Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208367
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817208367.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: J.. Y. I., J. XXXX/XX, T. Q.
W., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava,
IČO: 47 238 232 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, konajúca v mene
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/18/2017 - 127 zo dňa
11.10.2018 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 6.301,49 eura a penále vo výške 576,03 eura, teda spolu na sumu vo výške 6.877,52

eura spolu s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania z celkovej sumy od 1.3.2017 až do zaplatenia.
V žalobe uviedol, že dňa 31.12.2014 ukončil podnikanie ako fyzická osoba a 2.1.2015 podal odhlášku
zo Sociálnej poisťovne ako SZČO. Od 1.1.2015 pretransformoval ambulanciu na spoločnosť s ručením
obmedzeným a nezrušil licenciu S.. Tá má charakter živnosti a lekár by tak mal platiť odvody. Dôsledky,
ktoré musí znášať sú príliš prísne, osobitne za situácie, keď nemal žiadne príjmy z výkonu povolania
lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti už ako

zamestnanec vlastnej obchodnej spoločnosti. Dňa 14. apríla 2016 žalobca obdržal rozhodnutie, že jeho
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňa 31.12.2014 nezaniklo. Dôvodom bola licencia S.
od Slovenskej lekárskej komory, ktorú vtedy vlastnil. Dňa 16.8.2016 mu Sociálna poisťovňa zaslala
rozhodnutie na zaplatenie 6.732,53 eura, čo aj žalobca uhradil, následne rozhodnutie o zaplatenie
346,58 eura, čo taktiež uhradil a v poslednom rade mu predpísala penále vo výške 576,03 eura a toto
penáležalobcataktiežuhradildňa7.6.2017.InformáciuodSlovenskejlekárskejkomoryohľadnežalobcu

mala mať Sociálna poisťovňa už 1.1.2015, získala ju až vo februári 2015 od Slovenskej lekárskej komory.
Ak by Sociálna poisťovňa vyzvala žalobcu už vo februári 2015, zaplatil by len poistné za 2 mesiace a
nie za 18 mesiacov, ako aj penále.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol, cit.:

„Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej výške trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 5 ods. 1 a 3, § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003

Z.z., podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 21 ods. 1, § 227 ods.
2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Prešovský samosprávny kraj
rozhodnutím zo dňa X.XX.XXXX vyhovel žiadosti J.. Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX, T. nad

W. a zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore
E. ku dňu 31.12.2014. Žalobca dňa 2.1.2015 doručil žalovanému odhlášku z poistenia z dôvodu
ukončenia podnikania ku dňu 31.12.2014. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka T. nad W. č.
XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa XX.X.XXXX žalovaný rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe
J.. Y. I. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2014 nezaniklo.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že účastníkovi konania bolo ku dňu 31.12.2014 zrušené
povolenie z Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale k
zrušeniu, resp. k pozastaveniu licencie S po /XXXX/XX nedošlo. Nakoľko licencia naďalej trvá, povinné
sociálne poistenie dňa 31.12.2014 nezaniklo a trvá aj po tomto dni. Proti rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktoré bolo prejednané Sociálnou poisťovňou Ústredie Bratislava a rozhodnutím zo dňa
18.7.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán, odvolanie J.. Y. I. zamietla a rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočka T. nad W. zo dňa 14.4.2016 potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka T.
nad W. rozhodnutím zo dňa 16.8.2016 predpísala žalobcovi poistné na nemocenské poistenie, poistné
na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie od januára
2015 do mája 2016 v sume 6.732,53 eur. Za obdobie mesiaca jún 2016 Sociálna poisťovňa predpísala
žalobcovi poistné v sume 346,58 eur rozhodnutím zo dňa 23.8.2016. Rozhodnutím zo dňa 27.4.2017

