Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 17, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812010214
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3812010214.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2020 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Mgr. Márie Kmeťovej a Marty Gáplovskej v trestnej veci proti obžalovanému
U. R.

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. R., nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, bytom U., T. XXX/X
sa
oslobodzuje:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 17.04.2009 v Prievidzi predstierajúc dostatok finančných prostriedkov na základe uzavretej a
podpísanej zmluvy o prevode obchodného podielu v zmysle § 115 Obchodného zákonníka odkúpil
od bývalých konateľov Ing. T. F., trvale bytom U., ul. R. T. XX a Ing. I. D., bytom U., ulica R. T.
XXX/X obchodné podiely spoločnosti A. - A. V. s.r.o. U., B. cesta XX/B a spoločnosti Y. s.r.o. U. za
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.327.980,- euro, pričom dohodnuté termíny na uhradenie vystavených
6-ich zmeniek dodržal len čiastočne, a to uhradením zmenky v hodnote 3.320,- euro Ing. Vargicovi za
spoločnosť Y. s.r.o. a zvyšných 5 zmeniek obžalovaný v lehote ich splatnosti a to najneskôr do 31.

12. 2009 vedome neuhradil, a neurobil tak dodnes, naopak obidve získané spoločnosti po hromadnom
prepustení zamestnancov previedol na spoločnosť F. SE U., čím Občianskemu združeniu M. Q. L. T. -
Q. so sídlom v U., G. P. č. X, ktorému boli dňa 22.10.2009 postúpené v zmysle zmluvy pohľadávky Ing.
F. a Ing. D. z neuhradených zmeniek, spôsobil škodu v celkovej výške 1. 067 .320,- euro.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená strana Občianske združenie M. bývanie L. jarkami - Q., G. F.
č. 6, 97101 U., IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 62/2012 zo dňa 17.09.2018 bol obžalovaný uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovanému bol za to uložený
trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, taktiež
mu bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú a živnostenskú činnosť na dobu 5 rokov.
Okrem toho bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku obžalovaný bol zaviazaný uhradiť Občianskemu združeniu M. Q. L. T. - Q., G. F. č. X, 971 01
Prievidza, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 1.067.320,- euro.
Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 23To 38/2019 zo dňa 16.09.2019 bol rozsudok Okresného súdu

Prievidza č. 2T 62/2012 zo dňa 17.09.2018 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. f) Trestného
poriadkuvcelomrozsahuzrušenýapodľa§322ods.1Trestnéhoporiadkubolavecvrátenásúduprvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu pre jednal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd, okrem iného uviedol, že podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť aodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, najmä z dôvodu,
že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sa dôsledne nevysporiadal so všetkými okolnosťami

majúcimi vplyv na výrok o vine a v nadväznosti na to aj na výrok o treste a náhrade škody. V časti svojho
rozhodnutia odvolací súd vysvetlil svoj procesný postup - zamietnutie návrhov obhajcu na verejnom
zasadnutí v súvislosti s navrhovaným prerušením trestného stíhania za účelom dosiahnutia rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, alternatívne Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej k otázke. Taktiež
uviedol, že sa nestotožnil s hlavnou procesnou námietkou v odvolaní obžalovaného týkajúcou sa

„nezákonného prevzatia“ predmetnej veci vyšetrovateľkou úradu boja proti ich organizovanej kriminalite
od vyšetrovateľa OR PZ Prievidza. Uviedol, že takýto postup bol v súlade s doterajšou ustálenou
súdnou praxou, vychádzal z nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky, ktoré má svoj podklad v
zákone o Policajnom zbore, ktoré inštitucionálne, organizačne a v konečnom dôsledku aj personálne
zabezpečuje vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov podľa Trestného poriadku. Odvolací
súd sa taktiež vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkou obhajoby v súvislosti s ustanovením

§ 230 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku a taktiež s námietkou uvedenou v odvolaní obžalovaného
v súvislosti s porušením jeho práva na obhajobu. Senát odvolacieho súdu v ďalšej časti svojho
odôvodnenia do určitej miery prisvedčil odvolaniu obžalovaného v súvislosti s námietkami týkajúcimi
sa formulácie tzv. skutkových viet v doteraz urobených rozhodnutiach orgánov činných v trestnom
konaní a súdu prvého stupňa vo veci samej. Týka sa to rozdielností nielen v konaní obžalovaného

