Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010214
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3812010214.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 17. 09. 2018 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Mgr. Márie Kmeťovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému
U. R.

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. R., nar. XX. XX.XXXX v Bojniciach, bytom N. D., XXX XX U. X., U. L. č. XXXX/XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 17.04.2009 v Prievidzi predstierajúc dostatok finančných prostriedkov na základe uzavretej a
podpísanej zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle § 115 Obchodného zákonníka odkúpil od
bývalých konateľov I. T. F., trvale bytom Prievidza, ul. D. XX a I. I. D., bytom Prievidza, ul. D. XXX/
X obchodné podiely spoločnosti A., s.r.o. Prievidza, B. K. XX/B a spoločnosti Y. s.r.o. Prievidza za
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.327.980,- euro, pričom dohodnuté termíny na uhradenie vystavených
6-ich zmeniek dodržal len čiastočne, a to uhradením zmenky v hodnote 3.320,- euro I.. F. za spoločnosť
Y., s.r.o. a zvyšných 5 zmeniek obžalovaný v lehote ich splatnosti a to najneskôr do 31.12.2009

vedome neuhradil a neurobil tak dodnes, naopak obidve získané spoločnosti po hromadnom prepustení
zamestnancov previedol na spoločnosť F. Praha, čím Občianskemu združeniu Naše bývanie Medzi
jarkami - Bojnice so sídlom v Prievidzi, G. Švéniho č. 6, ktorému boli dňa 22.10.2009 postúpené v zmysle
zmluvy pohľadávky I.. F. a I.. D. z neuhradených zmeniek, spôsobil škodu v celkovej výške 1. 067.320,-
euro,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu

t ý m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005
Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej Tr. zák. ) a za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 221 ods. 4, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.Podľa § 48 ods. 4, § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému U. R. trest zákazu činnosti vykonávať
podnikateľskú a živnostenskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému U. R. ochranný dohľad na dobu 2 (dva)
roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný U. R. je povinný uhradiť Občianskemu združeniu
Naše bývanie Medzi jarkami - Bojnice, G. Švéniho č. 6, 97101 Prievidza, IČO: 318 08 484 škodu vo
výške 1.067. 320,- euro.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov Mgr. L., Ing. D., Ing. U., Q., Ing. C.,

Q., Ing. W., Ing. W., Ing. U. F. Ing. T. F., Ing. L., Ing. L., Ing. Q., Ing. Q. Ing. T. Ing. E.. Podľa
§ 270 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil CD nosič s nahrávkou stretnutia (č. listu 1664). Podľa
§ 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 99- 08, 109-229, 237-263, 294-317,
338-389, 405-411, zápisnice o konfrontácií číslo listu 502-516, 517-532, 533-534, listinné dôkazy číslo
listu 535-555, 556- 905, zápisnicu o vykonaní domovej prehliadky číslo listu 992-1014, zápisnicu z

prehliadky iných priestorov, fotodokumentáciu číslo listu 1017-1028, uznesenie a zápisnicu číslo listu
1033 - 1035, uznesenie číslo listu 1042- 044, zmenky číslo listu 1050-1057, listinné dôkazy číslo listu
1058-1064, 1065-1217, 1218-1244, výzvu číslo listu 1256- 257, listinné dôkazy číslo listu 1258-1274,
návrh na povolenie reštrukturalizácie číslo listu 1275-1367, rozsudok číslo listu 1418, správy, posudky,
registre trestov číslo listu 1419-1424, 1446-1448, 1823- 1824, uznesenia číslo listu 1432-1434. Podľa

§ 268 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného bol oboznámený znalecký
posudok číslo listu 911-928, doplnok znaleckého posudku číslo listu 929 - 935, znalecký posudok číslo
listu 938-984.
Obžalovaný ku skutku, okrem iného uviedol, že sa cíti byť nevinný. Obžaloba mu kladie za vinu, že
mal predstierať dostatok finančných prostriedkov, nezaplatiť zmenky. Nevyhľadal Ing. D. a Ing. F. za

účelom aby vstúpil do ich spoločností. Uvádzané zmenky boli zaplatené. V spoločnosti Y., s.r.o. bol
stopercentným vlastníkom, v spoločnosti A., s.r.o. bol 80 percentným vlastníkom obchodných podielov.
Zmenky boli započítané na notárskom úrade, bolo to preto, že Ing. D. a Ing. F. mali určité pohľadávky.
Pokiaľ sa týka určitých skutočností, ktoré konštatoval znalec Ing. K. v znaleckom posudku, znalec
zároveň sa zaoberal konštatovaním skutočnosti že kúpna cena 36.000.000,- slovenských korún na

základe zmluvy z 19.05. 2008 bola Ing. D. a Ing. F. nadhodnotená. Tvrdenie, že takýto záväzok si
vykonštruovaljescestný.Skutočnosť, žemalprebraťkompletnúdokumentáciuspoločnostispochybňuje
fakt, že by mal o tom existovať nejaký doklad, preberací protokol. Pokiaľ sa týka poškodenej strany v
tomto konaní v čase, keď vstupoval do uvedených spoločností, toto občianske združenie neexistovalo.
Poukazuje na to, že 1,5 mesiaca predtým ako boli odstúpené zmenky poškodenej strane, Ing. D. a Ing. F.

odstúpili od zmluvy o prevode obchodného podielu. Ide práve o podvodné konanie bývalých spoločníkov
Ing. D. a Ing. F.. Pokiaľ sa týka samotného skutku, bolo to asi vo februári 2009, keď sa zoznámila
cez spoločného kamaráta s Ing. U. F., tento spomenul, že jeho otec bol do januára 2009 konateľom
spoločnosti A., s.r.o, že táto firma stojí za projektom výstavby v Bojniciach. Pre určité nezrovnalosti v
spoločnosti už nebol konateľom, len spoločníkom firmy. Potreboval získať investora do tohto projektu.

Požiadala ho o bližšie informácie, najmä ekonomiku firmy. Zaujímal ho najmä podnikateľský plán.
Dozvedel sa, že je tam zazmluvnených 47 budúcich vlastníkov, že by malo zmysel podieľať sa na
tomto projekte. Na základe týchto informácií podpísal s Ing. F. zmluvu o mlčanlivosti, bolo to začiatkom
marca 2009. V zmluve je uvedené, že tento ponúka svoje obchodné podiely v spoločnostiach Y. a
A., s.r.o. tretím osobám. V tejto zmluve je spoločnosť F. zastúpená jeho osobou, táto spoločnosť

je uvedená ako záujemca o kúpu obchodných podielov. V technickej dokumentácii spoločnosti Y. sa
nachádzali informácie, ktoré boli pre neho zaujímavé. Súčasťou dokumentácie bol aj odhadovaný výnos
z tejto akcie. V prílohe č. 2 zmluvy je rozobratá spoločnosť A. s.r.o.. Mal vedomosť, že od banky je
na projekt zobratý úver, chcel sa preto porozprávať o tomto s bankou. Na základe toho
koncom marca 2009 s Ing. F. vycestovali do Trenčína, informoval sa akým spôsobom je banka schopná

poskytnutí určité ďalšie plnenia. Mal pocit, že rokoval s Ing. Q. V tej dobe bola splatnosť úveru vmarci 2009, podotýka, že sa rozprávajú o marci 2009. V tom období mal záujem odkúpiť pohľadávku
banky voči uvedeným spoločnostiam. Keďže v nasledujúcom období nedošlo o upravenie vzťahov
medzi spoločníkmi uvedených spoločností na valnom zhromaždení, bol ponúknutý jeho spoločnosti

F. kapitálový vstup do spoločností A. s.r.o a Y... Na základe toho sa rozhodol určitým spôsobom do
toho finančne vstúpiť. Malo to byť tak, že jeho podiel 44 percentný Spoločnosti A. s.r.o. nadobudne
spoločnosť F. V spoločnosti Y., s.r.o. to bol 50 percentný podiel. Zmluvy pripravoval spoločne s Ing.
F. Niekoľko dní pred konaním valného zhromaždenia mu ponúkol Ing. F. stretnutie s Ing. D.. Ing. D.
ponúkol svoj obchodný podiel spoločnosti F. Po tomto stretnutí títo dvaja zmenili svoj názor v tom

smere, že obchodný podiel bude prevedený na neho ako fyzickú osobu. Taktiež došlo ku zmene
ceny za prevod obchodných podielov. Dohodli sa tiež akým spôsobom bude zabezpečené ručenie
na týchto zmenkách. Taktiež dohodli termíny splátok. Na základe tohto pripravil notárskej zápisnice,
zmluvy, tieto priniesol dňa 17.4. 2009 do spoločnosti A., s.r.o.. Vtedy sa konalo valné zhromaždenie
spoločnosti, prítomný bol aj tretí spoločník Mgr. L.. Prítomný bol aj právny zástupca JUDr. P.. Valné
zhromaždenie bolo veľmi krátke, ponechal im kontakt pre prípad, ak by ich ponuka zaujala. Ponuku mali

kdispozíciivšetcitrajaspoločníci.Počastohtovalnéhozhromaždeniasatiežkonalovalnézhromaždenie
spoločnosti Y. s.r.o., ponúkol Ing. F. a Ing. D. návrh zmluvy na prevod obchodných podielov v tejto
spoločnosti. Odišiel potom do kancelárie, po nejakej dobe bol kontaktovaný s tým, že v prípade
prevodu obchodných podielov Ing. D. sa zmluva ešte mala doplniť o niektoré skutočnosti. Po určitej
dobe sa ešte raz stretli a odsúhlasili si zmluvy, dohodli sa, že budú podpísané zabezpečovacie zmenky,

bolo dohodnuté, že spoločnosti A. a Y. budú uvedené na zmenkách ako ručitelia. Chce zdôrazniť, že
mal záujem aby nadobúdateľom obchodných podielov nebola fyzická osoba, ale právnická osoba so
sídlom v Čechách. V prípade obchodného podielu spoločnosti Y. ide o sumu 100 000,- slovenských
korún. V prípade tohto obchodného podielu bola vystavená jedna zmenka. V prípade obchodného
podielu spoločnosti Y. bola vystavená notárska zápisnica, ako exekučný titul, on ako fyzická osoba

súhlasil s okamžitou vykonateľnosťou exekučného titulu vo výške 3320 euro. Pokiaľ sa týka prevodu
obchodného podielu spoločnosti A. bolo to trochu zložitejšie, boli tu traja spoločníci, došlo k dohode
len s dvomi spoločníkmi, Ing. D. a Ing. F.. Ing. F. podpísal dohodu o prevode obchodného podielu dňa
17. 04. 2009, išlo o prevod 44 % obchodného podielu za sumu 660 000 euro. Zmluvy o prevode
obchodného podielu spoločnosti A. v prípade Ing. D. a Ing. F. nie sú totožné, Ing. D. žiadal do zmluvy

uviesť určité skutočnosti. Notárska zápisnica o prevode obchodného podielu v prípade Ing. D. bola
podpísaná 21.04.2009. Vystavením zmenky a zabezpečením pohľadávky formou notárskej zápisnice
podľa jeho názoru došlo k okamžitému splateniu pohľadávky za prevod obchodného podielu. Toto je
uvedené v zmluve, je to súlade s Obchodným zákonníkom. Vystavením zmenky ku zmluve, došlo ku
splneniu zmluvy, k prevodu vlastníctva. V zmluvách, v zmenkách boli stanovené určité termíny splátok

za prevod obchodných podielov. Toto malo byť splatené v troch rôznych termínoch. V súvislosti so
splatením finančnej čiastky za prevod obchodného podielu spoločnosti Y. sa s bývalými spoločníkmi
stretol niekedy 12.5.2009. Sumu zaplatil v hotovosti Ing. D. a Ing. F. Bolo to v hoteli Preuge a bolo to
okolo 6 500 euro. Požadoval aby mu vrátili zmenku a notársku zápisnicu, urobil tak neskôr len Ing. F.
V spoločnosti A. bolo dohodnuté pri prevode obchodných podielov, že splátky budú určitých časových

harmonogramoch. Po vstupe jeho osoby do spoločnosti tepelná energia čo bolo 21. 04. 2009 dostal sa
k materiálom ktoré preukazovali ekonomický stav spoločnosti na prelome rokov 2008 - 2009. V čase
ponuky na odkúpenie uvedených spoločností Y. a A. mal k dispozícii len účtovné uzávierky koncom
roku 2007. Po reálnom vstupe do uvedených spoločností zistil z materiálov skutočný stav spoločností
tento sa líšil od údajov uvedených v indikatívnej ponuke na odkúpenie spoločnosti. Zistil, že spoločníci

prevádzali medzi sebou hlavne pozemky. Zistil to štúdiom zmlúv spoločností. Tieto boli prevádzané
medzi oboma spoločnosťami. Zistil, že pozemok prevedený zo spoločnosti Y. na spoločnosť A. bol
zmluvou z 19. 05. 2008 prevedený na Ing. D. a Ing. F. ako fyzické osoby. Hodnota pozemku bola
vyše 36.000.000 korún. Prevod pozemkov bol poznačený v účtovníctve spoločnosti Y. v máji 2008.
Prevod pozemkov bol zavkladovaný na katastri v júni 2008. Rozdiel medzi skutočnosťami uvedenými

indikatívnej ponuke na odkúpenie spoločnosti a realitou, ktorú zistil po nástupe do spoločností bolo
dôvodom iniciovania stretnutia s bývalými spoločníkmi. Žiadal vysvetliť tieto skutočnosti. Približne v
marci 2009 žiadala Dexia banka obe spoločnosti aby splatili pohľadávku, ktorú mali voči banke. Mal
vedomosť o tejto pohľadávke, nemal však vedomosť akým spôsobom bývalí spoločníci reagovali.
Po príchode do spoločnosti zistil že výstavba vo viacerých prípadoch pokračovala bez potrebných

stavebných povolení. Tieto skutočnosti neboli uvedené indikatívnej ponuke na odkúpenie spoločností.
Banka vyzvala v marci 2009 k plneniu úveru vo výške vyše 961 000 euro. Bývalí spoločníci
žiadali o preklenovací úver banku. Podotýka, že obe spoločnosti medzi sebou uzatvárali zmluvy za
účelom dostavby objektu. Ide napríklad o výstavbu inžinierskych sietí. Zistil tiež po vstupedo spoločnosti, že na účtoch spoločností sa nenachádzali žiadne finančné prostriedky. Taktiež zistil,
že spoločnosť A. od februára 2009 nesplácala platby sociálnej poisťovni. Za obdobie od novembra
2008 dlhovala spoločnosť v súvislosti s povinnými platbami sumu 125 000 euro. Na otázku predsedu

senátu prečo si nedal spraviť pred vstupom do spoločností nezávislý audit v akom stave spoločnosti
sú uviedol, že dôveroval ponuke od bývalého spoločníka. Na základe v týchto skutočností zistil, že
obe spoločnosti sú v predĺžení. Túto skutočnosť oznámil bývalým spoločníkom, bývalým konateľom.
Taktiež zistil že obaja bývalí spoločníci, Ing. D., Ing. F. si pripravili notárske zápisnice s exekučným
titulom pre každého v sume takmer 34 000 000 korún. Toto bolo pred jeho vstupom do spoločností. O

týchto skutočnostiach pred vstupom do spoločností sa nemal ako dozvedieť. Na otázku predseda senátu
prečo skutočnosti o exekučných tituloch bývalých spoločníkov neuvádzal vo výpovedi v
prípravnom konaní uviedol, že predpokladá, že k tomuto sa vyjadroval pri konfrontácii. Pri konfrontácii s
Ing. D. určite. V prípade spoločnosti Y., po jeho vstupe do spoločnosti zistil, že na účtoch neboli finančné
prostriedky, zistil tiež na účtoch spoločnosti mala byť zaúčtovaná odmena konateľa vo výške 29 000
000 korún. Bolo to k dátumu 31.12.2008. Už v priebehu mája 2009 mal stretnutie s budúcimi vlastníkmi

bytov. Klientami spoločnosti bolo 48 osôb. Dňa 12.05. 2009 sa rozhodol uzavrieť dohodu o pristúpení k
záväzku spoločnosti Y.. Na základe toho došlo k započítaniu pohľadávok jednak ku spoločnosti Y., ale aj
spoločnosti A.. Uvedené započítania pohľadávok zaslal Ing. D., ale aj Ing. F.. Ing. D. zásielku neprevzal,
Ing. F. zásielku odmietol prevziať. Na základe toho považoval záväzok za riadne splatený. Toto bolo v
mesiaci máj 2009. V dňoch 11. - 12. mája 2009 a 02. - 03. júna 2009 sa stretol s klientami spoločností,

oznámil tým, že sa bude prehodnocovať projekt. V tej dobe mal právo požadovať od klientov spoločnosti
plnenie v určitej výške. V termíne po 09. 06. 2009 sa niektorí klienti rozhodli podať na spoločnosť na
súd návrh na predbežné opatrenie. V tej dobe už Dexia banka začala výkon záložného práva. Túto
skutočnosť oznámila na katastri, že začína dochádzať k výkonu záložného práva. V tom období daňový
úradvPrievidzinazákladevýsledkukontrolyzriadilozáložnéprávonanehnuteľnosti.Totobolaprekážka

v tom, aby sa mohlo pokračovať vo výstavbe. V termíne 08. 06. 2009 obdržal žiadosť zástupcu vlastníkov
JUDr. Q. o podanie určitých informácií. Tieto informácie im poskytol. Následne po informácií zverejnenej
Dexia bankou vo vestníku došlo k dobrovoľnej dražbe, respektíve bol stanovený termín na 06.10.2009.
Išlo o majetok spoločnosti A. a taktiež Y.. Vzhľadom na situáciu keď si uplatňovala banka záložné
právo, dochádzalo tiež zo strany vlastníkov bytov k predbežným opatreniam, bol nútený odstúpiť od

niektorých zmlúv s klientami. Vzhľadom na situáciu požiadal dňa 21.09. 2009 Okresný súd v Trenčíne o
povolenie reštrukturalizácie na spoločnosť Y. a na spoločnosť A.. Súd začal reštrukturalizačné konanie,
zistil však, že neboli splnené podmienky, nebola daná príslušnosť správcu konkurznej podstaty. Situáciu
riešil tak, že pripravil podklady na prenesenie spoločností do Bratislavy. Obe spoločnosti boli neskôr
prenesené do Bratislavy. Tam bol taktiež podaný návrh na reštrukturalizačné konanie. Návrh bol podaný

11.12.2009.Súdneskôr rozhodolozačatíreštrukturalizačnéhokonania.Dôležitouskutočnosťouboloto,
že 22.10.2009 dostal oznámenie o postúpení pohľadávky, bolo oznámené, že k tomuto dňu Ing. D. a Ing.
F. prevádzajú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky svoje pohľadávky predpokladá, že sa jednalo
o zmenky, ktoré vystavil. Vycestoval do Trenčína, zo spisu zistil skutočnosti, ktoré mu vyrazili dych.
Zistil, že spoločnosť Y. dňa 07. 09. 2009 zastúpená Ing. F. odstúpila od zmluvy o prevode obchodných

podielov, dňa 16.09.2009 Ing. D. a Ing. F. vytlačili pozvánky na mimoriadne valné zhromaždenie,
ktoré aj uskutočnili. Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Y. bola urobená v
advokátskej kancelárii JUDr. P.. Dátum bol 02.10.2009. Návrh do obchodného registra bol adresovaný
16.10. 2009. Poukazuje na to, že odstúpením od zmluvy stratili vystavené zmenky akúkoľvek platnosť,
podvodnýmspôsobomurobilizápisdoobchodnéhoregistra.Rovnakýpokusbolurobenýajvspoločnosti

A.. Poukazuje na to, že ak odstúpili od zmluvy dňa 07. 09. 2009 ako bolo možné pohľadávku po tomto
termíne postúpiť občianskemu združeniu Naše bývanie. Podľa jeho názoru občianske združenie Naše
bývanie získalo pohľadávku v nulovej hodnote. Dňa 22. 10. 2009 bola postúpená tomuto občianskemu
združeniu pohľadávka. Už dňa 23.10.2009 bol podaný na Okresný súd v Prievidzi návrh na exekúciu.
O týchto skutočnostiach sa dozvedel s časovým odstupom. Tieto skutočnosti uvádza preto, že chce

poukázať na to aké kroky urobili údajne podvedení vlastníci bytov. Po presťahovaní spoločností 11.
12. 2009 do Bratislavy boli podané návrhy na reštrukturalizáciu oboch spoločností. Reštrukturalizácia
bola ukončená zastavením, na majetok oboch spoločností bol vyhlásený konkurz. Na margo toho, že
údajne nespolupracoval s políciou, nepredkladal určité doklady, poukazuje na to, že zo spisu vyplýva,
zo zápisnice o vydaní veci, že vydal doklady spoločnosti Y.. Tieto vydal v mesiaci december 2010, v

marci 2011 prevzal účtovné doklady spoločnosti Y. za rok 2008. Chce sa vyjadriť ku skutočnosti že
občianske združenie Naše bývanie vystupuje v pozícii poškodeného. Toto združenie predložilo stanovy
na posúdenie na ministerstvo vnútra 21. 09. 2009. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa jeho názoru voči
tomuto združeniu nemá žiadne záväzky. Neexistovalo v čase, keď nadobudol obchodné podiely. Naotázku prokurátora, či má vedomosť o termíne škody v občianskom a obchodnom práve a v trestnom
práve uviedol, že má vedomosť v tom smere ak je to napísané v zákone. Podľa jeho názoru v trestnom
konaní môže byť spôsobená škoda len tomu subjektu, ktorý v čase spôsobenia škody existoval. Je

pravdou, že poškodeným fyzickým osobám vznikla škoda ale v roku 2008 a v roku 2009. Podľa jeho
názoru jeho zavinenie treba spájať s dátumom 17.04.2009. Na otázku prokurátora aby sa vyjadril ku
svojim majetkovým pomerom predtým ako začal rokovať o kúpe spoločností s Ing. F. uviedol, že v tej
dobe pracoval v Českej republike v spoločnosti F. spoločnosť sa zaoberala prenájmom a predajom
serverov. V čase, keď kupoval spoločnosti fungoval ako spoločník spoločnosti F.. Na kúpu spoločností,

