Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817201304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817201304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX B., 2/ Ing. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., zastúpených
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, IČO: 14 223 961, proti
žalovaným: 1/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 2/ L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, XXX XX B., zastúpeným JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Komenského 10
E, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 007 500, o poddlžníckej žalobe o zaplatenie sumy 14.937,26 Eur, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/8/2017-104 zo dňa 22. mája

2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
11C/8/2017-104 zo dňa 22. mája 2018 o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 11C/8/2017-104 zo dňa 22. mája 2018
vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na
prerušenie konania (výrok I.). Súčasne uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu vo výške 14.937,26 Eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku (výrok II.). Žalobcom v rade 1/ a 2/ tiež priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou okresnému

súdu 24.02.2017 domáhali, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť im sumu 14.937,26 Eur a zároveň nahradiť im trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalobcovia svoju poddlžnícku žalobu odôvodnili aplikáciou ust. § 106 ods. 1, § 108 ods. 1 a § 109 ods.
1 Exekučného poriadku, tvrdiac, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú postavenie solidárnych dlžníkov voči ich
dlžníkovi, proti ktorému na vymoženie svojej pohľadávky iniciovali exekučné konanie a v rámci ktorého
bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má voči žalovaným v
rade 1/ a 2/ dlžník žalujúcej strany. Napriek tomu žalovaní doposiaľ neuhradili žalobcom žalovanú istinu.

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a
2/ majú voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. pohľadávku judikovanú rozsudkom Okresného súdu
Námestovo č.k. 8C/112/2013-68 zo dňa 20.06.2016, ktorým súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa06.07.2010 uzatvorenej medzi žalovaným - spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s.r.o. ako predávajúcim a
žalobcami(t.j.osobami,ktorémajúivtomtokonanípostaveniežalobcovvrade1/a2/),ktorejpredmetom
sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. B., rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parc.

č. 5437/1 a parcely registra „C“, evidované v katastrálnej mape ako parcelné č. 5437/1 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcelné č. 5437/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 419
m2, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Námestovo pod č. V 1101/2010 (výrok I. označeného
rozsudku). Zároveň týmto rozsudkom súd uložil žalovanému - spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.
zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 42.000,00 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

(výrok II. označeného rozsudku). Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2016 a
vykonateľnosť dňa 04.09.2016.
5. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. povinnosť uloženú jej vyššie označeným
rozsudkom dobrovoľne nesplnila, žalobcovia v rade 1/ a 2/ iniciovali na vymoženie tejto judikovanej
pohľadávky exekučné konanie, ktoré je v štádiu exekúcie vedené súdnym exekútorom Mgr. Júliusom
Konečným pod sp. zn. EX 86/2016. V rámci tohto exekučného konania menovaný súdny exekútor okrem

iného dňa 17.01.2017 vydal exekučný príkaz sp.zn. EX 86/2016-L na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky, ktorým dlžníkom povinného - t.j. v tomto konaní žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom
spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o., prikázal, aby po doručení tohto príkazu poukázali na účet súdneho
exekútora pohľadávku vo výške 14.937,26 Eur, a to na základe rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo dňa 26.8.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného

súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo dňa 28.11.2014 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10Co/189/2015-371 zo dňa 29.10.2015. Z kópie doručeniek vyplýva, že predmetný exekučný príkaz bol
žalovaným v rade 1/ a 2/ (každému osobitne) doručený do vlastných rúk dňa 19.01.2017.
6. Súdnemu konaniu vedenému na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 8C/112/2013 predchádzalo
konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010, ktoré v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie v tejto veci nebolo právoplatne skončené, nakoľko nebolo právoplatne rozhodnuté
o výške úrokov z omeškania a rozsahu náhrady trov konania priznanej v tamtom konaní
žalobcom v rade 1/ a 2/ (v tomto konaní žalovaným v rade 1/ a 2/). V konaní vedenom pod sp.zn.
1C/63/2010, primárnym predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva, iniciovali žalovaní v rade
1/ a 2/ - t.j. G. O. a L. O., ktorí v ňom mali procesné postavenie navrhovateľov v rade 1/ a 2/ (resp.

žalobcov v rade 1/ a 2/) proti spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. ako odporcovi (resp. žalovanému).
V predmetnom konaní však rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo dňa
26.08.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
1C/63/2010-351 zo dňa 28.11.2014 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/189/2015-371
zo dňa 29.10.2015 bolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté tak, že bol zamietnutý návrh navrhovateľov

na určenie že, navrhovateľ v rade 1/ G. O. a navrhovateľka 2/ L. O. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v celosti zapísanej na LV č. XXXX vedeného Správou katastra Námestovo pre okres X.,
Obec B., k. ú. B., konkrétne rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. KNC č. 5437/1 súpisné číslo
XXX, pozemku parc. č. KNC č. 5437/1 o výmere 120 m2, druh pozemku zastavená plochy
a nádvoria, pozemku parc. č. KNC č. 5437/2 o výmere 419 m2, druh pozemku zastavené plochy a

nádvoria, bol zamietnutý (rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/189/2015-371 z 29.10.2015).
Zároveňbola voznačenomkonaníurčenáabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy
por. č. 81/08 zo dňa 29.10.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ ako predávajúcimi (v
tomto konaní žalovanými v rade 1/ a 2/) a odporcom ako kupujúcim (t.j. spoločnosťou S.O.S. financ,
spol. s.r.o.), ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v

k.ú. B., Obec B. zapísaných na Správe katastra Námestovo, na LV č. XXXX ako rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na parcele č. 5437/1 a parc. registra ,,C“ evidované v katastrálnej mape ako
parc. č. 5437/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc. č. 5437/2 zastavená plochy a
nádvoria o výmere 419 m2 v celosti (výrok II. rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351
z 26.8.2013). Súd tiež určil, že absolútne neplatný je i právny úkon - nájomná zmluva č. 81/08 zo

dňa 29.10.2008 uzatvorená medzi odporcom ako prenajímateľom a navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ ako
nájomcami, ktorej predmetom nájmu je trojizbový rodinný dom, súpisné číslo XXX, nachádzajúci sa
v Obci B., postavený na parc. č. 5437/1 v celosti (výrok III. rozsudku Okresného súdu Námestovo
č.k. 1C/63/2010-351 z 26.08.2013). Ďalej súd určil, že absolútne neplatný je tiež právny úkon -
zmluva o uzavretí budúcej zmluvy č. 81 08 zo dňa 29.10.2008 uzatvorená medzi odporcom ako

