatí do väzby. Skutočnosť, že boli prítomní dvaja príslušníci policajného zboru,
dokazuje to, že títo mali uskutočniť všetky opatrenia nielen na to, aby poškodený neohrozil život alebo
zdravie ostatných prítomných v miestnosti, ale aby dohliadali aj na to, aby život a zdravie poškodeného

boldostatočnýmspôsobomzabezpečené.Ktýmtoúkonomvzhľadomkvýsledkunedošlo.Sútúdôvodné
pochybnosti, ktoré sú dostatočné na to, aby bolo konštatované, že žalovaný porušil svoje povinnosti.
Nárok uplatňujú podľa ustanovení OZ, nie podľa zákona 514/2003. Naliehavý právny záujem opierajú o
judikatúru NS SR 5Cdo 265/2009, podľa ktorej žaloba na ochranu osobnosti nie je určovacou žalobou
v zmysle generálnej žalobnej klauzuly, pri ktorej je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ žaloba poukazuje na porušenie právnych povinností štátu,
je potrebné uplatňovať režim zákona 514/2003 o nesprávnom úradnom postupe. Tento právny predpis
upravuje aj orgány štátu, ktoré sú za to zodpovedné a oprávnené konať za štát. Žalobcovia sami
udávajú,ženajväčšiuvinudávajúpolíciiakocelku,avšakpolícianemôžebyťaniejesubjektomprávnych

vzťahov podľa Obč. zák., preto uplatňovanie právneho základu OZ považujú za nesprávne a nesprávny
postup polície môže len predmetom konania v zmysle ust. zák. 514/2003. V čase udalosti bol poškodený
de jure v právomoci príslušného trestného súdu, a preto by sa prípadná zodpovednosť voči štátu mala
uplatňovať voči MV SR. Pokiaľ ide o porušenie nariadenia o celách, v čase udalosti bol poškodenývydaný na úkony trestného konania príslušnému trestnému súdu a v tomto čase príslušníci PZ mohli
konať iba v intenciách interných predpisov o eskortách osôb. Ohľadne nesprávneho postupu polície
uviedol, že vo veci bola vykonaná kontrola, bola tiež prešetrovaná sťažnosť žalobcu 1, keď podľa

výsledku nebolo potvrdené zavinenie inej osoby, rovnako zo záznamu o kontrole vyplýva, že neboli
zistené porušenie zákona ani interných predpisov zo strany príslušníkov PZ. Rovnako sa v závere
záznamu o kontrole uvádza, že po odovzdaní Q. sudcovi sa eskorta menovaného skončila a príslušníci
PZ poskytovali už iba súčinnosť v súvislosti s rozhodovaním o väzbu. V závere sa tiež uvádza, že reakcia
poškodeného bola nečakaná a rýchla a nikto z prítomných tomu nedokázal zabrániť. Uznesením OP

Trnava bola zamietnutá sťažnosť žalobcu 1 ako nedôvodná, kde bolo vyslovene uvedené, že nebolo
zaznamenané žiadne konania alebo opomenutie žiadnej zo zúčastnených osôb, ktoré by bolo v príčinnej
súvislosti s následkom teda smrťou menovaného. Aj prokurátorka uvádza, že si vyžiadala výsledok
šetrenia kontroly a sama konštatuje, že nebolo porušenie všeobecne záväzných pravidiel ani interných
aktov.

Svedkyňa Z. suseda žalobcov uviedla, že pred smrťou ich syna sa navštevovali a po jeho smrti sa
navštevujú viac. Pred udalosťou mali navrhovatelia veľmi vzorné manželstvo a takisto mali veľmi dobrý
vzťahsosynom.Chodilinaplesy,chodilispoluajnaslužobnécestynavrhovateľa1,urobilisivýlet,chodili
na dovolenky. Po nehode sa situácia zmenila, pretože sa jednalo o smrť druhého syna, keď ich prvý syn
tragicky zahynul po autonehode. Ich vzťahy sa po tejto nehode zhoršili, žalobcovia sú podráždení aj voči

sebe a situáciu veľmi zle znášajú. Nezúčastňujú sa u ž spoločenských akcií. Chodia iba na chalupu, kde
majú aj záhradku. Navrhovateľka sa nevie sústrediť ani na prácu, ktorú robí v domácnosti, často sa zle
cíti a vtedy svedkyňu požiada o pomoc, rovnako aj s nákupmi, nie je schopná ani nakúpiť, lebo sa na to
nevie sústrediť. Nevie, či hľadala odbornú pomoc. Syna navrhovateľov poznala ako dobrého chlapca,
ktorý pomáhal aj jej deťom s úlohou, počítačom a podobne. Nikdy si nevšimla, že by mal problém s

návykovými látkami.

Svedkyňa JB. sestra žalobkyne uviedla, že pred udalosťou sa navštevovali veľmi často, aj raz do týždňa
a to navzájom, ale po udalosti ich navštevujem iba ona, oni ju nenavštevujú. Pred udalosťou viedli
harmonické manželstvo a mali veľmi dobré rodinné vzťahy, aj so synom. Tento mal voči nim veľkú úctu

a prejavoval im lásku. Pred udalosťou sa zúčastňovali spoločenských akcií, ako plesy, hoci sestra
netancovala, chodili do divadla, kina, aj do Bratislavy. Chodili aj na dovolenky. Po udalosti sa vzťahy
navrhovateľov zhoršili, zvyšujú často hlas, čo predtým nikdy nebolo a každá návšteva končí plačom a
spomienkou na ich syna, je badať, že sú tam stresy. Nevie o tom, že by niekam chodili. Naviac teraz
pochovali svoju matku, o ktorú sa 7 rokov starali. Nebohý syn navrhovateľov sa mal takisto postarať o

svojich rodičov. Sestra má zdravotné problémy, na pohrebe matky odpadla.

Svedkyňa R. priateľka žalobcov uviedla, že ich priateľstvo trvá 15 rokov. Pred udalosťou ich
navštevovala asi 2krát do týždňa a oni navštevovali ju. Bol to vždy bezkonfliktné a harmonické
manželstvo. Sama si k nim chodila načerpať energiu, keď mala rodinné problémy. Žalobcovia žili

pre svoje dieťa, jednali s ním ako s partnerom. Chodili s ním na dovolenky, do divadla, nemali s
ním žiadne problémy. Navrhovatelia chodili na spoločenské akcie poriadané aj v rámci zamestnania
navrhovateľa. Po udalosti sa vzťahy navrhovateľov zhoršili, nevedia spolu komunikovať, nechodia na
žiadne spoločenské návštevy, psychicky sú na tom veľmi zle. Aj jej je s nimi veľmi ťažko komunikovať.
Samasaneviesosituáciouvyrovnať.Poudalostichodíkžalobcomnanávštevy,aleibapreto,žezmenila

miesto bydliska, ale snaží sa podľa možností tam ísť, pretože potrebujú komunikáciu. Zdrží sa tam aj
dve tri hodiny, a pokiaľ žalobcov odpúta na inú tému na 10 min., považuje to za úspech. Vyštudovala
psychológiu a psychiatriu, a teda už pri pohľade na nich vie posúdiť, či sa chcú vyrozprávať alebo nie
a snaží sa im teda pomáhať.

Svedok J. uviedol, že pracuje so žalobcom a žalobkyňu pozná z firemných akcií. Pred udalosťou bol
žalobca výborný kolega, pokojný rozvážny, vždy bol ochotný mi pomôcť a poradiť. Chodieval často na
služobné cesty, a to aj do zahraničia. Postupne od úmrtia syna dochádza u žalobcu v zmene v tom,
že býva prchkejší. Predtým mal geniálnu pamäť, teraz vidno, že jeho reakcie sú pomalšie. Pokiaľ ide
o služobné cesty, chodí už žalobca len keď je to nutné, a vie, že z práce odchádza hneď ako je to

možné. Má kanceláriu vedľa žalobcu, nevie, ako dlho po udalosti sa stalo, že navrhovateľ na niekoho
veľmi kričal do telefónu, čo u neho nikdy nebývalo. Tento jeho spôsob svedka šokoval. Počul som hluk
a buchnutie telefónom. Spoločenských akcií sa veľmi nezúčastňuje, o žalobkyni teda vie zo zoznamuprihlásených v obežníku. Nepamätá si, že by po udalosti niekam žalobca išiel. O tom, čo sa žalobcom
stalo, sa bližšie nerozprávali.