či už ako súkromná osoba alebo spoločník spoločnosti F. mal k dispozícii finančné prostriedky vo výške
asi 15 000 000 českých korún. Na ďalšiu otázku, prečo vstupoval do tohto projektu, čo ho zaujalo
v projekte uviedol, že investičná ponuka od Ing. F. vyzerala zaujímavo, z množstva 51 bytov bolo
zazmluvnených 48. Bolo to v období začiatku stavebnej krízy. Taktiež ho zaujalo umiestnenie projektu.
Na otázku prokurátora uviedol, že v čase rokovaní už boli vložené budúcimi vlastníkmi bytov finančné
prostriedky vo výške 30 000 000 korún. Tieto skutočnosti boli uvedené v indikatívnej ponuke na predaj

spoločností. Na ďalšiu otázku uviedol, že Dexia banka poskytla v roku 2007 spoločnosti A. úver 30
000 000 korún na nákup pozemkov a inžinierskych sietí. Úver bol splatný 06.08.2009. Je pravdou, že
s Dexia bankou rokoval, predmetom rokovania bol nákup pohľadávky banky. Súhlasila s tým. V tej
dobe mala banka problém s tým, že spoločnosti A. a Y. nesplácali pohľadávky. Tieto skutočnosti im
boli známe už koncom roku 2008. Banka mala samozrejme záložné právo na nehnuteľnosti. Výsledok

rokovania s bankou bol taký, že táto bola ochotná poskytnúť celú pohľadávku na predaj. Pohľadávka
bola zabezpečená z 95 % nehnuteľným majetkom. Bol to prevádzkový areál spoločnosti A., ďalšia
časť boli pozemky v Bojniciach - Medzijarky. Boli to pozemky určené na výstavbu rodinných domov.
Na objeme 50 000 metrov štvorcových mala vzniknúť obytná zóna. Tieto nehnuteľností boli nakúpené
niekedy v roku 2006, 2007, vtedy ešte neexistovala spoločnosť Y.. Skutočnosť, že ako developer bola

určená táto spoločnosť v roku 2008, hodnotí ako podvodné konanie. Mala základné imanie 200 000
slovenských korún, nemala finančné prostriedky. Malo len pozemky, ktoré získala prevodom, za tieto
nezaplatila. Na otázku prokurátora uviedol, že nevie celkom presne odpor povedať na otázku, či finančné
prostriedky, zálohy, ktoré zložili budúci vlastníci bytov mali byť použité na kúpu bytov na Medzijarkoch.
Má vedomosť, že finančné prostriedky boli zaslané na účet spoločnosti A.. Tieto peniaze mali byť určené

na výstavbu bytov, materiál, mzdy. Po vstupe do spoločnosti zistil, že výstavbu bytov zabezpečujú
zamestnanci A., ktorí ani neboli stavebníkmi. Pracovali tam zamestnanci , ktorí mali odbornosť v inej
oblasti. Na otázku prokurátora aby sa vyjadril koľko finančných prostriedkov vložil do projektu uviedol, že
mal úmysel investovať 1,5 milióna euro. Na otázku koľko reálne vlastných prostriedkov do projektu vložil
uviedol, že sa takto nemôžu rozprávať. Na otázku predsedu senátu, za čo chcel stavať tie byty uviedol,

že bez pristúpenia investora nebolo možné vo výstavbe ďalej pokračovať. Do spoločností vstupoval v
situácii, že úver od banky už bol splatný. Mal pripraveného ďalšieho investora z oblasti Prievidze. Dal
pokyn na predaj prevádzkového areálu spoločnosti A.. Mal záujem vo výstavbe pokračovať, doriešiť celý
projekt, za pomoci vyfinancovaného úveru z banky. Mal vedomosť o existencii úveru od banky v čase,
keď vstupoval do týchto spoločností, vtedy však nemal vedomosť o rôznych ďalších problémoch

spoločností. V čase vstupu do spoločností mal informácie z indikatívnej ponuky, tieto však sa týkali
roku 2007, ako hospodárili spoločnosti v roku 2008 informácie nemal. Krátko po vstupe do spoločností
začal komunikovať s príjemcami týchto spoločností. Bolo to niekedy v máji 2009. Na otázku predsedu
senátu, že už v marci 2009 rokoval s bankou Dexia, či tam neboli žiadne problémy uviedol, že to je
pravda deklaroval, že sa bude pokračovať v splácaní úveru, alebo sa bude pokračovať iným spôsobom.

Na otázku, či pri rokovaní s bankou nemal pocit, že spoločnosti majú problémy uviedol, že mal pocit,
že je tam bezvládie. Mal možnosť, zákonnú, v lehote 15 dní odstúpiť od zmluvy. Neurobil to, pretože
mali možnosť Ing. D. a Ing. F. prehodnotiť zmluvy. Keby mal k dispozícii informácie, ktoré mal neskôr,
nebol by išiel do tohto projektu. Prostriedky, ktoré mal k dispozícii zo zahraničia, zo spoločnosti
F., mali byť použité na vyplatenie obchodných podielov, splátok úverov a pokračovanie vo výstavbe. No

otázku prokurátora uviedol, že v polovici mája 2009 už mal prehľad o dlhoch a exekúciách spoločností.
Mal snahu dohodnúť sa na riešení týchto pohľadávok. Je pravdou, že bol oslovený Ing. D., bolo to v
novembri 2009. Dohodli si stretnutie, pri stretnutí prejavil záujem o spätné nadobudnutie obchodných
podielov spoločností. V tej dobe už mal vedomosť o krokoch, ktoré podnikli, odstúpili od zmluvy,
pohľadávku previedli, tak ponuku odmietol. Dňa 21.09. 2009 dal návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Ekonomický stav spoločností je podrobne vyhodnotený v uvedenom návrhu. Keby boli spoločnosti v
dobrom stave, nebol by podával návrh na reštrukturalizáciu. Aj napriek tomu nebolo reálne spätné
nadobudnutie obchodných podielov pre Ing. D. Jedinou možnosťou postaviť spoločnosť na nohy, bolo
povolenie reštrukturalizácie. Na otázku uviedol že reštrukturalizačné konanie bolo súdom zastavené.Bol vyhlásený konkurz na obidve spoločnosti. Poškodení vlastníci boli účastníkmi reštrukturalizačného
konania. V súvislosti s tým poukazuje na to, že z iniciatívy Dexia banky v auguste 2009 boli vyhlásené
na majetok spoločností dražby. Podľa jeho názoru jedinou možnosťou aby vlastníci bytov neprišli o

svoje peniaze bolo pokúsiť sa o reštrukturalizáciu. Taktiež uvažoval s fúziou oboch spoločností do jednej
spoločnosti, toto prezentoval vlastníkom bytov v mesiacoch máj a jún 2009 pri stretnutiach. V tejto
akciovej spoločnosti im ponúkol podiel do výšky splatených záloh. Taktiež chcel predať prevádzkový
areál spoločnosti, toto bolo prezentované aj v médiách. Prostriedky získané z predaja chcel použiť
na výstavbu prístupových ciest do stavaného areálu a inžinierskych sietí. Na otázku predseda senátu

uviedol, že pri rokovaniach v máji a júni 2009 žiadal budúcich vlastníkov bytov aby súhlasili s predĺžením
lehoty výstavby, ktorá mala byť ukončená v auguste 2009. Je pravdou, že neskôr požadoval od týchto
vyplatenie ďalších záloh na výstavbu. Na otázku predsedu senátu, či po jeho vstupe do spoločností
pokračovala výstavba bytov uviedol, že nie pripravovali sa nové stavebné povolenia. Na ponuku, ktorú
predložil budúcim vlastníkom bytov v mesiacoch máj, jún 2009 títo reagovali rozpačito. Situácia skončila
tak, že banka začala realizovať svoje záložné právo, situácia smerovala ku reštrukturalizácii. Na otázku

prokurátora aký mal postoji k ponuke Ing. D. z novembra 2009, ktorý požadoval spätné odkúpenie
svojich podielov uviedol, že vtedy už bol podaný návrh na reštrukturalizáciu, akákoľvek zmena vlastníka
nemala vplyv na proces reštrukturalizácie. Reštrukturalizačným konaním mohlo dôjsť k obnove oboch
spoločností. V tomto procese bol návrh na splynutie oboch spoločností do jednej spoločnosti. O procese
reštrukturalizácie sa s budúcimi vlastníkmi bytov nerozprával, táto prišla do úvahy v auguste 2009,

posledné stretnutie s budúcimi vlastníkmi bytov mal niekedy v júli 2009. Na otázku predseda
senátu uviedol, že s Ing. D. a Ing. F. rokoval 12.05.2009 aj v situácii, že títo dvaja majú záväzky voči A.
a Y. vo výške 36 000 000 slovenských korún. Týchto vyzval na splnenie tohto záväzku. Je pravdou, že
dvojstranná zmluva o započítaní pohľadávok by bola lepšia. Pri rokovaní 12.05.2009 bol informovaný,
že pozemky, ktoré mal previesť Ing. D. na Y. sa tento rozhodol si ich ponechať. Malo sa jednať o ďalšie

zabezpečenie záväzku voči A.. Z tohto dôvodu sa rozhodol postupovať jednostranným započítaním
pohľadávky. Toto rokovanie je spomenuté v konfrontácii s Ing. F.. Je pravdou, že v mesiaci jún 2009
tieto pozemky boli darované. Boli darované spoločnosti Y.. Na otázku prokurátora aká bola výška aktív
oboch spoločností v čase jeho vstupu do týchto spoločností uviedol, že spoločnosť A. bola v predĺžení,
záväzky predstavovali viac ako 60 000 000 slovenských korún, aktíva boli vo výške približne 200

000 euro, teda asi 6 000 000 slovenských korún, ostatný majetok A. bol zabezpečený
zabezpečovacím právom banky Dexia. Aktívom spoločnosti A. boli len nezaplatené faktúry spoločnosti
Y.. Aktíva predstavovali sumu 15 000 000 slovenských korún. Spoločnosť Y. mala aktíva zhruba vo
výške 15 000 000 slovenských korún. Boli to jednoznačne zálohové platby od klientov. Je pravdou, že
v spoločnosti A. sa nachádzal nejaký hnuteľný majetok, motorového vozidla, rôzny materiál, mohlo to

byť 1 100 000 slovenských korún. Na otázku prokurátora uviedol že podľa jeho názoru nemožno
považovať za aktíva spoločnosti nehnuteľnosti zabezpečené záložným právom. Na otázku prokurátora
podľa znaleckého posudku Dexia banky nehnuteľný majetok spoločnosti A. v septembri 2009 malo
hodnotu1350000euro,vprípadenehnuteľnéhomajetkuspoločnostiY.podľatohtoznaleckéhoposudku
toboloviacako2000000euro.Nedokončenávýstavbakdátumujehovstupudospoločnosti17.04.2009

predstavovala hodnotu 17 000 000 slovenských korún. Na otázku prokurátora uviedol, že v tej dobe stav
na účtoch spoločnosti A. bol - 980 000, na účtoch spoločnosti Y. -20 euro. Finančný stav spoločností
bol taký že záväzky prevyšovali aktíva spoločností. Situáciu bolo možné riešiť vyplatením úveru v
banke. Týmto spôsobom bolo možné majetok spoločností očistiť od záložných práv. Táto možnosť bola
riešená začiatkom júna 2009. Chcel to riešiť investíciou z vlastných zdrojov a zo zdrojov podnikateľa

P., majiteľa P.. Táto možnosť krachla po tom, čo sa začali po Prievidzi šíriť reči, že obe spoločnosti
sú v krachu. Mal v úmysle predať areál spoločnosti, získané finančné prostriedky mali byť použité na
inžinierske siete. Pokiaľ sa týka budúcich vlastníkov bytov, keďže hrubé stavby boli už zapísané na
katastri nehnuteľností, v mesiaci júl 2009 urobil výzvu pre budúcich vlastníkov bytov na ďalšie plnenie z
ich strany. V prípade zaplatenia finančných prostriedkov budúcimi vlastníkmi bytov, banka súhlasila so

zrušením záložného práva. V tomto konkrétnom prípade za banku rokoval Ing. Q.. Zástupca budúcich
vlastníkov bytov JUDr. Q. taktiež rokoval viackrát so zástupcami banky o situácii. Bol záujem situáciu
riešiť aby situácia nepostihla budúcich vlastníkov bytov v prípade, že majetok pôjde do dražby. Riešenia
situácie takýmto spôsobom stroskotalo, pretože budúci vlastníci bytov odmietli ďalšie financovanie
stavby pokiaľ nebude projekt ukončený. V tom momente banka využila inštitút dobrovoľnej dražby. Je

pravdou, že budúci vlastníci bytov neuzatvárali dohodu s ním, bolo to v roku 2008 s Ing. D. a Ing. F.. Na
otázku prokurátora, prečo vzhľadom na situáciu, ktorá bola nezainvestoval vlastné finančné prostriedky,
budúci vlastníci bytov by videli, že projekt pokračuje, že má dobrý úmysel projekt realizovať; uviedol že
jedinou možnosťou riešenia situácie bol vstup do reštrukturalizácie. Po uskutočnení reštrukturalizácieby spoločnosť F. bola vstúpila finančne do projektu. Nemohol v tejto situácii platiť všetky záväzky, keď
banka Dexia a daňový úrad vstúpili do celej veci tak ako vstúpili. Na otázku predsedu senátu, či nemohol
ešte predtým niekedy v mesiaci máji, jún 2009 investovať vlastné peniaze uviedol, že vtedy už boli

predbežného opatrenia a mínusové stavy na účte. Na otázku predsedu senátu uviedol že sám nemal k
dispozícii celú potrebnú čiastku na zaplatenie úveru banky. Na otázku prokurátora uviedol, že vedomosť
o splatnosti úveru v banke mal v mesiaci marec 2009. Na ďalšiu otázku uviedol, že hnuteľný
majetok spoločností ktorý bol v leasingu bol vrátený pôvodným majiteľom. Odpredajom prebytočného
majetku spoločnosti získala spoločnosť A. sumu 15 000 až 20 000 euro. Tieto finančné prostriedky

boli použité na prevádzkové náklady spoločnosti. Na ďalšiu otázku uviedol, že účtovnými dokladmi
je schopný preukázať, že do uvedených spoločností investoval 100 000 euro. Finančné prostriedky
slúžilinanakúpenienehnuteľností,prípravunehnuteľností.Naotázkuprokurátoraakýmspôsobomchcel
zabezpečovať výstavbu bytov keďže v uvedenom období, ako uviedol, stavebný materiál, stavebné
stroje vracal pôvodným majiteľom uviedol, že mal k dispozícii vlastné finančné zdroje, taktiež cudzie
zdroje. Týkalo sa to prípadu, že sa dohodne s budúcimi vlastníkmi bytov. Na otázku prokurátora uviedol,

že má vedomosť že 40 zamestnancov A. sa podieľalo na výstavbe tých bytov predtým ako nastúpil
do spoločností. Je pravdou, že k 31.05.2009 pristúpil k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov A., títo
nemali vyplatené svoje finančné nároky. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania,
kdeobžalovanýokreminéhouviedol,žesadohodolsozamestnancaminaukončenípracovnéhopomeru
k 31.05.2009, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že to tak bolo. Na

otázku prokurátora uviedol, že po prepustení zamestnancov mal v úmysle realizovať výstavbu objektu
prostredníctvom firiem z regiónu Prievidza. Vo firme F. pôsobil ako člen predstavenstva. Na túto firmu
boli prevedené obchodné podiely, bolo to pretože táto firma v marci poskytla finančné prostriedky jemu
ako fyzickej osobe za účelom nákupu obchodných podielov, prípadne odkúpenia pohľadávky z Dexia
banky. Jednalo sa o sumu asi 15 000 000 slovenských korún pozostávajúcu z českých korún a z eur.

Obchodné podiely spoločnosti previedol asi v novembri 2009 na firmu F., nevie uviesť, či to
bolo odplatne, prípadne bezodplatne. Vie preukázať pôvod sumy 15 000 000 slovenských korún, taktiež
vie preukázať účel použitia tejto sumy. Na otázku prokurátora uviedol, že bývali zamestnanci A. boli so
svojimi finančnými požiadavkami vyplatení počas konkurzu z garančného fondu. Počas rokovaní s Ing.
D. a Ing. F. o budúcom prevode obchodných podielov mal vedomosť že 80 % zamestnancov A. dostalo

výpoveď k 31.03.2009. Na otázky splnomocnenca poškodených, okrem iného uviedol, že trvá na tom, že
za spoločnosť Y. zaplatil 12.05.2009 za obchodné podiely Ing. D. a Ing. F. v hotovosti, za spoločnosť A.
zaplatil formou zápočtu. V prípade spoločnosti A. boli vystavené zmenky opatrené notárskou zápisnicou.
V tejto súvislosti poukazuje na to, že dňa 07.09.2009 prišlo k odstúpeniu Ing. D. a Ing. F. od zmluvy, čo
považuje v tejto súvislosti za dôležité. Podľa jeho názoru uvedené zmenky od dátumu 07.09.2009

nie sú platné. Je pravdou, že v zmluve o mlčanlivosti, ktorú uzavrel s Ing. F. sa uvádza spoločnosť F.
ako budúci nadobúdateľ obchodných podielov oboch spoločností. Základné imanie spoločnosti F. podľa
výpisu z obchodného registra Českej republiky tvorilo 120 000 euro. Tvrdí, že v čase, keď kúpil obe
spoločnosti, obchodné podiely spoločnosti, mal dosť finančných prostriedkov na úhradu obchodných
podielov. Na otázku, kto dal vypracovať znalecký posudok na hodnotu spoločnosti Y. v sume 2 200 000

eurouviedol,žeDexiabanka.Naotázkuprokurátoravakejvýškesivrámcireštrukturalizačnéhokonania
uplatnil obžalovaný svoje pohľadávky uviedol, že je to súčasťou správcovského spisu. Je možné, že
sa jedná o sumu 2 328 553 euro. Ide o pohľadávku v súvislosti s A.. Na otázku z akého titulu si v tej
dobespoločnosťBojnice-Medzijarky,ktorejkonateľomvtedybol, uplatnilavreštrukturalizačnomkonaní
pohľadávku 83 300 euro, uviedol, že toto je súčasťou správcovského spisu. Podľa jeho názoru toto nie

je predmetom konania. Na otázku predsedu senátu, prečo potom v návrhu na doplnenie dokazovania
pod bodom 2 písm. d) navrhol oboznámiť reštrukturalizačný spis uviedol, že v reštruk-turalizačnom
posudku sú popísané tieto skutočnosti. V čase reštrukturalizácie bol štatutárnym zástupcom spoločnosti
F.. Je pravdou, že v tomto konaní si spoločnosť F. uplatňovala pohľadávku 1 350 000 euro. Je možné,
že v reštrukturalizačnom konaní výška pohľadávky Dexia banky bola 1 073 000 euro. Zmluva o

mlčanlivosti uzavretá s Ing. F. je súčasťou spisu, druhou stranou bola spoločnosť F. ako záujemca o
kúpu obchodných podielov. Na žiadosť Ing. D. nakoniec kupujúci bol on ako fyzická osoba. V čase po
vstupe do uvedených spoločností realizoval obchodné vzťahy s U. F. J., išlo o predaj nehnuteľného
majetku, bolo to v decembri 2009. Na otázku prokurátora uviedol, že je pravdou, že sídlo spoločností
A. a Y. bolo prevedené do Bratislavy na ulicu B.. Pripúšťa, že tam mohli sídliť viaceré spoločnosti.

