Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203597
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118203597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX,
zastúpený JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 6. septembra 2019, č.k. 39Csp/58/2018-76, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
2.235,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.235,60 eur od 23.04.2018 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že
žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady rozhodne
súd samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 290 a § 298 ods. 2 CSP, ako aj § 3 ods. 2,
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 34, § 37 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, §
451 ods. 1 a 2, § 457 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., keď vec v danom prípade právne posúdil tak, že napadnutá zmluva je absolútne
neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ a žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457
OZ. Právny úkon musí byť urobený predovšetkým určite a zrozumiteľne. Ak uvedené predpoklady nie
sú splnené, resp. ak právny úkon týmto náležitostiam nevyhovuje, ide o vadný právny úkon. V dôsledku

tejto vadnosti sa právny úkon považuje za absolútne neplatný. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby. Zákon okrem toho kladie určité požiadavky aj na formu
právneho úkonu (§ 40 OZ). Vôľa účastníka právneho úkonu vtelená do právneho úkonu je prejavená
určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak typický účastník v postavení jej
adresáta môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu. Nezrozumiteľnosť
možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke; naproti tomu sa neurčitosť prejavu týka
jeho obsahovej stránky, lebo spočíva v tom, že prejav nevyjadruje určitú vôľu buď preto, že určitej vôle

vôbec nebolo, alebo preto, že určitá daná vôľa nie je prejavom vyjadrená určito. Neurčitý prejav je
teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu;
právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle,
pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel.Zrozumiteľnosť potom vyjadruje kvalitu spôsobu (formy) prejavu vôle; právny úkon je nezrozumiteľný,
ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku chybného slovného či iného sprostredkovania
jasné vyjadrenie vôle a objektívne nemožno ani výkladom právneho úkonu zistiť, čo chcel účastník

právneho úkonu prejaviť (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.: Občanský zákoník I.
§ 1-459. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2008, s. 314). Uvedené náležitosti predložená zmluva nespĺňa
a ani neobsahuje. K náležitostiam podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. je možné dopracovať sa až
po zložitom štúdiu Zmluvných dojednaní. Náležitosti zmluvy v časti B - Revolvingová pôžička nie sú
vymedzené ako výška úveru, počet splátok, výška splátky, RPMN, ale ako odsek 1., 2., 3., 4, čo je (aj

pre súd) v spojení so zmluvnými dojednaniami nepreskúmateľné, k čomu prispieva aj veľmi malé písmo
v porovnaní s zo zmluvou o pôžičke. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak je prieskum
náležitostí nezrozumiteľný pre súd, o to viac pre typického účastníka - spotrebiteľa v postavení adresáta,
ktorý nemôže jednotlivé náležitosti zmluvy vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu (porovnaj
najmä rozsudok Najvyššieho súdu ČR uverejnený ako Rc 5/2001). Žalovaný by sa nemohol obhájiť
prípadnou ani (pre neho) subjektívnou zrozumiteľnosťou. Samotná proklamácia jedného z účastníkov

zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti
zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods. 1 OZ (Ro NS ČR z 13. 3. 2007, sp. zn. 28 Cdo
2888/2005). Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, je určitosť prejavu vôle daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy
a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu

vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho
obsahu ani u tretích osôb. Mätúca je aj časť E - Zmluvná odmena: Odsek 1: 74 520, Odsek 2: 50
760 a Časť F - Poplatok Odsek 1. 1500, nie je zrozumiteľné, ktorá suma alebo sumy predstavujú cenu
poskytnutej služby (§ 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 258/2001 Z.z). Hoci nesplnenie podmienok podľa § 4
ods. 2 nespôsobuje neplatnosť zmluvy (§ 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z), túto neplatnosť spôsobuje

neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určitosť právneho úkonu sa
musí týkať určenia podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon
týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle
síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah,
pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 OZ.

Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu,
bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromnoprávnej sfére
je vždy potrebné posudzovať určitosť právneho úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného
prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch
zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy (Na ÚS ČR z 28.02.2013, sp. zn. III. ÚS 3900/12). Je otázne,

akú vôľu mal žalovaný pri takomto nejasnom koncipovaní zmluvy, pričom bolo nesporné, že žalobca
si požičal sumu 162.000,- Sk (5.377,41 eur) a žalovanému celkovo zaplatil 453.266,80 Sk (14.448,21
eur), čo je o 9.070,81 eur viac, ako si žalobca od žalovaného požičal. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný
účinne nepoprel (§ 151 ods. 1 CSP). Pre posúdenie určitosti spotrebiteľskej zmluvy je významný prejav
vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto takáto zmluva neurčitá alebo nezrozumiteľná, je podľa §