budúcim predávajúcim a navrhovateľmi v rade 1/ a 2/ ako budúcimi kupujúcimi, ktorej predmetnom sú
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., Obec B., zapísané na Správe katastra Námestovo na LV č.
XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. 5437/1 a parc. registra ,,C“
evidované v katastrálnej mape, parc. č. 5437/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc.č. 5437/2 zastavená plochy a nádvoria o výmere 419 m2 v celosti (výrok IV. rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 z 26.08.2013). Zároveň súd uložil navrhovateľom v rade 1/ a 2/ (t.j. v
tomto konaní žalovaným v rade 1/ a 2/), aby odporcovi (t.j. spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.) zaplatili

sumu 14 937,26 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV. rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 z 26.08.2013). V označenom konaní Okresný súd Námestovo
dopĺňacím rozsudkom č.k. 1C/63/2010-351 z 28.11.2014 rozhodol vo vzťahu k subjektu vystupujúcemu
navrhovateľovivrade3/-ZdruženiunaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS-tak,žejehonávrhzamietol,
a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

7. V konaní Okresného súdu Námestovo vedenom pod sp. zn. 1C/63/2010 súd uznesením, č.k.
1C/63/2010-420 zo dňa 08.08.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 1C/63/2010-426 zo dňa
17.08.2016 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný (t.j. spoločnosť S.O.S. financ, spol. s
r.o.) je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ (t.j. v tomto konaní žalovaným v rade 1/ a 2/) spoločne a
nerozdielne sumu 4.052,01 Eur s 0,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.02.2016 do zaplatenia s
tým, že petit žaloby zo dňa 28.06.2010, doručený súdu 02.07.2010, označený číslom III., IV., V. zostáva

nezmenený. Uznesením č.k. 1C/63/2010-475 z 20.02.2018 prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcov
(t.j. v tomto konaní žalovaných) zo dňa 27.02.2017, ktorým žiadali opravu výroku opravného uznesenia
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1C/63/2010 zo dňa 17.08.2016. Ďalším rozsudkom v označenom
spore č.k. 1C/63/2010-458 zo dňa 27.02.2017 súd žalovanému (t.j. spoločnosti S.O.S. financ,
spol. s r.o.) uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ (t.j. v tomto konaní žalovaným v rade 1/ a

2/) spoločne a nerozdielne sumu 4.052,01 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania
ročne od 26.02.2016 do zaplatenia a zároveň žalovanému (t.j. spoločnosti S.O.S. financ,
spol. s r.o.) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v rade 1/ (t.j. v tomto konaní žalovanému v rade 1/) sumu
750,00 Eur a žalobkyni v rade 2/ (t.j. v tomto konaní žalovanej v rade 2/) sumu
750,00 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Označeným rozsudkom

súd tiež priznal žalobcom v rade 1/ a 2/ (t.j. v tomto konaní žalovaným v rade 1/ a 2/) nárok na náhradu
trov konania do výšky 1. Rozhodnutia Okresného súdu Námestovo, a to rozsudok č.k. 1C/63/2010-458
zo dňa 27.02.2017 i uznesenie č.k. 1C/63/2010-475 zo dňa 20.02.2018 v dôsledku podania odvolania
žalobcami v rade 1/ a 2/ (t.j. v tomto konaní žalovanými v rade 1/ a 2/) nenadobudli právoplatnosť a boli
predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu teda vyplýva a v konaní nebolo ani
sporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú judikovanú pohľadávku voči spoločnosti S.O.S. financ,
spol. s.r.o. vo výške 42.000,00 Eur (rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/112/2013-68 zo
dňa 20.06.2016 - popísaného v bode 14. napadnutého rozsudku), uspokojenia ktorej sa domáhajú v
exekučnom konaní. Sporným medzi stranami sporu nebolo ani to, že spoločnosť

S.O.S. financ, spol. s.r.o. je na základe súdneho rozhodnutia dlžníkom žalovaných v rade 1/ a 2/, voči
ktorým má táto spoločnosť pohľadávku vo výške 14.937,26 Eur (výrok IV. rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo dňa 26.08.2013 - popísaný v bode 16. napadnutého rozsudku).
Preukázanou a nespornou v spore bola tiež skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú v súčasnosti
voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. pohľadávku minimálne vo výške 5.552,01 Eur (4.052,01 Eur +

750,00 Eur + 750,00 Eur) a tiež úroky z omeškania vo výške minimálne 0,05 % ročne zo sumy
4.052,01 Eur (rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-458 z 27.02.2017 - popísaný v
bode 17. napadnutého rozsudku) s tým, že konečná výška úrokov z omeškania bude
zrejmá až po rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy bude zrejmý aj rozsah náhrady trov konania priznanej
žalovaným v rade 1/ a 2/. Nespornou bola taktiež skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ po tom, čo

im bol dňa 19.01.2017 doručený exekučný príkaz sp.zn. EX 86/2016-L zo 17.01.2017 na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky na účet súdneho exekútora žalovanú sumu súdnemu exekútorovi a ani
oprávneným nepoukázali. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že predmetné exekučné konanie vedené
proti spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. pod sp.zn. EX 86/2016 bolo žalobcami v rade 1/ a 2/ iniciované
najskôr dňa 29.09.2016, kedy žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali u súdneho exekútora návrh na vykonanie

exekúcie (ktorý dátum vyplýva z vyššie označených exekučných príkazov). Nespornou bola
tiež skutočnosť, že žalovaní v rade 1/ a 2/ urobili jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok
voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. dňa 15.05.2017 (č.l. 42 spisu), ktoré toho istého dňa tejto
spoločnosti aj odoslali (č.l. 43 p.v. spisu) V tomto konaní bolo teda potrebné prejudiciálne posúdiť otázku,
či v čase rozhodovania súdu existuje pohľadávka povinného - spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. voči