Svedok H. príslušník polície, uviedol, že obvineného /syna žalobcov/ z druhého poschodia viezli z CPZ
do vypočúvacej miestnosti na 7.poschodí. Putá dávajú v prípade, že sú na to dôvody, napr. obava z
úteku, ale v tomto prípade dôvod nebol, pretože obvinený bol pokojný a nebol agresívny. Aj v miestnosti
bol úplne kľudný, až dovtedy, kým sudca povedal, že bude vzatý do väzby. Svedok stál za ním asi
meter a kolega asi dva metre odo neho naľavo. Obvinený vyskočil zo stoličky a rozbehol sa k oknu.

Svedok nestihol za obvineným dobehnúť, iba ho stačil chytiť za nohu, ale vzhľadom na jeho váhu sa mu
vyšmykol. Okno bolo vo vzdialenosti 2 až 3 metre, a reakcia obvineného bola taká náhla a nečakaná,
že nikto viac nestihol zareagovať. Nevie, kto prevzal obvineného do CPZ, svedok ho bral odtiaľ do
výsluchovej miestnosti. Vtedy sa s ním stretol prvýkrát. Osobu si prevezme vždy veliteľ hliadky, čo
podpíše zápisom, to bol svedok. Preberá ho ďalší príslušník ako vodič. Ich úloha bola iba priviesť ho
do výsluchovej miestnosti. Sú tam na to, aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu, napádaniu, agresii

a teda ak by chcel odísť dverami, aj tomu. Rozostavenie svedka a kolegu v miestnosti nie je riadené
žiadnym postupom alebo príkazom, jeden sa vždy postaví za osobu alebo vedľa nej. Záleží to od
okolností.To,ako stáli,jeprivýsluchubežné. Výsluchysarobiavtejistejmiestnosti,nebol tamprvýkrát,
chodí tam opakovane. Po tejto udalosti sa výsluchová miestnosť presťahovala na druhé poschodie.
Výsluchy sa robili ale aj v iných miestnostiach, napr. na druhom poschodí, podľa toho, ako sa pripravia

kancelárie, nie je to stabilná miestnosť. Na niektorých miestnostiach mreže sú, na niektorých nie. Po
incidente bol pri okne prvý svedok. Výsluch od začiatku až do incidentu menej ako hodinu. Podľa
svedka nemohol obvinený niekomu ublížiť v miestnosti. Nemôže sa vyjadriť k tomu, či by prípadnému
útoku na sudcu Y., ktorý bol pri okne, bolo možné zabrániť. Očný kontakt s osobou majú vždy, sledoval
teda aj obvineného a bol stále kľudný. Sledoval jeho postavu, stál za ním. Za osobu od jej prevzatia

cely do vrátenia zodpovedá podľa svedka eskortná jednotka, to bol svedok s kolegom. Pri udalosti nebol
určite pán C., takého človeka ani nepozná, bol ta sudca Y., jeho asistentka, koncipient, prokurátor a
advokát. Obvineného nemohol udržať, lebo jeho reakcia bola nečakaná. Nevie, či kolegovia hovorili
o tom, že pred prevzatím mal byť obvinený agresívny. Svedok ihneď po udalosti zavolal záchrannú
službu, hneď aj povedal, čo sa stalo a že obvinený je na druhom poschodí. Snažil sa ho oživiť ich lekár.

Na výsluch sa veci obvineného nepreberajú.

Svedok C. príslušník polície uviedol, že s kolegom spoločne preberal pána U. vtedy ho videl prvýkrát.
Nevie, kto ho preberal administratívne, či on alebo kolega. Obvinený pôsobil úplne pokojne. Nikto
nehovoril, že by bol problémový. Putá dávajú vždy, takže ich mal obvinený, a to aj v miestnosti a to až do

konca, kým skočil. Pri výsluchu bol úplne kľudný. Vo výsluchovej miestnosti bol naľavo od obvineného
zboku, nevidel mu do tváre. Až keď mu sudca oznámil vzatie do väzby, zrazu sa postavil a rozbehol sa k
oknu. Bola to malá miestnosť, obvinený mal asi XXX kg a rozbehol sa tak rýchlo, jeho reakcia sa nedala
predpokladať. Y. ho zachytil. Svedok sa rozbehol tiež, ale už celé telo padalo dole, mohli ho zachytiť
iba za nohy. Táto miestnosť bola určená na výsluchy, už predtým tam chodieval a výsluchy boli robené

len v tejto miestnosti. Teraz už nevie, kde sa výsluchy robia, lebo túto eskortu nerobí. Zodpovedajú za
osobu odkedy ho prevezmú z cely, kým ho odovzdajú sudcovi. Vo výsluchovej miestnosti robia ochranu.
Predtým vo výsluchovej miestnosti bol stolík, na ktorom boli vyklápacie putá, ale kvôli ľudským právam
sa to muselo odstrániť. Skoku sa snažili zabrániť tak, že sa za obvineným rozbehli. Vie, že kolega
ho chytil za koniec nohy, resp. tenisku. Myslí, že sa na miestnosť dali potom mreže, ale nie je si istý.

Nevie, či sú na ostatným miestnostiach, kde sa robia výsluchy, mreže. Pri okne bol po incidente ako
prvý kolega. Nevie, kto volal záchranku. Bol tam chaos. Keď sú pri výsluchu, je ich povinnosťou chrániť
životy. Teda ak by napadol sudcu, prokurátora, asistentku, sú povinní ich ochrániť. Všetky životy sú
rovnocenné. Keď preberajú obvineného z CPZ na výsluch, neberú jeho osobné veci. Obvineným v
CPZ sa prostredníctvom hliadky zabezpečuje jedlo. Bufet na polícii je od 14.00 hod. zatvorený. Nevie,

kto predviedol druhého obvineného H. Hodinu pred odvedením obvineného na výsluch nebol svedok
v cele. Nápoje môžu priniesť iba hliadky na pokyn operačného strediska.

Svedok I. uviedol, že predmetnú vec dostal pridelenú v rámci služby. Išiel na políciu, kde po dohode
vedenia súdu a KR PZ mali vyhradenú miestnosť, kde bol aj počítač. Bola to miestnosť, kde sa tieto veci

prejednávali štandardne. Asi rok predtým mali inú miestnosť na druhom poschodí, kde bolo aj operačné
krajské stredisko. Nevie, z akého dôvodu potom bola predelená miestnosť na 7.poschodí. Do miestnosti
priviedli nebohého, ktorého svedok videl prvýkrát. Všetkých privádzajú príslušníci polície v putách a tak
tomu bolo aj v tomto prípade. Pred samotným výsluchom si musí pripraviť administratívne veci, takžepred miestnosťou policajti s obvineným čakali za dverami. Táto miestnosť bola posledná na chodbe a
na konci chodby je veľké okno, pri ktorom čakali. Je tam panoramatický výhľad a vidno odtiaľ, že je to
7.poschodie. Asistentka ich potom zavolala do miestnosti, okrem nej a svedka tam boli prokurátorka,

obhajca obvineného, obvinený a dvaja policajti. Obvinený bol už predtým vypočúvaný vyšetrovateľom,
svedok si pamätá, že to bol nepríjemný skutok, myslí, že vydieranie. Nepamätí so podrobnosti ani
to, či tam boli návykové látky, ani či sa iba pridŕžal výpovede, alebo nevypovedal. Všetko prebiehalo
štandardne. Nemal dojem, že by bol nekľudný. Potom poslal obvineného a policajtov von, aby rozhodol
a následne sa vrátili na vyhlásenie rozhodnutia. Miestnosť je obdĺžniková asi 3 až 3,5 m x 7m. Svedok

sedel oproti dverám v podstate pri okne. Vedľa neho bola asistentka obvinený sedel pri dverách a pri
ňom boli policajti, ktorí stáli myslí kúsok za ním, bokom od neho, ale už si to nepamätá. Po vyhlásení
uznesenia o vzatí do väzby, obvinený vyskočil a svedok si pamätá, že urobil bočný pohyb ramenami,
jeden policajt odletel, obvinený mal stále putá - pokiaľ si pamätá. Keď odrazil policajta, rozbehol sa proti
nemu. Obvinený bol fyzicky robustný a dobre disponovaný, vážil určite nad 100 kg a keď sa rozbehol,
svedok si myslel, že ide napadnúť jeho, reflexívne pred seba dal v lakti ohnutú ruku, keď bol na jeho

úrovni, zľakol sa, že napadne asistentku, ktorá bola vedľa neho a vtedy periférne videl, ako dal ruky
pred seba, ako keď sa ide skočiť šípka do vody a zotrvačnosťou preletel cez širokú parapetu a okno.
Všetko sa to udialo behom niekoľkých možno 15 až 20 sekúnd. Jeden z policajtov zareagoval veľmi
rýchlo, utekal za obvineným a keď obvinený prekonal okno, policajt ho chytil za nohavicu, ale už nemal
šancu ho poriadne zachytiť. Má za to, že zabrániť sa tomu nedalo, bolo to rozhodnutie obvineného.

