Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211340
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8315211340.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so
sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: MÉTA AB s.r.o., so sídlom
Mierová 87, 066 01 Humenné, IČO: 43 813 267, zastúpenému S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. U. XX, XXX
XX N., o zaplatenie 1.484,68 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
11Cb/198/2015-160 z 24. apríla 2019, v spojení s uznesením, č. k. 11Cb/198/2015-226 z 24. júna 2020
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá nad sumu 644,08 eur.

Mení rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá do sumy 644,08 eur tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 644,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu
podania žaloby nezaplatil úhrady za obdobie 1/2009 - 8/2015, v dôsledku čoho výzvou z 24. septembra
2014 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a poštovného za odoslanie tejto výzvy.
Žalovaný na výzvu nereagoval, preto ho žalobca predžalobnou výzvou z 25. marca 2015 opakovane
vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady, pokuty a poštovného v lehote 30 dní od doručenia tejto
predžalobnej výzvy. Pohľadávka žalobcu vo výške 1.484,68 eur pozostávala z istiny vo výške 1.352,68

eur, pokuty vo výške 132,- eur a poštovného vo výške 2,65 eurá. Žalobca podaním z 5. decembra 2015
vzal žalobu v časti o zaplatenie 552,74 eur späť.

3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný ako právnická
osoba zamestnávajúca 10 až 49 zamestnancov nedodržal svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, keďže žalobcovi nezaplatil za obdobie od 1. januára 2009 do 17. augusta

2015 úhrady za služby verejnosti vo výške 1.561,65 eur. Žalovaný však vzniesol vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku na zaplatenie úhrad za obdobie od 1. januára 2009 do 31. augusta 2011 námietku
premlčania, v dôsledku čoho vzal žalobca žalobu v tejto časti späť a ďalej si uplatňoval len nárok na
zaplatenie 865,94 eur napriek tomu, že žalovaný mu za obdobie od 1. septembra 2011 do 17. augusta2015 (okrem pokút a poštovného) nezaplatil úhrady vo výške 1.277,36 eur. Žalobca si uplatnil pokuty
vo výške 66,- eur a poštovné vo výške 2,56 eurá. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 24. septembra
2014 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby poskytované verejnosti, ktorý k 30. septembru 2014

predstavoval 1.241,20 eur a poštovného vo výške 1,10 euro. Zároveň ho v tejto výzve upozornil, že ak
v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy dlh neuhradí, uplatní si nárok na zaplatenie dlžnej sumy spolu s
pokutou vo výške 66,- eur a poštovného prostredníctvom súdu. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval
a ním požadovanú sumu nezaplatil. Žalobca vyzval predžalobnou výzvou z 25. marca 2015 žalovaného
na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby poskytované verejnosti, ktorý k 31. marcu 2015 predstavoval

1.241,33 eur, poštovného vo výške 1,55 euro a pokuty vo výške 66,- eur, a to v lehote do 30 dní od
doručenia tejto výzvy. Žalovaný na predžalobnú výzvu žalobcu nereagoval a ním požadovanú sumu
nezaplatil.

4. S poukazom na procesný úkon žalobcu súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 552,74 eur. Súčasne
dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná. Napriek tomu, že strany

sporu sú podnikateľmi, posudzovaný právny vzťah sa netýka ich podnikateľskej činnosti, ale je vzťahom
verejnoprávnym vyplývajúcim z osobitného vyššie citovaného zákona, na ktorý sa subsidiárne použijú
ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Keďže od
dátumu splatnosti jednotlivých žalovaných pohľadávok do dátumu podania žaloby uplynuli viac ako
tri roky, teda uplynula trojročná premlčacia doba ustanovená Občianskym zákonníkom, súd žalobu

zamietol.

5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 1, § 2, § 3 písm. b), § 4 ods. 1, § 6 ods.
5, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom ku dňu vzniku pohľadávky žalobcu (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti
poskytované RTVS“).

6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie
žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Mal za to, že je nespochybniteľné, že

ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných
potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ
vykonávajúci podnikateľskú činnosť, a preto je vzťah medzi žalobcom a žalovaným a námietku
premlčania potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“). Tvrdil, že ak by súd prvej inštancie otázku premlčania posúdil správne, musel

by dospieť k záveru, že je potrebné vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného
zákonníka, a v dôsledku toho aj k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Na základe uvedených
skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť
žalobcovi 934,59 eur a žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania, prípadne aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 13. augusta 2019. Mal za to, že žalobca
nepredložil obálky z 24. septembra 2014 a 25. marca 2015, ktoré sa mu údajne vrátili ako neprevzaté;
žalovanému nikdy písomností v týchto obálkach neposlal. Ďalej tvrdil, že žalobca nie je v zmluvnom
vzťahu so žalovaným a vynútil si poskytovanie služby, ktorú žalovaný nepotrebuje, preto by podľa neho

mala byť daná vec posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom určenej lehote nevyjadril.