žalovaným v rade 1/ a 2/ v takom rozsahu, v akom sa jej zaplatenia žalobcovia v rade 1/ a 2/ žalobou
domáhajú a ktorej zaplatenia sa môže domáhať namiesto povinného žalujúca strana v zmysle § 109
ods. 1 Exekučného poriadku.9. Vychádzajúc zo znenia ust. § 108 ods. 1 až 3 a § 109 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 a tiež v znení účinnom od 01.04.2017, citovaných v napadnutom
rozhodnutí, ako aj s poukazom na konštantnú judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 3Obo 31/2009 z 29.10.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 392/2015-56 z 13.01.2016) konajúci súd vo všeobecnosti uviedol, že ustanovenie § 109 ods.
1 Exekučného poriadku priznáva oprávnenému v exekúcii aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
proti dlžníkovi povinného, ak tento dlžník bezprostredne po doručení exekučného príkazu (prípadne
po splatnosti pohľadávky) nevyplatí oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi (v znení Exekučného

poriadku účinného do 31.03.2017) od 01.04.2017 len súdnemu exekútorovi pohľadávku, presnejšie dlh,
ktorý má voči povinnému. Právny dôvod takejto žaloby je podľa § 109 Exekučného
poriadku skutkovo identifikovaný nevyplatením prikázanej pohľadávky po jej splatnosti. Prikázaním
pohľadávky oprávnenému nedochádza z hľadiska hmotného práva k zmene
veriteľa. Povinnosť poddlžníka platiť priamo oprávnenému má svoj základ len v
procesnom práve, je výrazom exekúcie, ktorou sa zasahuje do hmotnoprávneho vzťahu povinného a

poddlžníka. Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému, a od 01.04.2017 (len) súdnemu exekútorovi riadne
a včas pohľadávku, je oprávnený zákonom splnomocnený vlastným menom túto pohľadávku vymáhať.
Veriteľ je v zmysle tzv. poddlžníckej žaloby vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť vymožená, procesne
splnomocnený,abyplnenie,ktorénapoddlžníkovizíska,použilkuspokojeniusvojejvlastnejpohľadávky.
Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, keď dlžník povinného nesplnil povinnosť vyplatiť pohľadávku

riadne a včas oprávnenému, je poddlžnícka žaloba podľa § 109 Exekučného poriadku spôsobom
vykonania exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky povinného. Oprávnený získava procesnú
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak, že žalobné právo
(actio nata) vzniká v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie
splatnej pohľadávky a k vyplateniu nedošlo, alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti, ak nastala neskôr,

až po doručení exekučného príkazu, a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo. Dôvod, pre ktorý
dlžník povinného túto pohľadávku vo výške vymáhaného nároku a jeho príslušenstva nezaplatil, nie je
rozhodujúci. Nevyžaduje sa ani jeho zavinenie. Stačí, že nedošlo k vyplateniu existujúcej a
splatnej pohľadávky v rozsahu určenom týmto spôsobom exekúcie. Konanie o tzv. poddlžníckej žalobe
je klasickým sporovým konaním, z ktorého však pre sporové strany vyplývajú určité obmedzenia, keďže

nie sú oprávnení v tomto konaní na všetky právne úkony, ktoré stranám sporu v riadnom sporovom
konaní prináležia, napr. oprávnený nemôže uzavrieť s dlžníkom povinného taký zmier, ktorý by bol
na úkor povinného, odpustiť zaplatenie pohľadávky či uplatniť úroky z omeškania. Zmyslom kladného
rozhodnutiaopoddlžníckejžalobeje, žeoprávnenýzískaexekučnýtitulvočipoddlžníkovi,proti
ktorému nebol v pôvodnom exekučnom konaní v žiadnom právnom vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného

neobstojí námietka žalovanej strany o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie.
10. Ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom pred i po 31.03.2017 výslovne
vylučuje možnosť započítania dlžníkom povinného vlastnej pohľadávky voči oprávnenému čo je iba
samozrejmézdôvodu,žeoprávnenývtakomtokonaníprotidlžníkovipovinného(poddlžníkovi)uplatňuje
pohľadávkupatriacupovinnému.Ztohtodôvodujeprípustné,abydlžníkpovinnéhonamietalzapočítanie

svojej pohľadávky, ktorú má voči povinnému. Ak poddlžník jednostranným právnym úkonom namietne
započítanie voči povinnému predtým ako bol poddlžníkovi doručený príkaz na začatie exekúcie, môže
sa ubrániť tým, že došlo k zániku postihnutej pohľadávky. Ak však poddlžník (žalovaná strana) započíta
svoju pohľadávku voči pohľadávke povinného až po doručení príkazu na začatie exekúcie prípadne až
počas samotného sporu s oprávneným, je takéto započítanie neúčinné pretože v čase vzniku inhibitória

znamenajúceho stratu práva povinného na vyplatenie pohľadávky (k čomu dochádza podľa § 108 ods. 1
Exekučného poriadku dňom, keď sa poddlžníkovi doručil príkaz na začatie exekúcie) pohľadávka
povinného existovala. Inými slovami, po doručení príkazu na začatie exekúcie poddlžníkovi
už v dôsledku straty práva povinného na vyplatenie pohľadávky od poddlžníka nemôže dôjsť k zániku
vzájomných pohľadávok povinného a poddlžníka započítaním.

11. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ urobili voči povinnému a svojmu veriteľovi spoločnosti
S.O.S. financ, spol. s r.o. započítací prejav 15.05.2017, t.j. preukázateľne až po doručení
príkazu na začatie exekúcie ako i po tom, čo im bol doručený exekučný príkaz sp.zn. EX 86/2016-L
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky na účet súdneho exekútora a až v priebehu
tohto sporového konania o poddlžníckej žalobe, okresný súd v intenciách vyššie vysloveného právneho

záveru nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že za daných okolností ide o započítanie neúčinné,
ktorým nemohlo dôjsť k čiastočnému zániku pohľadávky povinného - spoločnosti S.O.S. financ, spol. s
r.o. voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Z tohto dôvodu súd na námietku započítania žalovaných nemohol
prihliadnuť. K čiastočnému zániku postihnutej pohľadávky by došlo, ak by žalovaní v rade 1/ a 2/ urobilivoči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. započítací prejav predtým (t.j. skôr) ako im bol doručený
príkaz na začatie exekúcie.
12. V nadväznosti na konštatovanie o nemožnosti účinného započítania vzájomných pohľadávok

poddlžníkov (žalovaných v rade 1/ a 2/) a povinného (spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.) v priebehu
tohto sporového konania o poddlžníckej žalobe, nebol daný žiaden dôvod na to, aby súd toto konanie
prerušil až do právoplatného konania vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010,
v ktorom sa stále nebolo právoplatne rozhodnuté o celkovej výške pohľadávky žalovaných v rade 1/ a
2/ voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. Z tohto dôvodu okresný súd návrh žalovaných v rade 1/

a 2/ na prerušenie konania zamietol.
13. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej strany, že v posudzovanom prípade ide o šikanózny výkon práva a
zneužitie práva konajúci súd uviedol, že konanie žalobcov v rade 1/ a 2/ atribúty šikany ani zneužitia
práva nenapĺňa. Zneužitím práva sa rozumie, ak účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných
oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť
jej ujmy. Za zneužitie výkonu práva - šikanu možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie

je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s dobrými mravmi
vedené priamym úmyslom spôsobiť inému ujmu. Napriek tomu, že podanie poddlžníckej žaloby nie je
povinnosťou, ale právom oprávneného, je ustanovenie § 109 ods. 2 Exekučného poriadku konštruované
tak, že oprávnený v zásade bude povinný podať poddlžnícku žalobu, ak sa chce vyhnúť riziku, že sám
bude zodpovedať povinnému za škodu, ktorú spôsobí nepodaním poddlžníckej žaloby, prípadne tým,