Na otázku prokurátora uviedol, že skutočnosť, že organizácia poškodených mala požadovať od neho
vrátenie obchodných podielov spoločností A. a Y. sa dozvedel vo väzbe. Podľa jeho názoru poškodení
boli podvedení predchádzajúcimi konateľmi spoločnosti A. a Y.. Na otázku splnomocnenca poškodených
z čoho vyplývala jeho pohľadávka vo výške 2 328 533 euro, uplatnená jeho osobou v konkurznom konanívoči A. uviedol, že na základe zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti A. zo 17.04. 2009, kde
bol nadobúdateľom obchodných podielov on ako fyzická osoba. Je pravdou, že táto pohľadávka bola
popretá zástupcom občianskeho združenia. Správca konkurznej podstaty túto pohľadávku na základe

tohto podnetu anuloval. Akejkoľvek svoje požiadavky po prepustení z väzby 08.03.2011 z konkurzného
konania stiahol. Stiahol akejkoľvek svoje žaloby voči A.

Svedok Mgr. L., okrem iného uviedol, že investičný zámer začali Ing. D. a Ing. F. v roku 2003,
2004. Vtedy bol zobratý úver na odkúpenie pozemkov. Finančné prostriedky poskytla aj spoločnosť A.

Uvedený úver bol poskytnutý na odkúpenie pozemkov v Bojniciach - Medzijarky, bol v hodnote asi 30
000 000 slovenských korún. V skutočnosti bolo vyčerpané 29 600 000 slovenských korún. Tento úver bol
poskytnutý v roku 2006 na 1 rok. Bola dohoda, že tento úver bude pravidelne prolongovaný. Banková
garancia bola vo výške 176 000 000 korún. V priebehu rokov 2007, 2008 prebiehalo projektovanie tejto
zóny bývania. Taktiež prebiehalo stavebné konanie. Výstavba začala v priebehu roku 2008. Už
približne v marci 2008 začala Dexia banka špekulovať s predlžením úveru. Je pravdou, že spoločne

s Ing. F. začali rokovanie s Istrobankou v Leviciach, táto im chcela poskytnúť úver na celý projekt.
Keď bol odsúhlasený projekt s Istrobankou, Ing. F. bol informovať Ing. Q. z Dexia banky, tento potom
pravdepodobne informoval vedenie v Trenčíne. V tejto situácii Dexia banka rozhodla, že im predĺži
úver. Boli im prisľúbené lepšie podmienky. Toto uvádza sprostredkované informácie od Ing. D. a
Ing. F. Títo boli konateľmi spoločnosti, ako takí neboli ani informovaní, že idú zakladať Y. Osobne bol

spoločníkom v A. mal tam 11,97 percentný podiel. Z dôvodu úverovú založili celý areál A., hodnota podľa
znaleckého posudku Ing. R. z roku 2008 bola približne 37 000 000 slovenských korún. Účtovná hodnota
bola približne 52 000 000 slovenských korún. Postupne ako boli vykupované pozemky v Bojniciach
potrebné na výstavbu, tieto sa zakladali v prospech Dexia banky. Všetky prostriedky a tiež pracovníci
pracovalivprospechtohtoprojektu.Bankamalazaloženýmajetokvhodnoteasi71000000slovenských

korún. Etapa C projektu predstavovala 52 rozostavaných bytových jednotiek. Budúci vlastníci bytov
tiež prispievali finančne na projekt podľa dohodnutých pravidiel. Na ukončenie etapy C bolo potrebné
6,8 až 7 milionov slovenských korún. Po ukončení tejto etapy by boli vlastníci bytov zaplatili ďalších
56 miliónov slovenských korún podľa zmluvy, ktorú uzavreli. Hovorí o období január - február 2009.
Osobne bol prítomný pri navýšení úveru s Dexia bankou o 12 000 000 slovenských korún. Nasledoval

telefonát od Ing. Q. alebo riaditeľa Dexia banky v Trenčíne Ing. L., že toto nebolo odsúhlasené.
Rokovali potom s VÚB bankou, mali taktiež prisľúbený úver, predpokladá však, že vtedy zohralo úlohu
ústredie Dexia banky aby ich dostalo do tej situácie ako potom boli. Je to jeho osobný názor, je ťažké
ho dokázať. Ešte chce dodať vo februári 2009 v situácii, že mali prístup navýšenia úveru o 12 000
000 slovenských korún, bol požiadaný Ing. D. o založenie hrubých stavieb projektu. Za tejto situácie

už nemohli použiť finančné prostriedky budúcich vlastníkov bytov na výstavbu, museli ich použiť na
splácanie úveru. Takýmto spôsobom sa dostali do platobnej neschopnosti. V tej situácii skúmali možnosť
predať projekt Váhostavu. Vo februári 2009 bol odvolaný z pozície konateľa Ing. F. nastúpil namiesto
neho on. Keď zistil v takej zlej situácii sa nachádzajú, zvolal valné zhromaždenie. Tam sa udialo z
toho, že Ing. F. prehlásil, že do spoločnosti privedie investora. Potom nasledovali ďalšie udalosti. V

tejto situácii v podstate on bol odstavený. Podľa jeho názoru Dexia banka postupovala neprofesionálne,
neeticky, možno mala úmysel spoločnosť zlikvidovať. Možno chcela priviesť spoločnosť do konkurzu.
Vidí za tým snahu banky získať majetok spoločnosti, tento v tom období predstavoval sumu 110 000
000 slovenských korún. Na otázku prokurátora aby sa vyjadril k účasti obžalovaného v tomto celom
prípade uviedol, že s týmto sa stretol asi 2 krát. V druhom prípade obžalovaný prišiel s tým, že odkúpi

podiely Y., ale aj A., toto ho prekvapilo. Mal vedomosť, že obžalovaný jednal s Dexia bankou, jemu
bolo povedané, že by bolo najlepšie aby už nechodil do spoločnosti. Ku dňu 31.05.2009 podpísal
dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Je pravdou, že s obžalovaným rokoval o predaji obchodného
podielu v spoločnosti A.. Súhlasil s tým pre prípad, že by 50 % bolo vyplatené v hotovosti a zvyšok
do notárskej úschovy. Obžalovaný toto neakceptoval. Je možné, že to mohlo byť 7 - 8 milionov korún.

Keď sa stal konateľom spoločnosti obžalovaný, vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr.
S., obžalovaného na urovnanie celej situácie v súvislosti s jeho obchodným podielom v spoločnosti.
Podľa jeho vedomostí zásielku obžalovaný ani neprevzal. Mal právo v tejto pozícii nazerať ako podielnik
spoločnosti, do účtovných uzávierok spoločnosti, požiadal prostredníctvom právneho zástupcu o takúto
možnosť. Bolo požiadané o takéto nazretie počas reštrukturalizácie. Aj v tomto prípade zásielka

sa vrátila neprevzatá. Pokiaľ sa týka komunikácie s obžalovaným táto nebola žiadna, nebol záujem zo
strany obžalovaného. Pokiaľ sa týka osudu hnuteľného majetku spoločností, neskôr bol informovaný zo
strany Ing. D. a Ing. F., že spoločnosť už nevlastní žiaden majetok, tento bol rozpredaný. Bolo to približne
rok potom ako prestal fungovať v spoločnosti. V spoločnosti, keď tam ešte bol, mali jednu murárskupartiu, taktiež kúrenárov. Väčšina zamestnancov pracovala v tej dobe na zákazke v
Medzijarkoch. Je pravdou, že v tom období už uvažovali o prepustení nejakých zamestnancov, malo sa
jednať o zamestnancov v dôchodkovom veku. Na otázku prokurátora uviedol, že počas jednaní o vstupe

obžalovaného do spoločnosti, obžalovaný uvádzal, že pozná ekonomickú situáciu spoločnosti, tvrdil,
že bol informovaný Ing. F.. Ekonomická situácia spoločnosti sa zhoršila až niekedy vo februári, marci
2009 v súvislosti s postupom Dexia banky. Mali vypracovaný dovtedy časový harmonogram stavby.
V období február, marec 2009 už mali obžalovaný s Ing. F. za sebou rokovania s Dexia bankou, údajne
obžalovanýmalzmenku,ktorúbankaakceptovala.Naotázkuprokurátorauviedol,žeIng.F.predstavoval

obžalovaného ako budúceho investora, ktorý ukončí výstavbu bytov. Na otázku obhajcu uviedol, že
konateľom spoločnosti bol od januára 2009, ekonomické veci riešili Ing. D. a Ing. F.. Podľa informácií od
týchtodvochspoločníkovfinančnéprostriedky,ktorézískaliodbudúcichvlastníkovbytov,išlinavýstavbu
bytov. Keď bol konateľom spoločnosti A. mal vedomosť, že mali problémy pri leasingu, pri sociálnej
poisťovni. Keďže spoločnosť A. a spoločnosť Y. boli navzájom prepojené, spôsobovalo to problémy. V
tom období sa spoliehali, že určite dostanú úver, ktorý mali sľúbený od Dexia banky. Tento prísľub mali

1,5 mesiaca, potom prišla správa, že ústredie banky úver neschválilo. Napriek problémom, ktoré mali
zamestnanci mali začiatkom roka 2009 vyplatené mzdy, neboli vyplatené odvody. Na otázku obhajcu
uviedol, že nemal vedomosť o pohľadávkach spoločnosti voči spoločníkom. Na otázku predseda senátu
uviedol, že obžalovaného sa nepýtal odkiaľ má finančné prostriedky na prevod obchodných podielov, či
tieto má ako fyzická osoba, alebo ako právnická osoba. Od Ing. F. mal informáciu, že obžalovaný má

zmenku. Je pravdou, ako uviedol vo výpovedi v prípravnom konaní, že Ing. F. a obžalovaný mu na túto
otázku povedali, že čo je ho do toho. Svoj obchodný podiel nepreviedol z toho dôvodu, že spôsob platby
obžalovaného sa mu nepozdával. Po prevode spoločnosti na spoločnosť F. nebol o tomto informovaný
ako spoločník, nebol zavolaný ani na valné zhromaždenie. Zákon bol porušený v tom smere, že mal mať
predkupné právo. Podal v tomto smere žalobu, rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Na otázku predsedu

senátu uviedol, že bol s obžalovaným na jednom stretnutí s predstaviteľmi Dexia banky, podľa jeho
názoru s týmito sa obžalovaný poznal. Skutočnosť, že Dexia banka odstúpila od sľubovaného úveru
bolo vysvetlené tým spôsobom, že začína kríza, že tak rozhodli zahraniční majitelia banky. V prípade,
že by s obžalovaným po jeho vstupe do spoločnosti mal seriózne vzťahy, bol by zostal v spoločnosti.
Na otázku obžalovaného uviedol, že rokovania s Istrobankou a VUB bankou boli ešte predtým ako sa

rokovalo s Dexia bankou o prolongácii úveru. Na otázku obžalovaného uviedol, že od obžalovaného
dostal ponuku na odkúpenie svojich podielov na valnom zhromaždení v apríli 2009. Je pravdou, že
od tohto valného zhromaždenia sa stretol s Ing. D. a Ing. F., až keď bol menovaný pán A. za správcu
konkurznej podstaty. Na otázku obžalovaného uviedol, že je pravdou, že Ing. F. dal jemu taktiež Ing. D.
ponuku, že odkúpi ich obchodné podiely. Skutočnosť, že Ing. D. a Ing. F. chcú odstúpiť od zmluvy o

prevode obchodných podielov sa dozvedel, nevie povedať kedy, bolo mu povedané, že idú dať súdnu
žalobu. Na otázku obžalovaného uviedol, že nevie reagovať na otázky súvisiace s mimoriadnym valným
zhromaždením spoločnosti zo 16.09.2009, ktoré malo byť v kancelárii JUDr. P. Svedok Ing. D. okrem
iného uviedol, že bol v pozícii konateľa v oboch spoločnostiach, v spoločnosti A. a taktiež Y..
Vzhľadom na výstavbu bytových jednotiek požiadali v roku 2009 Dexia banku o predĺženie úveru, aby

mohla výstavba bytov pokračovať. K tomuto, napriek prísľubom banky koncom februára 2009, neprišlo.
Z tohto dôvodu v marci 2009 hľadali možnosti riešenia tejto situácie. Spoločníci on, Mgr. L., Ing. F.
hľadali v marci 2009 možnosti finančného riešenia situácie. Približne v polovici marca 2009 prišiel Ing.
F. s ponukou, že má investora, ktorý by pokračoval vo výstavbe bytov. Mal záujem kúpiť väčšinový
podiel v spoločnostiach od neho a Ing. F. za určitých podmienok. Obžalovaný deklaroval, že má finančné

prostriedky, toto uviedol verbálne na rokovaní, kde okrem nich troch spoločníkov bol aj JUDr. P..
Prezentoval, že má finančné prostriedky na dokončenie výstavby, na získanie podielu v spoločnostiach.
Spomínal, že má kontakty v Prahe, že podniká v obrazoch, spomínal Warhola. Dňa 17.04. 2009 boli
uzavreté 3 základné dokumenty. Prvým bola zmluva o prevode obchodných podielov, podľa tejto v oboch
spoločnostiach predal svoje obchodné podiely. Druhým bola notárska zápisnica podpísaná u notárky

JUDr. B. Tretím dokumentom boli zmenky v hodnote asi 669 000 korún. Nepredpokladal, po konzultácii
s právnymi zástupcami, problém v prípade ani, že by obžalovaný nedodržal svoje záväzky. Nakoniec
k domu neprišlo, v konečnom dôsledku prišiel o majetok. Niekedy v období august 2009 obžalovaný
povedal, že žiaľ nemá finančné prostriedky. Hľadali možnosti na vyriešenie situácie. Skúmali možnosť
navrátenia obchodných podielov, keďže obžalovaný prezentoval, že nemá finančné prostriedky. Prvé

pojednávanie na súde bolo vytýčené na november 2009, ďalšie súdne pojednávania boli zdržiavané,
záverečné pojednávanie sa uskutočnilo až v momente, keď už prebehlo konkurzné konanie. Obžalovaný
previedol firmy do Bratislavy, na tej adrese bolo sídlo viacerých firiem, bola tam aj firma budúceho
správcu konkurznej podstaty ich bývalých spoločností. Všetko smerovalo na reštrukturalizáciu, prvépojednávanie bolo 01.04.2010. Obžalovaný tam uplatnil svoje pohľadávky, boli vo výške asi 9 000 000
euro. Boli to pohľadávky na budúce práce, ktoré mali byť vykonané. Okresný súd celú reštrukturalizáciu
zrušil. V októbri 2009 previedol zmenky od obžalovaného na občianske združenie budúcich vlastníkov

bytov. Obžalovaný stále tvrdí, že niekedy v mesiaci máji 2009 ich upovedomil písomne o tom, že ich
dlh bude uhradený tým, že majú pozemky vo svojom vlastníctve. Materiály sú urobené umelo, v roku
2009 nič nedostali. Ing. F. sa dozvedel v máji 2010 u notárky o jednostrannom započítaní záväzkov
a pohľadávok. Išlo o pozemky, ktoré boli už prevedené asi rok na obžalovaného. Obžalovaný mal
prevedené na seba pozemky aj pohľadávku. Tvrdenie o zaplatení pohľadávky započítaním je mylné.

Keď to zhrnie, stal sa obeťou podvodu. Ak sa tvrdí, že obe spoločnosti nemali žiadnu hodnotu, poukazuje
na to že 15 - 20 krát vyzvali obžalovaného na vrátenie oboch spoločností. Spolu s Ing. F. vyzývali
obžalovaného od septembra 2009 aby odstúpil od kúpnopredajnej zmluvy. Na otázku prokurátora aby sa
vyjadril, akým spôsobom bol obžalovaný informovaný v čase rokovaní po prevode obchodných podielov
o ekonomickej situácii oboch spoločností uviedol, že nevie presne kedy začali prvé rokovania, či to bolo v
decembri2008alebovjanuári2009.Videldokumentvtakomtoduchu.Rokovaniasnímzačaliažniekedy

okolo 20. marca 2009. Vtedy mal pocit, že obžalovaný je pomerne podrobne informovaný o ekonomickej
situáciiobochspoločností.Predpokladá,žebolinformovanýocelejekonomike,podnikateľskomzámere.
Taktiež mal vedomosť, že Dexia banka robila problémy, niekedy okolo 24. apríla 2009 boli spolu s
Ing. F. a obžalovaným v Dexia banke. Pri tomto stretnutí zrazu banka akceptovala splátkový
kalendár, ktorý predtým jemu akceptovať nechcela. Keďže obžalovaný bol na stretnutí mal vedomosť,

aspoň predpokladá, o úvere, splatnosti úveru. Ešte chce podotknúť, že mu bolo zvláštne, keď v tom
období sa snažil obžalovaný vybaviť u dodávateľov splátkové kalendáre. Tvrdil, že má dosť finančných
prostriedkov. Na otázku prokurátora aký bol stav prefinancovania projektu bytových jednotiek v čase,
keď rokoval obžalovaný o prevode obchodných podielov spoločností uviedol, že najprv chce uviesť, že
o tejto problematike mal obžalovaný úplnú vedomosť. Presné čísla zložených záloh budúcich vlastníkov

bytov si už nepamätá, úver z banky bol v slovenských korunách. Úver bol vo výške zhruba 30 000 000
slovenských korún, rovnaké množstvo približne bolo vybraté na zálohách. Potrebovali na ďalší postup
prác zhruba 12 000 000 slovenských korún. Obžalovaný tvrdil, že s týmto nemá problém. Podľa jeho
názoru obžalovaný mal tiež vedomosť koľko majú doplatiť budúci vlastníci bytov. Systém financovania
spočíval z vlastných zdrojov, finančných prostriedkov budúcich vlastníkov bytov a úverov. Na otázku

prokurátora uviedol, že spomína si, že obžalovaný v niektorom z výsluchov uviedol, že kde je napísané
v zmluvách, že je povinný projekt dostávať, ak to tak povedal zrejme nikdy nemal záujem projekt
dokončiť. Záujem bol určite nejaký iný. Na otázku predsedu senátu aký uviedol, že 01.04.2010 bola
reštrukturalizácia,potomvHospodárskychnovinách,ajsIng.F.,kdedávalirozhovor, tonazvali,,riadená
" reštrukturalizácia. Podľa jeho názoru dokončenie výstavby mohli realizovať firmy, ktoré na to mali

vybavenie, takou bola aj A.. Niekedy v marci 2009 v tomto smere oslovili Váhostav, aj iné firmy, mali
v úmysle to predať, chceli aby to bolo dokončené. Na otázku prokurátora tým, že previedli obchodné
podiely na obžalovaného, tento sa stal majiteľom firmy, majiteľom všetkého hnuteľného aj nehnuteľného
majetku firmy. Hnuteľný majetok po vstupe obžalovaného do firmy bol rozpredaný, zamestnanci boli
poprepúšťaní.Chcepodotknúť,žepredtýmzvládliakciuvRužomberku sobjemom200000000korún,

čo bolo neporovnateľne viac ako výstavba bytových jednotiek v Bojniciach. Neboli by mali problém ako
firma toto zvládnuť. Od bývalých zamestnancov mal následne informácie, že obžalovaný rozpredával
majetok a materiál firmy. Začiatkom roku 2009 bola nosnou akciou firmy výstavba bytov v Bojniciach,
dokončievalieštenejakézákazkykúrenárske.Vprípade,žebybolizískalipotrebnéfinancievobjemeasi
12 000 000 korún, boli by pokračovali vo výstavbe, potrebovali by ešte ďalších zamestnancov navyše.

Ing. F. mal snahu realizovať stavbu vlastnými zdrojmi a možnosťami. Na otázku prokurátora uviedol,
že podľa jeho názoru svoje povinnosti z titulu uzavretej zmluvy s obžalovaným si splnili,
niekedy v máji 2009 bezodplatne previedli nehnuteľností, ktoré vlastnili, na spoločnosť obžalovaného.
Obžalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil. Keď tak neurobil s Ing. F. obžalovaného
vyzývali opakovane aby obchodné podiely vrátil, nakoniec to riešili aj právnou cestou. Nakoniec bolo

zistené, že obžalovaný nemal finančné prostriedky, čo bol základný problém. Obžalovaný mal zaplatiť
za prevedené obchodné podiely spoločnosti A. v troch splátkach 660 000 euro, za spoločnosť Y.
3320 eura. Z týchto peňazí nedostal nič. Nemá žiadne príjmové ani výdavkové doklady, ktoré by
preukazovali uhradenie týchto finančných prostriedkov. Zmenky od obžalovaného odovzdal v októbri
2009 občianskemu združeniu budúcich vlastníkov bytov. Logicky, keby bol zaplatil, zmenky by sa boli

zlikvidovali, roztrhali. Ing. F. bolo vyplatené asi 4000 euro. Na otázku prokurátora uviedol, že keď zistili od
zamestnancov ich bývalej spoločnosti čo sa deje v spoločnosti, mali snahu situáciu riešiť tým spôsobom,
že im budú vrátené obchodné podiely. Následne začali s obžalovaným komunikovať. Komunikácia bolo
asi do augusta 2009. Hľadali možnosti ďalšieho financovania výstavby, boli spolu s obžalovanýmaj v Českej republike. Súdne konania sa predlžovali, reštrukturalizácia bola našťastie zrušená, konkurz
dopadol tak ako dopadol. Na otázku prokurátora uviedol, že keď potom vzniklo občianske združenie
budúcich vlastníkov bytov rozhodol sa previesť bezodplatne zmenky v hodnote 660 000 euro na toto

občianske združenie, toto potom pokračovalo v riešení situácie. Nevie sa vyjadriť k predmetu ďalších
rokovaní občianskeho združenia s obžalovaným. Na otázku prokurátora uviedol, že ako už povedal
nehnuteľnosti boli v máji 2009 prevedené bezodplatne na obžalovaného, pokiaľ sa týka motorového
vozidla a rozostavaného domu, v zmysle uzavretej zmluvy, patrili jemu. Takto sa dohodli, bola to jeho
podmienka. Je pravdou, že s Ing. F. si vzhľadom na finančné výsledky spoločnosti vyplácali odmeny.