(vrátane jeho možnej „podvodnosti“), ale aj v spôsobenom následku a napokon aj v samotných osobách
poškodených. Odvolací súd uviedol, že v uznesení o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1
Trestného poriadku je uvedené, že páchateľ „vylákal“ odpredanie obchodných podielov, ....pričom kúpne
ceny neuhradil, čím poškodenému I. D. spôsobil škodu v celkovej výške najmenej 26.600,- euro..... Na
toto uznesenie nadväzovalo uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku

obžalovanému, kde je v skutkovej vete uvedené, že obvinený „odkúpil“ obchodné podiely .....od Ing.
I. D. a Ing. T. F. .... lehoty na uhradenie podpísaných zmeniek nedodržal....., vedome neuhradil, čím
Občianskemu združeniu .... spôsobil škodu v celkovej výške 1.327.980,- euro. V obžalobe prokurátora je
v skutkovej vete uvedeného, že pred odkúpením obchodných podielov ... obvinený „predstieral“ dostatok
finančných prostriedkov ....uhradil len časť kúpnej ceny a zvyšok vedome neuhradil ....hromadne

prepustil zamestnancov odkúpených dvoch spoločností ....spoločnosti previedol na inú spoločnosť v
Prahe, čím Občianskemu združeniu .... spôsobil škodu v celkovej výške 1.067.320,- euro. Napokon
vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené „predstieranie“ dostatku finančných prostriedkov
obžalovaným ... odkúpenie obchodných podielov ...uhradenie len časti kúpnej ceny a zvyšok vedome
neuhradil .....hromadne prepustil zamestnancov odkúpených dvoch spoločností .... previedol spoločnosti

na inú spoločnosť v Prahe ...., čím Občianskemu združeniu ...spôsobil škodu v celkovej výške
1.067.320,- euro. Odvolací súd uviedol, že medzi uznesením o začatí trestného stíhania (§ 199 ods.
1 Trestného poriadku) a odsudzujúcim rozsudkom musí byť zachovaná „totožnosť skutku“. Tým je
zabezpečené, že odsudzujúci rozsudok sa bude týkať len skutku, pre ktorý sa začalo a viedlo trestné
stíhanie (prípravné konanie a konanie pred súdom). Podstatnými zložkami skutku, v ktorom je videný

určitý trestný čin, je konanie páchateľa a ním spôsobený následok. Pri trestnom čine podvodu podľa §
221 ods. 1 Trestného zákona je znakom skutkovej podstaty konanie (nekonanie) páchateľa spočívajúce
„v uvedení niekoho do omylu alebo využitia niečieho omyl“. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že
samotné nedodržanie zmluvných podmienok, vrátanie nezaplatenia kúpnej ceny samo osebe nezakladá
tzv. podvodný úmysel páchateľa. Tento naviac spravidla musí existovať už v čase uzatvárania zmluvy

medzi páchateľom a poškodeným. Teda úmysel obohatiť sa a uvedenie do omylu alebo využitie omylu
sa musí časovo zhodovať. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pritom bez akýchkoľvek
pochybnosti nevyplýva „vylákanie“ odkúpenia obchodných spoločností obžalovaným (uznesenie o
začatí trestného stíhania). Taktiež „predstieranie dostatku finančných prostriedkov“ (obžaloba, rozsudok
súdu prvého stupňa) zo strany obžalovaného je zatiaľ najmä nedostatočne odôvodnené nezaplatením

kúpnej ceny a neinvestovaním obžalovaného do „rozvoja“ kúpených spoločnosti. V súvislosti s tým senát
odvolacieho súdu poukázal na vyššie uvedenú skutkovú vetu uznesenia o vznesení obvinenia, ktorá
vôbecneuvádza,včomjevidenéuvedeniedoomylualebovyužiteniečiehoomylu.Vedomeneuhradenie
zmeniek takýto znak skutkovej podstaty trestného činu nezakladá. Podľa odvolacieho súdu skutok
uvedený v uznesení o vznesení obvinenia nie je trestným činom podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. V

súvislosti s tým odvolací súd podotkol, že prokurátor krajskej prokuratúry v Trenčíne príkazom prepustil
obvineného z väzby v prípravnom konaní dňa 28.02.2011 aj z dôvodu, že obvinenému I.. D. a I.. F.i
„zaplatil“ za prevedené obchodné podiely (číslo listu 60 - 61). Aj keď „vylákanie“ prevodov obchodných
podielov (začatie trestného stíhania) môže spočívať aj v „predstieraní“ dostatku finančných prostriedkov(obžaloba, rozsudok súdu prvého stupňa), je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva
(výpovede obžalovaného, I.. D., I.. Vargica a jeho syna Petra ), že iniciátorom na kúpu a predaj
obchodných podielov nebol obžalovaný, ale práve poškodený I.. Richter a I.. Vargic, ktorí začali hľadať