že povinnému neoznámi, že takéto konanie vedie. V posudzovanom prípade žalobcovia v rade 1/ a
2/ podaním žaloby len realizovali svoje právo vyplývajúce im výslovne z ustanovenia § 109 ods. 1
Exekučného poriadku a zároveň aj eliminovali potenciálne riziko vzniku ich zodpovednosti za škodu, z
ktorého dôvodu nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva a ani jeho zneužití.
14. Čo sa týka námietky žalovanej strany poukazujúcej na existenciu vzájomne podmienených nárokov,

o ktorých nebolo v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo vedenom pod sp.zn. 1C/63/2010
právoplatne rozhodnuté v súvislosti s čím poukazovala na § 47 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v
znení účinnom od 01.04.2017 podľa ktorého: „Ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na
splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len
ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému

sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu
o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo
osobou, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil
splnenie svojej vzájomnej povinnosti.“, ani táto námietka nemala v súdenej veci žiadnu relevanciu.
Citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý je viazaný

na podmienku a možnosť vykonania exekúcie medzi účastníkmi exekučného konania - t.j. povinným
a oprávneným. V súdenej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.
8C/112/2013-68 z 20.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.08.2016, a vykonateľnosť
dňa 04.09.2016, ktorým súd okrem určenia neplatnosti tam konkretizovanej kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovaným - spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcami (t.j. osobami,

ktoré majú i v tomto konaní postavenie žalobcov v rade 1/ a 2/) súd uložil žalovanému - spoločnosti
S.O.S. financ, spol. s r.o. zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 42.000,00 Eur, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II. označeného rozsudku). Predmetný exekučný titul nezakladá žiadnu
vzájomnú viazanosť plnení tam označených sporových strán (oprávnených a povinného v exekučnom
konaní) a nie je ani viazaný na splnenie podmienky. Účastníkmi exekučného konania sp.zn. EX 86/2016,

v rámci ktorého bolo realizované právo na podanie tejto poddlžníckej žaloby, sú nepochybne žalobcovia
v rade 1/ a 2/, ktorí majú v exekučnom konaní postavenie oprávnených a spoločnosť S.O.S. financ,
spol. s r.o. (t.j. dlžník žalobcov v rade 1/ a 2/ a zároveň veriteľ i dlžník žalovaných v rade 1/ a 2/),
ktorý má v exekučnom konaní postavenie povinného. Ustanovenie § 47 Exekučného poriadku v
znení účinnom od 01.04.2017 sa týka výlučne posudzovania konkrétneho exekučného titulu, na základe

ktoréhomábyťexekúciavykonanáatýkasalenposúdeniaexistenciepodmienenostiplneniapriznaného
exekučným titulom (a s tým spojenej vykonateľnosti exekučného titulu) medzi oprávneným a povinným,
nie však medzi povinným a jeho dlžníkom. Výklad zákona prezentovaný žalovanou stranou nielenže
nemá oporu v zákone, ale popiera všetok zmysel, význam i reálnu možnosť využitia práva na podanie
poddlžníckej žaloby.

15. Na základe vyššie vyslovených právnych záverov a konštatovaní konajúci súd dospel k
záveru, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa dôvodne domáhali vyplatenia pohľadávky povinného od
žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí majú povinnosť vyplatiť ju v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku
žalobcom v rade 1/ a 2/ ako oprávneným do výšky exekučne vymáhanej istiny. Preto súd žalobe v celomrozsahu vyhovel a žalovanej strane uložil povinnosť zaplatiť žalovanú sumu v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Záverom konajúci súd uviedol, že si je vedomý nepriaznivej životnej situácie žalovaných v rade 1/ a

2/, avšak tento fakt sám osebe neodôvodňuje zamietnutie posudzovanej žaloby. Vzhľadom na predmet
tohto konania súd nemohol posudzovať to, či za škody spôsobené na predmetnom rodinnom
dome ako tvrdila žalovaná v rade 2/ nesú zodpovednosť žalobcovia v rade 1/ a 2/ alebo nie. Takéto
posúdenie môže súd urobiť len v osobitnom konaní, predmetom ktorého bude náhrada škody.
17. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal z

toho, že žalujúca strana bola v predmetnom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej v tomto rozsahu
priznal voči žalovaným 1/ a 2/ aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

18. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí

sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Odvolatelia namietali, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
20. Následne žalovaní popísali celú genézu viacerých súdnych sporov, ktoré sú vo vzťahu k celkovému
právnemu posúdeniu podľa ich názoru v posudzovanom prípade podstatné. Poukázali na predmet

sporu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 8C/112/2013 podrobne popísaný v bode 14.
napadnutého rozhodnutia. Skonštatovali, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom označeného sporu,
boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 06.07.2010, uzatvorenej medzi žalobcami (v aktuálnom
spore vystupujúcich na strane žalovaných) a žalovaným: spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. ako
predávajúcim, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Žalovaní ďalej uviedli, že

v roku 2008 požiadali o poskytnutie úveru spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. vo výške 450.000,00
Sk (14.937,26 Eur). Na notárskom úrade, kde sa po dohovore s pracovníkom označenej obchodnej
spoločnosti dostavili, im boli predložené na podpis dokumenty, ohľadne ktorých mali za to, že podpisujú
doklady k úverovej zmluve. Až neskôr, pod vplyvom následných okolností, však obidvaja zistili, že
zmluvaoúverebolanahradenátromivzájomnepreviazanýmizmluvami,atokúpnouzmluvou,nájomnou

zmluvouazmluvououzatvoreníbudúcejkúpnejzmluvy.Nadväznenatožalovanízačalihľadaťmožnosti
a obrátili sa o pomoc u Združenia spotrebiteľov HOOS. Na základe vyššie spomínanej
úverovej zmluvy došlo medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. k
vzájomnému plneniu. V danej súvislosti odvolatelia poukázali na znenie ust. § 457 a § 52a Občianskeho
zákonníka. Uviedli, že obdobne ako žalobcovia, sa i žalovaní domáhali v súdnom spore vedenom na

Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s
r.o. vrátenia vzájomne poskytnutých plnení z neplatnej zmluvy, tak ako je to popísané v bode 16. a
17. napadnutého rozsudku. Následne v meritórnom rozhodnutí v označenej veci (sp.zn. 1C/63/2010)
okresný súd rozhodol o viacerých nárokoch žalobcov v rade 1/ a 2/ (v aktuálnom konaní vystupujúcich v
pozícii žalovaných v rade 1/ a 2/), a to 1. o určení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, 2. určení

absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, 3. určení absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, 4. určení, že nehnuteľnosti rodinného domu sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, 5. uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa nekalej obchodnej praktiky dojednávania kúpnych zmlúv, ktorými
sleduje poskytnutie úveru alebo pôžičky spotrebiteľom, 6. uloženia povinnosti žalovanému
(spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.) zaplatiť žalobcom (aktuálne žalovaným) spoločne a nerozdielne

sumu 4.052,01 Eur s príslušenstvom titulom vrátenia plnenia z absolútne neplatnej úverovej zmluvy,
ktorá bola nahradená tromi vzájomne previazanými zmluvami - kúpnou zmluvou, nájomnou zmluvou a
zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy, 7. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi v rade 1/
sumu 750,00 Eur a žalobcovi v rade 2/ sumu 750,00 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Zároveň spoločnosť
S.O.S. financ, spol. s r.o., IČO: 36 250 460, sa voči žalovaným (v predmetnom konaní žalobcom)

domáhala vzájomným návrhom zaplatenia sumy 14.937,26 Eur titulom vrátenia plnenia z absolútne
neplatnej úverovej zmluvy, ktorá bola nahradená tromi vzájomne previazanými zmluvami - kúpnou
zmluvou, nájomnou zmluvou a zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy.
21. Vo všeobecnosti platí, že ak je zmluva neplatná alebo zrušená, môže sa jej účastník domáhať
úspešne vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť druhému účastníkovi

to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. To sa týka aj prípadnej peňažnej náhrady za plnenie, ak
nie je dobre možné vrátenie plnenia pôvodného (§ 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka).
Súd môže vyhovieť takej žalobe len vtedy, ak je v žalobnom návrhu samotnom, alebo v jeho spojení
so vzájomným návrhom žalovaného (§ 153 ods. 2 CSP) podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriťvzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov. Uvedené je nutné aplikovať aj na „úverovú zmluvu“, ktorá
bola v prípade žalovaných nahradená tromi vzájomne previazanými zmluvami. Žalovaným bola v konaní
vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 v poradí prvým rozsudkom zamietnutá

žaloba v časti, v ktorej sa domáhali voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. vrátenia plnenia, ktoré
poskytli tejto spoločnosti z neplatnej - nájomnej zmluvy - t.j. jednej z troch vzájomne previazaných zmlúv
predstierajúcich úverovú zmluvu, a to keď nerešpektoval zásadu vzájomnej viazanosti plnení oboch
účastníkov v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Tomuto ich nároku bolo vyhovené súdom prvej
inštancie až po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/189/2015-371 zo dňa

29.10.2015.
22. Nadväzne na to odvolatelia uviedli, že v ust. § 43 Exekučného poriadku je vyjadrená vykonateľnosť
vzájomne podmienenej povinnosti povinného, keď táto je nespochybniteľne určená na okamih splnenia
vzájomnej povinnosti oprávneného, prípadne na okamih zabezpečenia jej splnenia. Z uvedeného
vyplýva, že pohľadávka spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. judikovaná v konaní vedenom na
Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 voči žalovaným v rade 1/ a 2/ môže byť v rámci

exekučného konania predmetom výkonu exekúcie, len ak spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. už splnila
alebo zabezpečila splnenie svojej povinnosti voči žalovaným, ktorá vzájomná povinnosť bola už sčasti
judikovaná v označenom konaní v čase, keď bolo rozhodnuté o istine a naďalej sa koná o určenie výšky
jej príslušenstva.
23. Rešpektujúc zachovanie účelu zákona vyjadreného v Exekučnom poriadku vo vzťahu k otázke

vzájomne podmieneného práva a povinností je potom potrebné vo vzťahu k exekúcii vykonávanej
prikázaním inej peňažnej pohľadávky podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku, ktorá pohľadávka
je vzájomne podmienená, rešpektovať, že jej vykonateľnosť nastáva až po splnení,
prípadne zabezpečení splnenia vzájomnej povinnosti, ktorá sa na túto pohľadávku viaže. Pokiaľ by táto
podmienka vykonateľnosti nebola rešpektovaná, išlo by o obchádzanie zákona, pretože takýto postup

je v rozpore s účelom vyjadreným v Občianskom zákonníku i Exekučnom poriadku. Nerešpektovanie
vykonateľnosti vzájomne podmieneného práva vyplývajúceho zo vzájomne podmienenej pohľadávky,
ktorý účel je vyjadrený v § 457 Občianskeho zákonníka a § 43 Exekučného poriadku by znamenalo
de facto zmenu právneho postavenia dlžníka vo vzťahu k veriteľovi, ktorí inak majú ohľadne svojich
vzájomne podmienených práv a povinností opačné postavenie. Táto zmena by spočívala v tom, že jedna

zo strán - v tomto prípade poddlžník dlžníka by bol povinný plniť bez toho, aby povinnosť dlžníka bola
voči poddlžníkovi dlžníka splnená, alebo je splnenie zabezpečené. Takýto postup by bol v rozpore s
účelom zákona vyjadreným v § 457 Občianskeho zákonníka a § 43 Exekučného poriadku. Odvolatelia
preto zastávajú názor, že by v takomto prípade nešlo o postup, ktorý by bol v súlade s účelom zákona.
24. V konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 je čo do istiny judikovaná

vzájomná pohľadávka žalovaných v rade 1/, 2/ voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s
r.o., ktorá spoločnosť je zároveň nielen dlžníkom žalovaných, ale aj dlžníkom žalobcov v rade 1/ a
2/. Doteraz nebolo v označenom súdnom konaní právoplatne rozhodnuté o príslušenstve istiny. Práve
z tohto dôvodu žalovaní navrhovali predmetné konanie prerušiť až do skončenia súdneho konania
vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010. Argumentovali tým, že v označenom

konaní sa rieši otázka, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v tomto spore, pretože sa rozhoduje o výške
pohľadávky, ktorú je spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. povinná zaplatiť žalovaným. Vychádzajúc z
argumentácie o vzájomne podmienených synalagmatických záväzkoch spoločnosti S.O.S. financ, spol.
s r.o. žalovaných z neplatnej úverovej zmluvy, ktorá bola zo strany spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.
nekalo nahradená tromi vzájomne previazanými zmluvami a rešpektujúc účel a zmysel sledovaný ust.

