Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoCsp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119273056
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119273056.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zast. JUDr. Ján
Halko, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava proti žalovanému S. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Y., o zaplatenie 70,70 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na

vydanie doplňujúceho rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp.zn.
8Csp/65/2019-103 zo dňa 9. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 8Csp/65/2019-103 zo dňa 9. decembra 2019 zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd zamietol návrh žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému
súdu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 Eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 31,68 Eur, s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania z dôvodu neuhradenia
prirážky za jazdu bez platného cestovného lístka v mestskej hromadnej doprave mesta Bratislava.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že o nároku žalobcu rozhodol okresný súd
rozsudkomč.k.8Csp/65/2019-89zodňa05.11.2019tak,žežalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovisumu
70,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2018 do zaplatenia a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa
26.11.2019.

4. Dňa 28.11.2019 bolo doručené okresnému súdu podanie žalobcu obsahujúce návrh na doplnenie
rozsudku, nakoľko okresný súd opomenul rozhodnúť o časti žalobcom uplatneného nároku, a to o
nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia za zaslanie predžalobnej výzvy žalovanému.

5. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 225 ods.1, 2 CSP, § 251 CSP a § 13a Vyhl. č. 655/2004 Z.z.

v znení účinnom do 14.06.2019 a od 15.06.2019 návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku
nevyhovel a jeho návrh zamietol.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd poukázal na zmenu citovanej
vyhlášky od 15.06.2019, v zmysle ktorej sa za samostatný úkon právnej služby považuje aj vypracovanie
predžalobnejvýzvy.Poukázalnato,žecieľomtejtozmenybolozabezpečiť,abysiadvokátimohliúčtovať

ako úkon právnej služby v civilnom konaní aj predžalobnú výzvu, nakoľko kvalifikovanou predžalobnou
výzvou možno odvrátiť súdne konanie a teda má svoj účel, v dôsledku čoho má byť advokátom priznanáodmena za takýto úkon v rámci náhrady trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie poukázal na ust.
§ 251 CSP s tým, že na to, aby výdavky mohli byť považované za trovy súdneho konania, musia vzniknúť
strane v súdnom konaní, teda v čase od začatia súdneho konania do jeho skončenia. Poukázal aj na to,

že civilné sporové konanie začína výlučne podaním žaloby alebo návrhu na nariadenie neodkladného
alebo zabezpečovacieho opatrenia a preto výdavky, ktoré vzniknú pred týmto okamihom, kam patria aj
výdavky na predžalobnú výzvu, nemožno považovať za trovy konania.

7. Okresný súd uviedol, že žalobcom uplatňované náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške

31,68 Eur sú len iným pomenovaním pre trovy právneho zastúpenia vzniknuté pred podaním žaloby,
čo potvrdil aj žalobca. Podľa okresného súdu nepredstavujú preto istinu ani príslušenstvo pohľadávky
a súd sa nemá povinnosť nimi zaoberať v meritórnom rozhodnutí, pretože spadajú pod celkové trovy
konania, o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
Pri takomto zaradení musí súd pri rozhodovaní o trovách konania, vrátane trov právneho zastúpenia,
podrobiť jednotlivé úkony právnej služby testu ich účelnosti. Nad rámec tohto štádia konania okresný

súd poukázal na to, že žalobca, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu,
túto adresoval dňa 20.03.2019 žalovanej na adresu, na ktorej v zmysle lustrácie evidencie v Registri
obyvateľov už od 30.08.2017 nebýva, čo si mohol žalobca aj zistiť. Okresný súd preto konštatoval, že
žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov predžalobnej výzvy je pre neúčelnosť neopodstatnený.
Okresný súd však zdôraznil, že o trovách konania, vrátane trov právneho zastúpenia, bude podľa §

262 ods.2 CSP rozhodovať po právoplatnosti rozsudku z 05.11.2019 vyšší súdny úradník. Na základe
uvedeného okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku nie je
dôvodný a preto tento návrh zamietol.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru je odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia zmätočné, pretože na jednej strane okresný súd v ods. 10 správne uvádza,
že výdavky za predžalobnú výzvu nemožno považovať za trovy konania, avšak následne v ods. 11 tvrdí,
že tieto trovy spadajú pod celkové trovy konania, o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení veci
vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

9. Žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), podľa
ktorého sú príslušenstvom pohľadávky okrem iného aj náklady spojené s jej uplatnením. Okresný súd
v napadnutom rozhodnutí toto ustanovenie opomenul. Predžalobná výzva je mimosúdnym uplatnením
pohľadávky žalobcu voči žalovanému a pokiaľ je takáto výzva uskutočnená advokátom, je s ňou spojený
náklad v podobe trov právneho zastúpenia. Pokiaľ v napadnutom rozhodnutí okresný súd uviedol v

ods. 11, že trovy právneho zastúpenia za predžalobnú výzvu nepredstavujú príslušenstvo pohľadávky
a preto sa nimi nemusí v meritórnej veci zaoberať, je takýto výklad v rozpore s citovaným zákonným
ustanovením. Rozhodujúci je, ako to uviedol aj okresný súd, časový aspekt vynaloženia trov právneho
zastúpenia. Podľa žalobcu úkony právnej služby podľa § 13a Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„Vyhláška“) uskutočnené pred začatím konania môžu byť za predpokladu, že sú spojené s uplatnením
pohľadávky považované len za jej príslušenstvo. Úkony právnej služby uskutočnené po začatí konania
sú trovami konania, za predpokladu ich účelnosti, o ktorých rozhoduje súd samostatným rozhodnutím.
Poukázal na dôvodovú správu k zmene Vyhlášky účinnej od 15.06.2019, ktorá zaradila medzi úkony
právnej služby aj predžalobnú výzvu, pričom sa malo jednať o úpravu pôvodného ust. § 13a ods.1 písm.

c) Vyhlášky, keďže predžalobná výzva je nepochybne písomné podanie protistrane týkajúce sa veci
samej. Žalobca preto uviedol, že rozsudkom z 05.11.2019 okresný súd nerozhodol o časti príslušenstva
uplatneného žalobcom a tento nedostatok mal napraviť doplňujúcim rozsudkom.

10. Žalobca sa v odvolaní vyjadril aj k záveru súdu prvej inštancie o neúčelnosti predžalobnej výzvy z

dôvodu, že táto bola adresovaná na inú adresu, ako bola evidovaná v Registri obyvateľov SR. Okrem
iného uviedol aj to, že účelnosť je potrebné posudzovať v zmysle § 251 CSP vo vzťahu k trovám
konania a nie k príslušenstvu pohľadávky. Žalobca odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 M Obdo/2/2010 z 09.06.2010 zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR č. 7/2010, podľa ktorého náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v

súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré
priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia
byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania. Žalobca zároveň poukázal na rozhodovaciu prax aj iných krajských súdov, ktorépredžalobnú výzvu ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky priznávajú, ako napr. v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/64/2017, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/110/2016 a
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9Co/159/2017.

11. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie, ktoré
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces, keď súd odmietol konať o podanom návrhu v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385
ods.1 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu je dôvodné.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou doručenou okresnému súdu domáhal
zaplatenia istiny 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 05.07.2018 do zaplatenia,
ďalej si uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,68 Eur a náhradu trov konania

vo výške 63,36 Eur vyčíslených bez súdneho poplatku.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že o nároku žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom sp.zn.
8Csp/65/2019-89 zo dňa 05.11.2019 tak, že uložil žlaovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 70,70 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 05.07.2018 do zaplatenia, to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Podľa § 212 ods.1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) rozsudkom rozhoduje
súd vo veci samej.