Okno na chodbe svedok spomenul preto, že z toho výhľadu obvinený musel vedieť, že nie je na druhom
poschodí a že je v značnej výške. Bežne privádzajú obvinených tak, že obvinený má byť otočený ku
steneapolicajtisúzaním,aletutonebolomožné,lebonaobochstranáchchodbysúdveredokancelárií.
Teda stál čelom k oknu a policajti pri ňom. Svedok do miestnosti chodí niekedy výťahom, niekedy pešo,
nevie, ako to bolo v tomto prípade, ani ako bol privedený obvinený. Keď o zaistení a putách obvineného

hovoril na polícii, bolo to aktuálne, ale teraz si nepamätá, či obvinený putá mal, ale toto je vec policajtov.
Štandardne všetci mávajú putá. Niekedy sa veliteľ eskorty pýta, či trvá na putách, ale nevie, či tak bolo aj
v tomto prípade. Pokiaľ je obvinený agresívnejší, sám povie, aby mu putá nechali, ale v podstate je to na
polícii, lebo oni vedia, ako sa chová. Aj po tejto udalosti miestnosť naďalej používali, patrila polícii, ale po
dohode tam bolo počítačové zariadenie súdu. Predtým tieto úkony robili v budove súdu, ale nemali na

to dostatočne zabezpečené priestory, a preto sa tieto začali robiť na polícii. Na zabezpečenie nemusia
byť iba mreže, sú aj nerozbitné fólie. Pri vyhlasovaní rozhodnutia všetci v miestnosti vrátane obvineného
stáli. Teda stál aj bezprostredne predtým, ako sa rozbehol. Je ťažko popísať situáciu, ktorá po vyskočení
obvineného nastala, všetci boli v šoku a vystresovaní. Niektorý z policajtov volal vysielačkou - nevie,
či na operačné stredisko, volala sa aj sanitka, policajti bleskovo vybehli von, ostatní tam zostali, teda

ja asistentka, prokurátorka aj obhajca. Z okna sa nepozerali, takže ani nemohli predpokladať, kam a
ako obvinený dopadol a či sa bude v úkone pokračovať. Potom počuli sanitku a prišli im povedať z
operačného, že v úkone nebudú pokračovať. Pri okne bol prvý policajt, ktorý sa ho snažil zachytiť. Pri
okne bol úzky priestor a dvaja tam ani byť nemohli. Žiadosť o vydanie obvineného mimo cely, teda na
výsluch, sa vybavuje pred úkonom, pretože v opačnom prípade by ho ani nepredviedli. Oprava, ktorá

je vykonaná na doklade, nebola robená súdom, ale políciou, nevie, kto to robil. Keď doklad podpisoval,
určite to bolo bez opravy, leto tento prípis ide od súdu faxom. Na obvineného pozeral, i keď nie stále,
pretože sa predovšetkým musí pri úkone venovať svojej práci, ale vie s určitosťou, že bol stále kľudný.
Vôbec neskákal do reči, nekomentoval. Svedok sa už stretol s tým, že duševne zdravá osoba si ublíži
na zdraví. Nevie však posúdiť, či je osoba duševne zdravá bez znaleckého vyjadrenia. V tejto súvislosti

nemal pozastavenú činnosť. Poškodeného vo veci, kde bol zomrelý obvineným, nevidel, nebol na to
dôvod. Vychádzal zo spisového materiálu polície, s ktorým sa oboznámil a návrhu prokurátora. Taký je
bežný postup. Pri rozhodovaní o väzbe nerozhoduje o vine, dôležité je, že skutok sa stal a že existuje
podozrenie. Eskorta robí sprievod obvineného v miestnosti, čo aj robili. Nemohli ale predvídať, čo sa v
miestnosti stane. Ak by po rozbehu obvinený išiel útočiť na svedka, možno by ho jeden raz stihol udrieť,

pretože policajt reagoval okamžite a viackrát by sa to nestalo. Pri výsluchu na polícii bol svedok sám, bol
riadne poučený vyšetrovateľom a vypovedal sám, pýtal sa ho, čo si o veci pamätá. Nevie, kedy tam bola
jeho asistentka, ani prokurátorka, nečítal ich výpovede, a teda nevie, či boli zhodné, tak ako to uvádza
žalobca. Pokiaľ žalobkyňa aj išla do budovy, musela zostať na prízemí, to si usmerňujú policajti, nevie,
či tam žalobkyňa ale bola, pretože cez vestibul sa vždy snaží prejsť čo najrýchlejšie, aby nemohlo dôjsť

ani k ovplyvňovaniu, hlavne keď sa jedná o Rómov, ktorých býva plný vestibul. Nebola s ním určite vo
výťahu, popiera, že by ju odsotil. Nerobí tak nikdy. Pri výsluchu by ani žalobkyňa nesmela byť, ani na
chodbe. Poprel, že by mu niekto ponúkal sumu 10.000 eur za to, že bude obvinený stíhaný na slobode,
v jeho mene nikto nemohol v tomto smere za žalobcom prísť.Z obsahu spisu Y. vyplýva, že bola vykonaná kontrola na postup príslušníkov PZ v súvislosti s plnením
úloh vo vzťahu k pádu obvinenej osoby Q. Kontrola nezistila porušenie zákona ani interných predpisov

zo strany príslušníkov KR PZ Trnava, eskorta prebehla v súlade s nariadením MV SR č. 49/1993 o
eskortovaní osôb a na základe správania obvineného nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia na
obmedzenie jeho pohybu a nedalo a predpokladať uvedené konania obvineného, pričom príslušníci
PMJ OPP KR Trnava sa mu pokúsili zabrániť a ihneď po jeho vyskočení z okna zabezpečili privolanie
lekárskej pomoci. Po odovzdaní Q.a sudcovi B. sa eskorta skončila a príslušníci poskytovali sudcovi iba

súčinnosť v súvislosti s rozhodovaním o väzbe. Reakcia Q. bola taká neočakávaná a rýchla, že nikto z
prítomných mu nedokázal v jeho konaní zabrániť.

Zo spisu OR PZ Trnava 1C. vyplýva, že Uznesením B. Zo dňa 30. 11. 2010 bolo zastavené trestné
stíhanie pre prečin usmrtenia, ktoré bolo začaté, po úmrtí Q.
Z výpovedí osôb prítomných pri rozhodovaní a väzbe a následnom usmrtení Q. zhodne vyplýva, že tento

až do rozhodnutia o vzatí do väzby bol pokojný, jeho reakcia bola neočakávaná. Putá nemal z dôvodu
potreby podpisovania dokladov a s prihliadnutím na jeho pokojné správanie, keď na tento donucovací
prostriedok nebol dôvod. Prítomný príslušník sa menovaného pokúsil zachytiť, to sa mu však vzhľadom
na jeho hmotnosť nepodarilo.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013 MK. z odboru zdravotníctvo a farmácia vyplýva, že z pitevného
protokolu bol u poškodeného Q. zistené alkohol v krvi metódou plynovej choromatografie 0,19 g/kg,
screeningoré imunochemické vyšetrenia moča metamfetamín bol pozitívny. Kvalitatívne vyšetrenie krvi
metódou tenkovrstvovej chromatografie v krvi prítomný metamfetamín, amfetamin, inak negavítne.
V krvi prítomný metamfetamin v množstve 1,63 mikrogramu/mililiter. Metamfetamín Pervitín/ je

psychotropná látka, pomerne rozšírená problémová droga. Medzi očakávané účinky patrí odstránenie
únavy, zrýchlenie myslenia, zvýšená schopnosť komunikácie, zhovorčivosť, pocit sily a sebaistoty,
rozhodnosť, pocit veľkého množstva energie, navodzuje pocit euforie a empatie, celkovej psychickej
uvoľnenosti, straty zábran. Po odznení účinku sa dostavuje fáza depresie s hlbokými pocitmi vyčerpania
a celkovou skleslosťou. Nežiadúce účinky sú sucho v ústach, nadmerné potenie, nechutenstvo,

znížená chuť na jedlo, nadmerné vyčerpanie organizmu po odznení účinku, ovplyvnenie motoriky, pocit
prenasledovania a ohrozenia, agresivita, halucinácie, dochádza k toxickej psychózie a depresii, ktorá
môže viesť k samovražedným sklonom, má vysoké riziko vzniku závislosti. Hlavné príznaky účinku
miznú za 8-24 hodín. Z tela sa vylučuje močom z 53% v nezmenenej forme počas viacerých dní. Je
dokázateľný 4-5 dní po konzumácii dávky, pri opakovanom dlhodobom užívaní sa v moči dá dokázať

7-14 dní. V danom prípade koncentrácia alkoholu v krvi 0,19 g/kg je toxikologicky bezvýznamná, môže
sa jednať o chybu prístroja. Obvinený v cele predbežného zadržania 6-krát odmietol stravu z dôvodu
nechutenstva, v ostatných dňoch stravu prijal. Ak stravu berieme ako raňajky, obed, večera, odmietol
stravu prvé dva dni. Už tento fakt svedčí o konzumácii metamfetamínu, lebo toto je jeden z účinkov
tejto drogy. Aj po jednorázovom užití je metamfetamín dokázateľný 4-5 dní v biologickom materiáli.