Hovorí o období rokov 2001 - 2009. Na otázku prokurátora uviedol, že predpokladal, že v prípade
ak bude uzavretá zmluva, bude ošetrená notárskou zápisnicou, bude mať k dispozícii zmenky nebude
problém s prípadnou vymožiteľnosťou pohľadávky. Tento jeho predpoklad sa ukázal nesprávny. Teraz
by už postupoval inak, žiadal by zloženie určitej finančnej hotovosti ako garancie. V období, keď sa
uzatvárala zmluva bol ubezpečovaný právnikmi, že tie garancie sú dostatočné. Pri prvých rokovaniach
s obža-lovaným tento ho ubezpečoval o finančnej solventnosti. Argumentoval českou spoločnosťou

F., obchodovaním s obrazmi. Pripúšťa si, že urobil jedinú chybu, že bez bankovej garancie podpísal
zmluvu o prevode obchodných podielov. Taktiež vystupoval sebavedome pri jednaniach s Dexia bankou,
títo s ním rokovali ináč ako s nimi. Spomína si, že pri jednom z prvých rokovaní na otázku Mgr. L.
koľko peňazí má na účte uviedol, že 1,5 milióna euro, že to môže doložiť. Keď to povedal už nežiadali
aby to dokladoval. Teraz už mu je jasné, že obžalovaný nemal žiadne peniaze. V prípade, že by

obžalovaný takto verbálne nedeklaroval svoju solventnosť, hľadal by iné možnosti riešenia situácie,
iného investora. Určite by nebol podpísal zmluvu o prevode obchodných podielov. Pokiaľ sa týka obrany
tvrdenia, že v čase prevodu obchodných podielov boli firmy, spoločnosti v ťažkej finančnej situácii
uvádza, že to nebola pravda, mohol vypovedať o tom Ing. C.. Bol audítorom v A.. V tejto
súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný nechcel prevedené obchodné podiely vrátiť, hoci ho s Ing.

F. na to veľa krát vyzývali. Obžalovaný sa nechcel vzdať týchto spoločností, čo vyvracia tvrdenia o
zlej finančnej situácii týchto spoločností. Na otázku obhajcu uviedol, že podľa jeho názoru finančná
situácia v spoločnostiach bola dobrá, jediný problém spočíval v tom, že potrebovali
preklenovací úver na pokračovanie vo výstavbe. Obžalovaný mohol kedykoľvek ako zistil, že finančná
situácia spoločnosti je zlá, odstúpiť od zmluvy o prevode obchodných podielov. Spoločnosti boli schopné

splácať svoje záväzky. V čase vstupu obžalovaného do spoločnosti bol splatný úver od Dexia banky
necelých 30 000 000 slovenských korún, mali nezáväzný prísľub od banky, že úver bude predlžený
o 1 rok. Je pravdou, že v tom období mali zablokované účty. Má vedomosť, že od novembra 2008
spoločnosti neplatili zákonné odvody, túto situáciu riešili. Na otázku obhajcu, či obžalovaný postupoval
pri kúpe obchodných podielov neopatrne, uviedol, že konal podvodným spôsobom, vystavil zmenky na

ktoré nemal finančné prostriedky, spoločnosti previedol do Bratislavy na rovnakú adresu na ktorej sídlila
firma budúceho správcu konkurznej podstaty, prihlásil svoje pohľadávky vo výške asi 8 000 000 euro,
ďalší krok malo byť prebehnutie reštrukturalizácie. Na otázku obhajcu uviedol, že je pravdou, že v roku
2008 boli prevedené na neho a na Ing. F. pozemky, tieto boli prevedené na odporúčanie audítora z
daňových dôvodov. Tieto pozemky potom neskôr v máji 2009 bezodplatne previedli na obžalovaného.

Obžalovaný bol proti spätnému prevodu obchodných podielov na neho a na Ing. F., naťahoval súdne
konanie. Na otázku obhajcu ak považuje odstúpenie od zmluvy o prevode obchodných podielov za
platné, prečo odstupovali pohľadávku občianskemu združeniu budúcich vlastníkov bytov uviedol, že
nedošlo k naplneniu odstúpenia od zmluvy. Týmto krokom, keď už prišiel o všetko, chcel vyhovieť aspoň
budúcim stavebníkom, zmenky previedol zmluvou v novembri 2009. Na otázku obhajcu uviedol, že

obžalovaný podpísal zmenky, ktoré nemal kryté finančnými prostriedkami, prípadne v celom rozsahu
ich nemal kryté. Na otázku obžalovaného uviedol, že si nevie vysvetliť prečo nakoniec Dexia banka
nepredĺžilasplatnosťúveru,hocitoprisľúbila. Jepravdou,žezabezpečovaciezmenkynaúverbolizroku
2007 na jeho meno a meno Ing. F., obžalovaný však pri jednaniach s bankou prisľúbil, že to prepíše na
svoje meno, čo neurobil. Obžalovaný stále tvrdí, že ich spoločnosti boli v zlom finančnom stave, pravda

je však taká, že obžalovaný nezaplatil za prevod obchodných podielov spoločností, zadarmo sa dostal
veľkému majetku, mal možnosť v prípade ak boli spoločnosti v takom zlom finančnom stave odstúpiť od
zmluvy, čo neurobil. Je pravdou že s Ing. F. neboli žiadni priatelia, boli obchodní partneri, vo februári 2009
jednali medzi sebou o prevode obchodných podielov a o vzájomnom vyrovnaní. Obžalovaný si uplatnil u
správcu konkurznej podstaty prostredníctvom svojich firiem v konkurznom konaní pohľadávky vo výške

zhruba 8 000 000 korún. Obžalovaný mal vedomosť, že spoločnosti majú neuhradené pohľadávky voči
štátu, keď teraz poukazuje na to nemal kúpiť obchodné podiely spoločností A. a Y.. Ak obžalovaný
namieta, že previedol na seba rodinný dom, to je pravda, bolo to však s vedomím obžalovaného, táto
skutočnosťbolauvedenáajvzmluve oprevodeobchodnýchpodielov.Nechápe,prečoobžalovaný,akboltakveľminespokojnýneodstúpilodzmluvyoprevodeobchodnýchpodielov.Naotázkuobžalovaného
uviedol, že aké konkrétne informácie mal o ekonomickej situácii spoločnosti nevie presne uviesť, toto
prerokovával s obžalovaným Ing. F. V čase vstupu obžalovaného do spoločnosti mal vedomosť o stave

účtov oboch spoločností. Na otázku obžalovaného uviedol, že spoločnosť Y. bola predávaná za takú
malú sumu, pretože to navrhol obžalovaný. Predpokladá, že auditor robil audit oboch spoločností, mal to
byť Ing. L.. Návrh na zrušenie prevodu obchodných podielov podali v septembri 2009 z toho dôvodu, že
obžalovaný nezaplatil za prevedené obchodné podiely ako mal podľa zmluvy. Nebolo možné postupovať
ináč, obžalovaný nepreberal v tej dobe zásielky, ktoré mu posielali. Nepreberal pred žalobné návrhy na

dobrovoľné odstúpenie od zmluvy. Obdobné to bolo v prípade nasledujúcich súdnych konaní. Osobne
následne previedol svoje zmenky na združenie budúcich vlastníkov bytov Medzijarky, bolo to niekedy
koncom októbra 2009. Bolo to bezodplatne. Na otázku obžalovaného uviedol, že pozemky sa prevádzali
z nich ako fyzických osôb na obžalovaného, dohodli sa tak. Riešil to Ing. F.. Bolo to preto tak riešené aby
bolo možné pokračovať vo výstavbe. Na otázku obžalovaného uviedol, že urobili chybu, keď nepodali
na obžalovaného trestné oznámenie, do októbra 2009 predpokladali, že celá vec sa dorieši vzájomnou

dohodou, mimosúdne. Na otázku obžalovaného uviedol, že zmenky previedli na združenie budúcich
vlastníkov bytov po lete 2009, keby sa ukázalo, že obžalovaný nemá žiadne finančné prostriedky. Už
si nespomína, či si prihlásil ako fyzická osoba nejakú pohľadávku v reštrukturalizačnom
konaní, riešil to jeho právnik. Podľa jeho názoru termín ukončenia výstavby bytov august 2009 bol
reálny v prípade dostatku finančných prostriedkov. Obžalovaný pri rokovaniach s Dexia bankou v apríli

2009 proklamoval, že všetko ukončí, že s tým nemá problém. Obžalovaný vstúpil do spoločností nie
v úmysle dokončiť výstavbu bytov, mal úmysel v reštrukturalizačnom konaní prihlásením pohľadávok
získať nejaké finančné prostriedky.

Svedok Ing. C. okrem iného uviedol, že spoločnosti A. bol daňovým poradcom počas asi pätnástich

rokov. Bol tam až do nástupu obžalovaného do spoločnosti. Podľa jeho názoru v prípade, že by neboli
predané obchodné podiely bola by skončila spoločnosť v likvidácii. Pôsobenie v uvedenej spoločnosti
ukončil z toho dôvodu, že mu neboli zaplatené finančné prostriedky. Po troch nezaplatených faktúrach zo
spoločnosti odišiel. Bolo to v čase, keď sa striedali konatelia spoločnosti. Má vedomosť, že v tom období
mali mať konatelia Ing. D. a Ing. F. nejaký spor, bol ukončený vystúpením Ing. F. zo spoločnosti. Do

styku so spoločnosťou sa dostal len počas trestného stíhania Ing. D. po daňovej kontrole v spoločnosti.
Na otázku obhajcu, či robil audit spoločnosti za rok 2007 a už nie za rok 2008 uviedol, že audit nerobil,
bol daňovým poradcom. Podieľal sa na vyhotovení účtovnej uzávierky, audit nerobil. Bola to posledná
účtovná uzávierka podpísaná Ing. D.. Nevie však uviesť, či to bola posledná účtovná uzávierka pred
nástupom obžalovaného do spoločnosti. Na otázku prokurátora uviedol, že tie tri nezaplatené faktúry

boli celkom v hodnote 30 000 korún. Zo spoločnosti odišiel 1 - 2 mesiace predtým ako tam fyzicky
nastúpil obžalovaný. Po nástupe nového konateľa spoločnosti, obžalovaného, ako mal vedomosť
nebola finančná situácia spoločnosti o nič lepšia ako predtým. S novým konateľom o pohľadávke
nerokoval. Nemal vedomosť o chystanom prevode obchodných podielov na obžalovaného, dozvedel
sa o tom od tretej osoby. S obžalovaným sa nestretol v súvislosti s riešením problematiky A.

vôbec. Rozhodnutie o výstavbe bytov padlo asi 1 - 2 predtým ako skončil pracovať pre spoločnosť A.
bolo to brané ako východisko z núdze, spoločnosť od svojho vzniku pracovala len v oblasti tepelnej
energie, riešili vykurovanie miest napr. Banská Bystrica. Toto sa im darilo za pomoci nemeckého
kapitálu, Ing. D. bol karpatský Nemec, ovládal nemecký jazyk. Výstavba bytov bola náhradným riešením,
potom čo prestala pomoc nemeckého kapitálu. Podľa jeho názoru precenili svoje schopnosti, nikto z

konateľov nebol odborník v tejto oblasti. Spoločnosť bola insolventná, Ing. F. sa pokúsil predať svoj
obchodný podiel aj jemu. Mali možnosť ukončiť činnosť spoločnosti likvidáciou, prípadne konkurzom
alebo spoločnosť predať. Konatelia sa nevedeli medzi sebou vysporiadať, hádali sa, Ing. F. bol takmer 50
percentným vlastníkom obchodných podielov. Podľa jeho názoru konatelia spoločnosti tajili a nielen pred
ním, prevod obchodných podielov na obžalovaného. Ťažko povedať, či konatelia spoločnosti hľadali

finančne solventného budúceho vlastníka spoločnosti, alebo sa len chceli spoločnosti zbaviť. V prípade
ponuky, ktorú mu dal Ing. F., bola to ponuka, ktorá predstavovala hodnotu funkčnej firmy. Jednalo sa o
sumu 7000000korún.Vychádzajúcztohosicenilisvojufirmuna15000000korún.Nemávedomosť
akými zdrojmi v čase vstupu do spoločnosti disponoval obžalovaný, nezúčastnil sa rokovaní o prevode
obchodných podielov. Môže povedať, že spoločnosť A. začala mať problémy v súvislosti s realizáciou

projektu tepelného hospodárstva v meste Ružomberok. Vo výberovom konaní neuspeli, mali s tým dosť
veľké výdavky. Potom sa rozhodli, že spoločnosť bude podnikať v oblasti stavebníctva, čo nie je také
jednoduché. Na otázku predsedu senátu uviedol, že keď ukončoval pôsobenie ako daňový poradca
spoločnosti A. v roku 2008, v podnikateľskom prostredí Prievidza obžalovaného nepoznal. Spoznali sapribližne 2 mesiace po prevode spoločnosti na neho, zaujímal sa, či by sa nechcel vrátiť do spoločnosti.
Predpokladal, že niekto odporučil aby ho kontaktoval, podľa jeho názoru mal lepší prehľad o fungovaní
spoločnosti ako konatelia. Nevylúčil možnú spoluprácu, túto ale podmieňoval oboznámením sa so

skutočnosťami a faktami, ktoré sa odohrali počas jeho neprítomnosti v spoločnosti. Obžalovaný povedal,
že sa ešte stretnú, už k tomu nedošlo. Na otázku predsedu senátu, že v prípravnom konaní uvádzal, že
to stretnutie skončilo potom, čo povedal, že chce vidieť účtovníctvo firmy, svedok uviedol, že áno. Pri
stretnutí s obžalovaným sa nerozprávali o plánoch spoločnosti do budúcna. Podľa jeho názoru
však obžalovaný ešte nebol zorientovaný v problematike. Neriešili žiadnu konkrétnu otázku, žiadnu

odbornú otázku. Nemá vedomosť, že po príchode nového konateľa - obžalovaného sa v spoločnosti
triedili materiály. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde
uviedol, že obžalovaný po príchode do spoločnosti dal pokyn na triedenie materiálov uviedol, že áno,
že mala vyhľadávať účtovníčka kompromitujúce materiály na bývalých konateľov; bolo poukázané na
rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že je to možné, že toto bolo tak. Na otázku splnomocnenca
poškodených, či konzultovali bývalí konatelia nákup pozemkov a z akých zdrojov uviedol, že priame

úkony v tejto veci nerobil. Spomína si, že mu bolo oznámené, že za týmto účelom bol poskytnutý úver.
Na upresňujúcu otázku uviedol, že v súvislosti s tými pozemkami, nákupom pozemkov, mal fungovať,
podieľať sa nejaký človek z Bojníc, meno už zabudol. Na otázku obžalovaného uviedol, že nerobil
daňového poradcu pre spoločnosť Y..

Svedkyňa Ing. W. okrem iného uviedla, že súhlasí so skutočnosťami uvedenými v skutkovej vete
obžaloby s ktorou sa teraz oboznámila. Na otázku obhajcu uviedla, že bola zvolená za predsedníčku
občianskeho združenia Medzijarky. Toto vzniklo niekedy v mesiaci jún 2009. Občianske združenie
založili na základe udalostí, ktoré sa odohrali po 17.04.2009. Od obžalovaného sa dozvedeli, že
sa stal konateľom spoločnosti. V tomto konaní sa určite cítia poškodení. Je pravdou, že jeden z

členov občianskeho združenia podal trestné oznámenie na obžalovaného. K podrobnostiam trestného
oznámeniasavyjadriťnevie,jetechničkou, právnejterminológiinerozumie.Vtejtoveciúplnedôverovala
právnikovi, ktorý ich zastupoval. Na otázku obhajcu uviedla, že ak si dobre pamätá, zmenky obdržali v
mesiaci november 2009. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla,
že to malo byť v októbri 2009, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla, že je

to možné. Za tieto zmenky nezaplatili finančné prostriedky. Tieto zmenky im boli odovzdané bývalými
konateľmi A., mala to byť náhrada za utrpenú škodu. V konečnom dôsledku za tieto zmenky neobdržali
nič. Na otázku prokurátora uviedla, že pri výstavbe Medzijarkov sa budúci vlastníci bytov spoliehali na
realitnú kanceláriu, ktorá ponúkala tieto byty. Za tieto byty zaplatili zálohy, bolo to 100 000 korún za
byt, 50 000 korún za garáž. Osobne ju zaujímalo, či je platné stavebné povolenie a kedy sa začne

s výstavbou. Výstavba začala paradoxne nie realizáciou infraštruktúry, ale priamo výstavbou bytov.
Pracovníkmi A. boli uisťovaní, že všetko je v poriadku, netušili, že sú problémy vo firme. Niekedy v
mesiaci marec, apríla 2009 boli zvolaní na stretnutie, na toto prišiel nový konateľ firmy obžalovaný.
Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný zvolal
stretnutie v mesiaci máj 2009, svedkyňa uviedla, že asi to tak bolo. Mal vedomosť, že obžalovaný

bol vyzvaný aby sa preukázal, že je novým konateľom spoločnosti. Obžalovaný predložil zápisnicu z
valného zhromaždenia. Obžalovaný predstavil víziu ako má prebiehať výstavba bytov. Už na prvom
stretnutí však povedal, že ak to nebude podľa jeho predstáv, do spoločnosti do reštrukturalizácie.
Jeho predstava bola, mal založenú novú firmu Medzijarky Bojnice, že najprv sa podpíšu zmluvy, mali
byť podpísané s touto novou firmou. Mali obavy o svoje finančné prostriedky, ktoré už predtým

vložili, boli tam nejaké nezrovnalosti s účtami na ktoré sa tieto finančné prostriedky vkladali. Na otázku
prokurátora uviedol, že niekedy v auguste 2009 niektorí z budúcich vlastníkov bytov dostali výzvy na
zaplatenie ďalších finančných prostriedkov. Mali zaplatiť ďalších 45 % z ceny bytu. V tej dobe už bolo
vydané predbežné opatrenie. Až teraz si spomenula, že obžalovaný chcel previesť pozemky na firmu
Medzijarky Bojnice, až potom chcel s nimi spísať zmluvy. Obžalovaný im tvrdil, že akokoľvek budú

riešiť, rôznymi opatreniami situáciu firmu dá do reštrukturalizácie. Nepáčilo sa mu, že podali predbežné
opatrenie, nemohol manipulovať s pozemkami. Z ich strany bola snaha aby obžalovaný neprevádzal
pozemky na novú firmu, chceli aby to zostalo po starom. Požadovali po ňom dostavbu bytov. Obžalovaný
v konečnom dôsledku byty nedostaval, nemá ani vedomosť, že by niekomu vrátil vložené finančné
prostriedky. Mali snahu spolupracovať s obžalovaným, chceli zistiť stav rozostavanosti bytov. Potom čo

podali predbežné opatrenie, obžalovaný všetko zastavil, odmietol akúkoľvek spoluprácu, uviedol, že to
dá do reštrukturalizácie. Podotýka, že obžalovaný od začiatku tvrdil, že vie reštrukturalizáciu ovplyvniť.
Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prí-pravného konania, kde uviedla, že obžalovaný povedal,
že sa dohodne so správcom reštrukturalizácie, je to jeho človek a oni nedostanú nič; bolo poukázanéna rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla, že presne tak sa vyjadril. Na otázku prokurátora uviedla,
že sa pokúšali urobiť nejaké vlastné kroky, zistili však, že banka má veľké pohľadávky, rokovali aj s
bankou. Človek s ktorým boli v kontakte so správal neseriózne. Pripadalo im to ako keby bol dohodnutý

s obžalovaným. S bývalými konateľmi komunikoval najmä právnik ich občianskeho združenia JUDr. Q..
V zásade sa riešila otázka zmeniek. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný s nimi spolupracoval v
snahe dostavať byty. Na otázku predsedu senátu uviedla, že v priebehu prvých rokovaní s obžalovaným
nadobudla pocit, že obžalovaný keď kupoval firmu nemal skutočný záujem dokončiť výstavbu bytov.
Podľa jej názoru mal snahu len získať nejaké finančné prostriedky. Hlavne sa jej zdá absurdné, že v tej

v reštrukturalizácii boli uplatnené určité zmluvy, fiktívne zmluvy na obrovské sumy. Pritom ich pohľadávky
boli zmietnuté zo stola. Fiktívne pohľadávky boli za niečo, čo vôbec nebolo zrealizované. Na otázku
predsedu senátu uviedla, že nemala osobné problémy s obžalovaným, ona nemala vyhrážky. Na otázku
splnomocnenca poškodených, či obžalovaný deklaroval na prvej schôdzi aké má finančné prostriedky
na dostavbu bytov uviedla, že hovoril niečo o dohode s bankou, že ju vyplatí. Uvádzal, že vyplatí
pohľadávky banky. Na otázku predsedu senátu uviedla, že všetky návrhy riešenia situácie, aj vyplatenie

pohľadávky banke obžalovaným bolo podmienené tým, že podpíšu nové zmluvy s jeho novou firmou
Medzijarky Bojnice. Na otázku obžalovaného uviedla, že ak si dobre spomína ona mala uzavretú zmluvu
s Y. Na ďalšiu otázku uviedla, že nikdy nedostali od obžalovaného kompletnú projektovú dokumentáciu,
túto si zabezpečili cez realitnú kanceláriu. Na otázku obžalovaného uviedla, že ten bankár sa určite
nevolal Q.. Na ďalšiu otázku uviedla, že v tomto konaní zastupuje občianske združenie, naďalej sa cítia

byť poškodení. Škodu spôsobila spoločnosť Y. v čase, keď sa škoda stala, považovala obžalovaného za
reprezentanta tejto spoločnosti. Osobne nevidela zmluvu o prevode obchodných podielov z bývalých
konateľov na obžalovaného, má však vedomosť, že ďalšie osoby ju videli. Je pravdou, že od prevodu
firmy z bývalých konateľov na obžalovaného bola sporadicky v kontakte s bývalými konateľmi.
Nespomína si na stretnutie, kde by bol prítomný aj obžalovaný, ona a bývali konatelia.