17. Podľa § 212 ods. 2 CSP rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd
môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

18. Podľa § 225 ods.1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd

môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

19. Podľa § 225 ods.2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

20. Podľa § 121 ods.3 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Ako už bolo uvedené vyššie, v žalobe sa žalobca okrem zaplatenia istiny s úrokom z omeškania
a náhrady trov konania domáhal aj priznania nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom vo

svojom návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku uviedol, že sa jedná o trovy právneho zastúpenia
za zaslanie predžalobnej výzvy žalovanému. Návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku okresný súd
zamietol z dôvodu, že žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 31,68 Eur
sú len iným pomenovaním pre trovy právneho zastúpenia vzniknuté pred samotným podaním žaloby.
Nepredstavujú preto príslušenstvo pohľadávky a teda okresný súd nemá povinnosť sa nimi zaoberať v

meritórnom rozhodnutí, pretože podľa okresného súdu tieto náklady spadajú pod celkové trovy konania,
o ktorých rozhoduje po právoplatnom skončení veci vyšší súdny úradník samostatným uznesením. S
takýmto právnym posúdením odvolací súd nesúhlasí.

22. V zmysle § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením.

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
SRč.7/2010podč.6(UznesenieNSSRz09.06.2010sp.zn.3MObdo2/2010)uviedol:„Príslušenstvom
pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania
v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods.3 Obč. zák.).“ Obdobný záver je uvedený aj v diele -Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I, Veľké komentáre,
C.H.Beck,2015,str.771).Niejepretovylúčené,abyvkonkrétnychprípadochtrovyprávnehozastúpenia
týkajúce sa uplatňovanej pohľadávky a vzniknuté pred začatím súdneho konania boli považované za

náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky za predpokladu, že sa týkajú splatnej pohľadávky a musia
byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania (vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Obdo/2/2010).

23. Rozhodnutie o tom, či spĺňajú takto uplatnené náklady predpoklady príslušenstva pohľadávky

súvisiace s jej uplatnením pred začatím súdneho konania je vecou rozhodnutia súdu. Pokiaľ si žalobca
okrem istiny, úrokov z omeškania a náhrady trov konania samostatne uplatnil aj náklady súvisiace
s uplatnením pohľadávky, t.j. ako príslušenstvo pohľadávky, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť vo veci samej o takto uplatnenom nároku. Nie je prípustné z procesného hľadiska, aby o
samostatne uplatnenom nároku žalobcu - o nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, súd prvej
inštancie vôbec v rozsudku vo veci samej nerozhodol a odôvodnil tento postup v rozhodnutí o zamietnutí

návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku tým, že podľa jeho názoru sa jedná o trovy konania, o
ktorých bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Práve argumentácia súdu prvej
inštancie, t.j. jeho posúdenie povahy a účelnosti takto uplatnených nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky mala byť predmetom argumentácie a rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 212
ods.2 CSP, nakoľko žalobca tento nárok uplatnil samostatne ako príslušenstvo k pohľadávke. Bolo

preto povinnosťou súdu rozhodnúť o celom žalobcom uplatnenom nároku v zmysle § 212 ods.2 CSP a
jeho argumentácia uvedená v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku je tou
argumentáciou, ktorá mala byť súdom prvej inštancie použitá v rozhodnutí vo veci samej pri rozhodovaní
súdu prvej inštancie o takto uplatnenom nároku ako samostatnom príslušenstve k pohľadávke.

24. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku
ktorého došlo k nesprávnemu rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie doplňujúceho rozsudku, čím
okresnýsúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovidomôcťsarozhodnutiaocelomním
uplatňovanomnárokuapretoodvolacísúdpodľa§389ods.1písm.b)CSPzrušilnapadnutérozhodnutie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods.1 CSP.

25. Súd prvej inštancie opätovne rozhodne o návrhu žalobcu na vydanie doplňujúceho rozsudku v časti
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a svoj záver o priznaní alebo nepriznaní uplatnených
nákladov odôvodní v doplňujúcom rozsudku, na vydanie ktorého sú splnené procesné predpoklady v
zmysle § 212 ods.2 v spojení s § 225 ods.1 a 2 CSP.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, ako aj prvostupňového konania v časti týkajúcej sa vydania
doplňujúceho rozsudku rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o
vydaní doplňujúceho rozsudku.

27. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).