Koncentrácia nad 1,0 mikrogram/mililiter je podľa literárnych údajov považovaná za toxickú. V tomto
prípade bola dokázaná koncentrácia 1,63 mikrogramu/mililiter. Či Q. užíval metamfetamín pravidelne
alebo sa jedná o jednorázovú dávky, nemožno potvrdiť ani posúdiť, ale požitý bol jednoznačne, s
najväčšou pravdepodobnosťou pred umiestnením v cele predbežného zadržania - dokazuje to prvé dva
dniodmietaniestravy,detegovateľnosťmetamfetamínu4-5dnípokonzumácii,toxickákoncentrácia1,63

mikrogramu/ml drogy v krvi.
Znalkyňa na pojednávaní k posudku uviedla, že pokiaľ ide o zistený alkohol do 0,2 gramu na kg, toto
považuje za toxikologicky bezvýznamné. Môže sa jednať o zbytkový alkohol. Mohlo sa jednať aj o chybu
prístroja, ktorá je bežne 10 až 15%. Toto %-o alkoholu môže byť aj dôsledok napríklad kvasenia stravy.
Jednalo sa o bežnú súdno-lekársku pitvu, ktorá však nebola nariadená ako to v obdobných prípadoch

býva. U poškodeného bola zistená koncentrácia 1,63 mikrogramu na mililiter, pokiaľ ide o metanfetamín,
a táto sa považuje za toxickú. Pervitín a sa rozpúšťa a usádza v tukoch a postupne sa uvoľňuje. Aj po
prvej dávke je dokázateľný od 2 do 5 dní. U chronických konzumentov je dokázateľný až do 14 dní. Je
to tým, že z tukového tkaniva ide do krvného obehu. Obdobné látky boli v minulosti bežne používané na
obezitu, pretože vyvolávajú nechutenstvo. Každý človek vníma drogu inak, každý má iný metabolizmus,

teda nechutenstvo mohlo, ale nemuselo byť spôsobené. Väčšinou to ale týmito látkami spôsobené býva.
Potreba ďalšej dávky záleží od psychickej závislosti. V pitevnom protokole nie je uvedené miesto odberu
vzorky metamfetamínu. Je rozdiel, či sa berie krv z komory srdca alebo z femorálnej artérie. Pokiaľ
je odber z femorálnej artérie, môže výsledok spôsobiť dvojnásobný nárast. Nepamätá si z protokolu,kedy bola vykonaná pitva. Ak by bola vykonaná pitva neskôr a bola krv odobratá z femorálnej artérie,
mohol byť výsledok ovplyvnená vyššie. Ťažko sa dá určiť výška dávky. Práve tým, že ukladá v tkanive
a uvoľňuje. Konzultovala to aj s kolegami. Nemôže vylúčiť ani potvrdiť, či bol poškodenému pervitín

podaný tri dni pred smrťou. Postupné uvoľňovanie do obehu u tejto látky trvá aj týždeň alebo dva. Podľa
jej názoru k nechutenstvu prichádza až neskôr po užití látky, vzhľadom na jej uvoľňovanie v tele. Pokiaľ
ide o alkohol, a chybu prístroja, myslela plynovú chromatografiu. Po smrti zostatok alkoholu v tele klesá.
Metabolizuje a odbúrava sa. Alkohol nie je látka rozpustná v tukoch, na rozdiel od metamfetamínu, ktorý
ide do obehu. Po dobu zadržiavania sa musel nejaký alkohol odbúrať. Dalo by sa určiť, koľko alkoholu

pred zadržaním poškodený požil, pri zistenom zostatku. Nemala dôvod sa tým zaoberať, lebo to nebola
jej úloha.

Znalec MO.. vo svojom posudku č. 30/2015 uviedol, že pri pitve 11. 10. 2010 o 8,00 bola odobratá
vzorka krvi, metódou plynovej chromatografie bola stanovená koncentrácia etanolu vo výške 0,19
g/kg/promile/. Len na základe nej nie je možné vykonať relevantný spätný prepočet koncentrácie

alkoholu v krvi v istom konkrétnom časovom odstupe pred smrťou. Táto koncentrácie na to nespĺňa
podmienky, nie je možné určiť, či poškodený v čase smrti vylučoval alkohol. Analýzu množstva alkoholu
požitého pred smrťou nie je možné exaktne určiť. Nie je možné určiť pravdepodobnosť požitia alkoholu
z hľadiska časového rozpätia pred smrťou poškodeného /počet dní/, či alkohol mohol byť nebohým
požitý v priebehu posledných 3-och dní života alebo mohol byť požitý pred týmto obdobím.- zadržaním.

Poškodený mohol veľmi dobre požívať alkoholické nápoje aj opakovane, v ľubovoľnom množstve a
druhu alkoholu, rôznych časových intervaloch. Reálne je možné vylúčiť aj takú okolnosť, že poškodený
v krátkom časovom intervale pred smrťou /rádovo hodiny/ vôbec alkohol nepožil a v čase smrti bol
úplne triezvy s koncentráciou etylalkoholu v krvi 0,00 promile či inej matematickej hodnote limitne sa
blížiacej k 0,00 promile. K smrti došlo 8. 10. 2010 o 14,30 hod., piva bola vykonaná 11. 10. 2010 o

8,00, teda cca 66 hodín po smrti, nie je možné vylúčiť ani vplyv rozkladných procesov organizmu /krvi/
s novotvorbou malého množstva alkoholu v hnilobne dekomponovanej krvi aj za predpokladu chladenia
tela na súdnolekárskom pracovisku. Pitva bola vykonaná na základe nariadenia prehliadajúcim lekárom
I. podľa § 48 zák. č. 581/2004 Z. z., nešlo o nariadenie pitvy podľa Trestného poriadku. Deň úmrtia
bol piatok, pitva bola vykonaná v pondelok. Takýto postup je štandardný pred víkendom. Pri úmrtí v

piatok v dopoludňajších hodinách a počas dňa cca od 12,00 hod. sú spravidla všetky pitvy vykonané až
v pondelok, pretože počas dní pracovného pokoja a voľna neprebieha na súdnolekárskom pracovisku
štandardná prevádzka, pitvy sú vykonávané len výnimočne s vyžiadaním orgánmi činnými v trestnom
konaní pri vyšetrovaní trestných činov proti životu ako neodkladný znalecký úkon.
Znalec k posudku uviedol, že išlo o nízku hodnotu zostatku alkoholu vo výške 0,19 g na kg, táto

hodnota je hodnotou, ktorá bola získaná metódou plynovej chromatografie, ide o jediný dostupný
výsledok koncentrácie alkoholu v krvi, nie sú mu známe iné matematické hodnoty koncentrácie alkoholu
v krvi či v dychu, ktoré by boli poškodenému v čase pred smrťou zistené. Vykonal analýzu uvedenej
matematickej hodnoty vo vzťahu k možnostiam predchádzajúceho požitia alkoholických nápojov, takúto
analýzu však nebolo možné vykonať , pretože z jednej jedinej hodnoty v čase smrti nie je možné