§ 457 Občianskeho zákonníka a § 43 Exekučného poriadku, bolo preto potrebné vyčkať na výsledok
súdneho konania, v ktorom sa stále rozhoduje o výške vzájomnej povinnosti spoločnosti S.O.S. financ,
spol. s.r.o. voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa v tomto spore domáhajú voči
žalovaným v rade 1/ a 2/ ako poddlžníkom ich dlžníka spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. zaplatenia
pohľadávky S.O.S. financ, spol. s r.o., ktorú má táto spoločnosť voči žalovaným v rade 1/ a 2/. Ako už

bolo uvedené vyššie, v danom prípade však ide o vzájomne podmienené synalagmatické záväzky a
pohľadávky spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. a žalovaných v rade 1/ a 2/ z neplatnej úverovej zmluvy.
Inými slovami povinnosť žalovaných zaplatiť pohľadávku, ktorú má spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o.
voči nim vo výške 14.937,26 Eur je vykonateľná až po tom, ako bude splnená povinnosť S.O.S. financ,
spol. s r.o. zaplatiť žalovaným vzájomnú pohľadávku, alebo aspoň zabezpečiť zaplatenie pohľadávky

žalovaných, ohľadne ktorej výške sa stále rozhoduje v súdnom konaní na Okresnom súde Námestovo
pod sp.zn. 1C/63/2010. Spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. je vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/
dlžníkom s tým rozdielom, že je dlžníkom zo vzájomne podmienených pohľadávok. Za
popísanej situácie sa odvolatelia nestotožnili s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, pre ktoré okresnýsúd zamietol ich návrh na prerušenie konania. Určenie výšky ich vzájomne podmienenej pohľadávky
má podľa ich názoru vplyv na určenie, v akom rozsahu je žaloba žalobcov v rade 1/ a 2/ voči žalovaným
v rade 1/ a 2/ dôvodná. Pokiaľ nie je presne určená výška pohľadávky žalovaných v rade 1/ a 2/ voči

spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o., ktorá je vzájomne podmienená pohľadávke S.O.S. financ, spol.
s r.o. v sume 14.937,26 Eur voči žalovaným v rade 1/ a 2/, nie je možné v tomto konaní rozhodnúť
o nároku žalobcov v rade 1/ a 2/ za skutkového stavu, že povinnosť spoločnosti S.O.S. financ, spol.
s.r.o. zaplatiť žalovaným ich vzájomne podmienenú pohľadávku, alebo aspoň zabezpečiť zaplatenie ich
pohľadávky, nie je splnená.

25. Na základe uvedeného odvolatelia prezentovali názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd síce použil správny predpis, nesprávne ho však
interpretoval. Nerešpektovanie princípu synalagmatickosti záväzku by malo totiž za následok zmenu
právneho postúpenia poddlžníka dlžníka, ktorý by bol pri nerešpektovaní zákonom zakotveného princípu
synalagmatickosti povinný plniť bez toho, aby jeho právo vzájomne podmienené s jeho povinnosťou bolo
splnené, alebo bolo splnenie aspoň zabezpečené, ako to vyplýva z účelu zákona.

26. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Súčasne si uplatnili voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27. Zdôraznili, že v tomto spore sa žalobcovia poddlžníckou žalobou domáhajú voči žalovaným
ako dlžníkom spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. Piešťany, ktorá spoločnosť má pohľadávku voči

žalovaným, z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 1C/63/2010.
Žalobcovia sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nevidel dôvod na prerušenie konania a
zhodne s konajúcim súdom nepovažujú návrh žalovaných na prerušenie konania za dôvodný, keďže
podľa ich názoru pre takýto postup nie sú naplnené podmienky uvedené v ust. § 162, či § 164 CSP.
Samotná genéza vývoja sporu/sporov pre toto konanie je bez právneho významu k prejednávanej veci.

Rozhodujúcou je skutočnosť, že žalobcovia boli poškodení konaním tak žalovaných,
ako aj spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. Žalobcovia zaplatili spoločnosti S.O.S. financ,
spol. s r.o. kúpnu cenu za sporné nehnuteľnosti v sume 42.000,00 Eur, hoci jej aktuálnymi vlastníkmi
sú žalovaní. Túto sumu je povinná spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. zaplatiť žalobcom na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp.zn.

8C/112/2013. Obranu žalovaných označili žalobcovia za účelovú. Táto obrana totiž spočíva v tom, že
voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. nesplnili povinnosť vyplývajúcu im z právoplatného rozsudku,
teda synalagmatický záväzok, hoci vlastnícke právo k nehnuteľnosti prešlo na nich. Žalovaní si svoju
zákonnú povinnosť nesplnili, čím vlastne znemožnili tak uspokojenie nároku žalobcov, ako aj aspoň
čiastočné uspokojenie svojho vlastného nároku. Žalovaní tak protiprávnym konaním (t.j. neplnením si

povinností z právoplatného rozsudku súdu), zadržiavajú neoprávnene sumu, ktorú boli povinní zaplatiť
dlžníkovi žalobcov - povinnému a v rámci exekučného príkazu ako dlžníci povinného žalobcom. Ústavný
súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v súlade s ust. § 109 ods. 2 Exekučného poriadku,
ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, má oprávnený možnosť vo
vlastnom mene a na vlastný účet túto pohľadávku vymáhať, teda využiť tzv. poddlžnícku žalobu. Okresný

súd teda správne uzatvoril, že žalovaní neboli oprávnení po doručení exekučného príkazu, ktorý prevzali
dňa 19.01.2017, urobiť úkon započítania svojej pohľadávky voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o.
Piešťany. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil a jeho rozhodnutie vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci.

28. Žalovaní nepodali vo veci odvolaciu repliku.