investora zvonku (výpoveď svedka I.. U. Vargica). Za takýchto okolností, ak obžalovaný začal „rokovať“
s poškodenými, pričom vznikal medzi nimi obchodnoprávny vzťah o predaji obchodných podielov so
všetkými tomu patriacimi náležitosťami (zmluva o predaji obchodných podielov, zmenky, notárskej
zápisnice) vylákanie predaja obchodných podielov vo svetle zakladajúcom trestnoprávny vzťah je veľmi
pochybné. Taktiež skutková okolnosť v podobe „predstierania“ dostatku finančných prostriedkov zatiaľ

mávyplývaťznezaplatenejkúpnejcenyobžalovaným.PoškodenýI..D.aI..F.pritomsamipriznalichybu
v tom, že si dostatočne neoverili finančnú solventnosť obžalovaného. Svedok I.. D. Q. z Dexia banky
(poskytla úver poškodeným) vo svojej výpovedi uviedol, že zo stretnutia a po rozhovore s obžalovaným
mal pocit, že obžalovaný je osoba, ktorá disponuje finančnými prostriedkami a že I.. F. mu teda
predstavilo osobu, ktorá dotiahne projekt výstavby bytov do konca. Z pohľadu hodnotenia vzniknutého
trestnoprocesného vzťahu (vznesenie obvinenia) z pohľadu toho, či došlo aj ku vzniku trestnoprávneho

vzťahu (skutočný páchateľ a jeho povinnosť podrobiť sa sankcii) má v tomto prípade význam aj to, za
akých okolností vznikal predmetný obchodnoprávny vzťah (osoby prevádzajúce obchodné podiely). Z
výpovede tretieho spoločníka poškodeného I.. D. a I.. F.a, Mgr. L., ale najmä z výpovede svedka I.. C.,
ktorý bol v spoločnosti A. energia daňovým poradcom 15 rokov, vyplýva „veľmi zlý ekonomický“ stav
predmetných spoločností. A. zlý stav, podľa tohto svedka pramenil z toho, že rozhodnutie o výstavbe

bytov bolo len východisko z núdze, spoločníci a konatelia podcenili svoje schopnosti (dovtedy podnikali
v oblasti tepelnej energie s pomocou nemeckého kapitálu). Toto všetko vzniklo v dôsledku toho, že
poškodeným nevyšiel projekt tepelného hospodárstva v meste Ružomberok, s ktorým mali dosť veľké
výdavky. A. svedok dokonca uviedol, že konatelia spoločnosti tajili a nielen pred ním, prevod obchodných
podielov na obžalovaného. Svedok dokonca vyslovil „úvahu“ či konatelia spoločnosti hľadali finančne

solventného budúceho vlastníka spoločnosti alebo sa ich chceli len zbaviť. Takáto úvaha vo veci
nezaujatého svedka, ktorý mal veľmi dobrý prehľad o ekonomickom stave spoločností, má mimoriadny
význam vzhľadom na jeho objektivitu, keď naviac tento svedok vyslovil aj názor, že ak by neboli predané
obchodné podiely, bola by skončila spoločnosť A. energia v likvidácii. V tejto súvislosti je potom potrebné
vyhodnotiť okrem, takto zhodnotenej ekonomickej kvality predmetu kúpnopredajných zmlúv aj to či

vôbec poškodený I.. D. a I.. F., takto postupovali v súlade so zásadami poctivého obchodného styku,
a to nielen voči obžalovanému, ale najmä voči takmer šesťdesiatim budúcim vlastníkom bytov, od
ktorí vybrali zálohy spolu vo výške 829.848,- euro a od banky Dexia úver vo výške 961.000,- euro,
ktorý dokonca začali splácať z vybratých záloh. Odvolací súd uviedol, že si kladie významnú otázku
v tom, ako by riadne vyplatené zmenky (kúpnopredajná cena) do rúk I.. D. a I.. F.a vlastne pomohli