spätne zistiť množstvo či druh alkoholických nápojov, ktoré mohol poškodený požiť v predchádzajúcich
dňoch pred dňom 8.10.2010. V tomto prípade nie je možné túto hodnotu porovnať ani so žiadnou
mne dostupnou svedeckou výpoveďou, či iným údajom o požitom alkohole v konkrétnych časových
súvislostiach . Teoreticky túto hodnotu 0,19 promile bolo možné vyjadriť v absolútnych gramoch alkoholu
v konkrétnom čase smrti, avšak ide o vysoko teoretický prepočet, ktorý nemá žiadnu relevanciu s

konkrétnym prípadom. V časovom intervale 3 dní pred smrťou nie je z tejto jednej hodnoty koncentrácie
alkoholu v krvi možné zistiť spôsob či množstvo požívaného alkoholu poškodeným v danom časovom
intervale. Súčasťou ZP je aj analýza samotnej hodnoty vo vzťahu k posmrtným procesom v organizme
poškodeného, ktoré mohli byť zodpovedné za samotnú pozitivitu koncentrácie alkoholu v krvi, v ZP
uvádzaajmožnúlaboratórnuodchýlkuhodnotyataktiež,ženiejemožnélenzákladetejtojednejhodnoty

stanoviť, či poškodený bol v čase smrti ovplyvnený alkoholom, resp. či alkohol z vonkajšieho požitia bol v
čase smrti prítomný v jeho organizme. Požitie omamných látok výsledok zostatku alkoholu neovplyvňuje.
Meranie alkoholu v dychu prístrojom je iné ako v krvi a je to iná metodika, a dychová skúška stanovuje
výsledok mg/liter, vo vydychovanom vzduchu. V laboratóriu narábajú s iným biologickým materiálom,
teda vzorkou krvi a tento výsledok je stanovený v hmotnostných promile, t.j. gram absolútneho alkoholu

v kg alebo v litri krvi. Pri prípustnej odchýlke môže byť hodnota nie 0,19 ale 0,29, resp. 0,09. Je úplne
jedno, aká hodnota by bola zistená pitvou, ani z hodnoty 0,29 nie je možné vypočítať nič. Nedá sa z toho
zistiť, či posledné dni pred úmrtím poškodený požil alkohol. Aj keby tam bola zistená hodnota vyššia,
nedá sa zistiť moment požitia alkoholu. Nedá sa určiť ani to, aké množstvo alkoholu poškodený malpožiť pred nástupom do CPZ, ani v prípade zistenia vyššej hodnoty. Od úmrtia do pitvy uplynul čas, a
teda nie je možné zistiť, či poškodený napr. v CPZ alkohol pil alebo ho pil pred obmedzením slobody. Pre
súdne lekárstvo je hodnota 0,19 negatívna, nezaujímavá pre právo. Ak by v CPZ bola dychová skúška,

mal by čo porovnať. Ak by aj bola nariadená súdna pitva, musel by byť nariadený neodkladný úkon,
aby sa pitva vykonala skôr, vzhľadom na úmrtie v piatok poobede. K nariadeniu súdnej pitvy nemajú
ani poradný hlas.

Zo znaleckého posudku č. 1X/XXXX M. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyplýva,

že pravosť podpisov vyhotovených k priezvisku poškodeného Q. na Záznamoch o odmietnutí straby
osoby umiestnenej v CPZ 6. 10. 2010, 7. 10. 2010 a 8. 10. 2010 nie je možné posúdiť z dôvodu
nevyhovujúcich a veľmi ťažko spracovateľných porovnávacích podpisov poškodeného , ako aj veľmi
ťažko spracovateľných predmetných sporných podpisov. Ukážky porovnávacích podpisov nevyhovujú
podmienkam písmoznaleckej expertízy za účelom overenia pravosti sporných podpisov, zároveň
vzhľadom na veľkú mieru výskytu rozdielnych znakov všeobecnej aj zvláštnej roviny skúmania sú

porovnávacie podpisy veľmi ťažko spracovateľné, a to aj vzhľadom na prevažujúci výskyt rozdielnych
znakovvšeobecnejajzvláštnejrovinyskúmania.Výskumypreukazujúvplyvmetamfetamínunapísomný
prejav osôb s akútnou prítomnosťou tejto látky, zabraňuje potlačeniu nežiaducich pohybov, čo má za
následok hyperkinetické /nadmerné/ písacie chyby. Vplyv drogy na písomný prejav /podpisy, písmo/
konkrétneho pisateľa závisí od množstva užitej drogy, individuálnej citlivosti jednotlivca na drogu,

prítomnosti závislosti a času vyhotovenia ukážok podpisov. Veľmi ťažká spracovateľnosť podpisov
poškodeného by mohla byť vysvetliteľná užívaním pervitínu poškodeným, ktorý v Zápisnici o výsluchu
svedka zo dňa 26. 9. 2007 uviedol „Ja osobne som konzumentom omamnej látky zv. Pervitínu, užívam
si túto látku pravidelne“. Užívanie tejto látky bolo potvrdené aj v posudku znalkyne z odvetvia psychiatria
I., v ktorom znalkyňa uviedla, že u obv. Fridricha Tótha bola zistená závislosť od psychostimulanca

metamfetamínu - pervitínu, ktorá sa prejavuje potrebou pravidelného prísunu drogy do organizmu,
craevingom túžbou po droge, zaužívané sú pre ich stimulačné pôsobenie na CNS, znižujú pocit
únavy, potrebu spánku, chuť do jedla, zvyšuje sa psychomotorické tempo a dynamogénia. Menovaný
o prejavoch závislosti vie, pozná účinky tejto látky na organizmus a správanie na základe teoretických
vedomostí a praktických skúseností s ich užívaním. Jedná sa u neho o rozvinutú závislosť, znalkyňa

navrhla nariadenie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. V posudku KEÚ Bratislava
č. p. PPZ-1091/KEU-BA-EXP-2008 sa udáva, že celková denná dávka metamfetamínu pre obvineného
predstavuje 200 mg rozdelených v priebehu dňa na 4-5 dávok, jednorazová dávka predstavuje cca
40 mg metamfetamínu. Pri stanovovaní množstva užívanej drogy znalkyňa vychádza zo subjektívnych
údajov od obvineného.

K pasívnej legitimácii žalovaného súd udáva nasledovné:

Podľa § 5 ods. 1 nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia „predvádzanie
osoby umiestnenej v cele do určenej miestnosti v objekte, v ktorom je cela zriadená, ako aj mimo objekt,

za účelom vykonania potrebných úkonov, zabezpečuje policajt, ktorý vykonáva vo veci trestné stíhanie
alebo jeho nadriadený. Za ochranu osoby prevzatej z cely až do jej vrátenia zodpovedá policajt, ktorý ju
prevzal“. V zmysle čl. 5 ods. 3 „v prípade, ak bol spisový materiál osoby umiestnenej v cele odovzdaný
sudcovi, ktorý rozhoduje o jej vzatí do väzby, policajt vykonávajúci ochranu cely zaznamená písomnú
žiadosť sudcu o odovzdaní osoby mimo celu v Knihe zadržaných a zaistených osôb podľa prílohy č. 3

a ak v cele nie je zriadená výsluchová miestnosť, zabezpečí eskortovanie osoby umiestnenej v cele k
sudcovi, ktorý o odovzdanie osoby mimo celu požiadal“.

Zuvedenéhovyplýva,žezodpovednosťzaochranuosobyprevzatejzcelyneprechádzazpolicajta,ktorý
ju z cely prevzal, na orgán, pred ktorý bola táto osoba predvedená alebo ktorému bola odovzdaná, ak má

byť následne vrátená späť do cely. Ak aj v zmysle čl. 7 ods. 4 nariadenia zo dňa 31. 5. 2011 končí eskorta
odovzdaním eskortovanej osoby príslušnému orgánu, pre potreby ktorého bola eskorta vykonávaná,
neznamená to, že ukončením eskorty stráca policajt, ktorý osobu z cely prevzal, zodpovednosť za jej
ochranu.

V danom prípade sudca nerozhodoval o väzbe v objekte súdu /kde by bolo potrebné aplikovať zák. č.
4/2001 Z. z./. Sudca rozhodoval v budove PZ v miestnosti, ktorá mu bola poskytnutá na rozhodovanie,
nejedná sa o miestnosť súdu. Nejedná sa ani o súdne konanie /kde justičná stráž v zmysle zák.č . 4/2001
Z. Z. zabezpečuje nerušené súdne konanie, ochranu a poriadok bezpečnosti v súdnych objektoch/,ale o prípravné konanie. Z toho je odvodená pasívna legitimácia žalovaného z hľadiska posúdenia
subjektu, voči ktorému má prípadný nárok smerovať /táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená
zodpovednosť tohto subjektu, t. j. žalovaného bez preukázania zákonom stanovených podmienok,

vyplýva z nej však skutočnosť, že žaloba nemôže smerovať voči inému subjektu, v danom prípade súdu,
ktorý rozhodoval o väzbe/.