Svedok Ing. U. F. okrem iného, uviedol že v čase prevodu obchodných podielov už nepracoval v A.. V
tej dobe sa spoločnosť už nevenovala k svojmu hlavnému predmetu podnikania, podnikanie v tepelnej
energii. Spoločnosť začala podnikať v stavebníctve, ponúkol sa, že im v tomto smere pomôže. Bolo to
odmietnuté, spoločnosť začala vybavovať stavebné povolenia. Potom začala výstavba, začala výborne,

neskôr sa dostala spoločnosť do problémov. Nevie posúdiť, či dôvodom toho bolo to, že mali v banke
založený majetok, prípadne menšími skúsenosťami v uvedenom odvetví podnikania. Mal vedomosť, že
jeho otec, konateľ spoločnosti, sa venoval výstavbe, zanedbával ostatné veci, nekontroloval ostatných
dvoch spoločníkov. Nakoniec bol zbavený konateľstva v spoločnosti na valnom zhromaždení, kde nebol
prítomný. Bolo mu ponúknuté odkúpenie podielov, s týmto veľmi nesúhlasil. Jeho názor bol, že ďalší

dvaja spoločníci nie sú schopní dokončiť projekt. Keďže mal v tom veľa vlastných peňazí začal hľadať
investora zvonku. V roku 2009 sedel v kancelárii s obžalovaným, stretávali sa vtedy s obžalovaným,
obžalovaný prejavil záujem o projekt, dal dohromady obžalovaného s otcom. Má vedomosť, že pri
stretnutí sa porozprávali, prebrali aktíva, tiež pasíva spoločnosti. Na tomto stretnutí ešte bol prítomný
aj on, neskôr to už riešili obžalovaný s jeho otcom. V ďalších stretnutiach mali byť prítomní aj ďalší

spoločníci spoločnosti A. Došlo k dohode o prevode obchodných podielov, taktiež sa prezentovalo, že
výstavba, projekt bude ukončený. Na otázku obhajcu uviedol, že základný materiál na základe ktorého
došlo k prevodu obchodného podielu na obžalovaného prepísal na počítači on. Pokiaľ si dobre pamätá
v čase prevodu obchodného podielu na obžalovaného bolo stavebné povolenie, nejaký problém tam
však bol. Nebola však v poriadku celá dokumentácia, keď to mal začať riešiť obžalovaný. Na otázku

obhajcu, či bol reálny termín dostavby objektu uviedol, že takýto objekt šikovná firma dokáže postaviť za
4 mesiace. Bolo by to len v prípade výstavby v jarnom a letnom v období. Súviselo to s dodržaním
v technologických postupov. Samozrejme nevie sa vyjadriť v akom stave boli vtedy inžinierske siete.
Na otázku prokurátora ako sa prezentoval obžalovaný v čase keď prejavila záujem o obchodné podiely
uviedol, že sa prezentoval ako osoba ktorá vie zabezpečiť finančné zdroje. Nemal však možnosť zistiť

či skutočne mal finančné zdroje. Obžalovaný pôsobil na neho ako osoba, ktorá vie čo hovorí. Vedel
sa vyjadriť k problematike, vedel o čom hovorí. Obžalovaný bol informovaný, že sú problémy s ďalšími
dvomi konateľmi, ktorí nie sú schopní dofinancovať výstavbu objektu. Mal informácie, že budúci vlastníci
bytov chcú bývať, bolo to pekné miesto na bývanie. Z jeho pohľadu ako človeka fundovaného v tejto
oblasti, to bol dobrý projekt. Po vstupe obžalovaného do spoločnosti mu obžalovaný povedal, že sú

problémy s dôverou klientov, potom bolo vydané vo veci predbežné opatrenie. Na otázku prokurátora
uviedol, že pokiaľ mal vedomosť k vyplateniu obchodných podielov za Medzijarky prišlo, k A. sa vyjadriť
nevie. Na otázku predsedu senátu uviedol, že konateľ Ing. D. s ním ukončil pracovný pomer v A.
pracoval tam od svojich osemnástich rokov. Na otázku splnomocnenca poškodených, či jeho otecposkytol obžalovanému dostatok relevantných materiálov, aby sa mohol obžalovaný rozhodnúť pre kúpu
obchodných podielov uviedol, že podľa jeho názoru obžalovaný mal na úvodné rozhodnutie dostatok
relevantných informácií.

Svedok Ing. T. F., okrem iného uviedol, že firma A. podnikala hlavne v oblasti tepelnej energie. Niekedy v
období v roku 2007 začali problémy, bolo menej zákazok. Začali sa orientovať na iné oblasti podnikania.
V uvedenom období bol pomerne veľký boom v oblasti bývania, bytovej výstavby. Spočiatku začínali s
podnikaním v oblasti pozemkov, keďže bol záujem o byty začali uvažovať o bytovej výstavbe. Podarilo

sa im zabezpečiť 20 000 metrov štvorcových pozemkov v Bojniciach - Dubnici, začali robiť projektovú
dokumentáciu. Prvá etapa výstavby zahrňovala výstavbu 52 bytov. V súvislosti s pozemkami poskytla
im Dexia banka úver približne vo výške 1 000 000 euro. S touto bankou spolupracovali aj predtým
v súvislosti s energetickými projektmi. Banka požadovala samozrejme aj vlastné zdroje. V období
prípravy projektu použili vlastné zdroje približne 8 až 9 000 000 slovenských korún. V roku 2008 začali
prípravné práce, príprava staveniska. Potom sa rozbehla aj výstavba bytov. Výstavba pokračovala až

do decembra 2008. Neboli väčšie problémy. Problém bol akurát ten, že úver z banky sa podpisoval
vždy na 1 rok. Vtedy končil niekedy v októbri 2008. Malo sa predĺžiť na ďalšie obdobie. Malo sa to
podpísať koncom novembra, začiatkom decembra 2008. Zo strany banky bolo oznámené, že to bude
až ďalší rok. Medzitým sa udiali vo firme určité veci. Celý tento projekt zabezpečoval on, spoločníci
nemali o tento projekt veľký záujem. Nakoniec došlo k tomu, že ho spoločníci vyhodili z firmy,

z konateľstva. Nevie uviesť dôvod, ten projekt zabezpečoval on. Poukazuje na to, že v súvislosti s
preklenutím financovania projektu založil vlastný dom. Budúci vlastníci bytov mali zložiť zálohu 100
000 korún, po dokončení hrubej stavby mali splatiť 25 % ceny bytu. Ak si dobre pamätá vo firme
skončil vo februári 2009. Svoje podiely vo firme ponúkol bývalým spoločníkom - konateľom. Neprejavili
záujem, vzhľadom nato mal možnosť svoje podiely vo firme ponúknuť niekomu inému. Prostredníctvom

syna zháňal potencionálneho kupca, takto prejavil záujem obžalovaný. S týmto podpísali zmluvu o
mlčanlivosti, boli poskytnuté určité informácie o spoločnostiach. Nasledovalo to, že Ing. D. založil v
banke aj zvyšné pozemky. Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov v konečnom dôsledku
založili aj spoločnosť, podľa znaleckého posudku mala hodnotu 1,2 milióna euro. Po týchto udalostiach
banka ďalší úver neposkytla. Okrem toho žiadala vrátenie jedného milióna euro, ktorý poskytla. Takto

sa dostali bývalí spoločníci do situácie, ktorú riešili zvolaním valného zhromaždenia spoločnosti. Bývalí
spoločníci sa zaujímali či by nemal obžalovaný záujem aj o ich podiely v spoločnosti. Potom došlo ku
stretnutiu obžalovaného z jeho bývalými spoločníkmi, po stretnutí došlo k dohode s Ing. D., obžalovaný
sa nedohodol s L. Následne 17.04.2009 bola podpísaná zmluva o prevode obchodných
podielov jeho a Ing. D. na obžalovaného. Bola spísaná notárska zápisnica, boli vystavené zmenky. Keď

potom mali byť zmenky vyplatené, obžalovaný na stretnutiach uvádzal, že robí na peniazoch, rokuje s
bankami, nakoniec pri jednom stretnutí v hoteli pri železničnej stanici bola vyplatená časť sumy v jeho
prospech. Jednalo sa o finančné prostriedky za Y.. Reálne dostal 2000 euro. Bola to jediná suma
ktorú obdržal od obžalovaného za prevod obchodných podielov. Ešte chce dodať, že bolo dohodnuté
s obžalovaným pri prevode podielov, že ručenie vlastným majetkom banke prejde na obžalovaného.

Toto boli osobne riešiť v Trenčíne v Dexia banke, požadovali určité informácie, ktoré im boli odmietnuté
bankou s argumentáciou, že obchodné podiely predali. Následne niekedy v septembri, októbri 2009 ich
začala banka žiadať splatenie sumy 1 000 000 euro. Dňa 07.09.2009 bola zaslaná obžalovanému výzva
na vrátenie obchodných podielov, mali sa stretnúť v advokátskej kancelárii JUDr. P. mali tam byť riešené
tieto veci. Nič sa nedialo. V októbri 2009 bol podaný návrh na Okresný súd v Prievidzi aby sa stali opäť

vlastníkmi obchodných podielov. Bolo to z toho dôvodu, že videli, že projekt výstavby bytov nepokračuje.
Situácia dospela do reštrukturalizácie začiatkom roku 2010. Na otázku prokurátora uviedol, že v čase
keď končil vo firme rozostavanosť projektu bola na úrovni 29 000 000 korún. V tom období hodnota firmy
bola okolo 3 000 000 euro. V prípade, že by banka neurobila to čo urobila, pozastavenie úverovania,
výstavba by pokračovala a postupne boli budúcimi vlastníkmi bytov vyplácané ďalšie zálohové platby

podľa uzavretých zmlúv. Je predpoklad, že by bola výstavba dotovaná päťdesiatimi šiestimi miliónmi
korún. Na dokončenie hrubej výstavby bolo potrebné 7 000 000 korún. Obžalovaný predtým
ako boli prevedené obchodné podiely na neho mal 90 - 95 % informácií o firme. Nemal informáciu,
že Ing. D. založil banke aj pozemky na Medzijarkoch. Obžalovaný však deklaroval počas rokovaní
dostatok finančných prostriedkov, že má 30 ,,mega ". Spolu s obžalovaným bol aj v banke, svedka

Ing. Q. informoval o situácii, obžalovaný hovoril aj tam, že má dostatok finančných prostriedkov.
Pri rokovaniach s obžalovaným bolo dohodnuté z jeho strany, bolo to aj zrealizované, že s
dodávateľmi na stavbu dohodne splátkový kalendár. Bolo to preto aby sa mohla rozbehnúť stavba.
Na otázku prokurátora uviedol, že po prevode obchodných podielov obžalovaný mal k dispozíciizamestnancov firmy pre potreby ďalšej výstavby. Má vedomosť, že zvolal pracovnú poradu, deklaroval
tam, že sa bude pokračovať vo výstavbe. Mal k dispozícii všetky zmluvy, všetky potrebné informácie.
Výstavbu bytov realizovali na 70 - 80 % vo vlastnej réžii. Zvyšok riešili subdodávkami, mali k dispozícii aj

určité vlastné mechanizmy. Pre ďalšie pokračovanie výstavby bola potrebná len určitá finančná injekcia,
hotovosť. Po prevode obchodných podielov sa začal sťahovať stavebný materiál zo stavby do skladu,
zamestnanci firmy začali dostávať výpovede, následne podľa jeho informácií sa stavebný materiál začal
ponúkať a rozpredávať. Motorové vozidlá, napríklad Mercedes - nákladné auto, ktoré malo zaplatené
leasing na 60 - 70 %, sa prestali splácať. Toto vozidlo napríklad lízingová spoločnosť následne zhabala,

išlo sa do straty. Hodnota materiálu na sklade bola vyše 6 000 000 korún. V čase prevodu
obchodných podielov je pravdou, že boli nedoplatky voči rôznym fondom , sociálnej poisťovni, daňové
nedoplatky, voči zamestnancom. Mohlo to byť okolo 4 000 000 korún. Na otázku prokurátora uviedol, že
niekedy v novembri 2008 bol osobne riešiť u vedúcej otázku stavebného povolenia, naťahovalo sa to.
Stavebné povolenie na výstavbu 52 bytov bolo zabezpečené začiatkom decembra 2008. Je pravdou,
že bol problém vo vybavení stavebného povolenia pre infraštruktúru. Z tohto vyplýva, že obžalovanému

nič nebránilo pokračovať vo výstavbe. Po prevode obchodných podielov za A. očakávali, že obžalovaný,
keď sa zaregistruje na registrovom súde začne plniť podľa dohody. Boli dohodnuté splátky. Celková
suma bola 660 680 euro. V prepočte to bolo 20 000 000 korún. Podľa jeho názoru táto cena bola
reálna, vychádzal zo znaleckých posudkov, hodnoty pozemkov, hodnoty majetku. Poukazuje na to, že
po ukončení prvej fázy výstavby 52 bytov, mali byť v ďalších fázach postavené byty 28 a potom 36.

Na otázku prokurátora uviedol, že zo sumy 660 000 euro obžalovaný nevyplatil ani euro. Jediná vec,
ktorú urobil obžalovaný bolo to, že pozemok pri jeho rodinnom dome v hodnote 1 200 euro na meter
štvorcový, previedol za jedno euro na jeho manželku. Tento pozemok sa nakoniec predal za 112 000
euro. Na otázku prokurátora, čo urobil so svojou pohľadávkou 660 000 euro voči obžalovanému uviedol,
že keď sa prerušila výstavba bytov bola situácia taká, že stavebníci by sa nedostali k ničomu. Oslovil

realitnú kanceláriu, ktorá riešila predaj ich bytov. Požiadal ich aby oslovila JUDr. Q., tento zastupoval v
tej dobe už určitých stavebníkov. Rozhodol sa, že prevedie všetky aktíva, ktoré má na stavebníkov. Bolo
to preto aby sa mohli účinne domáhať svojich práv. Toto bolo urobené asi 07.10.2009. Vtedy boli tieto
pohľadávky postúpené na združenia budúcich vlastníkov bytov. Združenie potom začalo konať. Podali
návrh na Okresný súd v Prievidzi. Konanie sa naťahovalo, obžalovaný začal presúvať firmy z Prievidze

do Bratislavy. Za prevod pohľadávky na združenie budúcich vlastníkov bytov nedostal nič. Na otázku
prokurátora uviedol, že areál firmy získali od Karpatie, určitý pozemok sa získal zakúpením v rámci
konkurzného konania. Súčasťou pozemku boli aj určité stavby, sklady. Má vedomosť o pozemkoch,
ktoré boli prevedené z majetku firiem na súkromné osoby a potom sa museli vracať, bola to určitá
zábezpeka v súvislosti so zárukami pre banku, keď boli pozemky predané, finančné prostriedky išli

do majetku firmy. Pri prevode obchodných podielov na obžalovaného, vtedy už bol mimo firmy, pozemky
boli už vedené všetky na Ing. D. Tento ich previedol na obžalovaného, akým spôsobom uviesť nevie. Na
otázku prokurátora, či má vedomosť o nejakých prevodoch motorových vozidiel na spoločníkov firmy,
pred prevodom obchodných podielov uviedol, že bol prevedený leasing motorového vozidla na jeho
osobu, v tomto pokračoval až do vyplatenia leasingu. Taktiež má vedomosť, že obžalovaný previedol

na Ing. D. motorové vozidlo, taktiež bolo prevedené ešte predtým na svedka L. motorové vozidlo. Išlo
o vozidlo Citroen C5. Spočiatku po prevode obchodných podielov niekoľko týždňov veril, že sa bude
pokračovať vo výstavbe, potom sa ale začali prepúšťať zamestnanci. Potom ešte predpokladal, že na
práce sa budú najímať cudzí zamestnanci, cudzie firmy, nakoniec ale v priebehu mesiaca júl, august
2009 prestal tomu veriť. V roku 2010 boli firmy obžalovaným, potom čo sa naťahovalo súdne konanie

obžalovanýmnámietkamizaujatostisúdu,prevedenédoBratislavy,nasledovalareštrukturalizáciafiriem.
Súd v Bratislave reštrukturalizáciu zrušil, firma sa dostala nakoniec do konkurzu. Na otázku prokurátora
uviedol, že nevie povedať, či syn nedostal bokom od obžalovaného finančné prostriedky, on osobne
nedostal nič. Je pravdou, že sa šírili reči že dostali po 30 000 000 korún. Na otázku obhajcu uviedol, že
sobžalovanýmpreduzavretímdohodyoprevodeobchodnýchpodielovnemalžiadensúkromnývzťah.S

obžalovaným sa zoznámil prostredníctvom svojho syna. V súvislosti s týmto prípadom prišiel o dom,
o podnikanie, musel vyplatiť banke 145 000 euro. Pohľadávky, ktoré mal voči obžalovanému previedol
nakoniec na spoločenstvo budúcich vlastníkov bytov. V prípade, že by si mohol pohľadávky ponechal,
možno by niečo z nich získal v rámci konkurzu. Toto mu nestojí zato aby poškodil 52 ľudí. Vzhľadom
nato, že tieto obchodné podiely previedol na spoločenstvo budúcich vlastníkov bytov sa necíti byť v

konaní poškodený. V prípade, že by obžalovaný podľa dohody vyplatil finančnou čiastkou za obchodné
podiely malo byť vyplatené finančné prostriedky, ľudia by mali postavené byty, obžalovaný by mal určitý
zisk, všetko by bolo v poriadku. Obžalovaný pretože nekonal podľa dohodnutých zmlúv spôsobil to, čo
spôsobil. Predpokladal, keď mal k dispozícii zmenky a notársku zápisnicu, že to najvyšší spôsobzábezpeky v súvislosti s prevodom obchodných podielov. Po prevode obchodných podielov obžalovaný
pri osobných stretnutiach ho ubezpečoval, že podniká kroky, že finančné prostriedky mu budú vyplatené.
Čakali niekoľko mesiacov kým bude prepísaná firma A. na obžalovaného. Na otázku obhajcu uviedol,