29. Ďalšie podania sporových strán neboli v tejto odvolacej veci produkované.

30. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods.
1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. a tiež
v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaných proti jeho
výroku I. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

31. Vo vzťahu k výroku I. odvolací súd uvádza:32. V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.

33. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

34. V prejednávanej veci podali žalovaní v rade 1/ a 2/ odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorým súd zamietol ich návrh na prerušenie konania. S poukazom na znenie ust. § 355 ods. 2 CSP

odvolací súd skúmal, či zákon proti takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťa.

35. V ustanovení § 357 CSP zákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady, v ktorých je
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v súvislosti s prerušením konania prípustné. Dôvody
pre prerušenie konania sú upravené v § 162 až § 164 CSP. Prerušenie konania len z niektorých z
nich však zakladá prípustnosť odvolania. Tieto prípady sú uvedené v § 357 písm. n) CSP. V týchto

prípadoch proti uzneseniu o prerušení konania zákon pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či
bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a
súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP.

36. Zároveň odvolací súd dodáva, že na neprípustnosti odvolania proti predmetnému uzneseniu

nič nemení ani skutočnosť, že strany sporu boli okresným súdom v napadnutom rozsudku poučení
o možnosti podať proti nemu odvolanie. Ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil
účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu nezakladá ich
procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Civilný sporový
poriadok v ust. § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o

neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie v zákonom
predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia čo však
nie je situácia, ktorá vznikla v danom prípade.

37. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaných v rade 1/ a 2/ proti výroku I. o zamietnutí

ich návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .

38. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

39. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387

ods. 2 CSP).

40. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaných v rade 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť žalovaných za obsahove vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

41. Odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovými tvrdeniam len
zopakovali svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia.

42. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo

v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1
Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný súd v odôvodnenísvojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcov vyhovel, pričom so svojím záverom dospel v kontexte
všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej
veci a právnu úpravu viažucu sa k predmetu sporu. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného

okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn.
IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

43. Odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcov uvedenou v ich vyjadrení k odvolaniu, že genéza
sporu/sporov, na ktoré poukazovali odvolatelia vo svojom opravnom prostriedku, nie je pre rozhodovanie

v prejednávanej veci relevantná.

44. Podstatným pre rozhodovanie v tomto spore je existencia pohľadávky judikovaná rozsudkom
Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/112/2013-68 zo dňa 20.06.2016, v ktorej súd uložil žalovanému
- spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ (t.j. Y. H. a Ing. Y. H.)

sumu 42.000,00 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
II. označeného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2016 a vykonateľnosť dňa
04.09.2016). Nakoľko spoločnosť S.O.S. financ, spol. s.r.o. povinnosť uloženú označeným právoplatným
rozhodnutím dobrovoľne nesplnila, žalobcovia iniciovali na vymoženie tejto pohľadávky exekučné
konanie vedené na Exekučnom úrade súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného pod sp.zn. EX

86/2016, ktorý dňa 17.01.2017 vydal exekučný príkaz sp.zn. EX 86/2016-L na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky, ktorým dlžníkom povinného - v tomto konaní žalovaným rade 1/ a 2/ (G. O.
a L. O.) ako dlžníkom spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o. prikázal, aby po
doručení tohto príkazu poukázali na účet súdneho exekútora pohľadávku vo výške 14.937,26 Eur, a
to na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo dňa

26.08.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1C/63/2010-351 zo
dňa 28.11.2014 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/189/2015-371 zo dňa 29.10.2015,
právoplatným dňa 22.02.2016 a vykonateľným dňa 22.02.2016. Tak, ako správne konštatoval súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí, predmetný exekučný príkaz bol obidvom žalovaným doručený do
vlastných rúk dňa 19.01.2017. Označenými rozhodnutiami súd uložil žalobcom v rade 1/ a 2/ (G. O.

a 2/ L. O., t.j. v aktuálnom spore žalovaným v rade 1/ a 2 /) zaplatiť žalovanému (spoločnosti S.O.S.
financ, spol. s.r.o.) sumu 14.937,26 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Túto povinnosť uloženú
právoplatným súdnym rozhodnutím si však G. O. a L. O. nesplnili, a dňa 15.05.2017 v rozpore s ust.
§ 109 ods. 1 Exekučného poriadku realizovali voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s.r.o. jednostranné
započítanie vzájomných pohľadávok. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú tak doposiaľ stále dlžníkmi spoločnosti

S.O.S. financ, spol. s r.o.

45. Žalovaní odvolávajúc sa na predmet sporu, ktorý bol na základe ich žaloby vedený na
Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 voči spoločnosti S.O.S. financ, spol. s r.o., (popísaný
vbode6.a7.odôvodneniatohtorozhodnutia),uviedli,ževoznačenejsporovejvecisadomáhalivrátenia

vzájomneposkytnutýchplnenízneplatnejzmluvy,spoukazomnaznenieust.§457a§52aObčianskeho
zákonníka.

46. Z obsahu meritórneho rozhodnutia v označenej sporovej veci však vyplýva, že prvé štyri nároky
uplatnené návrhom (žalobou) sa týkali: 1. určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, 2. určenia

absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, 3. určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, 4. určenia, že nehnuteľnosti rodinného domu sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných,
(zamietnutý). V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že tzv. určujúce rozsudky (výrok/-y rozsudku)
nemožno vykonať (exekvovať), a to preto, že neobsahujú výrok na plnenie (pozri rozhodnutie Ústavného
súdu SR II.ÚS 306/2011-18 zo dňa 30.06.2011). Je teda zrejmé, že spoločnosť S.O.S. financ, spol. s.r.o.

podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Námestovo vydaného v spore sp.zn. 1C/63/2010 teda
nemohla/nemala nič plniť.47. Žalovaní (v pozícii žalobcov) sa v konaní na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1C/63/2010 tiež
domáhali voči žalovanému zaplatenia bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej úverovej zmluvy vo
výške 4.052,01 Eur s príslušenstvom (nárok. č. 6). Naproti tomu spoločnosť S.O.S. financ, spol. s r.o. sa

voči žalovaným domáhala vzájomnou žalobou zaplatenia sumy 14.937,26 Eur titulom vrátenia plnenia
(kúpnej ceny) z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy.