Žalobcovia svoj nárok uplatňujú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v časti náhrady škody /
§ 415, 420/ aj nemajetkovej ujmy /§ 11 a nasl. OZ/. Zároveň sa domáhajú určenia porušenia právnej

povinnosti.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Podľa
§ 442 ods. 2 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na

prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/

existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného. Jedná sa o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna, teda existovať v čase, keď poškodený

od škodcu požaduje náhradu škody. Dôvodom vzniku povinnosti nahradiť škodu je protiprávne konanie
škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému /škodca/ ju nahradiť a právo
subjektu, ktorému bola škoda spôsobená /poškodený/ uplatniť právo na náhradu škody.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že
tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť

dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť
dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto
zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov

odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich
nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie

povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení.

Pokiaľ aj časť žaloby - nárok na nemajetkovú ujmu podlieha osobitnej úprave a režimu, je potrebné
preukázať protiprávnosť /neoprávnenosť/ zásahu .

Žalobcovia uplatňovali svoj nárok v zmysle ust. § 415, 420 a nasl. OZ. Podľa § 1 ods. 2 OZ Občiansky

zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito
osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne
vzťahy neupravujú iné zákony. Medzi iné zákony upravujúce občianskoprávne vzťahy patrí napríklad
zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, resp. po zmene právnej úpravy vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Vzhľadom na skutočnosť, že z hľadiska uplatňovaného nároku sa jedná o zásadu lex

specialis, aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je potom vylúčená, nemožno nárok odvodzovať
z týchto ustanovení, pokiaľ sa na daný právny vzťah vzťahuje iný, teda špeciálny predpis. Nárok
navrhovateľov je potrebné posudzovať výlučne v zmysle zák. č. 514/2003 Zb.

Z dôvodov uplatnenia nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka súd udáva pre úplnosť dôvody

pre oba prípady uplatnenia nároku /nakoľko podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu
k nemajetkovej ujme je potrebné použiť i v prípade uplatnenia nároku v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z./

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom

zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmoci,okremtretejčastitohozákonaprivýkoneverejnej
moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b Orgán konajúci v mene štátu je Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a: 1. Prokurátor nezamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu
príslušnému súdu alebo 2. Vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal na základe záväzného
pokynu prokurátora. Podľa § 4 ods. 2 Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene

štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právny osôb.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa chápe
ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza ak naturálnej reštitúcii. /R 55/1971/. Skutočnosť škodou sa rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu /R 55/1971/.To, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/ je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať, s ohľadom
na pravidelný beh vecí.

Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho
úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej
kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.

V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak
je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie
tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd

pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou
(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná

súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na

neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V danom prípade absentuje základná podmienka predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 ods.
1 cit. zákona a ako je ďalej uvedené, absentuje tiež akékoľvek nesprávne alebo protiprávne konanie
na strane žalovaného.

1.Pokiaľ ide o prvý bod žaloby - určenie, že žalovaní svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v
nerešpektovaní nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia neoprávnene
zasiahol do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, tento nie je dôvodný.

Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný
v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez
takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav

objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácierozhodnýchskutočností
tých pomerov /vzťahov/, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia
právnych povinností iným subjektom. Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana

postavenia žalobcu žiadny zmysel, nakoľko jej prostredníctvom už v zásade nie je možné spory, ktoré
by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik bezprostredne hrozí, odvrátiť.V danom prípade určenie protiprávneho konania žalobcu samostatným výrokom nemá právny význam,
nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, naviac ich právne
postavenie bez takéhoto určenia nemožno považovať za neisté. Zvlášť za situácie, kedy zároveň

žiadajú plnenie, ktoré má zo zákona prednosť pred určovacou žalobou. Určením protiprávnosti konania
by sa nezmenilo právne postavenie žalobcov, k zásahu už došlo, teda určovacia žaloba nie je na
mieste. Konanie žalovaných potom môže byť posudzované ako otázka prejudiciálna, keď predmetom
žaloby je i samotné plnenie. V rámci posúdenia tohto nároku je teda konanie žalovaného treba
posúdiť ako predbežnú otázku a vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby v celom rozsahu z dôvodu

nepreukázania jej dôvodov i v časti plnenia určovacia žaloba nie je opodstatnená. Naviac v konaní ani
nebolo preukázané, že by na strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu, resp.
nerešpektovaniu nar. MV SR zo dňa 17. 7. 2003. Samotní žalobcovia v rámci hodnotenia dôkazov
konštatovali, že nie je možné vylúčiť, že došlo k pochybeniu zo strany žalovaného a o správnosti
ich postupu sú dôvodné pochybnosti. Tieto však nie sú dostatočné na preukázanie zavinenia či
protiprávneho konania žalovaného bez ich relevantného preukázania. Naliehavý právny záujem teda

nebol daný a naviac s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby ako takej sú i v tejto časti dané dôvody
na zamietnutie takého určenia, keď protiprávne konanie ani nebolo preukázané.

2.V ďalej časti žaloby - nárok z titulu nemajetkovej ujmy /ochrana osobnosti/ a

3.Nárok na náhradu škody /náklady pohrebu/
súd uvádza nasledovné:

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1

OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku

primeranej náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod inštitútom
ochrany osobnosti. Vzhľadom na širokú právnu relevanciu osobnostných práv sa na ich komplexnej

ochrane podieľajú aj iné právne predpisy. Jedná sa okrem iného aj o tlačový zákon /§7 až 10/.
Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona je česť občana v
jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným
spoluobčanom. Predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy
svojou prácou a činnosťou.

Zákon v ustanoveniach o ochrane osobnosti zahŕňa aj právo na súkromie. Toto právo sa odlišuje od
prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Neoprávnený
zásah do práva na česť a dôstojnosť má závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená
dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Ochrana tohto práva je obsiahnutá v ust. § 11

až 13 OZ, ktoré chráni právo na česť, dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na
pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu,
ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osoby.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa

morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených
ust. § 11 OZ je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa
negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou
povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu,

b/ opodstatňujú len nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu
satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch /materiálnej satisfakcie/ je
vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu právadošlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Neoprávnený zásah do práva na česť a

dôstojnosť má závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť
fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu môže nastať ten istý dôsledok, ale nie
je jediným právne akceptovateľným prejavom /jedinou právne relevantnou formou prejavu/ závažnosti
ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.

Osobnosť je charakterizovaná ako jednotlivec, subjekt poznania, poznávania, prežívania a konania
vo svojej spoločenskej podstate a individuálnych zvláštnostiach a osobitostiach. Podstatou osobnosti
sú vzťahy k vnímaným skutočnostiam, k druhým ľuďom, ku kultúrnym a spoločenským hodnotám,
aktuálnemu stavu spoločensko-politického prostredia, blízkemu okoliu, k rodine. Protiprávne narušenie
rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný
život ako imaginárne zložky osobnosti fyzickej osoby, ktorá k takejto fyzickej osobe rodinné a citové

väzby mala a má.

Pre uplatnenie práva prvou podmienkou je protiprávnosť zásahu zo strany tretej osoby do práva na
súkromie a rodinný život pozostalých žalobcov. Neoprávneným zásahom je iba také konanie, ktoré je v
rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovených právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom

nie je iba trestný čin, ktorý má za následok smrť, ale rovnako tak konanie toho kto porušil ustanovenie
právnych predpisov a povinnosti mu uložené. Protiprávny zásah do súkromia môže byť okrem aktívneho
konania vyvolaný aj pasívnym správaním sa /opomenutím splnenia povinnosti uloženej zákonom/.
Druhou podmienkou je danosť príčinnej súvislosti medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy na
súkromí fyzickej osoby. Samotný zásah do práva na súkromie nevyžaduje zavinenie. Nemajetkovou

ujmoupotommôžebyťporušeniealeboohrozeniesúkromiafyzickejosoby,pričomvprípadeskúmaných
zásahov pôjde spravidla o porušenie práva na súkromie. Treťou podmienkou je, že zásah do práva
na súkromie je zásahom ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení práva na
ochranu súkromia fyzickej osoby. Či je konanie škodcu, ktorým došlo k usmrteniu človeka, objektívne
spôsobilé ujmu na súkromí pozostalého vyvolať alebo nie, je potrebné posúdiť s ohľadom na existenciu

a kvalitu väzby, ktorá je zásahom porušená a ktorá je chránená ustanoveniami o práve na ochranu
súkromia.