že podľa jeho názoru v prvej ponuke obžalovanému nepresahovali pasíva firmy nad aktívami. Podľa
jeho názoru firma nebola v zlej finančnej situácii, potrebovala len finančnú injekciu 12 - 15 000 000
korún na preklenutie zlej finančnej situácie v určitom období. Keby nebola banka podviedla Ing. D.,
dala mu podpísať záložné právo na pozemky, neboli by sa určité veci udiali. Obžalovanému poskytol
informácie o týchto skutočnostiach, o týchto problémoch. Boli to informácie o situácii firmy za mesiac

február, marec 2009. V prípade, že by bola banka splnila to čo sľúbila, nebol dôvod aby išiel do firmy nový
investor. Na otázku obhajcu uviedol, že nevie či ponúkal prevod obchodných podielov Ing. C.. Pokiaľ
tento tvrdí, že firma bola na tom veľmi zle, v tomto smere by bol veľmi opatrný, firma vlastnila majetok,
budovy, pozemky, rozostavanú stavbu. V prípade dokončenia na hrubej stavby, uskutočnenia zápisu do
katastra, by boli prúdili ďalšie finančné prostriedky od stavebníkov v rozsahu 45 % nákladov od každého.
Toto predstavovalo sumu 56 000 000 korún. V prípade poskytnutia 15 000 000 korún od banky, mali

byť k dispozícii finančné zdroje približne za 70 000 000 korún. Banka neposkytla sľúbené peniaze,
naopak sumu asi 6 000 000 korún, ktoré boli na účte firmy stiahla. Ak skutočne firma bola v tak zlom
stave, treba si položiť otázku prečo žiadali následne vrátenie obchodných podielov od obžalovaného.
Na otázku obhajcu uviedol, že skutočnosť, že prevádzali pozemky na svojej manželky súviselo s tým,
že manželky podpisovali aj zmenky v banke, boli zodpovedné tiež v tomto smere. Nevie uviesť, či

pri rokovaní s obžalovaným o prevode obchodných podielov tomuto povedal o pozemkoch v hodnote
približne 36 000 000 korún, ktoré boli prevedené na neho, mal však vedomosť, že Ing. D. po prevode
obchodných podielov previedol pozemky na firmu. V tomto smere podotýka, že svoje pozemky previedol
v januári 2009 na Ing. D.. Na otázku obhajcu uviedol, že pokiaľ sa týka návrhu na odstúpenie od
zmluvy po prevode obchodných podielov zo septembra 2009, zo strany obžalovaného nebola snaha

dohodnúť sa, bola snaha komplikovať vec. Ak obžalovaný vypovedal, že mu bola prevedená zlá firma,
mohlo sa to vrátiť späť. Mohlo to pokračovať tak, že potom sa mohol hľadať nový investor. Pokiaľ sa
týka snahy obžalovaného o započítanie pohľadávok, dozvedel sa to neskôr, bolo to 09.11.2009, išiel
si to overiť u notárky. Podľa jeho názoru započítanie pohľadávok nebolo možné, podľa toho čo mu
bolo povedané účtovne to nie je možné. Na otázku splnomocnenca poškodených uviedol, že pozemky

vrátil firme skôr ako boli prevedené obchodné podiely firmy na obžalovaného. Na ďalšiu otázku uviedol,
že za prevod obchodných podielov obžalovanému, obžalovaným bola vyplatená len suma 3 000 euro
za Y.. Na otázku prokurátora uviedol, že pokiaľ sa týka interaktívnej ponuky, ktorá bola predložená
obžalovanému pred prevodom obchodných podielov, táto sa nachádza v spise, v tejto sú uvedené
všetky pasíva spoločnosti, vrátane nevyplatených odmien za roky 2004 - 2007, obžalovaný samozrejme

aj túto informáciu mal pred prevodom obchodných podielov. Na otázku predsedu senátu, prečo podľa
svedka obžalovaný išiel do kúpy obchodných podielov v apríli 2009 svedok uviedol, že sa domnieva,
že možno za tým bola snaha obžalovaného obohatiť sa. Nechce špekulovať o dôvodoch obžalovaného
prečo kúpil obchodné podiely. Prvé 3 týždne po prevode obchodných podielov bol presvedčený, že
obžalovaný bude pokračovať vo výstavbe bytov. Potom predpokladalo, že sa bude stavať manažérskym

spôsobom, že obžalovaný si bude objednávať práce od iných firiem. Niekedy v mesiaci august 2009
pochopil, že sa nebude ďalej stavať. V roku 2007 začala Dexia banka trošku robiť v úverovaní problém,
snažili sa v tomto smere začať spoluprácu s Istrobankou. Úver, ktorý si tam zobrali im bol schválený.
Dexia banka reagovala, chcela aby pokračovali v spolupráci ako predtým, sľúbila im lepšie podmienky.
Na otázku predsedu senátu ako dobre poznal jeho syn obžalovaného predtým ako začali rokovať o

prevode obchodných podielov uviedol, že nevie. Pokiaľ si spomína spoznal sa s ním prostredníctvom
tretej osoby s ktorou športoval. Pred prevodom obchodných podielov jeho syn pracoval vo firme, neskôr
mal prenajaté vo firme nejaké priestory. Ing. D. mal potom určité problémy so synom. Nepredpokladal
vzhľadom na vystupovanie obžalovaného, že by nemal finančné zdroje, ktoré tvrdil, že má, bližšie si
to neoveroval. Na otázku obžalovaného kedy bola splatnosť úveru Dexia banky uviedol, že boli dva,

tieto boli vždy na rok, potom sa vždy predlžovali. V prípade úveru na pozemky nevie presne
uviesť kedy bol splatný, avšak na základe ich rokovaní s Istrobankou, Dexia banka prezentovala, že
úver bude poskytovaný do skončenia výstavby. Je pravdou, že s obžalovaným mali uzavretú zmluvu
o mlčanlivosti, bolo to pred poskytnutím indikatívnej ponuky. Je pravdou, že v indikatívnej ponuka
medzi pasívami je uvedená suma 68 000 000 korún, ako suma jemu nevyplatená za odmeny, za roky

2004 až 2007. Je pravdou, že táto suma v prípade jeho a aj Ing. D. na základe zmluvy o prevode
obchodných podielov bola bezodplatne prevedená na obžalovaného. V spoločnosti A. nebol konateľom
asi od 05. alebo 06. januára 2009. Na otázku obžalovaného uviedol, že je možné, že pred prevodom
obchodných podielov predložil obžalovanému aj účtovnú uzávierku firmy za rok 2008. Túto podpísalako konateľ Ing. D.. Spoločnosť Y. bola založená v súvislosti s kúpou pozemkov na výstavbu, základné
imanie bolo 200 000 korún. Na otázku obžalovaného uviedol, že je pravdou, že oni dvaja spoločne
boli rokovať s Dexia bankou, konkrétne s Ing. Q.. Prvotný zámer bol taký, že bude pokračovať vo

firme, 31.03.2009 sa zúčastnilo valného zhromaždenia, pozvali ho bývalí spoločníci, povedal tam, že
vo firme končí. Prezentoval tam obžalovaného ako osobu, ktorá má dostatok finančných prostriedkov.
Na otázku obžalovaného uviedol, že je možné že rokovania s Dexia bankou sa obžalovaný zúčastnil
ako osoba, ktorá chcela od banky odkúpiť pohľadávku voči firme. Spomína si, že 21.04.2009, keď ešte
bol dohodnutý s obžalovaným, že bude pokračovať vo výstavbe, vybral z účtu firmy 10 000 euro, 1 000

euro si zobral na náklady, z 9 000 euro odovzdal obžalovanému. Toto mu povedala svedkyňa Q. Na
otázku obžalovaného uviedol, že je možné, že oproti indikatívnej ponuke, ktorú predložil obžalovanému
v mesiaci január, február 2009 sa zmenila situácia v pasívach firmy ku dňu prevodu obchodných podielov
v apríli 2009 na obžalovaného. Dňa 12.05.2009 dostal od obžalovaného sumu 3 000 euro, išlo o sumu
za obchodné podiely Y.. Ďalšie peniaze za prevod obchodných podielov od obžalovaného nedostal. Je
pravdou, že prihlásil do konkurzného konania aj nevyplatené obchodné podiely za Y., bolo to z toho

dôvodu,že nedostalcelúsumuzaY.3320eura.Dňa12.05.2009nebolvyzvanýobžalovanýmnaprevod
obchodnýchpodielovnaneho,vtejdobeakoužuviedolbolipozemkyprevedenéužnaIng.D.Nepamätá
si už na spôsobe riešenia prevodu pozemkov, toto robil JUDr. P.. Na otázku obžalovaného uviedol,
že po prevode obchodných podielov na obžalovaného začal chodiť do firmy ako bolo s obžalovaným
dohodnutý,čakalabymupovedalobžalovanýčotrebarobiť,keďtambolasipiatykrátbeztoho,žebytam

obžalovaný prišiel, prestal tam chodiť. Chce uviesť, že obžalovaný bol oslovený na prevod obchodných
podielov k situácii, že banka Dexia odmietla predĺžiť úver, boli potrebné určité finančné prostriedky
na preklenutie tohto obdobia a obžalovaný deklaroval dostatok finančných prostriedkov. Podľa jeho
názoru exekúcie, predbežné opatrenia sa začali realizovať až po prevode obchodných podielov na
obžalovaného. Nie je pravdou, že rozhodnutie o započítaní pohľadávky mu predložil obžalovaný niekedy

v mesiaci júl 2009, bolo to v mesiaci november 2009. Je pravdou, že 27. októbra 2009 podali žalobu
na Okresný súd v Prievidzi s tým, že predmetom žaloby bolo určenie, že sú konateľmi spoločnosti A.
a Y.. Bol problém s účasťou obžalovaného na pojednávaniach, nakoniec boli spoločnosti obžalovaným
prevedené do Bratislavy. Potom nasledovala reštrukturalizácia. Nevie prečo obžalovaný robil tieto kroky
v prípade, že mal úprimný záujem o dokončenie výstavby bytov. Na vyjadrenie obžalovaného, že

nemohol potom, čo boli v mesiacoch júl, august 2009 podané predbežného opatrenia ďalej stavať
uviedol, že predpokladá, že predtým v akom boli vydané predbežného opatrenia boli určité rokovania s
bankou a táto dospela k záveru, že toto k ničomu nevedie. Na ďalšiu otázku obžalovaného uviedol, že
pokiaľ má vedomosť pred vstupom obžalovaného do spoločnosti dostali výpoveď dvaja ľudia, jedným
z nich bol jeho syn. Zamestnanci, ktorí dostali výpoveď po vstupe obžalovaného do spoločnosti, boli

vyplatení prostredníctvom garančného fondu.

Svedok Ing. D. Q. okrem iného uviedol, že spoločnosť A. bola dlhoročným klientom. Túto spoločnosť
mal vo svojom v portfóliu. Komunikoval s konateľmi Ing. D. a Ing. F.. Stretnutia mali v Trenčíne v
banke alebo v spoločnosti. Je pravdou, že v roku 2008 bol spoločnosti poskytnutý úver priblíženia na

30 000 000 slovenských korún. Súčasťou úverovej zmluvy bolo aj založenie majetku spoločnosti A..
Je pravdou, že spoločnosť Y. ako nový subjekt pristúpil k úverovej zmluve. Je pravdou, že splatnosť
úverovej zmluvy bola 06.03.2009. Na otázku obžalovaného ako reagovala banka na zmeny vo vedení,
v osobe konateľov uviedol, že o tejto skutočnosti bol informovaný Ing. F.. Tento prezentoval, že medzi
majiteľmi sú nezhody, tieto vyústili do toho, že Ing. F. bol odvolaný z pozície konateľa. Nevylučuje

skutočnosť, že v prípade prevodu pozemkov na fyzické osoby konateľov v roku 2008 dala banka súhlas.
Spomína si, že obžalovaného prvýkrát stretol, keď tohto prišiel predstaviť Ing. F. ako potencionálneho
kupca. Z tohto stretnutia mal pocit, že obžalovaný je osoba ktorá disponuje finančnými zdrojmi a môže
zabezpečiť splatenie úverovej zmluvy a pokračovanie projektu výstavby bytov. Toto získal po rozhovore
s obžalovaným. Zo stretnutia mal pocit že, Ing. F. mu predstavil obžalovaného ako osobu, ktorá dotiahne

projekt do konca. Dňa 09.03.2009 po splatnosti úverovej zmluvy bolo stretnutie v Trenčíne, za účasti Ing.
L., Ing. D., L., obžalovaný nebol prítomný. Nevie uviesť, či prvé stretnutie s obžalovaným bolo ešte pred
týmto stretnutím. Začiatkom apríla 2009 bolo ďalšie stretnutie, bol už prítomný aj obžalovaný, tam boli
informovaní, že obžalovaný vstúpil do spoločnosti A. a Y.. Bol tam dohodnutý určitých harmonogramu
plnenia, na základe tohto mal byť vyplatený úver dokonca júna 2009. Pri stretnutí 25.09.2009 boli

prítomní Ing. F., Ing. D., zástupca budúcich vlastníkov bytov, Ing. L.. Ing. D. a Ing. F. boli prítomní z
toho dôvodu, že informovali, že odstúpili od prevodu obchodných podielov. Pokiaľ sa týka výpisom z
účtu, ktorý mu bol predložený obžalovaným, s dátumom pred jeho vstupom do spoločnosti, ide o výpis
z úverového účtu, nie z účtu spoločnosti. Mínusové hodnoty na účte svedčia o tom, že úver nebolsplácaný. Na otázku splnomocnenca poškodených uviedol, že pri prvom stretnutí obžalovaný vystupoval
sebavedomo, bol to človek, ktorého priviedol Ing. F. Vtedy nemal žiadnu indíciu aby zapochyboval
o obžalovanom. Na ďalšiu otázku uviedol, že v prípade, že by obžalovaný po prevode obchodných

podielov na neho, bol pokračoval v plnení úverovej zmluvy, neboli by pristúpili byť ďalším krokom
ku ktorým pristúpili neskôr. Je to štandartný postup aj v iných prípadoch, klient dostane možnosť
vyriešiť si svoje problémy. Ten projekt bol životaschopný, mal zabezpečených klientov. V prípade plnenia
podmienok úverovej zmluvy by bolo zrušené záložné právo banky. Ing. F. mu predstavil obžalovaného
ako donora finančných prostriedkov, ktoré budú potrebné na dostavbu projektu, predstavil ho ako spolu

investora. Taktiež ho predstavil ako garanta splatenia ich úveru. V súčasnosti už nevie uviesť ako bola
vyriešená úverová zmluva, v prípade splnenia určitých požiadaviek, keď sa úver nespláca, tento sa
odstupuje na oddelenie vymáhania pohľadávok.

Svedkyňa Ing. E. okrem iného uviedla, že pracovala ako účtovníčka, mala prehľad o účtovníctve A.
a Y. Na otázku obhajcu uviedla, že si nespomína aká bola finančná situácia spoločností. Nevie sa

vyjadriť, či boli nesplatené faktúry z rokov 2007, 2008. Predpokladal, že tieto skutočnosti uviedla do
zápisnice v prípravnom konaní. Nepamätá si, či obžalovanému po jeho vstupe do spoločnosti odovzdala
nejaké doklady. Na otázku prokurátora uviedla, že v prípravnom konaní uvádzala skutočnosti, ktoré
vedela. Ten rok keď obžalovaný vstúpil do spoločností bol hrozný. Zo spoločnosti nakoniec odišla z toho
dôvodu, že jej nebola vyplatená mzda, využila v tomto smere možnosti zákona. Osobne neodovzdávala

účtovníctvo spoločnosti nikomu. Kolegyne, ktoré zostali po nej spomínali, že ho archivovali. Potom, čo
bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania, kde okrem iného uviedla, že účtovníctvo za
rok 2008, spoločnosť Y. si zobral obžalovaný, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach. Svedkyňa
uviedla, že asi to tak bolo. Vstup obžalovaného do spoločnosti mal vyriešiť situáciu, rozhodli sa tak
konatelia. Obžalovaného v čase vstupu nepoznala. Osobný pocit z neho mala zlý. Nemala pocit z neho,

že s ním sa dá niečo ďalej riešiť. Predpokladá, že konatelia by nepreviedli podiely na obžalovaného,
keby neboli potrebovali pomoc od obžalovaného. Spomína si, že keď prvýkrát obžalovaný prišiel do
kancelárie za ňou, začal sa hneď pýtať aké podiely majú v iných firmách. Potom čo bola prečítaná
časť výpovede z prípravného konania kde uviedla, že obžalovaného pri prvom stretnutí tiež zaujímali
preddavky v iných firmách, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach. Svedkyňa uviedla, že zaujímali

ho preddavky, ktoré nemali zúčtované. Podľa jej názoru bývalí konatelia, Ing. D. a Ing. F., boli schopní
ľudia,dobrípodnikatelia.Nepredpokladá,žebysatítozachovalivočiobžalovanémunekalýmspôsobom.
Na otázku predsedu senátu uviedla, že hovorilo sa, že chvíľková kríza medzi konateľmi mohla spôsobiť
problém s úverom Dexia banky. Na otázku, prečo tak rýchlo po vstupe obžalovaného do spoločnosti
dala výpoveď uviedla, že bola za tým neistota. Spomína si, že napríklad, keď sa obžalovaného na

niečo na porade spýtala, nebolo jej odpovedané. Taktiež si spomína, že po vstupe obžalovaného do
spoločnosti sa predávali firemné autá, kolegovia ešte mali radosť, že budú výplaty, nakoniec nebolo nič
z toho. Nevie si teraz spomenúť na zmluvu z mája 2008 o prevode pozemkov na Ing. D. a Ing. F.
Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že vedela o uzavretí tejto
zmluvy predpokladá, že zmluva zanikla, pozemky prešli späť na spoločnosť; bolo poukázané na rozpory

vo výpovediach. Svedkyňa uviedla, že si už nespomína. Na otázku predsedu senátu uviedla, že keď
skončilo pracovný pomer v máji 2009 nemala zabezpečenú inú prácu, zaevidovala sa na úrade práce.
Toto bola pre ňu lepšia možnosť ako tam zostať. Neverila, že spoločnosť bude pokračovať ďalej. Nepáčil
sa jej štýl práce obžalovaného po nástupe do spoločnosti. Na otázku obžalovaného uviedla, že v čase
vstupu obžalovaného do spoločnosti mala prehľad o stave účtov spoločnosti. Nepamätá si, či Ing. D.

v januári 2009 prevádzal nejaké pozemky zo spoločnosti A.. Na otázku splnomocnenca poškodených
uviedla,ženebolačlenkouširšiehovedeniaspoločnosti.Naotázkuprokurátorauviedla,ževčasevstupu
obžalovaného do spoločnosti účtovníctvo spoločnosti odzrkadľovalo reálnu situáciu spoločnosti. Nemá
vedomosť, že by v čase vstupu obžalovaného do spoločnosti bolo nejakým spôsobom skresľované
hospodárenie spoločnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratá CD nahrávka (číslo listu
1664), prvá časť. Na tejto nahrávke okrem iného pri stretnutí s budúcimi vlastníkmi
bytov obžalovaný uvádza, že spoločnosť Y. nebude riešiť dostavbu projektu, bude to riešiť nový subjekt
za týmto účelom založený. Včera bol pre zápis z obchodného registra, bude to spoločnosť Bojnice -

Medzijarky s.r.o.. Zmluvy, ktoré sú podpísané musia prejsť na túto novú spoločnosť. Spoločnosť Y.
im buď vypovie zmluvu v prípade, že by výstavba bola pokračovaná cez spoločnosti Y., prišli by
budúci vlastníci bytov o vložené finančné prostriedky. Po konzultácii s bankou projekt preberie nová
spoločnosť. Iná varianta jednoducho nie je. Budúci vlastníci bytov majú možnosť obrátiť sa na orgányčinné v trestnom konaní, podľa jeho názoru to k ničomu nepovedie. Finančné prostriedky, ktoré vložili do
projektu, boli preinvestované. Má vedomosť, že v tej veci by neuspeli. Jedinou možnosťou je zrušenie,
odstúpenie od zmluvy a uzavretie novej zmluvy. Prostriedky, ktoré investovali prejdú ako záväzok do

novej zmluvy. Nechce riešiť situáciu cez spoločnosť Y., ktorá má určité záväzky. Jedinou inou možnosťou
by mohlo byť, že by táto spoločnosť išla do konkurzu, jedná sa ale o horizont desiatich rokov, kým sa
budúci vlastníci bytov dopracujú k svojím prostriedkom. On tam má 29 miliónovú pohľadávku, budúci
vlastníci bytov sa nedostanú ku svojim prostriedkom. Banka tam má 30 miliónovú pohľadávku. Budúci
vlastníci bytov svoju pohľadávku 30 miliónovú neuvidia. Suma 29 miliónov je preinvestovaná na stavbe,

na oknách. Na nahrávke vzápätí v pozadí uvádza ženský hlas, že okná sú len jedny. Táto suma je
majetok spoločnosti Y.. Dňa 29.05. založil novú spoločnosť Bojnice - Medzijarky s.r.o.. Nie je schopný
dodržať zmluvu, ktorú majú budúci vlastníci bytov so spoločnosťou Y.. Je nereálna predstava, že by
stavba bola dokončená do augusta. Do konca roka budú vybudované potrebné inžinierske siete. Nebude
to robiť cez spoločnosť Y., ale cez novu spoločnosť. So spoločnosťou Y. žiadna banka nebude jednať.
Nie je schopný zabezpečiť cenu a služby podľa dodatku I. pôvodnej zmluvy so spoločnosťou Y.. Je

schopný zabezpečiť to len cez novú spoločnosť, ktorú vytvoril. Potrebuje aby budúci vlastníci bytov
vypovedali zmluvu so spoločnosťou Y. a uzavreli novú zmluvu s novou spoločnosťou. Na otázku uviedol
že finančné prostriedky potrebné na odblokovanie založeného majetku v banke použije len pre novú
spoločnosť. Nie je ochotný svoje finančné prostriedky vložil do spoločnosti Y. Nie je možné to urobiť s
touto spoločnosťou, nie je v dobrom stave. Rozpočet na inžinierske siete by mal mať k dispozícii k 01.06..