Sociálna poisťovňa, pobočka T. nad W. žalobcovi predpísala penále v sume 576,03 eur. Slovenská
lekárska komora rozhodnutím zo dňa 10.5.2016 rozhodla o zrušení licencie J.. Y. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXXX, T. nad W. ku dňu 13.6.2016 a to na základe jeho písomnej žiadosti ( zo dňa 13.4.2016 ) o
zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe S zo dňa 15.5.2006. Zároveň súd zohľadnil
skutkové tvrdenia strán, a to zo strany žalobcu, že ak by ho žalovaný vo februári 2015 upozornil na

to, že v dôsledku držby licencie Ll A mu nezanikol status SZČO, túto licenciu by okamžite zrušil, v
dôsledku čoho by mu s poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. zaniklo
povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, a teda poistenie by mu netrvalo až do júna
2016. Licenciu žalobca zrušil na základe rozhodnutia žalovaného okamžite v roku 2016. Žalovaná
nesúhlasila s argumentmi žalobcu, že sa v súvislosti s evidovaním údajov o licenciách lekárov dopustila

nesprávnehoúradnéhopostupu.Slovenskálekárskakomoramalažalovanejzaslaťúdajevinicializačnej
dávke do 10.2.2015 a následne aj v zmenových dávkach. Údaje poskytnuté Slovenskou lekárskou
komorou v rámci inicializačnej dávky však mali viacero nedostatkov, čo Slovenská lekárska komora
(ďalejlen„SLK“)ospravedlňovalatým,ženemajútechnickéaanipersonálnekapacitynadodanieúdajov
v dohodnutej štruktúre. SLK následne po výzve žalovanej vykonala doplnenie a kontrolu upravovaných

dát. Z dôvodu, že inicializačnú dávku bolo potrebné do informačného systému žalovanej nahrať naraz,
nemohli byť údaje o licenciách nahrávané priebežne už počas úpravy zle štrukturovaných údajov.
Žalovaná sa od júla 2015 venovala spracovaniu tých údajov a dát, ktoré boli zo strán jednotlivých
podsystémovposkytnutéaspracovateľné.Žalovanáfinálneupravenúinicializačnúdávkuimportovalado
svojho informačného systému dňa 7.4.2015. Po nahratí inicializačnej dávky sa vyskytli ďalšie problémy

s kvalitou údajov poskytnutých SLK. Podľa žalobcu priamo za bezprostrednosť príčinnej súvislosti
nie je a nemôže byť chápaná výlučne úzko len na jednu poslednú príčinu pred vznikom škody, lebo
musí byť chápaná aj ako viacero príčin, ktoré pôsobia v jednom momente spoločne alebo pôsobia za
sebou vo vecnej súvislosti. V prejednávanom prípade na povinnosť žalobcu platiť poistné mal vplyv
nesprávny úradný postup žalovaného, ktorého sa dopustil tým, že žalobcovi doručil rozhodnutie o

nezániku povinného poistenia rok potom, ako mal informáciu o tom, že žalobca je držiteľom licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a tým, že porušil poučovaciu povinnosť. Ak by si žalovaný
splnil svoje povinnosti, žalobca by okamžite požiadal o zrušenie licencie, v dôsledku čoho by zanikol
status SZČO a zanikla by mu povinnosť platiť poistné. Podľa ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne
orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami

a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Žalovaná uviedla,
že žalobca argumentáciu vzniku nesprávneho úradného postupu založil na oneskorenom nahratí údajov
do informačného systému žalovanej, nakoľko údajmi mala žalovaná disponovať od februára 2015, ale
k ich nahratiu došlo až v apríli roku 2016. Podľa názoru žalovanej žiaden všeobecne záväzný právny

predpis a ani zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neupravuje spôsob a lehoty pri nahrávaní
údajov. Žalovaná opätovne poukázala na skutočnosť, že proces nahrávania údajov bol ovplyvnený
nesprávnou štruktúrou údajov poskytnutých SLK. Vznik žalobcom požadovanej škody si spôsobil vo
výraznej miere on sám, nakoľko ako samostatne zárobkovo činná osoba sa z povinného poisteniaodhlásil k 31.12.2014, pričom pri podaní odhlášky žalovanej zamlčal rozhodujúcu skutočnosť, a to, že
vlastní licenciu. Žalobca existenciu licencie žalovanej v rozpore s ust. § 227 ods. 2 písm. a) zákona
o sociálnom poistení neoznámil napriek tomu, že táto skutočnosť mala rozhodujúci vplyv na vznik,

trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Žalovaná vlastnou činnosťou zistila, že žalobca
vlastní licenciu a jeho odhláška je preto nezákonná. Trvanie jeho povinného poistenia bolo v plnej
miere závislé iba od platnosti jeho licencie v spojení s jeho príjmami s činnosti. Žalobca mohol
licenciu zrušiť kedykoľvek podľa vlastného uváženia, ale neurobil tak. Žalovaná nebola povinná žalobcu
poučovať o jeho právach a povinnostiach v žiadnom štádiu konania pred vydaním rozhodnutia, nakoľko

podľa zákona o sociálnom poistení nemá žalovaná zo zákona poučovaciu povinnosť voči poistencom.
Žalobcom požadovaná škoda nevznikla v príčinnej súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym
úradným postupom žalovanej, nakoľko k zmenšeniu majetku žalobcu došlo až na základe právoplatnosti
zákonných rozhodnutí vydaných v konaní o dlžnom poistnom žalobcu.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že

nárok žalobu nie je dôvodný a preto žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalobca sa domáhal náhrady škody
spôsobenej nesprávny úradným postupom - nečinnosťou žalovanej, keď podľa jeho názoru žalovaná
mala informáciu o jeho licencii už od februára 2015, avšak rozhodnutie o nezániku poistenia vydala až
v apríli 2016. Na základe takého nesprávneho úradného postupu musel žalobca v zmysle rozhodnutí
žalovanej zaplatiť poistné a penále celkovo v sume 6.877,52 eur. Súd sa v prvom rade zaoberal

námietkou žalovaného týkajúcou sa nesprávneho označenia žalovaného a konštatoval, že žalobca v
zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. správne označil žalovanú- verejnoprávnu inštitúciu
konajúcu v mene štátu. Žalobca splnil požiadavku uvedenú v § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a jeho
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vopred predbežne prerokoval so
žalovanou, ktorá nárok žalobcu nepovažovala za dôvodný. Žalobca sa preto so svojim nárokom obrátil

na súd podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. V predmetnom súdnom konaní bolo povinnosťou súdu
zistiť naplnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom žalovanej. Zákon vyžaduje splnenie troch podmienok a to 1/ existencia škody, 2/
nesprávny úradný postup a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Po
oboznámení sa s listinnými dokladmi a vyjadreniami strán mal súd za preukázané, že neboli naplnené

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to hneď prvý predpoklad - vznik škody. Žalobca zaplatil
žalovanej poistné a penále na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a splnenie
zákonnej povinnosti - zaplatenie poistného nie je možné považovať za škodu. Podľa názoru súdu nebol v
konaní potvrdený ani nesprávny úradný postup žalovanej a to jej nečinnosť. Žalobca tvrdil, že žalovaná
disponovala relevantnými údajmi už vo februári 2015 kedy prebrala od Slovenskej lekárskej komory

údaje, no rozhodnutie o nezániku jeho poistenia vydala až v apríli 2016. Tvrdenia strán sporu týkajúce sa
vedomosti žalovanej o licencii žalobcu sa rozchádzali, kedy žalobca tvrdil, že žalovaná mala vedomosť o
jeho licencii už vo februári 2015, avšak žalovaná preukazovala jej vedomosť o licencii žalobcu, z dôvodu
nesprávnej štruktúry údajov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou, až v apríli 2016. Bez ohľadu na
pravdivosť tvrdenia tej ktorej strany, bolo jednoznačné, že žalobca mal platnú licenciu S až do 13.6.2016.

K jej zrušeniu sa vyžadovala žiadosť žalobcu, ktorá bola podaná dňa 13.4.2016. Žalobca teda aj po
1.1.2015 mal platnú licenciu a za roky 2013,2014 dosahoval potrebný príjem, preto mal povinnosť platiť
poistné v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Len žalobca bol oprávnený rozhodnúť o tom, či
podážiadosťozrušenielicencie(zákonač.578/2004Z.z.).Akbysúdajvychádzalzpravdivostitvrdenia
žalobcu, že žalovaná sa dozvedela o jeho licencii z údajov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou

vo februári 2015 a rozhodla by o nezániku žalobcovho poistenia napríklad v marci 2015, povinnosť
žalobcuplatiťpoistnépodľazákonaosociálnompoisteníbytrvalaaždodobyzrušenialicencienapodnet
žalobcu. Otázky či by žiadosť o zrušenie licencie podal žalobca Slovenskej lekárskej komore hneď v tom
mesiaci v ktorom by rozhodla žalovaná alebo neskôr a kedy by o zrušení licencie rozhodla Slovenská
lekárska komora sú hypotetické a preto povinnosť žalobcu platiť poistné za obdobie od januára 2015 do

júna 2016 nemožno pripísať na vrub Sociálnej poisťovne ako jej nesprávny úradný postup.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.
1 CSP s tým, že vzhľadom na zamietnutie žaloby možno konštatovať, že žalovaný mal v spore plný
úspech, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške 100 %.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal včas odvolanie žalobca.
Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. H) CSP s tým, že
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil tomuto súdu vec naďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že v danej veci je potrebné
vychádzať z čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom. Právny názor súdu prvej inštancie podľa názoru žalobcu v praxi
znamená, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy, ktorého dôsledky sa neprejavujú priamo
vsamotnomkonaní,vktoromdošloknesprávnemuúradnémupostupu,alevinomkonaníaleboinejfáze
života osoby, je nepostihnuteľný zodpovednosťou. S uvedeným názorom nesúhlasí a tento považuje za
ústavne neudržateľný, nakoľko zásadným spôsobom zvýhodňuje orgány štátu pred občanmi Slovenskej

republiky a je v rozpore s ním citovaným čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru
žalobcu je nezriedkavé, že postup orgánu verejne správy a spravidla aj jeho nečinnosť, môže založiť
také právne postavenia osoby, s ktorým bude spojená iná povinnosť osoby, na ktorú by osoba inak
nebola povinná, ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené platí aj pre daný prípad.
Rovnako v prejednávanej veci sa nesprávny úradný postup správneho orgánu, teda jeho nečinnosť,
prejavil bezprostredne v konaní o predpísanie poistného. V dôsledku oneskoreného rozhodnutia sa

suma poistného zvýšila. Je jednoznačné, že ak by vo veci zmeny zániku poistenia rozhodnutie bolo
vydané skôr, žalovanému by bolo poistné predpísané v nižšej sume. V zmysle ust. § 3 ods. 4 Správneho
poriadku, správne orgány sú povinné sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky. Názor súdu prvej inštancie pre prax
znamená, že správny orgán môže vec vybavovať ľubovoľne dlho, môže vybavenie veci predlžovať. Nie

jemožnévprejednávanejveciizolovaťrozhodnutieozmenezánikupoisteniaarozhodnutieopredpísaní
poisteného, keďže rozhodnutie o predpísaní poistného je viazané na rozhodnutie o zmene zániku
poistenia. Bez tohto rozhodnutia by nebolo ani rozhodnutie o predpísaní poistného. Postup správneho
orgánu v oboch konaniach musí byť pre účely náhrady škody posudzovaný spoločne ako celok, keďže
o ide bezprostredne na seba nadväzujúce konania. Ohľadne nesprávneho úradného postupu žalobca

v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie ohľadne otázky zrušenia predmetnej
licencie a hypotetickosti tohto záveru. Zo správania žalobcu je zrejmé, že okamžite potom, ako sa
dozvedel a vydaní rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, požiadal o zrušenie licencie. Jeho žiadosť o
zrušenie licencie bola Slovenskej lekárskej komore doručená už 13.4.2016, teda ešte predtým, ako bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie o zmene zániku poistenia, a to na základe telefonického kontaktu so

zamestnancom Sociálnej poisťovne. Okrem toho, nemožno očakávať, že by žalobca nevykonal úkony
smerujúce k zrušeniu postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pod ťarchou povinnosti platiť
poistné na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v sume viac ako 7.000,- eur. Zároveň
k otázke vedomostí žalovanej o licencii žalobcu žalovaný nepredložil v konaní jediný relevantný dôkaz,
ktorý by spochybňoval tvrdenie, že nemal túto informáciu. Dokonca aj dôkazy predložené za účelom

preukázania „zlej“ štruktúry údajov poukázali na to, že údaje bol doručené riadne a bolo z nich zrejmé,
že žalobca je držiteľom licencie. Tvrdenia žalovaného o nesprávnej štruktúre údajov majú za cieľ len
zakryť skutočnosť, že žalovaný bol v danej veci takmer rok činný.

8. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,

že dôvodom vzniku povinnosti žalobcu na platenie poistného bolo naplnenie zákonných podmienok
stanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Dôvodom
vzniku povinnosti žalobcu platiť poistné bola preto výhradne existencia jeho licencie a dostatočná výška
jeho príjmu v rozhodujúcom období, čo zo zákona založilo vznik jeho povinnosti platiť poistné bez
ohľadu na vydanie rozhodnutia žalovanej o nezániku poistenia žalobcu. Žalobca so svojou licenciou

pritom mohol neobmedzene disponovať, teda jeho právo zrušiť licenciu nebolo ovplyvnené konaním a
rozhodovaním žalovanej. Súd prvej inštancie pri posúdení nároku žalobcu na náhradu škody dospel
k správnemu záveru, že žalobcom požadovaný nárok nie je možné považovať za škodu a žalovaná
sa nedopustila nesprávneho úradného postupu tak, ako to tvrdí žalobca. Žalovaná poukázala tiež na
absenciu kauzálneho nexusu medzi žalobcom označenou škodou a nesprávnym úradným postupom a

na iba hypotetické tvrdenie žalobcu, že ak by žalovaná vydala rozhodnutie o nezániku jeho poistenia
skôr, licenciu by si hneď zrušil, čím by k vzniku škody nedošlo.

9. Žalobca, ako ani žalovaný, už následne v konaní nepodali odvolaciu repliku ani dupliku.

10. Následne žalobca v priebehu odvolacieho konania predložil odvolaciemu súdu listinný dôkaz, a to
rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX - M
O V P XXXXX/XXXX zo dňa X. septembra XXXX. Zároveň ohľadne tohto rozhodnutia poukázal na
ust. § 366 písm. d) CSP, v zmysle ktorého, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnejobrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len
vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z tohto
pohľadusamájednaťo„novotuvkonaní“.PredmetnýmrozhodnutímbolozrušenérozhodnutieSociálnej

poisťovne Ústredie č. XXXXX/XXXX BA z 18.7.2016. Rozhodnutím, ktoré bolo zrušené Ministerstvom
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2014, a teda rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ktoré bolo podkladom pre predpísanie nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcovi,
bolo pre nezákonnosť zrušené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súčasnosti platí stav, že žalobcovi

zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, a to k 31.12.2014 v dôsledku čoho
žalobca nemohol byť povinný na zaplatenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového
poistenia za nasledujúce obdobie. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia možno konštatovať, že
nielen nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale aj nezákonným rozhodnutím žalovaného vznikla
žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje žalobným návrhom.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

12. Základnými odvolacími námietkami žalobcu bola skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil
neexistenciu samotnej škody a jej vzniku, pričom poukazoval na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, resp. uvádzal, že postup orgánu verejnej správy založil také právne postavenie osoby,
teda žalobcu, s ktorým bola spojená iná povinnosť osoby, na ktorú by osoba inak nebola povinná,

ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Druhou odvolacou námietkou bolo nesprávne
vyhodnotenie zo strany súdu prvej inštancie ohľadne nesprávneho úradného postupu žalovaného. K
otázke vedomosti žalovanej o licencii žalobcu žalovaná nepredložila v konaní jediný relevantný dôkaz,
ktorý by spochybňoval tvrdenie, že žalovaná nemala informácie o licencii samotného žalobcu. Dokonca
aj dôkaz predložené za účelom preukázania zlej štruktúry údajov preukazovali to, že údaje boli doručené

riadne a bolo z nich zrejmé, že žalobca je držiteľom licencie.