Pokiaľ aj je potrebné posudzovať vzťah podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nárok je uplatňovaný v zmysel
ustanovení Občianskeho zákonníka, pre uplatnenie tohto nároku je potrebné vychádzať z uvedenej

ustálenej judikatúry a výkladu zásahu do osobnostných práv v prípade uplatnenia takého nároku.

Svedkyne JZ. zhodne potvrdili, že vzťahy žalobcov a zomrelého syna boli dobré, rodinné vzťahy vzorné.
Po úmrtí syna sa vzťahy žalobcov zhoršili, po udalosti sa vyhýbajú spoločnosti, u navrhovateľky v 2.
rade sa prejavili zdravotné, psychické problémy. Jedná sa u žalobkyne v 2. rade o úmrtie druhého

dieťaťa, u žalobcov o spoločné dieťa. Svedok Y. takisto potvrdil zmenu osobnosti žalobcu v 1. rade,
ktorého správanie sa zmenilo práve po tejto udalosti. Z týchto výpovedí je nepochybné, že na strane
žalobcov došlo k zmene rodinného, spoločenského a u žalobcu 1 i pracovného života. Ich výpovede
však z dôvodov zamietnutia žaloby neboli pre rozhodnutie súdu smerodatné.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu.

Z výpovede svedka H. príslušníka polície, prítomného pri udalosti, uviedol, že poškodený bol pokojný
a nebol agresívny počas celej doby . až dovtedy, kým sudca povedal, že bude vzatý do väzby. Jeho
reakcia bola taká náhla a nečakaná, že nikto viac nestihol zareagovať. Vo výsluchovej miestnosti sú

prítomní , aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu, napádaniu, agresii, prípadne odchodu vyslúchanej
osoby dverami. Rozostavenie príslušníkov polície nie miestnosti nie je riadené žiadnym postupom alebo
príkazom. Očný kontakt s osobou majú vždy, sledoval teda aj obvineného a bol stále kľudný, svedok
stál za ním. agresívny.

Rovnako z výpovede svedka C. príslušníka polície, prítomného pri skutku, uviedol, že poškodený bol
pokojný do času, kým mu sudca oznámil vzatie do väzby, jeho reakcia bola nečakaná, nedala sa
predpokladať a snažili sa skoku zabrániť, kolega ho zachytil, svedok sa o to pokúsil tiež. Pokiaľ uviedol,
že pri výsluchu je ich povinnosťou chrániť životy prítomných osôb - sudcu, prokurátora, asistentku, súdudáva, že nepochybne v zásade zodpovedajú i za život predvádzanej osoby, objektívne však nemožno
vyžadovať takú ochranu, ktorá je v rozpore s nečakaným a náhlym konaním predvádzanej osoby, ak toto
jeho konanie smeruje k vlastnému poškodeniu života a zdravia, ktorému nie je možné zabrániť. Tak, ako

zodpovedajú voči osobe sudcu, prokurátora a iných prítomných osôb, zodpovedajú i za predvádzanú
osobu, a to v smere útoku, poškodenia zo strany iných osôb, teda jedná sa o ochranu od vonkajších
faktorov, nie vo vzťahu k nemu samotnému.

Svedok I.ý /sudca rozhodujúci o väzbe poškodeného potvrdil, že poškodený pred výsluchom stál na

chodbe 7. poschodia pri okne, teda mal vedomosť o tom, kde sa nachádza. Po vyhlásení rozhodnutia o
väzbe nečakane poškodený vyskočil, urobil bočný pohyb, jeden policajt odletel /odrazil ho/, rozbehol sa
proti svedkovi, ktorý mal za to, že ho ide napadnúť, preto sa chránil rukou a vtedy periférne videl, ako
poškodený predpažil ruky a vyskočil cez okno. Všetko sa udialo v priebehu niekoľkých sekúnd, jeden
z policajtov veľmi rýchlo reagoval, chytil poškodeného za nohavicu, ale nepodarilo sa mu ho zachytiť.
Skutku sa zabrániť nedalo. Pri vyhlasovaní rozhodnutia všetci stáli.

Zo spisu Y. vyplýva, že vo veci nebolo zistené porušenie zákona ani interných predpisov zo strany
príslušníkov KR PZ Trnava, eskorta prebehla v súlade s nariadením MV SR č. 49/1993 o eskortovaní
osôb a na základe správania obvineného nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia na obmedzenie jeho
pohybu a nedalo a predpokladať uvedené konania obvineného, príslušníci PMJ OPP KR Trnava sa mu

pokúsili zabrániť a ihneď po jeho vyskočení z okna zabezpečili privolanie lekárskej pomoci. Reakcia Q.a
bola taká neočakávaná a rýchla, že nikto z prítomných mu nedokázal v jeho konaní zabrániť. Trestné
stíhanie pre prečin usmrtenia bolo zastavené / spis B.
Znalkyňa I. posudku potvrdila prítomnosť metamfetamínu v krvi poškodeného, po odznení účinkov tejto
látky sa dostavuje fáza depresie s hlbokými pocitmi vyčerpania a celkovou skleslosťou. Nežiadúce

účinkysúsuchovústach,nadmernépotenie,nechutenstvo,zníženáchuťnajedlo,nadmernévyčerpanie
organizmu, ovplyvnenie motoriky, pocit prenasledovania a ohrozenia, agresivita, halucinácie, dochádza
k toxickej psychózie a depresii, ktorá môže viesť k samovražedným sklonom. Pri opakovanom
dlhodobom užívaní sa v moči dá dokázať 7-14 dní. Odmietanie stravy poškodeným svedčí o konzumácii
metamfetamínu, je to jeden z účinkov tejto drogy. V prípade poškodeného požitý bol jednoznačne, s

najväčšou pravdepodobnosťou pred umiestnením v cele predbežného zadržania - dokazuje to prvé dva
dni odmietanie stravy.

Znalec I. uviedol, že pri úmrtí po 12,00 hod. v piatok sa pitva robí až v pondelok, ako tomu bolo v tomto
prípade. Pokiaľ bol u poškodeného zistený etanol v krvi, nie je možné vylúčiť ani vplyv rozkladných

procesov organizmu /krvi/ s novotvorbou malého množstva alkoholu v hnilobne dekomponovanej krvi.

Zo znaleckého posudku RT. vyplýva, že nie je možné posúdiť pravosť podpisov poškodeného /v
súvislosti s odmietaním stravy/, metamfetamín má vplyv na písomný prejav, má za následok /nadmerné
písacie chyby. Poškodený sám priznal, že je konzumentom pervitínu, ktorý užíva pravidelne, závislosť

od tejto látky bola potvrdená psychiatrom I., Poškodený o prejavoch závislosti vedel, bola doporučená
jeho protitoxikomanická liečba. Jeho denná dávka bola 200 mg rozdelená na 4-5 dávok denne /tieto
údaje poskytol sám poškodený/

V danom prípade z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný neporušil právnu povinnosť

uloženú mu nariadením MV SR zo dňa 17. 7. 2003, resp. akúkoľvek inú povinnosť.

Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že poškodený bol závislý /jednalo sa o rozvinutú závislosť/
na požívaní látky metamfetamín, ktorú skutočnosť aj sám priznal, užíval ju dlhodobo a pravidelne.
Táto látka má okrem iného vplyv na odmietanie jedla, nechutenstvo /na ktoré žalobcovia poukazovali/,

písmo /ktorého pravosť žalobcovia namietali v súvislosti s odmietaním potravy/ a v neposlednom rade
samovražedné sklony. Z posudkov tiež vyplýva požitie tejto látky pred umiestnením do cely a vzhľadom
na proces vplyvu a rozkladania tejto látky i jej vplyv v čase úmrtia.
V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by počas zadržania poškodeného mu boli
podávané omamné látky alebo alkohol a nájdené zvyšky v krvi poškodeného vyplývali z dlhodobého

požívania omamnej látky a pokiaľ ide o alkohol, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o rozklad
organizmu /čo vyplýva zo znaleckého posudku/, prípadne sa môže jednať o prípustnú odchýlku pri
meraní, jedná sa však o bezvýznamný výsledok. Znalec I. uviedol, že nie je možné zistiť, či posledné dni
pred úmrtím poškodený požil alkohol. Tvrdenia žalobcov o tom, že poškodenému bol počas obmedzeniaslobody podávaný alkohol, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Objektívne podľa vyjadrenia znalca
nie je možné zistiť požívanie alkoholu. Súd poukazuje na skutočnosť, že tento zostatok je naviac
v minimálnej hodnote /zanedbateľnej, k jej zisteniu mohlo dôjsť i nesprávnosťou meracích prístrojov

alebo hnilobným procesom/ v porovnaní so zostatkom metamfetamínu v krvi poškodeného, ktorého
požitie pred umiestnením do CPZ a jeho účinky s najväčšou pravdepodobnosťou mali podľa výsledkov
znaleckých posudkov vplyv na správanie poškodeného.

