Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 30, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203368
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119203368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: T. F. L., a. s., so sídlom Q.
XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: V.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. H.,
o zaplatenie 5.114,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 14.01.2020, č. k. 15Csp/41/2019-92, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku
o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok 606,07 eur,
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý výrok II. o zamietnutí zvyšku žaloby p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku veriteľa predstavujúcom dlh z
bankovéhoúveruvočidlžníkovipozostávajúciznesplatenejistiny5.114,37eur,dosplatnostivyčísleného
úroku 158,05 eur, do splatnosti vyčísleného úroku z omeškania 2,17 eur, úroku 8,90 % ročne z
nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 %
ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5
% ročne z nezaplatených úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia a z nezaplatených

poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 4,- eur. Žalobe čiastočne vyhovel a žalovanú
zaviazal k zaplateniu doposiaľ nesplatenej časti istiny, ktorej výšku zisti súd prvej inštancie v sume
5.114,37 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania a k zaplateniu vyčísleného úroku 158,05 eur, úrok
z omeškania 2,17 eur a poistného 4,- eur (výrok I.). Vo zvyšku pripadajúcom na úroky po zosplatnení
úveru (úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia)
a na úrok z omeškania z kapitalizovaných úrokov (úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených
úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia) žalobu zamietol (výrok II.). K zamietnutiu

žaloby v časti nároku na úrok z úveru požadovaný za obdobie po zosplatnení úveru, súd prvej inštancie
uviedol, že veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver
za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého
úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. IV.ÚS 476/2012. Ohľadom nároku na úrok z omeškania z úrokov súd prvej inštancie zamietol žalobu,
pretože úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z

príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol
súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu vo veci.2. Proti zamietavému výroku II. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd
žalobe aj v zamietnutej časti vyhovie. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii

nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení. Argumentácia prvoinštančného súdu nezohľadňuje
konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Citáciou viacerých rozhodnutí všeobecných súdov
Slovenskej republiky a Českej republiky, odborných článkov a odbornej literatúry žalobca dôrazne
akcentoval, že v danom prípade nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia
istiny úverovej pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania a súčasne

riadnym zmluvným úrokom ako odplatou za úver. Opačným výkladom dochádza ad absurdum k
neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť
žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky, popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie),
je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške nižšej ako pôvodný úrok z
úveru. Na základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade
porušenia záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Ak totiž dlžník počas

celej doby úveru riadne svoj úver spláca, tento sa mu úročí dojednanou sadzbou vyššou ako sadzba
úroku z omeškania. Pokiaľ však úver svojvoľne splácať prestane a banka v dôsledku toho zvyšok úveru
zosplatní (strata výhody splátok), vznikne dlžníkovi bez ďalšieho iba povinnosť platiť zákonný úrok z
omeškania, v danom prípade nižší ako pôvodne dojednaný úrok. Predčasným zosplatnením úveru v
dôsledku porušenia povinností žalovaného tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu

postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch
z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z
omeškania. Z uvedeného je názorne zrejmá neakceptovateľnosť právnych záverov súdu prvej inštancie,
a to aj pokiaľ ide o ekonomickú podstatu úveru. Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení
povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. Odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu

SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 považoval v danej otázke za nenáležitý. Rozhodnutie Ústavného súdu SR
daný problém vecne neriešilo, pretože konštatovalo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neexistenciu
porušenia práva na súdnu ochranu. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru o nemožnosti úročiť
úrokom z omeškania dlh na úroku, k čomu citoval rozsiahlu rozhodovaciu prax odvolacích súdov SR
vrátane jedného rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné v časti zamietavého výroku zmeniť podľa § 388 CSP pre nesprávnosť záveru
týkajúceho sa nároku na úrok z úveru a vo zvyšku zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

5. Otázka nároku úverového veriteľa na úrok z úveru v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru

bola dlhodobo rozhodovacou praxou súdov SR riešená rozdielne. K tejto otázke prijal Najvyšší súd SR
záver až vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, v ktorom uviedol, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K tomuto záveru sa dovolací súd priklonil aj vo svojej ďalšej
rozhodovacej praxi.

6. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom preto napadnutý zamietavý výrok čiastočne
zmenil. Vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalovanej bola poskytnutá úverová
istina 5.600,- eur a celkovo mala vrátiť 8.120,32 eur, z čoho po odpočítaní poplatkov
pripadá na dohodnutý úrok celkom 2.240,32 eur. Úrok v tejto výške by žalovaná zaplatila žalobcovi ako

cenu peňazí pri riadnom plnení zmluvy o úvere. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie
ďalej vyplýva, že splácaním úveru zaplatila žalovaná na úroku 412,74 eur. Úrok 158,05 eur bol žalobcovi
priznaný vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku. V súlade s citovaným rozhodnutím NS SR by
tak žalobcovi patril ešte úrok 1.669,53 eur (2.240,32 eur - 412,74eur - 158,05 eur).

7. Zamietnutý nárok na úrok z úveru uplatnil žalobca v žalobe ako úrok 8,90 % ročne z nesplatenej
istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, teda ako nárok na dávky, ktoré sa
stanú zročnými len v budúcnosti (§ 154 CSP). Suma úroku, ktorá žalobcovi patrí v súlade s citovaným
rozhodnutím NS SR sa však stala zročnou vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, preto sa nejednáo dávky, ktoré sa stanú zročné len v budúcnosti. Odvolací súd preto nemohol žalobcovi priznať úrok z
úveru do budúcna, tak ako ho žalobca uplatnil žalobou, ale len vyčíslený ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu, teda ako 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do 30.07.2020,

čo predstavuje 606,07 eur. V tejto časti preto napadnutý zamietavý výrok zmenil a uvedenú sumu
žalobcovi priznal s tým, že žalovanej určil lehotu 15 dní od právoplatnosti na jej zaplatenie. Lehotna
plnenie v uvedenej dĺžke určil odvolací súd vzhľadom na to, že toto rozhodnutie sa stáva právoplatným
doručením a zákonná trojdňová lehota na plnenie (§ 160 CSP) sa v tomto prípade javí krátka. Vo zvyšku
pripadajúcom na úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 01.08.2020 odvolací

súd potvrdil zamietavý výrok napadnutého rozhodnutia, a to z vyššie uvedeného dôvodu nemožnosti
priznať v tomto prípade plnenie dávok zročných v budúcnosti.

8. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku na úrok z omeškania z úroku,
považuje ich odvolací súd za správne. Úroky ako odplata za poskytnutie peňazí sú podľa § 121
Občianskeho zákonníka príslušenstvom

pohľadávky. Pritom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Z ust.
§ 121 OZ , ako aj zo samotnej povahy veci
vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné.
Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch,

ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do
omeškaniasplnenímpríslušenstva,aleniedoomeškaniasplnenímvlastnéhodlhu.Aksadlžníkdostane
do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z
dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994 ). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že právny predpis veriteľovi takúto

možnosť nepriznáva. Aj ohľadom tohto nároku preto odvolací súd napadnuté zamietavé rozhodnutie vo
zvyšku potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP. Neúspech žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania z úroku

predstavuje neúspech len v zanedbateľnej časti žaloby. Inak bol žalobca ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).