Na čísle listu 104 sa nachádza vyčíslenie škody poškodenej strany - Občianske združenie Naše bývanie
Medzijarkami Bojnice zo dňa 22.07.2011. Poškodená strana vyčíslila škodu vo výške 1 067 320 euro.
Suma pozostáva z neuhradených zmeniek obžalovaného voči Ing. D. za predaj obchodného podielu
Y. vo výške 3 320 eura (zmenka splatná 08.05.2009), 200 000 euro za predaj obchodného podielu A.

Ing. D. (zmenka splatná 08.05.2009), 200 000 euro za predaj obchodného podielu pre Ing. D. za A.
(zmenka splatná 30.10.2009), 260 680 eura pre Ing. D. za predaj obchodného podielu A. (zmenka
splatná 31.12.2009), 200 000 euro pre Ing. F. za predaj obchodného podielu A. (zmenka splatná
08.05.2009), 200 000 euro pre Ing. F. za predaj obchodného podielu A. (zmenka splatná 30.10.2009 ),
260 680 eura pre Ing. F. za predaj obchodného podielu A. (zmenka splatná 31.12.2009).

Na čísle listu 117 - 121 sa nachádzajú zmluvy o postúpení pohľadávok Ing. F. a Ing. D. zo dňa
22.10.2009 na Občianske združenie Naše bývanie Medzijarkami - Bojnice. Uvedenými zmluvami Ing.
F. a Ing. D. previedli na Občianske združenie pohľadávky, ktoré previedli na základe zmluvy o prevode
obchodných podielov zo dňa 17. 04. 2009 na obžalovaného obchodné podiely v spoločnosti Y. každý

zvlášť vo výške 3 320 euro a obchodné podiely v spoločnosti A., každý zvlášť vo výške 660 680 euro.

Na čísle listu 245 - 247 sa nachádza zmluva o prevode obchodného podielu Ing. D. v spoločnosti A.
na obžalovaného zo dňa 17.04.2009. Bola prevedená výška obchodného podielu 44,031 % základného
imania, čo predstavuje sumu 263 858,46 euro. Ing. D. previedol svoj obchodný podiel vo výške 44,031

% za finančnú sumu 660 680 euro. Zmluvné strany sa dohodli na splatení podielu tak, že prvá
splátka vo výške 200 000 euro bude splatená do 10 dní od zápisu zmien do obchodného registra, druhá
splátka vo výške 200 000 euro do 30.10.2009, tretia splátka 260 680 eura do 31.12.2009. V rámci zmluvy
obžalovaný prehlásil, že dobrovoľne pristupuje k záväzkom plynúcim zo zmluvy o úverovej linke s
Dexia bankou, tieto preberá na seba.

Na čísle listu 249 - 250 sa nachádza zmluva o prevode obchodného podielu Ing. D. v spoločnosti Y. na
obžalovaného zo dňa 17.04.2009. Bola prevedená výška obchodného podielu 50 % základného imania
čo predstavuje sumu 3 319,39 euro. Ing. D. previedol svoj obchodný podiel vo výške 50 % za sumu 3
320 euro. Zmluvné strany sa dohodli na splatení tejto sumy do 15 dní od zápisu zmien do obchodného

registra. Ing. D. zároveň podľa zmluvy prevedie pozemky vo svojom vlastníctve na obžalovaného do 15
dní od zápisu zmien do obchodného registra.

Na čísle listu 256 - 259 sa nachádza odstúpenie Ing. D. od zmluvy o prevode obchodného podielu zo
dňa 17.04.2009 na základe, ktorej previedol na obžalovaného 50 % základného imania v spoločnosti

Y.. Odstúpenie od zmluvy je datované dňom 07. 09. 2009. Dôvodom odstúpenia od zmluvy o prevode
obchodného podielu bola skutočnosť, že obžalovaný nezaplatil zmenku, ktorou mal zaplatiť kúpnu cenu
už dňa 08.05.2009. Nezaplatil kúpnu cenu v zmysle podmienok zmluvy o prevode obchodného podielu.
ZároveňnesplnilzáväzokvzmyslečlánkuII.bod2.3,pretoževzmysledohôdbezprerušeniaaokamžitenepokračoval vo výstavbe projektu, čím ohrozil ďalšiu existenciu a podnikateľskú činnosť spoločnosti Y.,
vystavil do neistoty budúcich vlastníkov domov a bytov v tejto lokalite. Ing. D. v podaní uviedol, že nikdy
nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu za predpokladu, že by mal vedomosť, že obžalovaný povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy a dohodnuté podmienky nesplní.
Na čísle listu 260 - 263 sa nachádza odstúpenie Ing. D. od zmluvy o prevode obchodného podielu
zo dňa 17.04.2009 na základe, ktorej previedol na obžalovaného 44,0 031 % základného
imania spoločnosti A. Odstúpenie od zmluvy je datované dňom 07.09.2009. Dôvodom odstúpenia od
zmluvy o prevode obchodného podielu bola skutočnosť, že obžalovaný podľa dohodnutého splátkového

kalendára nezaplatil už ani prvú splátku, ktorú mal zaplatiť dňa 08.05.2009 v sume 200 000 euro. Podľa
notárskej zápisnice N 86/2009 NZ 12574/2009 zo dňa 21.04. 2009 nezaplatením, čo i len jednej splátky
riadne a včas sa stáva splatným celý dlh a notárska zápisnica sa stáva exekučným titulom. Obžalovaný
taktiež nesplnil záväzok v zmysle článku II. bod 2. 3 pristúpenie k záväzkom plynúcim zo zmluvy s
Dexia bankou Slovensko, vyplýva to z vyjadrenia Dexia banky Slovensko, čím ohrozil ďalšiu existenciu
a podnikateľskú činnosť spoločnosti A.. Pri uzatváraní a prejednaní podmienok zmluvy o prevode

obchodného podielu mal prevádzajúci Ing. D. úmysel a vôľu odpredať predmetný podiel v spoločnosti
len za podmienok a predpokladov, že bude riadne a včas zaplatená kúpna cena a bude sa v zmysle
dohodnutých podmienok postupovať v súčinnosti s bankou aby nebola ohrozená podnikateľská činnosť
A. Nikdy nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu za predpokladu vedomosti, že povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy a dohodnuté podmienky kupujúci dohodnutým spôsobom a v termínoch nesplní.

Na čísle listu 304 - 305 sa nachádza zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti A. uzavretá
medzi Ing. F. a obžalovaným dňa 17.04.2009. Na základe uvedenej zmluvy Ing. F. previedol na
obžalovaného 44,026 % základného imania spoločnosti čo predstavuje sumu 263 825,27 euro. Za
prevedenýobchodnýpodielvovýške44,026%boladohodnutákúpnacena660680euro.Boldohodnutý

splátkový kalendár, prvá splátka vo výške 200 000 euro bola splatná do 10 dní od zapísania zmien do
obchodného registra, druhá splátka vo výške 200 000 euro do 30.10.2009, tretia splátka 260 680 euro
do 31.12.2009. Obžalovaný zároveň dobrovoľne pristúpil k záväzkom plynúcim zo zmluvy o úverovej
linke s Dexia bankou Slovensko, zaviazal sa prevziať na seba záruky o splatenie a informovanie banky
o zmenách vo vlastníckych vzťahoch v spoločnosti.

Na čísle listu 307 - 308 sa nachádza zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti
Y. uzavretá medzi Ing. F. a obžalovaným dňa 17.04.2009. Na základe uvedenej zmluvy Ing. F. previedol
na obžalovaného 50 % obchodného podielu v spoločnosti Y. v hodnote 3 319,39 euro. Bola dohodnutá
kúpna cena za obchodný podiel vo výške 50 % za sumu 3320 euro. Uvedená suma mala byť splatená do

15 dní od zápisu zmien do obchodného registra. Obžalovaný pristúpil zároveň k záväzkom spoločnosti
vyplývajúcim so zmluvy s vlastníkmi pozemkov ako i zo zmlúv medzi spoločnosťou a budúcimi vlastníkmi
bytov v projekte Bojnice - Dubnica - Medzijarky.

Na čísle listu 312 - 314 sa nachádza odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa

17.04.2009, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim Ing. F. a obžalovaným v súvislosti s
prevodom obchodného podielu vo výške 50 % základného imania spoločnosti Y.. Podľa článku II, bod 2.
2 sa dohodli na splatení dohodnutej kúpnej ceny do 15 dní od zápisu zmien do obchodného registra, teda
do10.07.2009.Zaplateniekúpnejcenymalabyťzabezpečenéformouvlastnejzmenky,ktorúobžalovaný
vystavil na základe zmluvy o prevode obchodného podielu s tým že túto vlastnú zmenku zaplatí už

dňa 08.05.2009. Obžalovaný tento záväzok nesplnil a kúpnu cenu v zmysle dohodnutých podmienok
nezaplatil. Takisto obžalovaný nesplnil záväzok v zmysle článku II., bod 2. 3, keď pristúpil k záväzkom
spoločnosti vyplývajúcich zo zmlúv s vlastníkmi pozemkov Bojnice - Dubnica - Medzijarky ako i zmluvu
medzi spoločnosťou a budúcimi vlastníkmi bytov v projekte Bojnice - Dubnica - Medzijarky,
keďže v zmysle dohôd bez prerušenia a okamžite nepokračoval vo výstavbe uvedeného projektu,

ohrozil tak ďalšiu existenciu a podnikateľskú činnosť spoločnosti Y., ale vystavil do absolútnej neistoty v
budúcich vlastníkov domov a bytov v tejto lokalite. Predávajúci nikdy nemal vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu
za predpokladu, že by mal vedomosť, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a dohodnuté podmienky
kupujúci dohodnutým spôsobom a v termínoch nesplní.

Na čísle listu 502 - 505 sa nachádza zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom Ing. D.
dňa 14.12.2010. V rámci tejto konfrontácie svedok na otázku od obžalovaného, že svedok mal dlh voči
spoločnosti Y. vo výške 36 000 000 slovenských korún, a preto túto obchodnú vec mal právo započítať
jednostranným právnym úkonom, uviedol, že si nie vedomý žiadneho záväzku voči spoločnosti Y., takýtozáväzok neexistuje. Obžalovaný k tomu uviedol, že jednostranné započítanie mu umožňuje Obchodný
zákonník. Na otázku svedka z akého dôvodu obžalovaný kúpil obchodné podiely keď nepokračoval vo
výstavbe, nezaplatil im za obchodné podiely, obžalovaný uviedol, že po preštudovaní finančnej analýzy

od Ing. F. nadobudol presvedčenie, že uvedené spoločnosti bude vedieť lepšie riadiť. Vďaka spolupráci
s Dexia bankou ešte pred podpisom zmluvu sa dohodol na určitom postupe, tento nebol ukončený,
pretože zistil po čase, že spoločnostiach chýbajú stavebné povolenia, neboli vydané na čas a začali
daňovejkontrolybezjehopričinenia.Naotázkuobžalovanéhoprečosvedokdoseptembra2009nevyužil
zmenkový platobný rozkaz voči jeho osobe, svedok uviedol, že boli splatné len prvé zmenky v hodnote

30 %, druhý dôvod bola uistenie obžalovaného, tretí dôvod bol, že v lete sa nestávalo a chceli túto
situáciu s Ing. F. zvrátiť.

Načíslelistu506-516sanachádzakonfrontáciamedziobžalovanýmasvedkomIng.D.dňa07.03.2011.
V rámci konfrontácie svedok Ing. D. okrem iného uviedol, že po podpísaní zmluvy o prevode obchodných
podielov a na základe z dohôd s manželkou previedol všetky pozemky na obžalovaného, obžalovaný

túto pohľadávku stále viedol. Ďalej uviedol, že obžalovanému išlo od cielené získanie majetku bez
zaplatenia, prípadne zaplatenia symbolickou sumou 3 000 euro Ing. F., ako mu to sám povedal.
Pozemky darovali späť, pretože sa ústne dohodli na tejto transakcii pri podpise zmluvy. Nie je pravdou,
že by boli informovaní o týchto pohľadávkach, po darovaní pozemkov považoval vec za vybavenú.
Ku vzájomnému započítaniu pohľadávok, podľa jeho názoru protiprávneho, došlo až 16 mesiacov po

podpise kúpnopredajnej zmluvy, keď obžalovaný zistil, po ďalších obštrukciách, že nemá peniaze.
Obžalovanýuviedol,ženiejepravdou,žebyniekedyspomenul,ženemáfinančnézdroje,niejepravdou,
že by robil obštrukcie na súde. V prípade konkurzu nie je možné zo zákona pokračovať vo výstavbe.
Svedok k tomu uviedol, že konkurz nebol vyhlásený v roku 2009, ale až po reštrukturalizácii v auguste
2010, dovtedy bolo 1000 možností vrátiť obchodné podiely, tvrdenie obžalovaného, že nemá peniaze

môže potvrdiť Ing. F.. Na otázku svedka, prečo obžalovaný nevrátil obchodné podiely firiem, keď vedel,
že nemá finančné prostriedky, obžalovaný uviedol, že potom čo boli prevedené zmenky, ale hlavne
začiatkom mája 2009 bol vykonaný zápočet a tým riadne splnil pohľadávky, preto nepovažoval za
predmetné nejaké vrátenie. Na otázku svedka, prečo nepokračoval obžalovaný vo výstavbe, aj keď ich
už podviedol uviedol, že nemohol pokračovať vo výstavbe bez právoplatných stavebných povolení, vo

výstavbe bolo zabránené predbežnými opatreniami, aj daňovým úradom. Svedok k tomu uviedol, že
s tým nesúhlasí, ak hovorí, že neboli povolenia, prečo uzavrel zmluvy v hodnote približne 25 000 000
euro na fiktívne práce bez finančného krytia, ktoré si uplatnil v reštrukturalizácii. Právoplatné stavebné
povolenie bolo k 30.12.2008. Na otázku obžalovaného, či svedok vedel o splatnosti úveru a o možnom
postupebankyprivýkonezáložnéhopráva,svedokuviedol,žebankanazákladeichpodkladovprisľúbila

ďalší úver, mal byť odsúhlasený v marci 2009. Žiaľ nedošlo k tomu, odvtedy nastali problémy, hľadali
partnera na dostavanie projektu. Počas 20 ročnej podnikateľskej činnosti zažil niekoľko situácií, že
predával obchodné podiely, predávajúci aj kupujúci vždy splnili svoje záväzky. V tomto prípade ho oslovil
Ing. F., že má finančného partnera, ktorý kúpi ich podiely a bude pokračovať vo výstavbe. Žiaľ došlo
k podvodu partner nemal ani peniaze a ani nič nesplnil. Na ďalšiu otázku obžalovaného uviedol, že k

30.12.2008 bol stav záväzkov spoločností podstatne nižší ako hodnota majetku spoločnosti. V prípade,
že obžalovaný zistil, že niečo nie je v poriadku mal ich osloviť a odstúpiť od zmlúv. Nespravil
to, naopak sa snažil bez finančných zdrojov dostať k veľkému majetku. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či považuje zmluvy o prevode obchodných podielov za platné, svedok uviedol že pokiaľ by
bola vôľa zo strany nadobúdateľa plniť podmienky, zmluvy neboli zlé. Bol tam exekučný titul, zápisnica ,

zmluvy považoval za platné v období ich podpisu. Z hľadiska vymožiteľnosti boli alebo sú katastrofálne.

Na čísle listu 517 - 519 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom Ing. F. zo dňa
14.12.2010. V rámci tejto konfrontácie svedok okrem iného uviedol, že obžalovaný mu vyplatil dňa
12.05.2009 v Prievidzi v hoteli Preuge sumu 3 000 euro ako podiel za spoločnosť Y.. Zmenku mu

vrátil. Na otázku vyšetrovateľa, že obžalovaný tvrdí, že svedok mal dlh voči spoločnosti Y. 36 000 000
slovenských korún, a preto mal možnosť obchodnú vec započítať jednostranným právnym úkonom,
svedok uviedol, že ak obžalovaný myslí pozemky, tieto sa vrátili na firmu a sú zapísané na firmu. Vrátil
ich Ing. D.. Na ďalšiu otázku uviedol, že tieto pozemky previedol na Ing. D. v januári alebo februári 2009
a keď predali podiely pozemky prešli späť na firmu Y.. Na otázku obžalovaného, prečo svedok prihlásil

pohľadávky do reštrukturalizácie a neskôr do konkurzu, svedok uviedol, že neboli splnené zmluvné
podmienky, preto to urobil.Na čísle listu 520 - 532 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom Ing. F. dňa 09.
02. 2011. V rámci konfrontácie svedok okrem iného uviedol, že peniaze z predaja pozemkov
nešli na ich účty, išli na firemné účty Y.. Keď predali firmu obžalovanému Ing. D. previedol všetky

uvedené pozemky na firmu Y., takže Ing. D. a ani on nemali žiaden dlh voči spoločnosti Y.. Dá sa
to zistiť na katastri. Na otázku vyšetrovateľa, čo urobil obžalovaný s majetkom oboch spoločností,
napríklad s motorovými vozidlami, obžalovaný uviedol, že celý majetok po jeho vstupe do
spoločnosti bol predmetom exekučných a iných konaní. Motorové vozidlá, ktoré boli v leasingu boli
vrátené lízingovým spoločnostiam, motorové vozidlá, ktoré neboli predmetom leasingu boli odpredané

spoločnosti AAA auto. Iný materiál, napríklad stavebný bol vrátený dodávateľom. Jediné pozemky,
ktoré neboli zaťažené záložnými právami boli kúpnou zmluvou prevedené na novozaloženú spoločnosť.
Svedok k tomu uviedol, že v sklade A. sa nachádzal materiál v účtovnej hodnote 6 000 000 slovenských
korún, tento bol rozpredaný cez firmu OSC Nonček. Na otázku vyšetrovateľa akým spôsobom chcel
obžalovaný zaplatiť za podiely spoločnosti A. 2 krát po 660 000 euro uviedol, že mal pripravené zdroje,
ktorými chcel zaplatiť prvé splátky. V Českej republike mal v trezore 600 000 euro, tieto mali byť použité

na pokračovanie vo výstavbe, na úhradu kúpnych cien za podiely. Na otázku svedka prečo obžalovaný,
keď nemal finančné prostriedky na zaplatenie prevedených podielov tieto nevrátil späť, keď ho vyzývali
v septembri 2009 a keď obžalovaný hovorí, že spoločností boli vo veľmi zlom stave, obžalovaný uviedol,
že keď zistil, že spoločnosti sa nachádzajú v platobnej neschopnosti, hrozia sankcie od veriteľov a
Dexia banky oslovil budúcich vlastníkov bytov, vyzeralo to nádejne, že sa to podarí rozbehnúť. Na

ďalšiu otázku svedka, prečo tie podiely nevrátil keď sa to nepodarilo rozbehnúť uviedol, že to už bolo
v čase reštrukturalizácie a akejkoľvek zmeny nemali význam. Na otázku obžalovaného svedok uviedol,
že stačilo 7 000 000 slovenských korún na dostavbu hrubých stavieb, potom mohli prísť ďalšie finančné
prostriedky od budúcich vlastníkov bytov. Malo prísť 45 % prostriedkov od budúcich vlastníkov bytov
na základe podpísaných zmlúv. Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že dával spoločníkom ponuku

na odkúpenie obchodných podielov, keď nepristúpili na to, začal hľadať niekoho iného. Na otázku
obžalovaného, či vedel o splatnosti úveru banky Dexia a možných krokoch, ktoré môže banka vykonať,
svedok uviedol, že vtedy ešte komunikovali, vtedy ešte nevedel. Potom ako boli spolu v banke, banka
ich vyzvala na zaplatenie na splatenie úveru. Na otázku obžalovaného akým spôsobom a prečo sa
skontaktovali s občianskym združením Naše bývanie Medzijarky, svedok uviedol, že združeniu posunuli

zmenky koncom septembra 2009, bolo to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Na otázku
obžalovaného, prečo svedok previedol pohľadávku aj za spoločnosť Y., keď dostal za ňu zaplatené,
svedok uviedol, že nedostal plnú sumu, dostal len 3 000 euro. Zo strany obžalovaného nebola snaha
vôbec pokračovať vo výstavbe, poslal mu výzvu na vrátenie obchodných podielov. Na otázku obhajcu
svedok uviedol, že spoločnosť A. v čase, keď sa prevádzala na obžalovaného bola schopná plniť

svoje záväzky. Úver nebol uhradený z toho dôvodu, že nebolo na účte toľko finančných prostriedkov.
Na otázku obhajcu, že podľa tvrdenia obžalovaného tento nebol o úpadku riadne informovaný a tak
prevzal obe spoločnosti, svedok uviedol, že nevie o tom, mohol si dať spraviť audit, mohol spoločnosti
vrátiť. Na otázku obhajcu, či ručenie zmenkami za zaplatenie ktorých ručili spoločnosti Y. a A. celým
svojím majetkom boli pre svedka dostatočnou garanciou, že dôjde k zaplateniu obchodných podielov,

svedok uviedol, že obžalovaný sám navrhol že bude ručiť, on vystavil zmenky. Vtedy to považovali
za dostatočné, ale po troch - štyroch mesiacoch to nebola žiadna garancia. Robili sa obštrukcie a
spoločnosti sa dostali do reštrukturalizácie a do konkurzu. Na ďalšiu otázku, či k prevodu obchodných
podielov oboch spoločností pristúpili dobrovoľne a na základe vlastného rozhodnutia a či sa konaním
obžalovaného cíti byť podvedený, svedok uviedol, že keď podpisovali zmluvu nevedel to. Následne,

ale kroky obžalovaného nasvedčovali tomu, že nechce dodržať zmluvu o prevode obchodného podielu.
Obžalovaného nepoznal, nevedel, že je podvodník. Synovi povedal, že Ing. D. a L. nechcú kúpiť podiely,
syn mu sľúbil, že sa poobzerá po investorovi. Nevie povedať, či obžalovaný ich podviedol do 17.04.2009,
v dobrej viere predpísali majetok, až v auguste, keď videli, že to nejde správnym smerom žiadali
obžalovaného o vrátenie obchodných podielov. V prípade, že bola firma taká zlá ako hovorí obžalovaný,

mal ju vrátiť. Pokiaľ sa týka kúpnej ceny v zmluve o postúpení pohľadávok na občianske združenie je
to presne suma ktorú ľudia vložili do Y..