pri dokončení realizácie projektu výstavby bytov, kde budúci vlastníci bytov sa združili do občianskeho
združenia. Obžalovanému je pritom kladené za vinu nie „nedokončenie“ výstavby bytov, ale to, že s
podvodným úmyslom „kúpil“ obchodné spoločnosti. Napokon o tom, že tento projekt výstavby bytov
sa do 17.04.2009 (deň odkúpenia obchodných podielov) dostal bez akejkoľvek súvislosti s konaním
obžalovaného do veľmi zlej ekonomickej ale aj realizačnej situácie (výstavba bytov nebola zabezpečená

okrem financií ani všetkými potrebnými projektovými a schvaľovacími dokumentmi) vyplýva aj z toho,
že I.. F. a I.. D. sa sami vo veci necítili poškodení a predmetné zmenky „bezodplatne“ previedli na
predmetné občianske združenie, pričom ich hodnota bola vyše 1.000.000,- euro. Nepochybne zo strany
týchto osôb nešlo o „charitatívny“ akt finančnej pomoci. Senát odvolacieho súdu pri zhodnotení aj
vyššie uvedených okolností prípadu spolu s niektorými nesprávnymi úvahami súdu prvého stupňa

vyslovuje pochybnosť či práve obžalovaný je subjektom možného trestnoprávneho vzťahu. Úvahy
súdu prvého stupňa o vedomí zložitej finančnej situácie kupovaných spoločnosti ako aj o tom, že
mal finančné zdroje použiť na preklenutie zložitej finančnej situácie sú nepresné. Žalovaná trestná
činnosť obžalovaného nemôže mať ani nemá nič spoločné so stavom výstavby predmetných bytov
ku dňu 17.04.2009, ktorý stav podľa vyjadrenia splnomocnenca poškodených na verejnom zasadnutí

trvá dodnes. Odvolací súd uviedol, že nemôže nevysloviť úvahu, že, ak by do „riešenia“ vzniknutých
obchodnoprávnych vzťahov (predaj obchodných podielov, výstavba bytov) neboli „vstúpili“ orgány činné
v trestnom konaní, súdy zaoberajúce sa takýmito vzťahmi mohli na základe návrhov dotknutých strán
už dávno rozhodnúť prinajmenšom o neplatnosti predmetného prevodu obchodných podielov, ako aj o
nárokoch budúcich vlastníkov bytov združených v občianskom združení. Najmä dvojité zabezpečenie

predmetného prevodu obchodných podielov cestou notárskych zápisníc a zmenkami pri nedodržaní
termínov splatnosti zo strany obžalovaného, by viedlo prakticky k bezproblémovému odstúpeniu od
predmetných zmlúv súdnou cestou. Odvolaciemu súdu nie je známe, prečo I.. D. a I.. F. vzali späť svoje
návrhy na súd na zrušenie predmetných zmlúv o prevode obchodných podielov. Senát odvolacieho súduvyslovil právny názor aj na odvolaciu námietku týkajúcu sa nezákonnosti zmeny v osobe poškodených
v priebehu trestného stíhania. Podľa neho je potrebné uviesť, že trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1
Trestného zákona je dokonaný po dokončení obohatením páchateľa alebo iného. Ak sa obžalovanému

kladie za vinu, že nemal v úmysle za predmetné obchodné podiely zaplatiť, tak trestný čin mal byť
dokonaný momentom kúpy týchto obchodných podielov s úmyslom sa obohatiť. Z uvedeného, potom
ale vyplýva, že obžalovaný mal trestným činom spôsobiť škodu I.. F.ovi a I.. D., ktorí mu predali
predmetné obchodné podiely. Následný prevod predmetných zmeniek vyššie uvedenými poškodenými
naobčianskezdruženieM.bývanieL.T.-Q.natejtoskutočnostiničnemení.Podľa§46ods.1Trestného

poriadkujepoškodenývtrestnomkonaní,okreminého,osoba,ktorejmubolatrestnýmčinomspôsobená
majetková škoda. Z tohto, potom ale vyplýva, že trestnou činnosťou mohla byť spôsobená škoda len
osobám, ktorým pri podvodnej kúpe obchodných podielov nebola zaplatená kúpna cena. V súvislosti s
tým odvolací súd uviedol, že v čase možného spáchania (dokonania) predmetnej trestnej činnosti vyššie
uvedené občianske združenie ani neexistovalo. Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku môže poškodený
v trestnom konaní, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola

spôsobená trestným činom navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť túto škodu (tzv. adhézne konanie). Z uvedeného ustanovenia, ale vyplýva, že predmetné
občianske združenie si ani nemôže v tomto trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody, pretože
možným trestným činom obžalovaného tomuto združeniu škoda spôsobená nebola. A. právny názor
platí len pre trestné konanie, majetkové nároky občianskeho združenia proti iným osobám (vrátane

obžalovaného) pritom s týmto právnym názorom nie sú dotknuté, nemôžu však byť uplatňované v
tomto trestnom konaní. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu. V novom konaní sa bude musieť súd prvého stupňa znovu vysporiadať s nejasnou skutkovou
okolnosťou v tom, akým preukázaným (nie predpokladaným) spôsobom obžalovaný mal poškodených
uviesť do omylu respektíve ich omyl využiť. Do svojich skutkových, ale právnych úvah bude musieť súd

prvého stupňa zahrnúť aj vyššie popísaný „stav“ predmetných kupovaných spoločností, a to aj z pohľadu
toho, že obžalovaný mal týmto prakticky za pôvodných dvoch majiteľov prevziať na seba takmer 60
„podvedených“ budúcich majiteľov bytov. Okolnosť, že obžalovaný nevedel oprávnené nároky týchto
osôb uspokojiť (najmä pokračovať vo výstavbe bytov), je pre posudzovanie jeho trestnej zodpovednosti
irelevantná. Pre posudzovanie trestnej zodpovednosti pri trestnom čine podvodu pri kúpnopredajnej

zmluve mal pritom nepochybne aj význam poctivosť obchodného styku obidvoch strán. Predmetného
trestného činu sa totiž podľa ustálenej súdnej praxe nemusí vždy dopustiť len kupujúci (ktorý, napríklad,
od počiatku nechcel zaplatiť kúpnu cenu) ale aj predávajúci (ak, napríklad, úmyselne zatajil kvalitu
predmetu kúpnopredajnej zmluvy). V súvislosti s tým potom vzniká otázka či „poctivosť“ v obchodnom
styku musí byť nevyhnutne posudzovaná ako trestná zodpovednosť trestnými súdmi. To má na mysli

odvolací súd aj takzvanú „ultima ratio“ (posledný, krajný prostriedok), kedy sú prostriedky trestného
práva uplatňované na „súkromnoprávne“ vzťahy.
Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorý tento vyslovil vo svojom uznesení zo dňa 16.09.2019 a ktorý bol konštatovaný vyššie, keďže
odvolací súd vo svojom rozhodnutí nenariadil vykonať nejaké úkony a dôkazy; podľa § 269 Trestného

poriadku na hlavnom pojednávaní oboznámil uznesenie Krajského súdu Trenčín číslo 23T 38/2019 zo
dňa 16.09.2019.
Po prevedenom dokazovaní prvostupňový súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu dospel
k záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a predtým v podanej obžalobe
nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie na rozhodnutie inému orgánu, a preto

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože skutok
nie je trestným činom. V tomto smere treba predovšetkým zdôrazniť tú skutočnosť, že skutkový dej
uvedený v obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba na
obžalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe samotné nedodržanie zmluvných podmienok, v tomto

konkrétnom prípade nezaplatenie kúpnej ceny obžalovaným, samo osebe nezakladá podvodný úmysel
obžalovaného a nebolo preukázané, že takýto podvodný úmysel existoval už v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi obžalovaným a poškodenou stranou. Nebolo preukázané, že by v prípade tohto
skutku sa časovo zhodoval úmysel obžalovaného obohatiť sa a uvedenie do omylu alebo využitie
omylu poškodenej strany. Taktiež nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by obžalovaný vylákal

odkúpenie obchodných spoločností, ako bolo uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania. Pokiaľ sa
týka predstierania dostatku finančných prostriedkov ako bolo tvrdené v obžalobe a v prvom rozsudku
súdu prvého stupňa, toto nie je možné odôvodniť len nezaplatením kúpnej ceny a neinvestovaním
obžalovaného do rozvoja kúpených spoločnosti. V konaní nebolo preukázané to, čo je uvedené vskutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia, že obžalovaný poškodenú stranu uviedol do omylu
alebo využil jej omyl. Samotné vedomé neuhradenie zmeniek nenapĺňa skutkovú podstatu trestného
činu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Je tiež potrebné poukázať na tú skutočnosť, že z vykonaného