10. Dňa 21. októbra 2019 predložil súd prvej inštancie spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu

v Prešove ako odvolaciemu súdu.

11. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 4Cob/55/2019-224 z 9. júna 2020 vrátil vec súdu prvej
inštancie na rozhodnutie o čiastočnom späťvzatí žaloby.12. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 11Cb/198/2015-226 z 24. júna 2020 zastavil konanie v časti
o zaplatenie 552,74 eur.

13. Súd prvej inštancie po rozhodnutí o čiastočnom späťvzatí žaloby prípisom z 18. augusta 2020
opätovne predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému súdu v Prešove ako odvolaciemu súdu.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §

34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením
§ 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo
rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu nezaplatenia úhrady za služby

verejnosti poskytované RTVS v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a § 3 písm. b) zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS.

19. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou

televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (rovnako podľa § 3 písm.
b) zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS) platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je
zamestnávateľ ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň
troch zamestnancov. Na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

20. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (rovnako
podľa § 6 ods. 5 písm. a) a b) zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS) platiteľ podľa
§ 3 písm. b) platí úhradu za
každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov a 18,58 eura,

ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov.

21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (rovnako podľa § 7 ods. 2
zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS) úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný

mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

22. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ak vyberateľ úhrady
zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia
tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním

výzvy na zaplatenie úhrady.

23. Podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ak platiteľ
podľa § 3 písm. b) nezaplatíúhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný
zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b) .

24. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS nárok na zaplatenie
úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný
vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

25. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca je oprávnený vymáhať voči žalovanému nárok spočívajúci
v zaplatení tzv. úhrad za služby verejnosti v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. Taktiež je nepochybné, že
predmetom žaloby je nárok vyplývajúci priamo zo zákona č. 340/2012 Z.z., resp. zo zákona č. 68/2008
Z.z. ohľadom nárokov splatných do 31. decembra 2012. Tieto právne predpisy obsahujú úpravu vzťahov
súvisiacu s existenciou a platením úhrad za služby verejnosti.

26. Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom, či úhradou
(tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z bezprostredného
poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala, ale tento poplatok
súvisívýlučnesuzavretouzmluvouododávkeelektrickejenergiebezprípadnejsúvislostispreukázanou
držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu.

27. Ak by sa mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom
na podporu nie obchodnej povahy veci je fakt, že aj v prípade RTVS - vysielacej služby ide o službu, a
ak ju žalovaný neprijal na obchodné účely (tiež profesiu, či zamestnanie), tak ide čisto o spotrebu služby.

28. Samotný fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie
predmetnej vysielacej služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby žalovaný ako právnická osoba stratil
status konzumenta služby. Naopak, svojím spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej
služby je jedna z okolností, ktoré majú potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných
praktik RTVS, či nie sú nekalé. Ako RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí

tak v rámci poskytovania služby širokým vrstvám konzumentov.

29. Za okolností, ak niet legislatívne uzavretého okruhu do úvahy prichádzajúcich obchodných praktík,
ktoré môžu byť nekalé, tak ani čiastočne podnikajúceho žalobcu ako poskytovateľa služby nemožno
vylučovať z okruhu subjektov povinných dodržiavať zákaz nekalých obchodných praktík.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že premlčacia doba akejkoľvek úhrady začne
plynúť až od výzvy, pretože touto právnou konštrukciou by sa stali prostriedky spojené s plynutím času
závislé na svojvôli žalobcu a jeho ľubovoľnom rozhodnutí, kedy zašle výzvu na zaplatenie akejkoľvek
mesačnej úhrady, napr. odkladanie zaslania výzvy na niekoľko rokov. Pre začiatok plynutia premlčacej

doby majú relevanciu: 1. Povinnosť platiteľa úhrady zaplatiť túto úhradu do posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. 2. Povinnosť žalobcu zaslať výzvu. 3. Uplynutie 30-dňovej lehoty na plnenie. Ak
sú splnené uvedené podmienky žalobca je povinný uplatniť právo na súde.

31. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným

súduprvejinštancie18.septembra2015domáhalzaplatenia1.484,68eur.Pohľadávkažalobcuvovýške
1.484,68 eur pozostávala z istiny vo výške 1.352,68 eur, pokuty po výzve z 24. septembra 2014 vo výške
66,- eur a pokuty po výzve z 25. marca 2015 vo výške 66,- eur. Popritom si žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie poštovného vo výške 2,65 eur a nárok na náhradu trov konania vo výške 89,- eur. Žalobca
výzvou na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS z 24. septembra 2014

vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní uhradil nedoplatok vo výške 1.241,20 eur a poštovné vo výške
1,10 euro. Zároveň ho touto výzvou upozornil, že ak dlžnú čiastku neuhradí v plnej výške do 30 dní
od doručenia tejto výzvy, uplatní si v zmysle vyššie citovaného § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby
verejnosti poskytované RTVS nárok na jej zaplatenie spolu s pokutou vo výške 66,- eur a poštovným
prostredníctvom príslušného súdu. Túto výzvu žalobca odoslal žalovanému poštou, pričom poštovné za

túto zásielku predstavovalo 1,10 euro. Zásielka však bola 27. apríla 2015 vrátená späť odosielateľovi
z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote. Následne žalobca predžalobnou výzvou z 25. marca 2015
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá k 31. marcu 2015 predstavovala 1.421,33 eur.
Zároveň ho touto výzvou upozornil, že ak dlžnú čiastku (vrátane pokuty vo výške 66,- eur a poštovnéhovo výške 1,55 eur) neuhradí v plnej výške do 30 dní od doručenia tejto výzvy, uplatní si v zmysle vyššie
citovaného § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS nárok na jej zaplatenie
prostredníctvom príslušného súdu. Túto výzvu žalobca odoslal žalovanému poštou, pričom poštovné za

túto zásielku predstavovalo 1,55 euro. Podľa prehľadu predpisov a platieb žalovaný mal v období od 1.
septembra 2009 do 31. marca 2015 platiť žalobcovi úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS vo
výške 18,58 eur mesačne, s výnimkou obdobia od 1. apríla 2010 do 30. júna 2010, kedy mal žalobcovi
platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS vo výške 4,64 eur mesačne.

32. Podaním z 5. decembra 2015 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úhrad za služby verejnosti
poskytované RTVS za obdobie od 1. januára 2009 do 31. augusta 2011 späť a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 865,94 eur, pokuty vo výške 66,- eur, poštovného vo výške
2,65 eurá a trov konania v príslušnej výške. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 11Cb/198/2015-226 z
24. júna 2020 konanie v časti o zaplatenie 552,74 eur zastavil.

33. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozpor upraveného petitu a uznesenia o
zastavení konania, keďže upravený petit mal správne znieť, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
istiny vo výške 799,94 eur, pokút vo výške 132,- eur, poštovného vo výške 2,65 eurá a trov konania v
príslušnej výške. Zároveň odvolací súd podotýka, že rozdiel medzi istinou vyčíslenou v petite upravenom
žalobcom a istinou vyčíslenou po čiastočnom späťvzatí žaloby je presne 66,- eur, v dôsledku čoho

vyhodnotil túto okolnosť ako chybu v počítaní a písaní, a preto vychádzal z toho, že po späťvzatí žaloby
je predmetom konania zaplatenie istiny vo výške 799,94 eur, pokút vo výške 132,- eur a poštovného vo
výške 2,65 eurá a trov konania v príslušnej výške.

34. Čo sa týka istiny vo výške 799,94 eur, odvolací súd uvádza, že tá pozostávala z úhrad za služby

verejnosti poskytované RTVS za obdobie od 1. septembra 2012 do 31. marca 2015 vo výške 798,94
eur a poštovného vo výške 1,- euro (za zásielku z 26. novembra 2010).

35. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie čo sa týka zamietnutia žaloby v časti, ktorá sa
týkala úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS za obdobie od 1. septembra 2011 do 31. augusta

2012 vo výške 222,96 eur a poštovného vo výške 1,- euro, pretože tieto boli žalobcom uplatnené po
všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, teda sú premlčané. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so
súdom prvej inštancie čo sa týka zamietnutia žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie pokuty vo
výške 66,- eur a poštovného vo výške 1,55 eur, keďže tieto súvisia s predžalobnou výzvou doručovanou
žalovanému, ktorá nie je výzvou v zmysle § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované

RTVS. Preto rozsudok o zamietnutí žaloby nad sumu 644,08 eur potvrdil ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP.

36. Odvolací súd však považuje zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti za nedôvodné, keďže úhrady
za služby verejnosti poskytované RTVS za obdobie od 1. septembra 2012 (splatná 30. septembra 2012)

do 31. marca 2015 vo výške 576,98 eur premlčané neboli. Súčasne nárok žalobcu na zaplatenie pokuty
vo výške 66,- eur a poštovného vo výške 1,10 eur súvisí s výzvou na zaplatenie nedoplatku úhrady za
služby verejnosti poskytované RTVS z 24. septembra 2014, doručovanou žalovanému, ktorá je výzvou
v zmysle § 10 ods. 5 zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS. Preto odvolací súd
čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úhrady

za služby verejnosti poskytované RTVS vo výške 576,98 eur, pokutu vo výške 66,- eur a poštovné vo
výške 1,10 eur.

37. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vec čiastočne nesprávne právne posúdil, keď žalobu
zamietol v celom rozsahu, preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 644,08 eur.

38. Postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok čiastočne zmenil.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana mal v konaní čiastočný
úspech, rovnako ako žalobca, teda žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania nárok.41. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).