13. V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie urobil neprávny právny záver v
tom, že neboli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda ani vznik škody, a to z
dôvodu, že vo existuje právoplatné rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Tu je potrebné konštatovať, že

predmetnérozhodnutiebolozrušenénazákladerozhodnutiaMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodiny
Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX - M K. zo dňa X. septembra XXXX. Žalobca teda neplatil žalovanej
poistné a penále na základe právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

14. Rovnako možno konštatovať, že súd prvej inštancie uzavrel, že nebol v konaní potvrdený ani

nesprávnyúradnýpostupžalovanej,atojejnečinnosť.Tútoskutočnosťatentosvojzámervšaksúdprvej
inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, resp. bližšie neozrejmil. Vo veci bolo zrejmé, že žalovaná
Sociálna poisťovňa, ktorá viac ako 18 mesiacov nekonala, tento svoj záver súd prvej inštancie podoprel
aj o ďalšie právne tvrdenie, že bez ohľadu na pravdivosť tvrdenia tej-ktorej strany, ohľadne dĺžky
samotného konania o Sociálnej poisťovni bolo jednoznačné, že žalobca mal platnú licenciu S. až do

13.6.2016. Právne posúdenie súdu prvej inštancie v tomto tvrdení bolo nesprávne z toho dôvodu, že
dôvodom vzniku povinnosti žalobcu platiť poistné mala byť výhradne existencia jeho licencie. Tento
právny záver súdu prvej inštancie nie je správny. Rovnako súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca
mal od 1.1.2015 platnú licenciu za roky 2013 a2014 dosahoval potrebný príjem v zmysle ust. § 21 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. Tu však súd prvej inštancie vôbec nekonštatoval aký príjem a v akej výške

vôbec samotný žalobca dosahoval a z akých listinných dôkazov vychádzal.

15. Žalobcom predložené rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 3. septembra
2019 odvolací súd považoval za tzv. novotu v konaní v zmysle príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku ( ust. § 366 písm. d ), a to z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo vydané až

rozhodnutí vo veci samej súdom prvej inštancie.

16. Odvolací súd v tomto konaní zdôrazňuje predovšetkým potrebu zohľadniť povinnosť všetkých
orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnomštáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom odvolací súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a dáva do pozornosti rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/38/2010 a 4Sžso/63/2009.

17. Tvrdenie správneho orgánu, ako aj súdu prvej inštancie, že dôvodom vzniku povinnosti žalobca
platiť poistné bola výhradne existencia jeho licencie je nesprávne a právne neudržateľné. Správne
orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobca vykonával činnosť

SZČO, teda či spadal ako poistenec pod režim poistenia podľa ust. § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 55
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, nemalo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie trvať,
resp. pokračovať výlučne z jedného dôvodu, a to, že bol držiteľom licencie S bez toho, aby ju aj reálne
užíval a dosahoval z nej ako SZČO príjem. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Sa/7/2008 zo dňa 13.11.2018, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019.

18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa aj právnou otázkou, či by
žalobca vôbec mohol vykonávať činnosť SZČO len na základe licencie S vydanej lekárskou komorou
v priamej náväznosti na dátum, kedy bolo rozhodnutím príslušného samosprávneho kraja povolenie
poskytovať zdravotnícku starostlivosť žalobcovi, zrušené. Zároveň bude potrebné vyhodnotiť skutkové
tvrdenie žalobcu nachádzajúce sa v podanej žalobe, že žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na

základe predmetnej licencie nemal a zároveň si aj naďalej riadne a včas plnil odvodové povinnosti už
ako zamestnanec vlastnej obchodnej spoločnosti a vykonať k uvedenému tvrdeniu žalobcu dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, resp. dôkazmi na základe podaných dôkazných návrhov sporových
strán. Nesprávny úradný postup súd prvej inštancie posúdi aj v kontexte skutkových tvrdení a listinných
dôkazov predložených žalovaným v spojení s ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa

okreminéhozanesprávnyúradnýpostuppovažujeajnečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní a iný nezákonný zásah do práv, a to z toho dôvodu, že v konaní bolo
preukázané, že správny orgán vo veci žalobcu nevydal svoje rozhodnutie viac ako 18 mesiacov. Zároveň
bude nutné prihliadnuť aj na nové listinné dôkazy predložené žalobcom, a to rozhodnutie MPSVaR z
3.9.2019.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí
vo veci samej v zmysle ust. §396 ods. 3 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

21 Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a je povinný dôsledne rešpektovať inštruktívnu
časť odôvodnenia odvolacieho súdu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).