Na čísle listu 1050 - 1057 sa nachádzajú vlastné zmenky zo dňa 17.04.2009 vystavené obžalovaným
na základe zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle článku II., bod 2. 2 tejto zmluvy. Jedná sa o

zmenku v sume 3 320 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. D.) splatná dňa 08.05.2009, zmenku
v sume 3320 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. F.) splatná dňom 08.05.2009, zmenku v sume
200 000 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. F. ) splatná dňom 30.10.2009, zmenku v sume 260
680 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. F. ) splatná dňom 31.12.2009, zmenku v sume 200000 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. D.) splatná dňom 08.05. 2009, zmenku v sume 200
000 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. D.) splatná dňom 30.10.2009 a zmenku v sume 260
680 euro (vystavená k zaisteniu pohľadávky Ing. D.) splatná dňom 31.12.2009. Súčasťou každej zmenky

je podpis obžalovaného Ing. D., Ing. F., za spoločnosť A. je každá zmenka podpísaná obžalovaným.

Na čísle listu 938 - 984 sa nachádza znalecký posudok JUDr. Ing. N. PhD.. Znalec mal vyčísliť
obchodný podiel spoločností A. a Y. v eurách ku dňu 31.12.2008 a ku dňu 31.12.2009. Taktiež mal
k dátumu 17.04.2009 vyčísliť hodnotu obchodných podielov v uvedených spoločnostiach. K tomuto

uviedol, že z predložených dokladov nebolo možné vyčísliť hodnotu obchodných podielov z uvedených
spoločnostiach ku dňu 17.04.2009. Hodnota obchodného podielu v A. bola ku dňu 31.12.2008 293 168
euro a ku dňu 31.12.2009 bola - 1 344 833 euro. Hodnota obchodného podielu v spoločnosti Y. ku
dňu 31.12.2008 bola 9 356 euro, ku dňu 31.12.2009 bola - 52 995 euro. Znalec tiež mal zodpovedať
otázku, či z hľadiska účtovného bolo možné jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov podľa §
580 Občianskeho zákonníka medzi pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou Y. a veriteľom Ing. F. vo výške

660 680 euro. Podľa znalca z hľadiska účtovného nevznikli podmienky na možnosť jednostranného
započítania pohľadávok a záväzkov a preto jednostranný zápočet znalec neuznal. Taktiež mal posúdiť
z hľadiska účtovného možnosť jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov podľa § 580
Občianskeho zákonníka medzi pristupujúcim dlžníkom spoločnosťou Y. a veriteľom Ing. D. vo výške
660 680 eura. Podľa znalca z hľadiska účtovného nevznikli podmienky na možnosť jednostranného

započítania pohľadávok a záväzkov a preto znalec jednostranný zápočet neuznal. Ďalej mal znalec
posúdiť formálnu náležitosť vystavených vlastných zmeniek vo vzťahu k vystaviteľovi - obžalovanému a
držiteľom zmeniek Ing. F. a Ing. D., ktoré neboli zaplatené v lehote splatnosti za spoločnosť A. vo výške 1
321 360 euro a za spoločnosť Y.. V prípade Ing. D. vo výške 3 320 euro. Podľa záverov znalca uvedené
vlastné zmenky po formálnej stránke spĺňajú náležitosti vlastnej zmenky podľa zákona č. 191 /1950 Zb.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm.
a) Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do

omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Aj, keď obžalovaný počas celého
trestného stíhania a taktiež na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti poprel, zo spáchania
trestnej činnosti je usvedčený vykonanými dôkazmi, tieto dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo ale aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú z trestnej
činnosti. Dôkazmi, ktoré usvedčujú obžalovaného z trestnej činnosti sú najmä výpovede svedkov Ing.

D., Ing. F. Mgr. L., Ing. W. Ing. E., Ing. U. F., čiastočne výpovede svedkov Ing. C., Ing. Q., Ing. L.. Ďalšími
dôkazmi usvedčujúcimi obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti sú oboznámené listinné dôkazy,
prehraný CD nosič (číslo listu 1664 ), ale najmä závery znaleckého posudku znalca z odboru ekonomiky
a manažmentu JUDr. N. PhD.. Je potrebné konštatovať, že bolo preukázané, v zhode s podanou
obžalobou z 15.03.2012, že obžalovaný uzavrel dňa 17.04.2009 zmluvu o prevode obchodného

podielu podľa § 115 Obchodného zákonníka na základe, ktorej odkúpil od bývalých konateľov Ing.
D. a Ing. F. obchodné podiely spoločností A. a Y. za dohodnutú kúpnu cenu 1 327 980 euro, pričom
predstieral, že má dostatok finančných prostriedkov na uhradenie vystavených 6 vlastných zmeniek,
ktorými mal zaplatiť kúpnu cenu za prevedené obchodné podiely. Bolo preukázané, že z uvedených 6
vlastných zmeniek bola uhradená len jedna Ing. F. vo výške 3 320 euro (reálne 3 000 euro), čo

vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu je ,, smiešna " suma. Z prevedeného dokazovania je preukázané,
že obžalovaný nedisponoval skutočnými, reálnymi finančnými prostriedkami ako sa prezentoval pred
bývalými konateľmi spoločnosti pred 17.04. 2009, teda pred uzavretím zmluvy o prevode obchodných
podielov. Z dokazovania je ďalej zrejmé, že obžalovaný nemal žiadnu snahu, ako prezentoval pred
bývalými konateľmi pred uzavretím zmluvy o prevode obchodných podielov, pokračovať vo výstavbe

projektu ,, Zona bývania Bojnice - Medzijarky ". Z prehratej CD nahrávky (číslo listu 1664) vyplýva,
že obžalovaný už koncom mája 2009 - začiatkom júna 2009 neuvažoval pokračovať prostredníctvom
spoločnosti Y. v ďalšej výstavbe bytov, dňa 29.05.2009 založil novú spoločnosť Bojnice - Medzijarky
s.r.o. a tento nový subjekt mal údajne riešiť dostavbu projektu. Už na tejto CD nahrávke zaznelo zo
strany obžalovaného, že nie je ochotný, to čo prezentoval dňa 17. 04. 2009 pri uzavretí zmluvy po

prevode obchodných podielov; vložiť svoje finančné prostriedky do spoločnosti Y. Uviedol tiež, že ak
budúci vlastníci bytov nebudú súhlasiť s jeho postupom, jedinou inou možnosťou je to že spoločnosť
pôjde konkurzu, čo sa aj skutočne stalo v priebehu roku 2010. Taktiež je preukázané viacerými
svedeckými výpoveďami, taktiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, že krátko po vstupeobžalovaného do spoločnosti A. a Y., začal obžalovaný ako vlastník uvedených spoločností rozpredávať
reálny majetok spoločnosti - firemné autá, skladové zásoby za 6 000 000 korún a začal prepúšťať
zamestnancov. Podvodné konanie obžalovaného, bez snahy uhradiť svoje pohľadávky voči bývalým

konateľom spoločnosti a pokračovať vo výstavbe projektu ,, Zona bývania Bojnice - Medzijarky ", je
zrejmé a preukázané vykonanými dôkazmi v tom smere, že obžalovaný v decembri 2009 previedol
uvedené spoločnosti na zahraničný subjekt F. Praha v ktorej bol v tej dobe konateľom, pričom na
takýto postup nemal súhlas valného zhromaždenia a zostávajúceho menšinového vlastníka Mgr. L..
Argumentácia obžalovaného, jeho obrana v tom smere, že nemal dostatok informácií o skutočnej situácii

v uvedených spoločnostiach v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodných podielov dňa 17. 04.
2009, je podľa názoru súdu účelová, vedená snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný bol
zo strany jedného z konateľov Ing. F. prostredníctvom interaktívnej ponuky a taktiež na základe ďalších
skutočností informovaný o finančnej situácii spoločností v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodných
podielov. Ing. F. vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný predtým
ako boli na neho prevedené obchodné podiely mal 90 - 95 percentné informácie o firme, obžalovaný v

tej dobe pritom deklaroval dostatok finančných prostriedkov, že má 30 ,, mega". Svedok Ing. D. vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný v čase keď rokoval o prevode obchodných
podielov mal úplnú vedomosť o finančnej situácii prevádzaných spoločnosti. Uviedol tiež, že obžalovaný
mal v tej dobe vedomosť, že potrebujú finančné prostriedky na ďalší postup prác. Tvrdil, že nemá s
tým problém, podľa tohto svedka obžalovaný mal v tej dobe tiež vedomosť koľko majú doplatiť budúci

vlastníci bytov. Taktiež podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania, z výsluchov viacerých svedkov
a oboznámených listinných dôkazov je zrejmé že v čase prevodu obchodných podielov na obžalovaného
bolo potrebné investovať približne 6 000 000 až 7 000 000 korún na ukončenie hrubej výstavby objektu,
v takom prípade by boli budúci vlastníci bytov na základe dohodnutých zmlúv povinný zaplatiť ďalších 45
% finančných prostriedkov a bolo by možné ukončiť celý projekt. Súd nevidí dôvod prečo v tejto situácii

obžalovaný, ktorý deklaroval pri uzavretí zmluvy o prevode obchodných podielov dňa 17.04.2009 svoju
solventnosť v niekoľkonásobne vyššom množstve; neinvestoval tieto finančné prostriedky
do projektu ako deklaroval, ale naopak už krátko po prevode obchodných podielov začal uvažovať o
založení novej firmy, a začal rozprávať pri stretnutí koncom mája - začiatkom júna 2009 o
reštrukturalizácii spoločnosti. Toto svedčí o tom, že obžalovaný už v čase uzavretia zmluvy o prevode

obchodných podielov v situácii, že mal prehľad o finančnej situácii spoločnosti, nechcel pokračovať vo
výstavbeprojektu.Jehojedinousnahou,podľanázorusúdu,beztoho,žebyniečoinvestoval,bolozískať
finančné prostriedky v následnej v reštrukturalizácii do ktorej prihlásil svoje pohľadávky, podľa vyjadrenia
niektorých svedkov aj fiktívne. Obžalovaný počas celého konania pred súdom neodpovedal na otázku,
ktorá mu bola opakovane kladená viacerými účastníkmi konania a to síce, že ak dodatočne zistil, už

po prevode obchodných podielov na svoju osobu, skutočnú situáciu prevedených spoločnosti, prečo
nereflektoval na aktivitu bývalých konateľov Ing. D. a Ing. F. na navrátenie prevedených obchodných
podielov. Namiesto toho obžalovaný konal tak ako konal. Spoločnosti, ktoré získal nakoniec skončili
v reštrukturalizačnom konaní o ktorom obžalovaný hovoril prakticky vzápätí po prevode obchodných
podielov na jeho osobu. Je potrebné tiež vyjadriť sa k obrane obžalovaného, že zaplatil Ing. D. a Ing.

F. za prevedené obchodné podiely formou jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov podľa
§ 580 Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť, obranu obžalovaného jednoznačne vyvrátil znalec
JUDr. N. PhD. vo svojom znaleckom posudku. Tento uviedol, že z účtovného hľadiska
nevznikli podmienky na možnosť jednostranného započítania pohľadávok a záväzkov, znalec tento
zápočet neuznal a zároveň konštatoval, že zmenky ktoré vystavil obžalovaný spĺňajú náležitosti vlastnej

zmenky podľa zákona č. 191/1950 Zb.. V súvislosti s uvedeným znaleckým posudkom považuje súd
za potrebné zvýrazniť tú skutočnosť, že podľa znalca obchodný podiel v spoločnosti Tepelná energia
ku dňu 31.12. 2008, v čase keď boli konateľmi Ing. D., Ing. F., Mgr. L. predstavoval sumu 293 168
euro, ku dňu 31.12.2009 to už bolo - 1 344 833 eura. Hodnota obchodného podielu spoločnosti Y.u dňu
31.12.2008 predstavovala hodnotu 9.356 eura, ku dňu 31.12.2009 - 52 995 euro. Obrana obžalovaného

spočívajúca v tom, že bývalí konatelia Ing. D. a Ing. F. si previedli na seba určité pozemky a motorové
vozidlá patriace prevedeným spoločnostiam, bola vyvrátená na hlavnom pojednávaní tým spôsobom že
bývalí konatelia potvrdili že v priebehu roku 2008 boli prevedené určité pozemky, na návrh auditora, na
ich osoby, avšak tieto pozemky v prípade Ing. F. keď prestal byť konateľom spoločnosti, boli prevedené
najprv na Ing. D. a neskôr bezodplatne, v máji 2009 na obžalovaného. Motorové vozidlá boli súčasťou

zmluvy o prevode obchodných podielov na obžalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností,
ktoré sú reálne preukázané dôkazmi vykonanými na hlavných pojednávaniach, je možné konštatovať že
obžalovaný v čase uzavretia zmluvy o prevode obchodných podielov bývalých konateľov Ing. D. a Ing.
F. dňa 17.04. 2009 týchto uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok uzavretej zmluvy a to vtom smere, že po prevode obchodných podielov podľa dohodnutých termínov, na základe vystavených
vlastných zmeniek, postupne do konca roku 2009 uhradí obom bývalým konateľom dohodnutú kúpnu
cenu za prevedené obchodné podiely. Taktiež bývalých konateľov uviedol do omylu v tom smere, že v

časeuzavretiazmluvyoprevodeobchodnýchpodielovdňa17.04.2009deklarovalsnahuopokračovanie
v projekte výstavby bytového komplexu ,, Zona bývania Bojnice - Medzijarky ". Žiadne jeho kroky,
podľa názoru súdu nesmerovali k tomu jednak zaplatiť kúpnu cenu za prevedené podiely a zároveň
pokračovať v projekte výstavby bytov. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že s výnimkou sumy 3 000
euro, ktorú podľa vyjadrenia Ing. F. za spoločnosť Y. zaplatil, ďalší vystavené zmenky obžalovaným

neboli uhradené. Taktiež obžalovaný po 17.04.2009 neuskutočnil žiadne reálne kroky na pokračovanie
v projekte výstavby. Pokiaľ sa týka preklenovacieho úveru od Dexia banky, obžalovaný v čase uzavretia
zmluvy o prevode obchodných podielov mal vedomosť, že v marci 2009 banka nesúhlasila s ďalším
úverom, hoci predtým vyjadrila s týmto súhlas. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že mal
vedomosť o pohľadávke Dexia banky, ktorú táto žiadala v marci 2009 vyplatiť. Musel si byť teda vedomý
zložitej finančnej situácii v akej sa v čase neschválenia preklenovacieho úveru nachádzali uvedené

spoločnosti. Napriek tomu obžalovaný s bývalými konateľmi dňa 17.04.2009 uzavrel zmluvu o prevode
obchodných podielov, z čoho je zrejmé, že tak urobil s vedomím zložitej finančnej situácie spoločností
v dôsledku nezískania ďalšieho úveru od Dexia banky. Ako tu už bolo zdôraznené, obžalovaný
mal možnosť v prípade, že skutočne mal reálne finančné zdroje, tieto použiť na preklenutie zložitej
finančnej situácie, ukončiť za pomoci týchto finančných prostriedkov hrubú výstavbu bytov a získať

tak ďalšie finančné prostriedky v rozsahu 45 % od budúcich vlastníkov bytov. Nič také neurobil, jeho
snahou bolo previesť získané spoločnosti na iný subjekt, alebo uskutočniť reštrukturalizáciu uvedených
spoločností. Obžalovaný v priebehu letných mesiacov v roku 2009 nereflektoval ani na opakované
pokusy bývalých konateľov spoločnosti o vrátenie obchodných podielov, ktoré získal obžalovaný na
základe zmluvy o prevode obchodných podielov zo dňa 17.04.2009. Výpoveďami svedkov Ing. D., Ing.

F. aj ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný naopak sa snažil získať čas, vyhýbal sa osobným
stretnutiam s bývalými konateľmi, taktiež sa vyhýbal účasti na súdnych konaniach, ktoré iniciovali bývalí
konatelia, takže nakoniec títo boli nútení bezodplatne previesť dňa 22.10.2009 nevyplatené zmenky na
Občianske združenie Naše bývanie Medzijarkami - Bojnice. Podľa názoru súdu je možné konštatovať,
že obžalovaný svojím konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku sa na škodu cudzieho majetku

obohatiltým,žeuviedolniekohodoomyluaspôsobiltaknacudzommajetkuškoduveľkéhorozsahu,ato
škodu vo výške 1 067 320 euro ako to vyplýva z listinného dôkazu na číslo listu 104. Uvedenie do omylu
zo strany obžalovaného spočíva v tom, že pri uzavretí zmluvy s bývalými vlastníkmi spoločností Ing.
D. a Ing. F. predstieral, že má dostatok finančných prostriedkov na uhradenie kúpnej ceny za uvedené
spoločnosti A. a Y., pričom tomu v skutočnosti tak nebolo. Týmto svojim konaním spôsobil na cudzom

majetku škodu veľkého rozsahu, za ktorú sa považuje škoda vyššia ako 133 000 euro (§ 125 ods. 1
Trestného zákona). Všetky tieto skutočností, dôkazy a úvahy viedli súd k tomu, že obžalovaného uznal
za vinného z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 1 krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť

a hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. V evidencii priestupkov Obvodného úradu v Prievidzi
nemá žiaden záznam.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa, ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd
nezistil v prípade obžalovaného existenciu žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti a za použitia
ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 10 rokov pričom pre výkon trestu v zmysle § 48 ods. 4, § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona tohto zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Aj keď v
zmysle § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd by mal zaradiť obžalovaného ako páchateľ obzvlášť
závažného zločinu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, súd uvážil, že vzhľadom
na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa bude lepšie zabezpečená jeho náprava v
ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde obžalovaného zaradil na výkon trestu.

Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje, najmä vzhľadom na výšku spôsobenej
škody, spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, ktorá podľa názoru súdu je mimoriadne
závažná a to najmä vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok - spôsobenú škodu vo výške
1 067 320 euro. Súd zároveň v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest zákazučinnosti vykonávať podnikateľskú a živnostenskú činnosť na dobu 5 rokov, pretože sa dopustil trestnej
činnosti v súvislosti s takouto činnosťou. Podľa názoru súdu je potrebné aj takýmto druhom trestu vplývať
na prevýchovu obžalovaného po skutočnom výkone trestu a ide aj preventívne opatrenie potrebné na

ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Keďže obžalovaný bol odsúdený za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 76 ods. 1 Trestného zákona), súd
obligatórne uložil podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ochranný dohľad na dobu dvoch
rokov.

Ochranný dohľad v takomto rozsahu považuje súd za dostatočný, počas uvedenej doby sa bude musieť
obžalovaný podrobiť, po výkone trestu, obmedzeniam v zmysle § 77 ods. 1 Trestného zákona. Súd
zároveň v rámci adhézneho konania rozhodol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti
obžalovaného uhradiť Občianskemu združeniu Naše bývanie Medzijarkami - Bojnice škodu vo výške
1 067 320 euro. Podľa názoru súdu uvedená škoda bola poškodenou stranou riadne uplatnená, výška
škody bola v rámci trestného konania riadne preukázaná a sú splnené podmienky na to aby mohlo byť

rozhodnuté, že obžalovaný, ktorý bol uznaný vinným z trestnej činnosti a zo spôsobenia škody, bude
zaviazaný k náhrade škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.