48. Z ust. § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Ak ide o bezdôvodné obohatenie v dôsledku neplatného právneho úkonu alebo v dôsledku zrušenia
(odstúpenia alebo inej následnej právnej skutočnosti) pôvodne platne uzavretej zmluvy, vtedy, ak už
došlo k vzájomnému plneniu, vrátenie plnenia je podmienené vzájomným vrátením plnenia druhej strany
alebo aspoň pripravenosťou plniť, a to v okamihu vrátenia plnenia druhou stranou. Táto synalagmatická
povinnosťvyplývazozneniaustanovenia§457Občianskehozákonníka,ukladajúcapovinnosťkaždému

z účastníkov povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo podľa zmluvy dostal. Zo znenia uvedeného
ustanoveniavyplývaajurčenieosôb,ktorýmjeuvedenápovinnosťuložená.Súnimiúčastnícizmluvného
vzťahu, ktorý bol zrušený alebo, ktorý je neplatný. Zároveň uvedené zákonné ustanovenie určuje i
rozsah toho, čo sa má v prípade neplatnosti zmluvy alebo jej zrušenia vrátiť, keď určuje, že v takom
prípade si zmluvné strany musia vrátiť všetko, čo na základe neplatného alebo zrušeného vzťahu dostali.

Z povinnosti vzájomne si vrátiť plnenie je zrejmé, že ide o synalagmatický záväzok vyplývajúci priamo
zo zákona. Zároveň zo synalagmatického vzťahu vyplýva aj to, že domáhať sa plnenia môže iba ten,
kto už plnil, alebo je pripravený splniť.

50. Pokiaľ súd rozsudkom určil neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy), takýto určujúci výrok

nemožno vykonať. Na jeho základe príslušná správa katastra len formou záznamu vyznačí stav
pred týmto úkonom (t.j. obnoví sa zápis pôvodného vlastníka na liste vlastníctva). Pôvodný vlastník
(predávajúci) tak vrátenie plnenia (kúpnej ceny) kupujúcemu z kúpnej zmluvy nemôže podmieňovať
„vzájomným vrátením plnenia druhej strany alebo aspoň pripravenosťou plniť, a to v okamihu vrátenia
plnenia druhou stranou“, lebo nemá žiaden podklad (exekučný titul), ktorý by zaväzoval kupujúceho z

kúpnej zmluvy na plnenie. V danom prípade sa totiž druhá zmluvná strana (predávajúci) nedomáhala
od kupujúceho vydania veci/ vypratania nehnuteľnosti, ale žiadala určiť vecné právo k
nehnuteľnosti. Je teda nepochybné, že odvolatelia konštruujú podmienenosť nárokov na plnenie voči
neexistujúcemu nároku druhej strany neplatnej zmluvy.

51. Odvolateľom akiste unikol fakt, že pokiaľ sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému zdržať
sa nekalej obchodnej praktiky dojednávania kúpnych zmlúv, ktorými sleduje poskytnutie úveru alebo
pôžičky spotrebiteľom (nárok č. 5), v tejto časti okresný súd meritórne nerozhodoval, keďže v dôsledku
ich dispozitívneho úkonu v predmetnej časti bolo konanie zastavené (uznesenie Okresného súdu
Námestovo sp.zn. 1C/63/2010 zo dňa 27.02.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2017).

52. Napokon nárok žalovaných č. 7, v ktorom sa v pozícii žalobcov domáhali v spore Okresného súdu
Námestovo sp.zn. 1C/63/2010 uloženia povinnosti žalovanému (spoločnosti S.O.S. financ, spol. s.r.o.)
v prospech žalobcov (t.j. G. O. a L. O.) každému osobitne sumu 750,00 Eur titulom „nemajetkovej ujmy“,
nie je plnením zo zmluvy, ale nárokom vyplývajúcim z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, a preto naň ust. § 457 Občianskeho
zákonníka a nadväzne ani ust. § 43 Exekučného poriadku nedopadá.

53. Za popísaného skutkového stavu nemôže obstáť obrana žalovaných o tom, že okresný súd
nepostupoval správne, pretože druhá zmluvná strana (protistrana v spore) doposiaľ nepreukázala, že

svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sama plnila, prípadne jej splnenie zabezpečila. Ustanovenie
§ 457 Občianskeho zákonníka ukladá povinnosť každému účastníkovi neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Ak teda spočíva bezdôvodné obohatenie v plnení
poskytnutom na základe neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu iba jej účastníci. Ak však exekučný
titul vo svojom výroku neobsahuje synalagmatickú povinnosť plnenia obidvoch účastníkov neplatnej

zmluvy, nemožno sa v konaní o poddlžníckej žalobe s úspechom odvolávať na ust. § 43 Exekučného
poriadku.54. Napokon neobstojí ani obrana žalovaných, ktorí v priebehu konania (prvoinštančného i odvolacieho)
opakovane poukazovali na znenie ust. § 52a Občianskeho zákonníka. Z odseku 1 označeného
zákonného ustanovenia však vyplýva, že ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom

rokovaní, alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. V
posudzovanom prípade nebola v súvislosti s neplatnosťou každej jednotlivej zmluvy judikovaná vo
výroku rozsudku vzájomná synalagmatická povinnosť účastníkov zmluvy. Ustanovenie § 52a ods. 2
Občianskehozákonníkariešiproblémtzv.závislýchzmlúv,kuzavretiuktorýchdôjdespravidlanajednom
rokovaní, pričom vznik aj zánik niektorej zo zmlúv má za následok, že plnenie z ďalších zmlúv stráca

vecné opodstatnenie. Preto, ak nastane takáto situácia, má to zo zákona za následok, že žiadna zmluva
nevznikne, a ak už vznikla, zo zákona zanikajú aj ostatné závislé zmluvy. Ide teda o obdobné dôsledky
ako v prípade, ak sa plnenie stane nemožným (napr. podľa § 575 ods. 3 veta druhá Občianskeho
zákonníka).

55. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom

rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP,
súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu
realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán,
ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §

222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovaných vyhodnotil krajský súd ako
nepodstatné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného
súdu vo veci samej, t. j. vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.

56. Nadväzne na to odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok III. o trovách konania
napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia nevzniesli žiadne odvolacie námietky, ktorý však
zodpovedá procesnému úspechu strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
57. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že že žalobcom v rade 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane

priznal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Zároveň odvolací súd
dodáva, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v
prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky
podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto
prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného

zavinenia tej strany sporu, ktorá neoprávnene podala odvolanie - v danom prípade žalovaní v rade 1/
a 2/, ktoré je nutné pripočítať k ich procesnému neúspechu v spore. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).