Pre splnenie podmienok na náhradu škody predovšetkým nebolo zistené a preukázané zavinenie

žalovaného a potom nemôže byť daná ani príčinná súvislosť vo vzťahu k následku, t. j. úmrtiu
poškodeného.

Prípadná zodpovednosť v zmysle nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia
nemá za následok absolútnu zodpovednosť za poškodeného. Ako bolo uvedené, táto zodpovednosť
sa týka jeho ochrany z vonkajšieho prostredia /zo strany tretích osôb a podobne/ Z výpovedí svedkov i

šetrenia KR PZ vyplýva, že reakcia poškodeného bola neočakávaná a rýchla, nedala sa predpokladať.
Za okolností, za ktorých k udalosti došlo /rýchlosť konania, jeho nečakanosť, rozmery miestnosti,
postava poškodeného i jeho vedomosť o tom, v akej výške sa nachádza, vplyv omamnej látky na jeho
správanie/ nie je možné konštatovať, že by prítomní príslušníci polície porušili akúkoľvek povinnosť vo
vzťahu k ochrane poškodeného a jeho života. Jeho konaniu za daných okolností nemohli objektívne

zabrániť /pričom bezprostredne reagovali a túto snahu mali, súčasne treba poukázať i na hmotnosť
a výšku poškodeného, s prihliadnutím na ktoré skutočnosti potom zabrániť skutku bolo obtiažne až
nemožné/. Nebolo preukázané žiadne zavinenie a protiprávne konanie zo strany žalovaného, resp. jeho
príslušníkov.

S poukazom na uvedené nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, a to protiprávne
konanie žalovaného, jeho zavinenie či zanedbanie povinností pracovníkov žalovaného.

Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok, z ktorých ak čo len jedna nie
je splnená, nemôže byť uplatnenie nároku úspešné. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, o ktoré

žalobcovia svoj nárok opierajú, rovnako ust. Zák. č. 514/2003 Z. z. pre úspešnosť nároku zakotvujú
ako podmienku preukázanie porušenia právnej povinnosti /nesprávneho úradného postupu/, v prípade
aplikácie ust. OZ zavinenie a v oboch prípadoch sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti /právnym titulom/ a škodou.
V konaní nebolo zistené žiadne konanie žalovaného, ktorým by bolo možné konštatovať protiprávne

konanie, zavinenie alebo porušenie právnej povinnosti. Naopak, sám poškodený konal v rozpore s ust.
§ 415, 420 OZ, keď konal tak, aby došlo k jeho smrti.

V danom prípade je potrebné konštatovať, že sa jednalo o “neodvrátiteľnú udalosť”, ktorej objektívne
nebolo možné zabrániť. Obmedzenie poškodeného v pohybe /nasadenie pút, prípadne iné obmedzenie/

nie je v každom prípade pri danom úkone zákonnou povinnosťou žalovaného predovšetkým za situácie,
kedy tento bol pokojný a použitie tohto prostriedku nebolo nevyhnutné. Vzhľadom na nečakanosť
správania poškodeného objektívne s poukazom na uvedené jeho konaniu a následku nebolo možné
zabrániť. Postup žalovaného /jeho príslušníkov/ nemožno hodnotiť tak, že nevykonali všetky úkony k
tomu, aby ku škode nedošlo. Ako bolo uvedené, ich ochrana nespočíva a nemôže spočívať v tom,

že zabránia sebapoškodeniu chráneného subjektu v situácii, ktorú nie je možné za žiadnych okolností
predpokladať. Od momentu odvedenia z cely do CPZ do návratu predvádzanej osoby zodpovedajú za jej
ochranu len vo vzťahu k vonkajším okolnostiam /tretím subjektom/, teda rovnako a v rovnakom rozsahu
ako voči iným osobám prítomným vo výsluchovej miestnosti /ani voči týmto nezodpovedajú v prípade
ich sebapoškodenia, ktoré nemôžu predvídať/. Ustanovenie § 415 Obč. zák., o ktoré žalobcovia nárok

opierajú, sa vzťahuje na všeobecnú povinnosť predchádzať škode na zdraví, živote a majetku, teda sa
vzťahuje na každý subjekt vrátane poškodeného /ochrana vlastného života a zdravia/, ktorý v súlade
s týmto ustanovením zákona sám nekonal. Jeho konanie potom nemôže byť na ťarchu žalovaného,
ktorý ani pri vynaložení všetkého požadovaného úsilia tejto škode objektívne zabrániť za danej situácie
nemohol, pričom bolo preukázané, že škode sa snažil zabrániť.

Zodpovednosťzaškoduvobčianskomprávemôžebyťzaloženánaobjektívnomisubjektívnomprincípe.
Vprípadesubjektívnehoprincípusavyžadujeexistenciazavineniaapripúšťasaexkulpácia,t.j.zbavenie
sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednostizbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe
hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je
možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, napr. podľa ust. § 420a ods.

3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného - ako tomu bolo v danom prípade.

Ak teda nebola preukázaná prvá zákonná podmienka náhrady škody, nemôžu nastúpiť ďalšie zákonné

podmienky, pričom pre úspešnosť nároku sa vyžaduje súčasné splnenie všetkých podmieok. Rovnako
vo vzťahu k nemajetkovej ujme nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by bolo príčinou
následku vo vzťahu k úmrtiu poškodeného. Nebolo preukázané, že by došlo konaním žalovaného k
neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, pričom i v tejto prevažujúcej časti nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy /ktorá podlieha osobitému režimu z hľadiska dôkazného bremena, prvotne
jevšaknevyhnutnémaťzapreukázanýneoprávnenýzásahdoosobnostnýchpráv/jepotrebnépoukázať

na rovnaké dôvody ako v prípade náhrady škody, z ktorých vyplýva nedôvodnosť nároku ako takého /
nepreukázanie zavinenia, protiprávneho konania žalovaného/ a tieto dôvody sa vzťahujú na žalobu ako
celok tak, ako bola uplatnená. V dôsledku absencie protiprávneho konania a zavinenia žalovaného nie
je potom daná ani príčinná súvislosť s následkom - úmrtím poškodeného. Predpoklad tohto zavinenia
namietaný žalobcami nie je postačujúci, ak nie je takéto konanie jednoznačne preukázané. Následok,

ktorým je v danom prípade úmrtie poškodeného, nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného,
nakoľko na jeho stranene došlo k protiprávnemu konaniu, zavineniu, opomenutiu povinností, nakoľko sa
jednalo o konanie a rozhodnutie samotného poškodeného, ktorému nebolo možné zabrániť a žalovaný
neporušil žiadnu povinnosť pri ochrane života a zdravia poškodeného.
Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania

protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non
praesumitur). Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým,
ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala,
aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne
konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)

medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom
týchto príčin.
S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobcovia ani v jednej časti žaloby neuniesli
dôkazné bremeno, ich tvrdenia boli naviac vyvrátené vykonaným dokazovaním, a preto bolo potrebné
zamietnuť ju v celom rozsahu.

Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania
nepriznáva.

S použitím ust. § 151 ods. 3 O. s. p. súd rozhodol, že o vrátení zvyšku preddavku, ktorý zložili žalobcovia

na trovy konania, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku neboli
vyčíslené a priznané všetky trovy znaleckého dokazovania, keď na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok
vyhlásený, bol vypočutý znalec MUDr. Moravanský, ktorému bola poskytnutá lehota 3 dní na vyčíslenie
znalečného, a teda až po právoplatnom priznaní týchto nákladov bude možné určiť zostatok preddavku,
ktorýbudežalobcomvrátený.Lehotanarozhodnutieotomtopreddavkuvyplýva citovanéhoustanovenia

zákona, ktoré súd použil analogicky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).

Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, ktonaň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.