dokazovania vyplýva, že iniciátorom na kúpu a predaj obchodných podielov nebol obžalovaný, ale
práve I.. D. a I.. F., ktorí začali hľadať investora zvonku. Toto potvrdil vo svojej výpovedi svedok
I.. U. F.. Medzi obžalovaným a poškodenými, ktorí rokovali o predaji uvedených spoločností vznikal
obchodnoprávny vzťah, tento sa týkal predaja obchodných podielov so všetkými k tomu patriacimi
náležitosťami akými sú zmluva o predaji obchodných podielov, zmenky, notárske zápisnice. Nemožno

potom hovoriť o trestnoprávnej zodpovednosti v súvislosti s vylákaním obchodných podielov. Taktiež
je potrebné v súvislosti s vyššie konštatovanými skutočnosťami poukázať na určité skutočnosti, ktoré
boli preukázané v konaní svedeckými výpoveďami viacerých svedkov. Aj samotní svedkovia I.. D. a I..
F. si vo výpovedi na hlavnom pojednávaní priznali chybu v tom, že si dostatočne neoverili finančnú
solventnosť obžalovaného. Svedok I.. Q. (pracovník banky Dexia, ktorá poskytla úver poškodeným)
potvrdil, že po stretnutí s obžalovaným mal pocit, že obžalovaný je osobou, ktorá disponuje finančnými

prostriedkami a ide teda o osobu, ktorá dotiahne projekt výstavby bytov do konca. Pri hodnotení možnej
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného treba zdôrazniť aj určité skutočnosti na strane osôb, ktoré
prevádzali obchodné podiely. Svedok Mgr. L., taktiež svedok I.. C. vo svojich výpovediach potvrdili,
že prevádzané spoločnosti, spoločnosti, ktoré kupoval obžalovaný, v čase predaja týchto spoločností
boli vo veľmi zlom ekonomickom stave. Podľa svedka I.. C. tento zlý stav pramenil z precenenia

schopnosti I.. D. a I.. F.a v predchádzajúcom podnikaní, týmto predtým nevyšiel projekt tepelného
hospodárstva v Ružomberku. Svedok tiež uviedol, že títo svedkovia dokonca tajili a to nielen pred ním
prevod obchodných podielov na obžalovaného. Tiež vyslovil názor, že títo svedkovia hľadali finančne
solventného budúceho vlastníka spoločnosti z dôvodu, že sa chceli spoločností zbaviť a v prípade, že
by neboli predané obchodné podiely bola by skončila spoločnosť A. energia v likvidácii. Taktiež si treba

položiť otázku či v prípade, že by obžalovaný riadne vyplatil zmenky v plnej výške, či táto skutočnosť by
významným spôsobom pomohla pri realizácii projektu výstavby bytov. Obžalovanému nebolo kladené
za vinu, že nedokončil výstavbu bytov, ale to že uvedené spoločnosti kúpil v podvodnom úmysle.
Treba zdôrazniť, že už v čase odkúpenia obchodných podielov obžalovaným dňa 17.04.2009 projekt
výstavby bytov bol vo veľmi zlej ekonomickej a realizačnej situácii. Chýbali finančné prostriedky, rôzne

povolenia na výstavbu. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná trestná činnosť obžalovaného nemôže mať
nič spoločné so stavom výstavby projektu ku dňu 17.04.2009, keď obžalovaný odkúpil obchodné podiely
uvedených spoločností. Podľa názoru súdu okolnosť, že obžalovaný nevedel uspokojiť oprávnené
nároky takmer šesťdesiatich podvedených budúcich majiteľov bytov, pokračovať vo výstavbe bytov,
je pre posudzovanie jeho trestnoprávnej zodpovednosti irelevantná, pre posudzovanie trestnoprávnej

zodpovednosti pri trestnom čine podvodu má nepochybne význam aj poctivosť obchodného styku oboch
strán. Podľa názoru súdu, v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu bolo možné celú situáciu
(predaj obchodných podielov, výstavbu bytov) riešiť v občianskoprávnom konaní. Vzhľadom na všetky
konštatované skutočnosti, súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod
obžaloby pretože skutok nie je trestným činom. Aj, keď odvolací súd v súvislosti s poškodenou stranou

Občianske združenie M. bývanie L. T. - Q. vyslovil právny názor, že občianske združenie nemôže v tomto
trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu škody voči obžalovanému. Súd podľa ustálenej súdnej
praxe v súvislosti s rozhodnutím o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, nemal inú možnosť len v
zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku občianske združenie s nárokom na náhradu škody odkázať
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.