37 ods. 1 OZ neplatná, v takýchto prípadoch totiž prevažuje záujem na ochrane slabšej zmluvnej strany,
osobitne v prípade v ktorom odplata dvojnásobne prevyšovala požičanú sumu. Neplatnosť právneho
úkonu (negotium nullum) vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od počiatku (ex
tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu
súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou

neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému
a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká,
pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou),
ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Ak je neplatná hlavná zmluva, sú neplatné aj dodatky

k nej. Na základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka, zaviazal
žalovaného vrátiť žalovanú časť bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v zaplatení sumy 2.235,60 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.235,60 eur od 23.04.2018 do zaplatenia, t.j. odo dňa
podania žaloby na súd. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a
žalobcoviakoprocesneúspešnejstranekonaniapriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,

o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Zároveň
súd dodáva, že neboli tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre
ktoré by žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať.3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedol,žesúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnemuanejednoznačnémuzáveru

o skutkovým okolnostiach, ktoré by mali zakladať neplatnosť zmluvy o revolvingovej pôžičke z dôvodu
jej neurčitosti, resp. nezrozumiteľnosti. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že k náležitostiam
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. sa je možné dopracovať až po zložitom štúdiu zmluvných dojednaní (bod
27. odôvodnenia), pričom tento záver vylučuje konštatovanie súdu o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti
zmluvy ako právneho úkonu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z bodu E - Zmluvná odmena, kde sa

nachádzajú dva rôzne údaje a časť F - Poplatok nie je zrozumiteľné, ktorá suma alebo sumy predstavujú
cenu poskytnutej služby. Aj tento záver podľa odvolateľa odporuje inému záveru súdu, podľa ktorého
je možné sa dopracovať k jednotlivým náležitostiam „po zložitom štúdiu“. Podľa názoru odvolateľa je
rozsudok a jeho odôvodnenie nejednoznačné a nepreskúmateľné, pokiaľ ide o vymedzenie dôvodov,
ktoré by odôvodňovali záver o neurčitosti, resp. nezrozumiteľnosti. Ďalej namietol, že z napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by súd pred prijatím záveru o neurčitosti a nezrozumiteľnosti dodržal postup

podľa § 35 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012,
sp. zn. 3 Cdo 81/2011. Vyslovene neplatnosti právneho úkonu považoval v zmysle súdnej praxe za
rozhodnutie ultima ratio, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I.ÚS
640/2014. Súd prvej inštancie prijal závery o neurčitosti a nezrozumiteľnosti, teda o neplatnosti zmluvy,
hoci sám uviedol závery, ktoré ich popierajú. Okrem toho pri svojom postupe súd nerešpektoval § 35

ods. 2 Občianskeho zákonníka, hoci ide o nutnú podmienku na to, aby záver o neplatnosti pre neurčitosť
či nezrozumiteľnosť mohol byť prijatý. Ďalej odvolateľ namietol nesprávnosť samotných záverov súdu po
skutkovej stránke. Podľa jeho názoru zo zmluvy vyplýva, že revolvingová pôžička vo výške 162.000,- Sk
mala byť uhradená v 36 mesačných splátkach, vo výške mesačnej splátky 4.500,- Sk, pri výške zmluvnej
odmeny 74.520,- Sk a poplatok za poskytnutie pôžičky a uzavretie zmluvy bol 1.500,- Sk. Obsah zmluvy

teda jednoznačne umožňuje zistenie jej obsahu a rozsahu práv a povinností sporových strán. Z toho
dôvodu je záver súdu o neplatnosti zmluvy nesprávnym aj po skutkovej stránke, a preto je minimálne
predčasné prijať záver o existencii žalovaného nároku.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu

jeho vecnej správnosti potvrdiť. Žalobca sa s prezentovaným názorom žalovaného nestotožnil a mal
za to, že predmetná zmluva je neplatná, keď dokonca ani sám žalovaný vzhľadom na obsah zmluvy a
poskytnuté plnenia žalobcu na jej základe nedokázal dosiaľ zodpovedať na otázku, koľko a na aký účel
vlastne žalobca žalovanému z titulu poskytnutej pôžičky zaplatil a vyšpecifikovať, koľko zaplatil podľa
obsahu spomínanej zmluvy na istine, koľko na úroku z omeškania, koľko na zmluvných pokutách a iných

poplatkoch. Údaje žalovaného sa v jednotlivých jeho podaniach podstatným spôsobom líšia.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39Csp/58/2018 je vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 2.235,60 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe vyhovené a žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a preto odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

9. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jehomyšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery.Vodôvodnenírozhodnutiamusísúdspôsobomlogickykompaktnýmabezrozporovavnútorných

protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

10. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany, porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

11. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že
súd jasne a výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, akými úvahami sa riadil a ako vec právne
posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Zo strany súdu prvej
inštanciepodľaodvolaciehosúdunedošloknesprávnemuprocesnémupostupu,atokabsenciiriadneho

odôvodnenia rozhodnutia a súčasne teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné
právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď rozhodnutie prvoinštančný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj vecne
odôvodnil.

12. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa, ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov, ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá
možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že
spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne

znalý podnikateľ, dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie
dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu
faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného

typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98, Oceano
Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené je potom potrebné považovať za správny záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti uzatvorenej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, pričom odvolací

súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, najmä body 28., 30. a 32. Obsah predmetnej
zmluvy je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľný, keď bez zmluvných dojednaní napísaných
drobným písmom a ťažko čitateľných nie je možné zistiť podstatný obsah uzatvorenej zmluvy, teda výšku
úveru, počet splátok, výšku splátky a RPMN.

14. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

15. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súduprvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,

keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol v zmysle pomeru úspechu žalobcu v spore,
pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).